Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/437/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113228280
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113228280.3

Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovanému: P. N., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., P. XX,
zastúpeného advokátom U.. L. X., so sídlom advokátskej kancelárie v X. Ľ., L. XX, o neúčinnosť
právneho úkonu a náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 919,84 EUR ako trovy
právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti
zastavujúceho uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 11.10.2013 domáhal určenia, že právny úkon - kúpna zmluva
uzatvorená medzi žalovaným ako kupujúcim a P. N. a P. N., W. Q. O., P. XX ako predávajúcimi, ktorej
vklad bol povolený Rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-5136/12 zo dňa 30.08.2012 v.z.
620/12 je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinný. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

V priebehu konania, písomným podaním došlým súdu dňa 25.02.2015 zobral žalobný návrh späť
a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že právny dôvod podania žalobného návrhu pominul s
odôvodnením, že rodičia žalovaného dlh vo výške 648,73 Eur, ktorého nezaplatenie bolo dôvodom
podania predmetného návrhu, uhradili v celom rozsahu. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania
s odôvodnením, že žalobný návrh bol podaný dôvodne, eventuálne navrhli trovy konania žalobcovi
nepriznať.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 06.03.2015 s
predmetným späťvzatím súhlasil. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v zákonnej
lehote písomným podaním ako trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 4.759,39 Eur.

Na pojednávaní konanom dňa 6.3.2015 sa účastníci vyjadrili ku svojim majetkovým pomerom tak, že
žalobca nie je v mínuse a že výdavky žalovaného prevyšujú jeho príjem.
Podľa ust. § 96 ods. 1, ods. 2 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konaia späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a súhlas žalovaného s predmetným späťvzatím, súd konanie
zastavil.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s odôvodnením, že žalobca
svojim dispozitívnym návrhom zavinil zastavenie konania, je preto povinný uhradiť trovy žalovaného.

Pri aplikácií predmetného zákonného ustanovenia, pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania,
súd vychádzal z dôvodu, pre ktorý žalobca zobral žalobu späť a to s poukazom na ust. § 42 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho
úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.“ Pokiaľ teda žalobca zobral žalobný návrh späť z
dôvodu, že dlžníci pohľadávky, v súvislosti s ktorou bola podaná predmetná žaloba, t.j. v tomto prípade
rodičia žalovaného, medzičasom uhradili svoju pohľadávku žalobcovi, táto okolnosť nebola dôvodom
na to, aby žalobca zobral žalobný návrh späť, pretože táto okolnosť by nepredstavovala hmotno-právny
nedostatok žaloby, na základe ktorej skutočnosti by súd musel žalobu zamietnuť, pretože veriteľ sa
naďalej mohol domáhať určenia neúčinnosti právneho úkonu predmetnou žalobou, keďže toto právo
veriteľovi zostalo aj po tom, čo bol nárok proti dlžníkovi z predmetného odporovateľného právneho úkonu
už uspokojený. Pokiaľ teda žalobca svojim dispozitívnym úkonom zobral žalobný návrh späť, zavinil z
procesného hľadiska zastavenie konania, na základe čoho v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
je povinný nahradiť trovy konania.

Súd nezistil ani žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné aplikáciou ust. § 150 O.s.p. náhradu trov
konania žalovanému nepriznať.

K postupu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že predmetné ustanovenie je zákonným
ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho
použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému
účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).

V tejto súvislosti je vzhľadom na charakter konania irelevantné hovoriť o tom, či žalovaný svojim
konaním zadal príčinu na podanie predmetnej žaloby; žalovaný v konaní riadne a včas uviedol všetky
skutočnosti podstatné pre posúdenie žaloby; priznanie náhrady trov konania vzhľadom na majetkové
pomery žalobcu neohrozia vážnym spôsobom jeho majetkovú sféru, naopak nepriznanie náhrady trov
konania žalovanému by jeho aktuálnu nepriaznivú finančnú situáciu ešte zhoršilo; nie je vôbec namieste
zaoberať sa posúdením, či žaloba bola podaná dôvodne, pretože z vyššie uvedeného vyplýva, že z
procesného hľadiska zastavenie konania zavinil výlučne žalobca.

