Rozhodnutie – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/223/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219820
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313219820.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členov
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: REHAU s.r.o,
IČO: 31 364 217, so sídlom Kopčianska 82A, 850 00 Bratislava, zastúpeného JUDr. Margitou Lonskou,
advokátkou, Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, proti odporcom v 1. rade: L.. L. H., N. C. W. XXXX/XX,
XXX XX N., zastúpenému JUDr. Ing. Branislavom Pechom, advokátom, Piaristická 2, 949 01 Nitra, v
2. rade: V. A.U., N. XXX XX G. XXX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 52,
821 08 Bratislava, o zaplatenie 10.198,19 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č. k. 24Cb/98/2013-82 zo dňa 6.6.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 24Cb/98/2013-82 zo dňa 6.6.2014
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy odvolacieho konania v sume 334,30 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu v 1. rade.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade trovy odvolacieho konania v sume 334,30 do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi v 1. rade k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 807,11 eur
a odporcovi v 2. rade k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 1.002,89 eur.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobou o náhradu škody zo dňa 19.9.2013, došlou
tunajšiemu súdu dňa 3.10.2013, sa navrhovateľ domáhal voči odporcom spoločne a nerozdielne náhrady
škody vo výške 10.198,19 eur, ktorú mu spôsobili ako členovia štatutárneho orgánu pri výkone funkcie
členov predstavenstva oprávnených konať v mene spoločnosti HYDROVRT a.s., IČO: 31 322 743, so
sídlom Trenčianska 30, 821 09 Bratislava (ďalej len spoločnosť).

Z vykonaného dokazovania vyplynul ako nesporný tento skutkový stav:

V období od decembra 1999 do septembra 2009 vykonával odporca v 1. rade funkciu predsedu
predstavenstva spoločnosti.

V období od októbra 2004 do októbra 2008 vykonával odporca v 2. rade funkciu podpredsedu
predstavenstva spoločnosti. Funkcie člena a podpredsedu predstavenstva sa vzdal listom zo dňa
21.7.2008.

Na základe objednávok navrhovateľ v dňoch 30.9.2008 a 31.10.2008 dodal spoločnosti tovar - 308 ks
PVC rúr 110/4000 STUDNE a 2 ks RAUEGO sonde PE duo 32 90 m, za dohodnutú cenu 231.640,50
Sk (7.689,06 eur) a 26.894,- Sk (892,72 eur) s DPH. PVC rúry prevzal p. G., 2 ks sond prevzal odporca
v 2. rade. Dodaný tovar navrhovateľ vyúčtoval spoločnosti vyššie uvedenými faktúrami splatnými dňa
29.11.2008 a 30.12.2008. Spoločnosť faktúry nezaplatila ani čiastočne, a to ani po tom, čo nadobudol
právoplatnosť, a dňa 30.1. 2011 aj vykonateľnosť, rozsudok Okresného súdu Bratislava II, ktorým súd
uložil spoločnosti ako odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.581,78 eur s 11,25 %-ným ročným
úrokom z omeškania zo sumy 7.689,06 eur od 30.11.2008 do zaplatenia a zo sumy 892,72 eur od
31.12.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.297,95 eur. Dlh nebol vymožený ani po
začatí exekúcie. V oznámení o stave exekúcie zo dňa 18.9.2013 súdny exekútor uviedol, že neeviduje
žiadnu úhradu od povinného, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, že na motorových vozidlách
evidovaných na povinného viaznu blokácie a ani ich nikto nevidel, že povinný nemá evidované bankové
účty a nič nenasvedčuje tomu, že by vykonával podnikateľskú činnosť. Nebol teda zistený žiadny vhodný
exekučne postihnuteľný majetok, z ktorého by sa dala pohľadávka uspokojiť.

Dňa 16.4.2014 bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz. Prvá schôdza veriteľov bola zvolaná na
26.6.2014.

