Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/189/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211226084
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1211226084.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekvovou v právnej

veci navrhovateľov: X. L. D., Z.. XX.XX.XXXX, B. F..Č.. P. XX, C., X. I. D., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. X, B.,
obaja zastúpení advokátkou JUDr. Katarínou Bielikovou, Roľnícka 116, Bratislava, proti odporcom: X.
F. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. T. XX, B., 2. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,
IČO:00151653,zastúpenémuspoločnosťouAKJUDr.MarekHic,s.r.o.,P.O.Hviezdoslava23B,Martin,
o určenie neplatnosti časti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 31.10.2011 domáhali proti
odporcom v 1. a 2. rade vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o spotrebnom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.09.2011 (ďalej len "Zmluva") je v časti uzavretej medzi odporcom v 2. rade
a navrhovateľom v 1. rade neplatná.

Podanie návrhu na súd odôvodnili tým, že Zmluva nespĺňa náležitosti riadneho právneho úkonu,
z dôvodu, že pri jej uskutočnení chýbala slobodná vôľa navrhovateľa v 1. rade uzavrieť Zmluvu.

Navrhovateľ v 1. rade právny úkon uzavrel v dôsledku bezprávnej vyhrážky odporcu v 1. rade , t.j. z
dôvodnej obavy o svoj život ako aj o život svojej rodiny a urobil tak proti svojej vôli pod hrozbou požitia
zbrane zo strany odporcu v 1. rade. Navrhovatelia ďalej uviedli, že predmetný právny úkon je taktiež
neplatný z dôvodu, že bol urobený bez súhlasu navrhovateľky v 2. rade (manželky navrhovateľa v 1.
rade) a nejedná sa o bežnú vec, ktorú by bol oprávnený vybavovať každý z manželov sám.

Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že v rámci výkonu svojej práce upratuje v okolí budovy Retro a odporca v

1. rade tam sedával na terase v kaviarni. V piatok 16.9.2011 sa ho odporca v 1. rade pýtal, či si nechce
zarobiť 100,- eur a on mu povedal, že nie. O pol piatej sa mu odporca v 1. rade začal vyhrážať, chcel,
aby s ním išiel do banky. Išli cez garáže a tam mu odporca v 1.rade ukázal, že má pod košeľou zbraň.
Takže on s ním do tej banky išiel a zmluvu podpísal. Hneď na druhý deň išiel za odporcom v 1. rade,
našiel ho v tej kaviarni a povedal mu, že chce od zmluvy odstúpiť. Vtedy sa mu odporca v 1. rade začal
vyhrážať ohľadom manželky a potom v priebehu ďalšieho týždňa mu už ukazoval aj fotky manželky a
dcéry. V čase podpisovania zmluvy, však o nich nebola reč, navrhovateľ v 1. rade sa bál len o seba.

Odporca v 1. rade mal tú zbraň so sebou aj v banke. Keď prišli do banky, odporca v 1. rade si tykal s
riaditeľkou banky aj s p. T., ktorá ich vybavovala. Navrhovateľ v 1. rade jej dal občiansky preukaz, ona
začala všetko sama vypisovať, jediné, na čo sa ho pýtala bolo, kedy nastúpil do zamestnania a kde
býva. Keď mu dala tlačivo na podpis, všimol si, že tam vyplnila, že je slobodný. On jej povedal, že to nieje pravda a ona mu povedala, že to je dobre, že inak by ten úver nebol schválený a musela by to celé
prerábať. On s tým nesúhlasil, ale vtedy odporca v 1. rade sa začal búchať po košeli, kde mal tú zbraň.
Potom to teda podpísal. Ďalej navrhovateľ v 1. rade uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť

EOS KSI Slovensko, s.r.o. od neho vymáhala pohľadávku zo zmluvy o úvere, on ju ani nespláca.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že sa dozvedela o tom, že manžel podpísal zmluvu, až keď vypovedala
na polícii dňa 11.10.2011. Ona so zmluvou nesúhlasila, nesúhlasila by s ňou, ani keby jej to manžel
povedal pred podpisom. Nemala vedomosť o tomto právnom úkone. Nejedná sa o bežnú vec, preto bol

potrebný jej súhlas na schválenie úveru. Zmluva nebola uzatvorená platne, slobodne a vážne.

Navrhovatelia ďalej uviedli, že po zrušení si BSM nevyporiadali, pretože v podstate ani nemali čo
vyporiadať, keďže v BSM nemali žiaden majetok, žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci.

Odporcav1.radevpísomnomvyjadreníuviedol,ževšetkoprotinemujevykonštruovanéaonjenevinný.

Úverriadnespláca.Poukázaltiežnato,ženavrhovateľv1.radepodaltrestnéoznámenietakmermesiac
po podpise zmluvy, takže navrhovatelia mali čas všetko premyslieť a celý prípad vykonštruovať.

Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že platnosť právneho úkonu
jedného z manželov nie je automaticky podmienená súhlasom druhého manžela resp., že uzatvoriť

platnú zmluvu môže jeden z manželov bez toho, aby sa vyžadoval súhlas druhého manžela. Podpísanie
zmluvy navrhovateľom v 1. rade nie je vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, teda
nejde o dispozíciu so spoločnou vecou manželov a ani o správu spoločných vecí, súhlas druhého
manžela na uzatvorenie zmluvy nebol potrebný. Neudelenie súhlasu druhým z manželov teda nemá za
následok neplatnosť zmluvy. Ďalej odporca v 2. rade uviedol, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Ďalej odporca v 2. rade uviedol, že vzhľadom na postúpenie
pohľadávky, nie je v konaní pasívne legitimovaný.

Na pojednávanie dňa 25.4.2016 sa navrhovatelia a odporca v 1. rade nedostavili, hoci boli riadne
predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili. Preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti v súlade s § 101

ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, svedkyne a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, vrátane pripojeného spisu ČVS: ORP-1632/1 - OVK-B2 -
2011, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 16.9.2011 uzatvorili odporca v 2. rade ako banka a odporca v 1. rade a navrhovateľ v 1. rade ako
dlžník zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 17.000,-
eur. Účet, na ktorý mal byť úver podľa zmluvy vyplatený, patrí odporcovi v 1. rade. Podľa vyhlásenie o
výške záväzkov zo dňa 16.9.2011 bol navrhovateľ v 1. rade slobodný.

Dňa 11.10.2011 podal navrhovateľ v 1. rade trestné oznámenie. Uznesením vyšetrovateľa Odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, ČVS: ORP-1632/1-OVK-
B2-2011, zo dňa 12.12.2011 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods.
1 Trestného zákona. Doposiaľ neznámy páchateľ sa mal dopustiť dňa 16.09.2011 hrubého nátlaku voči

navrhovateľovi v 1. rade za účelom uzavretia Zmluvy. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Bratislava II, ČVS: ORP-1632/1-OVK-B2-2011, zo dňa 14.1.2014 bolo podľa § 215 ods. 1 písm.
a) Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 4 Tr. por. trestné stíhanie vo veci zločinu hrubý nátlak podľa § 190
ods. 1 Tr. zák. zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 28.2.2013, č. k. 19C 229/2012 - 78, právoplatným dňa 14.3.2013, zrušil
bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade.

Listom zo dňa 20.5.2013 oznámil odporca v 2. rade navrhovateľovi v 1. rade , že v zmysle bodu 7.6.1
VOP ku dňu 17.5.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy

o úvere stala splatnou v celom rozsahu a vyzval ho na splatenie celej pohľadávky.Listom zo dňa 9.7.2013 oznámil odporca v 2. rade navrhovateľovi v 1. rade, že postúpil na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 pohľadávku zo zmluvy o úvere spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o.

Listom zo dňa 22.7.2013 spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. oznámila navrhovateľovi v 1. rade
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej sumy.

Svedkyňa D. T. uviedla, že pracuje o u odporcu v 2. rade od 1.10.2010 ako poradca senior. Odporca v

1. rade bol ich pravidelný klient. Mal u odporcu v 2. rade už predtým úver, preto mu riaditeľka navrhla,
že si môže úver navýšiť, alebo niečo v takom zmysle, lebo vtedy bola akcia s nižším úrokom. Kvôli
príjmu musel doviesť spoludlžníka. Najprv prišiel s nejakým pánom, ale úver nebol schválený. Potom
prišiel ešte s niekým iným až potom s navrhovateľom v 1. rade. Prišli spolu, vypísali žiadosť, obidvaja
to podpísali. Nahodilo sa to do systému a celú zložku potom odovzdala riaditeľka, ktorá schvaľuje úver.
Keď riaditeľka úver schválila, vytlačila zmluvy. Dala ich na stôl podpísané a svedkyňa potom volala

navrhovateľovi v 1. rade a odporcovi v 1. rade, že to môžu prísť podpísať. V ten deň teda prišli do
banky dvakrát, prvýkrát, keď pospisovali žiadosť a druhýkrát, keď podpisovali úverové zmluvy. Časový
odstup medzi prvou a druhou návštevou bol asi štyri hodiny. Svedkyňa nevidela, že by mal odporca v
1. rade zbraň. Vôbec sa jej nejavilo, že by sa navrhovateľ v 1. rade bál, alebo že by bol pod nejakým
tlakom. Údaje v tlačive Vyhlásenie o výške záväzkov vypĺňala ona na základe údajov, ktoré jej nadiktoval

navrhovateľ v 1. rade. Po tom, čo tie údaje vyplnila, tlačivo vytlačila a dala ho navrhovateľovi v 1. rade
prečítať a podpísať. Navrhovateľ v 1. rade jej určite nehovoril, že je ženatý. Svedkyňa nevedela uviesť,
či navrhovateľ v 1. rade bol tiež klientom odporcu v 2. rade.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú

oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
záveru, že návrh je nedôvodný.

Navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti časti úverovej zmluvy tákajúcej sa navrhovateľa v 1.
rade, a to z viacerých dôvodov.