Žalovaný si prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote vyčíslil trovy konania ako trovy
právneho zastúpenia na celkovú sumu 4.759,39 Eur pozostávajúcu z:
1) odmeny vo výške 3.496,99 Eur za 7 úkonov právnej služby á 499,57 Eur (prevzatie a príprava z roku
2013, vyjadrenie k žalobe z roku 2013, účasť na pojednávaní dňa 25.04.2014, dňa 12.09.2014 a dňa
06.03.2015, vyjadrenie k žalobe dňa 05.09.2014 a dňa 10.10.2014,

2) režijného paušálu vo výške 56,17 Eur (2 x 7,81 Eur za rok 2013, 4 x 8,04 Eur za rok 2014 a 1 x 8,39
Eur za rok 2015),
3) náhrady za stratu času vo výške 244,68 Eur (za cestu vykonanú zo Starej Ľubovne do Košíc a späť
dňa 25.04.2014, dňa 12.09.2014 a dňa 06.03.2015; jednotlivá cesta tam a späť v trvaní 6 polhodín (6
x 13,40 Eur + 6 x 13,40 Eur + 6 x 13,98 Eur),
4) náhrady cestovného za použitie motorového vozidla BMW zo Starej Ľubovne do Košíc, tam a späť,
vo výške 68,32 Eur,
5) 20 % DPH vo výške 793,23 Eur.

Súd posúdil predmetné vyčíslenie trov konania ako trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov a priznal žalovanému náhradu trov konania v
celkovej výške 919,84 Eur nasledovne:
1/ podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky odmenu advokáta vo výške 432,03
Eur za 7 úkonov právnej služby: 2x 60,07 Eur (prevzatie a príprava z roku 2013, vyjadrenie k žalobe z
roku 2013 ), 4x 61,84 Eur ( účasť na pojednávaní dňa 25.04.2014, dňa 12.09.2014, vyjadrenie k žalobe
dňa 05.09.2014 a dňa 10.10.2014 ) a 1x 64,53 Eur (účasť na pojednávaní dňa 06.3.2015 ),
2/ podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál vo výške 56,17 Eur: 2x 7,81 Eur ( rok 2013 ), 4x 8,04 Eur
( rok 2014 ) a 1x 8,39 Eur ( rok 2015 ),
3/ podľa § 17 ods. 1 vyhlášky náhradu za stratu času vo výške 242,34 Eur za cestu vykonanú zo Starej
Ľubovne do Košíc a späť dňa 25.04.2014, dňa 12.09.2014 a dňa 06.03.2015 ( za každú cestu tam a
späť 6 stratených polhodín ): 6 x 13,01 Eur + 6 x 13,40 Eur + 6 x 13,98 Eur,
4/ podľa § 16 ods. 4 vyhlášky náhradu cestovných výdavkov vo výške 36 Eur: 2x 3x 6 Eur ( pri zistenej
cene cestovného lístka za jednu cestu: Stará Ľubovňa - Košice alebo späť za použitia pravidelnej
verejnej - autobusovej dopravy vrátane MHD v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 25.4.2014,
12.9.2014 a 6.3.2015 ),
5/ podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 20 % DPH vo výške 153,30 Eur.

Na rozdiel od žalovaným vyčíslených trov konania, súd pri stanovení výšky odmeny advokáta, pokiaľ
ide o základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzal z toho, že nie je možné
vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch ( návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má
(a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v
otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti); podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá (a ani nemôže)
priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch; výňatok z uznesenia NS SR sp. zn. 3
M Cdo 9/2009 z 21.10.2010, pozn. súdu ). Okrem toho z hľadiska účelnosti vynaložených trov konania
súd pri vyčíslení náhrady cestovných výdavkov vychádzal z ceny hodnoty cestovného lístka za použitie
verejnej dopravy ( verejná autobusová doprava a MHD ), ktorá je dostupná z miesta sídla advokátskej
kancelárie do miesta nariadeného pojednávania ( aj s prihliadnutím na nariadenú hodinu pojednávania ).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2
O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).