Na základe zisteného skutkového stavu a ustanovenia § 194 ods. 5, 6 až 8 Obchodného zákonníka
súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Súd sa stotožnil s obranou
oboch odporcov, že nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v
konaní v podstate tvrdil iba to, že odporcovia pri konaní v mene spoločnosti nepostupovali s odbornou
starostlivosťou, lebo v mene spoločnosti dojednali obchod, na základe ktorého spoločnosť prijala
tovar, za ktorý však nezaplatila kúpnu cenu. Iba na základe takýchto tvrdení nemôže súd konštatovať
zodpovednosť štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. V konečnom dôsledku by to znamenalo
zodpovednosť za bežné záväzky spoločnosti, čo samozrejme Obchodný zákonník, ani iný zákon,
nepripúšťa.

Súd prvého stupňa sa stotožnil s obranou odporcu v 2. rade, že navrhovateľ si nesprávne vyložil
ustanovenie § 194 Obchodného zákonníka. Už zo zaradenia tohto ustanovenia v časti o obchodných
spoločnostiach, najmä však z jeho znenia, vyplýva, že upravuje vzťah medzi členmi predstavenstva
a samotnou spoločnosťou, t.j. aj zodpovednosť za škodu spôsobenú spoločnosti, nie tretím osobám.
Navrhovateľ ako veriteľ by si mohol uplatňovať voči odporcom náhradu škody iba v prípade, ak by škoda
vznikla samotnej spoločnosti, v mene ktorej odporcovia konali.

Podľa súdu prvého stupňa spoločnosti žiadna škoda nevznikla. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že jeho
pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny je z hľadiska účtovníctva pasívom spoločnosti HYDROVRT a.s.
a nepochybne znižuje majetok tohto subjektu, je podľa súdu nesprávne a neudržateľné. Spoločnosti
žiadna škoda z predmetného obchodu nemohla vzniknúť, lebo z neho získala tovar, za ktorý je povinná
zaplatiť primeranú kúpnu cenu. Odporca v 2. rade správne uviedol, že škoda by mohla spoločnosti iba
v tom prípade, ak by obchod bol pre spoločnosť nevýhodný, napr. tovar v hodnote napr. 5.000,- eur by
kúpili od navrhovateľa za cenu 10.000,- eur. Z toho, čo navrhovateľ v konaní tvrdil a preukázal možno
urobiť len ten záver, že išlo o bežný obchod v rámci podnikania spoločnosti.

Pokiaľ ide o porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu súd konštatuje, že porušenie
tejto povinnosti nebolo v konaní vôbec preukázané, a to najmä z toho dôvodu, že navrhovateľ v tomto
smere neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia. Odporcovia sa preto v konečnom dôsledku ani nemali k
čomu vyjadrovať a prípadne spochybňovať tvrdenia navrhovateľa. Preto nebolo potrebné (ani možné)
vykonávať dokazovanie nad rámec predložených listinných dôkazov. Navrhované dôkazy (účtovné
závierky za roky 2007 až 2009) nemohli preukázať porušenie tejto povinnosti, preto ich súd nevykonal.
Okrem toho z citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že žalobu o
náhradu škody proti členom predstavenstva možno spravidla podať až po skončení konkurzu, kedy je
známa výška škody a veritelia majú možnosť v priebehu konkurzu zistiť dôležité fakty pre prípadnú
zodpovednosť členov štatutárneho orgánu úpadcu. Je potrebné si uvedomiť, že členovia štatutárneho
orgánu sa môžu v konaní brániť a preukazovať, že konali s odbornou starostlivosťou, primeranou ich
funkcii a postaveniu a po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré mohli mať vplyv na ich
konanie. Ich zodpovednosť sa posudzuje v nadväznosti na povinnosti uvedené v § 4 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, to znamená na povinnosť predchádzať úpadku, sledovať vývoj finančnej situácie,

včas zistiť hrozbu úpadku a na povinnosť prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia
na jeho odvrátenie. Z toho hľadiska bola žaloba minimálne predčasná, pričom podľa súdu neboli dôvody
na prerušenie konania do skončenia konkurzu na majetok spoločnosti.