Navrhovateľ v 1. rade tvrdil, že zmluvu uzatvoril pod hrubým nátlakom a zastrašovaním odporcu v 1.
rade, ktorý sa mu vyhrážal so zbraňou. Teda z tohto dôvodu mala byť zmluva neplatná pre rozpor
s ust. § 37 ods. 1 OZ, teda pre nedostatok slobodnej vôle navrhovateľ a v 1. rade. Právny úkonnie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka,
alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedela a aj to využil. Takýmto nátlakom
môže byť buď priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa

konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické
donútenietakejintenzity,ževzbudzujedôvodnýstrachukonajúcehoúčastníka.Nazáklade vykonaného
dokazovania sa však nijako nepotvrdilo tvrdenie navrhovateľa o tom, že konal pod hrubým nátlakom.
Táto skutočnosť bola aj predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, a ani v tomto konaní sa
nepreukázala. Nepotvrdila to ani vypočutá svedkyňa. Vzhľadom na to, súd nemôže konštatovať, že by

napadnutá zmluva bola neplatná pre nedostatok slobodnej vôle na strane navrhovateľa v 1. rade. Takisto
sa nepreukázalo, že by nepravdivé údaje o navrhovateľovi v 1. rade vo Vyhlásení o výške záväzkov
boli zámerne uvedené zo strany odporcu v 2. rade alebo s jeho vedomím. Vypočutá svedkyňa uviedla,
že tieto údaje vyplnila na základe toho, čo jej nadiktoval navrhovateľ v 1. rade. Opak nebol ničím
preukázaný.

Navrhovatelia tiež tvrdili, že zmluva, pokaľ sa týka navrhovateľa v 1. rade, je neplatná, keďže
navrhovateľka v 2. rade, ako manželka, s ňou nesúhlasila. Tu je potrebné uviesť, že v zásade je možné,
aby počas trvania manželstva vznikol dlh jedného z manželov aj bez súhlasu druhého manžela. Je
tiež pravdou, že za určitých okolností (napr. vysoký úver, absencia iného majetku manžela, ktorého
sa dlh týka, vo výlučnom vlastníctve a pod.) je možné usúdiť, že vzhľadom k tomu, že pohľadávka

veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia
uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ uzavrie napr.
len jeden z manželov úverovú zmluvu, ide o nie bežný úkon týkajúci sa spoločných vecí, a ako
taký je potom bez súhlasu druhého manžela neplatný. V takom prípade by mohol mať druhý manžel
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takejto zmluvy. V danom prípade však, ako vyplynulo z

výsluchu navrhovateľov, títo nemali v BSM žiaden majetok, teda nemohol byť dlh navrhovateľa v 1. rade
uspokojovaný z majetku patriaceho do BSM navrhovateľov. V priebehu konania došlo k zrušeniu BSM
navrhovateľov rozhodnutím súdu, pričom títo nemali v BSM žiaden majetok. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľka v 2. rade, ktorá nebola účastníčkou napadnutej zmluvy, nemá naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti časti zmluvy pre rozpor s ust. § 145 ods. 1 OZ, nakoľko takýmto určením by sa

nijako nezmenilo jej právne postavenie.

Súdvšakmalzato,žeaninavrhovateľv1.radenemánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,
nakoľko sám uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by dlh bol od neho vymáhaný a on ho ani nespláca.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, k nej súd uvádza nasledovné.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca v 2. rade postúpil dňa 27.6.2013 pohľadávku z
napadnutej úverovej zmluvy spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. V zmysle § 524 odsek 1 a 2
OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie,

resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto pôvodného
veriteľa nový veriteľ. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Túto zmenu
spôsobuje vlastné rozhodnutie pôvodného veriteľa. Postúpením pohľadávky je taká zmena v subjektoch
záväzkového právneho vzťahu, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou
osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a

to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku
s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Požíva všetky práva, ktoré mal predtým postupca.
Postupník môže po postúpení pohľadávky uplatňovať všetky práva, ktoré mal. Samotné postúpenie
nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu
v osobe oprávneného. Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou

pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti,
súd dospel k záveru, že pokiaľ aj na základe postúpenia pohľadávky nedošlo k tomu, že by odporca v
2. rade ako pôvodný veriteľ a účastník napadnutej zmluvy, už nebol pasívne vecne legitimovaný v tomto
konaní, je zrejmé, že účastníkom konania má byť subjekt, na ktorý bola pohľadávka spolu so všetkými
právami s ňou spojenými, postúpená. A to najmä s poukazom na ust. § 159 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého

výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o
osobnom stave, je záväzný pre každého. Navrhovateľ v 1. rade pritom vedel, že došlo k postúpeniu
pohľadávky. V prípade, že nie sú účastníkmi konania všetci tí, ktorí by nimi mali byť (pričom vzhľadomk tomu, že tu ide o sporové konanie, okruh účastníkov určuje navrhovateľ), je to dôvod na zamietnutie
návrhu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.