Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/295/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210562
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313210562.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu H. R., nar. XX.XX.XXXX,
F. XX, zast. JUDr. Júliusom Bučekom, Námestie Slobody 12, Humenné proti žalovanému K. Z. Ž. J.,
C..R.., D. X, F., IČO: XXXXXXXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku C. R. F. XC/XXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.07.2013 domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu F. sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.01.2012 a zároveň žiadal, aby súd
odložil vykonateľnosť tohto rozsudku do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Žiadal priznať tiež
náhradu trov tohto konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že Arbitrážny súd F. v rozhodcovskom
konaní uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 154,35 eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276 eur. Rozsudok bol žalobcovi doručený XX.XX.XXXX. Týmto žalobným návrhom si uplatňovala
žalovaná poisťovňa osobitnú pohľadávku, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovanej poisťovne
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy. Žalobca uviedol v žalobnom návrhu, že rozhodcovský
rozsudok žiadal zrušiť najmä z toho dôvodu, že rozhodcovská doložka je neplatná, na základe ktorej
rozhodol rozhodcovský súd. Je formovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku
XX. Je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenkami splývajúcimi s ostatnými zmluvnými
podmienkami. Poukazoval na to, že uvedené poistné podmienky sú v rozpore s § 53 ods. 2 a 3 O. z.
Nešlo o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku, lebo žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť
jej obsah. Spotrebiteľ nemal možnosť upraviť vopred naformulovanú poistnú zmluvu, ktorá mu bola
predložená na podpis, musel podpísať osobitné dojednania, nakoľko nepodpísané zmluvy žalovaný
opätovne vrátil na podpis a inú sumu neakceptoval. Žalobca žiadal, aby súd do rozhodnutia vo veci
samej odložil aj vykonateľnosť tohto rozsudku.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom prvotnom vyjadrení doručenom súdu 09.07.2014 poukázal
na to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná po 30-dňovej lehote, keďže rozsudok
bol doručený žalobcovi 21.06.2013 a žaloba bola doručená súdu 23.07.2013.

Na toto vyjadrenie reagovala zástupkyňa žalobcu tým, že považuje lehotu za zachovanú a to z toho
dôvodu, že žalobcom bola dodržaná stanovená lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, keďže rozsudok prevzal 21.06.2013. Lehota mu začala plynúť dňa 22.06.2013, koniec lehoty
pripadol na deň 21.07.2014, t.j. v nedeľu. V zmysle § 57 ods. 2 druhá veta O.s.p. ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu, alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň, teda v tomto prípade pondelok 22.07.2014. Z podacieho lístku vyplýva, že žaloba bola na pošte

podaná dňa 22.07.2013, t.j. v zákonnej lehote a preto ma žalobca za to, že splnenie základnej podmienky
a to podanie žalobného návrhu v zákonom stanovenej lehote bolo preukázané. Zástupkyňa žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 10.02.2015 predložila súdu aj doklad o tom, že rozsudok rozhodcovský,
ktorého zrušenia sa domáha, bol doručený žalobcovi dňa 21.06.2013. Je to potvrdenie pošty, ale táto
okolnosť vyplýva aj z kópie arbitrážneho spisu, ktorý si súd vyžiadal z Arbitrážneho súdu.

V prvom rade preto súd zameral svoju pozornosť na to, či žalobca podal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30-dňovej lehote.

Podľa § 41 Zákona č. 244/2002 Zbierky o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní
odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podával žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvý krát uplatniť, najneskôr však do 3 rokov odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku.

V danom prípade súd skúmal včasnosť podania žaloby vzhľadom k tomu, že lehota 30 dní tak, ako je
uzákonená s ustanovením § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní, je lehotou prekluzívnou. Súd mal
po vykonanom dokazovaní za to, že táto 30-dňová lehota podľa Zákona o rozhodcovskom konaní je
lehotou hmotnoprávnou a preto mal za to, že v danom prípade nestačilo, že žalobca podal žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku v posledný deň tejto lehoty na pošte, ale súd na uplynutie tejto lehoty
prihliada z úradnej povinnosti, pretože ide o lehotu prekluzívnu a táto lehota keďže je hmotnoprávnou,
sa má počítať tak, že návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal byť súdu doručený posledný deň
lehoty na súd a nestačilo žalobu podať na pošte. Keďže zo spisu je nepochybne preukázané, že žalobca
prevzal rozsudok 21.06.2013 a žalobu podal na pošte dňa 22.07.2013, súd mal za to, že táto žaloba
mala byť v uvedený deň 22.07.2013 podaná na súde. Na základe uvedeného dospel preto k záveru, že
žalobca svoj nárok neuplatnil na súde včas a z tohto dôvodu žalobu zamietol.

Aj keď mal žalovaný v konaní úspech a patrila by mu náhrada trov tohto konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p., súd o trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Mal za to, že charakterom tohto konania i procesnej situácie žalobcu sú splnené dôvody hodné
osobitného zreteľa pre uplatnenie tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.