V konaní neboli zistené ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať na podvodné konanie
odporcov pri dojednávaní kúpnej zmluvy, t. j. že tovar od navrhovateľa kupovali už so zámerom, že kúpnu
cenu nezaplatia. V tej súvislosti je možné poukázať aj na to, že navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne
okolnosti dojednania obchodu, nevedel ani uviesť, či obchod dohodli odporcovia alebo iné oprávnené
osoby, napr. zamestnanci spoločnosti. Zo skutočnosti, že tovar v hodnote 892,72 eur prevzal odporca
v 2. rade, nemožno robiť žiadne závery. Z týchto dôvodov bol návrh voči obom odporcom zamietnutý
ako nedôvodný.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Návrh bol zamietnutý v celom rozsahu,
odporcovia mali v konaní plný úspech. Súd im preto priznal náhradu účelných trov konania za právne
zastúpenie; odporcovi v 1. rade vo výške 807,11 eur a odporcovi v 2. rade vo výške 1.002,89 eur, všetko
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal
voči žalovaným náhrady škody s využitím práva podľa § 194 ods. 5 až 9 Obchodného zákonníka
č. 513/1991 Zb. Svoj nárok opieral žalobca o skutočnosť, že ako spoločnosť v predmetnom čase
bol v obchodnom styku so spoločnosťou HYDROVRT a.s., ktorej členmi štatutárneho orgánu boli v
rozhodujúcom čase žalovaný v prvom a druhom rade. Žalobca na základe obchodných zmlúv dodal
spoločnosti HYDROVRT a.s. tovar, ktorý si táto spoločnosť objednala v postupných objednávkach,
následne tento tovar v celkovej hodnote 8 581,78 eur aj prevzala. Tovar bol fakturovaný žalobcom
vo dvoch faktúrach, ktorých fotokópie sú súčasťou súdneho spisu. Žalobca pri obchodnej činnosti
voči spoločnosti konal s obchodnými zástupcami tejto spoločnosti a pri faktúre č. 02807971 na sumu
892,72 eur je v dodacom liste pri podpise výslovne uvedené meno osoby konajúcej za odberateľa -
žalovaný v 2. rade. Pohľadávka žalobcu voči spoločnosti je nevymožiteľná, čo žalobca preukazoval
písomným dokladom exekútora o tom, že spoločnosť dlžníka nedisponuje žiadnym likvidným majetkom,
účtom, ani inou exekvovateľnou hodnotou. Žalobca poukázal na to, že ako veriteľ nie je schopný svoju
pohľadávku voči spoločnosti HYDROVRT a.s. uspokojiť. Žalobca uviedol že vníma prístup žalovaných
ako konanie kedy títo porušili, v čase kedy boli poverení ako členovia predstavenstva konať za
spoločnosť HYDROVRT a.s. povinnosť, ktorú im ukladá Obchodný zákonník a to konať s odbornou
starostlivosťou tak, aby spoločnosti za ktorú konajú navonok, nevznikala škoda. K otázke aktívnej a
pasívnej legitimácie sa k názoru oboch žalovaných priklonil aj súd prvého stupňa a to vyjadrením na
str. 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde v odseku 4 zhora uvádza, že sa stotožňuje s obranou
odporcu v 2. Rade, ktorý uvádza že si žalobca nesprávne vyložil ustanovenie § 194 ObZ. Uvedený
názor konkretizuje tým, že citované ustanovenie § 194 (zrejme má na mysli odseky 5 až 9, avšak
neuvádza) slúži pre uplatňovanie náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti a nie tretím osobám. Žalobca
sa s citovaným zákonným ustanovením plne stotožňuje a svoj návrh aj postavil tak, že škoda ktorú
vyčíslil ako pohľadávku vo výške 10 198,19 EUR voči spoločnosti HYDROVRT a.s. je škodou tejto
spoločnosti, pretože vinou nesprávneho a neodborného vedenia spoločnosti lei členmi - predstavenstva,
táto spoločnosť dlhodobo neplnila a neplní svoje záväzky viacerým veriteľom a pohľadávka neustále
narastá (narastala do vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti). Žalobca uplatnil náhradu škody
spoločnosti HYDROVRT a.s. vo svojom mene a na svoj účet. Škodu charakterizoval tak ako je uvedené v
žalobe, teda ako pohľadávku veriteľa ktorá od jej vzniku narastala až do vyhlásenia konkurzu a ktorá stále
zmenšovala majetok Spoločnosti HYDROVRT a.s. Porušenie povinnosti ako druhú zákonnú podmienku
náhrady škody videl v porušení povinnosti členov predstavenstva - žalovaných, konať pri svojej činnosti
štatutára s odbornou starostlivosťou a nezaťažovať spoločnosť neúmernými záväzkami. Príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti ako tretiu kumulatívnu podmienku nároku
na náhradu škody, uvádzal žalobca nedostatočné zvažovanie ekonomických možností spoločnosti jej
štatutármi a zadlžovanie spoločnosti s následkom vzniku dlhov. Žalovaní liberačný dôvod nepreukázali,
len ho tvrdili, čo nie je podľa názoru žalobcu dostačujúci podklad pre rozhodnutie o ich nezodpovednosti.
Odmietnutie dôkazu, ktorý navrhol žalobca v situácii, ktorá je všeobecne považovaná za nepriaznivú
z hľadiska dokazovania pre žalobcu aj právnou literatúrou, považuje žalobca za porušenie práva
na spravodlivý proces. Vykonanie takéhoto dôkazu by mohlo priniesť objektívnu informáciu o stave
spoločnosti a ekonomických rozhodnutiach v danom čase a mohlo by zabezpečiť uspokojivý podklad
pre rozhodnutie. Odmietnutie vykonať dôkaz je podstatným zásahom do procesných práv účastníka.

Žalobca zastáva názor že účtovníctvo je dostatočne preukazným zdrojom informácií o ekonomických
rozhodnutiach obchodného subjektu. K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo podľa žalobcu aj
postupom súdu pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie v plnom rozsahu a zaviaže
odporcov na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v 1. rade písomným podaním doručeným súdu dňa
10.9.2014. Poukázal na to, že žalobca netvrdí a nekonkretizuje údajné konanie členov štatutárneho
orgánu spoločnosti Hydrovrt a.s. v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktoré by spôsobilo - spoločnosti
Hydrovrt a.s. škodu. Žalobca netvrdí a nekonkretizuje škodu ktorú údajne členovia štatutárneho orgánu
spôsobili spoločnosti Hydrovrt a.s., neuniesol tak bremeno tvrdenia hmotnoprávneho predpokladu.
Žalobca netvrdí a nekonkretizuje príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou spôsobenou spoločnosťou
členmi predstavenstva a údajným konaním členov predstavenstva v rozpore s odbornou starostlivosťou
a teda neuniesol bremeno tvrdenia a teda ani dôkazné bremeno tvrdenia a hmotnoprávneho
predpokladu na podanie tejto žaloby. Z dôvodu opatrnosti sa tiež pridržiava podanej námietky premlčania
pohľadávky, vzhľadom na skutočnosť, že k údajnému porušeniu povinnosti malo dôjsť v roku 2008.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal odporcovi v 1.
rade náhradu trov prvostupňového konania ako aj trov odvolacieho konania (jeden úkon právnej služby
270,54 eur a režijný paušál 8,04eur plus DPH).

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca v 2. rade písomným podaním doručeným súdu dňa
11.9.2014. Uviedol, že súd prvého stupňa správne ustálil, že rozhodujúci je vzťah medzi žalovanými
(štatutármi) a spoločnosťou (HYDROVRT), kedy medzi týmito subjektmi môže podľa § 194 Obz vzniknúť
zodpovednostný vzťah, inak povedané pokiaľ neexistuje zodpovednostný vzťah v rovine štatutár -
spoločnosť, nemôže vzniknúť sekundárny zodpovednostný vzťah štatutár - veriteľ spoločnosti. Súd v
tomto smere pomerne jasne uviedol, že výklad žalobcu zvolený v žalobe je nesprávny, pričom tento
výklad by viedol k vzniku zodpovednosti štatutára za bežné záväzky spoločnosti, čo zákon nepripúšťa.
Pri skúmaní zodpovednostného vzťahu súd prvého stupňa už pri skúmaní samotnej potenciálnej škody
uviedol, že spoločnosti škoda nevznikla.

Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznal odporcovi
v II. rade náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) v sume
270,54 eur + paušál 8,04 eur = 278,58 eur + 20% DPH (55,72 eur) = 334,30 eur.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 23.9.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a vyjadreniami odporcov dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi
navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku
odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tak, že škoda ktorú vyčíslil
ako pohľadávku vo výške 10 198,19 eur voči spoločnosti HYDROVRT a.s. je škodou tejto spoločnosti,
pretože vinou nesprávneho a neodborného vedenia spoločnosti jej členmi predstavenstva, táto
spoločnosť dlhodobo neplnila a neplní svoje záväzky viacerým veriteľom a pohľadávka neustále narastá
(narastala do vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti). Uviedol, že vníma prístup odporcov ako
konanie, kedy títo porušili, v čase kedy boli poverení ako členovia predstavenstva konať za spoločnosť
HYDROVRT a.s., povinnosť ktorú im ukladá Obchodný zákonník a to konať s odbornou starostlivosťou
tak, aby spoločnosti za ktorú konajú navonok, nevznikala škoda.

Podľa § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a

pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať
mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej
pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti
pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti
spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že a) poskytne plnenie
akcionárom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a, c)
poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a, d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné
akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom, e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom,
f) nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu.

Podľa § 194 ods. 7 Obchodného zákonníka člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže,
že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v
záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním,
ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia
v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti. Členov predstavenstva nezbavuje
zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada.

Podľa § 194 ods. 8 Obchodného zákonníka dohody medzi spoločnosťou a členom predstavenstva
vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť člena predstavenstva sú zakázané; stanovy nemôžu
obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na
náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch
rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu
na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s akciami, ktorých menovitá
hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania.

Podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom
predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť
svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky
veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu
škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz,
uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty.

Z citovaného ustanovenia § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka vyplýva, že veriteľ spoločnosti môže
v svojom mene a na vlastný účet uplatniť nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom. Prvým
predpokladom pre uplatnenie tohto nároku je škoda, ktorá musela vzniknúť spoločnosti, proti ktorej
má veriteľ pohľadávku. Z tohto dôvodu nepostačuje preukázať len existenciu pohľadávky veriteľa voči
spoločnosti, v ktorej členovia predstavenstva vykonávajú svoju pôsobnosť, a nemožnosť jej uspokojenia
z majetku spoločnosti. Je taktiež potrebné preukázať nárok samotnej spoločnosti na náhradu škody
voči členom predstavenstva. Konkrétne bolo potrebné, aby navrhovateľ preukázal, že v príčinnej
súvislosti s porušením povinnosti odporcov, ktorá vyplývala z ich funkcie členov predstavenstva, došlo
k vzniku škody v spoločnosti, ktorej sú členmi predstavenstva. Keďže navrhovateľ vznik škody tejto
spoločnosti nepreukázal, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky
pre aplikáciu ustanovenia § 194 ods. 9. Vzhľadom na tento záver nie je potrebné skúmať ďalšie atribúty
zodpovednostného vzťahu.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal právo konať pred
súdom, ak nevykonal navrhnutý dôkaz. Zákon dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie (§120 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysvetlil, prečo považoval vykonávanie ďalších dôkazov za nadbytočné, postupoval teda
procesne správne. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhované listinné
dôkazy účtovné závierky by nemohli preukázať vznik škody v tomto konkrétnom prípade.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nedostatočne odôvodnené a vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa stručne,

jasne a výstižne svoje rozhodnutie odôvodnil. Podľa súdnej judikatúry súd nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené otázky účastníkmi, stačí ak sa vysporiada s tvrdeniami relevantnými pre
rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa vec posudzoval správne podľa citovaného ustanovenia § 194
Obchodného zákonníka, dospel však k záveru, že nárok v súlade s § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka
navrhovateľovi priznať nemožno.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1,
2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporcovia si vo svojich písomných vyjadreniach k odvolaniu uplatnili priznanie
náhrady trov odvolacieho konania a tieto vyčíslili. Odvolací súd priznal v odvolacom konaní úspešnému
odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 334,30 eur a odporcovi v 2. rade v sume
334,30 eur k rukám ich právnych zástupcov.

Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby, a to za vyjadrenie
k odvolaniu. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, §
13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 270,54 eur + režijný paušál vo výške 8,04 eur + 20%
DPH vo výške 55,72 eur.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2017. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.