Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232322
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111232322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: D. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., C. č. XXX/X, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o neplatnosť právneho
úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. októbra 2012 č.k.
14C/250/2011-142, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra zo dňa 27. 10. 2011, (v znení zmenených
žalobných petitov, o prípustnosti ktorých rozhodol súd prvého stupňa uznesením na pojednávaní dňa
02.10.2012) domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
1421,52 eura z preplatených zmlúv o úvere číslo 4031535, 4032728, 4032904 a 4033058 , ďalej žiadala
určiť, že zmluva o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo 400300140 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
je neplatná, eventuálne, že zmluva je bez poplatkov a bezúročná. Zároveň žiadala určiť, že poplatok v
časti predstavujúcej dve tretiny, zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so

všetkou administratívou podľa bodu 12 všeobecných podmienok k zmluve o úvere zo dňa 14. 1. 2010
číslo zmluvy 400300140 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný
ako podnikateľ jej poskytol prvý úver v mesiaci október 2004 v sume 464,71 eura, ktorý splatila 16. 12.
2004 s navýšením o 120,83 eura, druhý úver v mesiaci máj 2008 v sume 331,94 eura, ktorý splatila
dňa 16. 8. 2008 s navýšením v sume 120,16 eura, tretí úver v mesiaci november 2008 v sume 796,65
eura, ktorý splatila v marci 2009 s navýšením v sume 350,53 eura, štvrtý úver v mesiaci apríl 2009 v
sume 1000 eur, ktorý splatila dňa 5. 6. 2009 s navýšením 830 eur a piaty úver v mesiaci január 2010

v sume 1 400 eur, ktorý doteraz nesplatila, pričom za tento úver mala zaplatiť navyše sumu 1216 eur.
Žalobkyňa cenu úverov považovala za úžernú. Bola toho názoru, že takto vysoký poplatok je potrebné
vyhodnotiť ako neplatný právny úkon v celom rozsahu. Pokiaľ išlo o účel predmetných úverov, uviedla,
že tieto potrebovala na rôzne výdavky v domácnosti, teda na spotrebu, keď jej banky odmietli dať úver,
obrátila sa na žalovaného. Poukázala na to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere sa úroky v banke za
poskytnuté úvery pohybovali v priemere 12%, pričom žalovaný si uplatnil cenu úveru takmer 100%.
Ďalej namietala porušenie spotrebiteľského práva zo strany žalovaného tým, že pri piatom úvere bol

označený účel úveru na „zamestnanie“, čo nebola pravda, čím ide o nekalú obchodnú praktiku podľa
§ 7 a nasl. zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože žalovaný sa tým snaží vyhnúť
predpisomzameranýmnaochranuspotrebiteľa.Popriúžernejceneúveruzmluvyobsahujúneprimeranú
zmluvnú pokutu 312 eur, paušálne náklady na zabezpečenie úveru, dohodu o Obchodnom zákonníkuna všetky vzťahy , pričom piaty úver v poradí neobsahuje RPMN a zmluvy obsahujú iné neprijateľné
podmienky. Z uvedeného dôvodu za splatenie prvého až štvrtého úveru si uplatňovala bezdôvodné
obohatenie , ktoré má spočívať vo vysokých úrokoch a pri piatom úvere sa domáha neplatnosti zmluvy o

úvere, eventuálne určenia, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov pre neuvedenie RPMN. Naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti poslednej úverovej zmluvy odôvodnila tým, že už ďalej nevládala
splácať úver s tak vysokými úrokmi.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom prvým výrokom žalobu v časti o vydanie bezdôvodného

obohatenia zamietol. Druhým výrokom zamietol žalobu v časti o určenie, že zmluva o úvere zo dňa
14. 1. 2010 číslo 400300140 je neplatná. Tretím výrokom určil, že úver poskytnutý žalobkyni žalovaným
na základe zmluvy o úvere číslo 40300140 zo dňa 14. 1. 2010 je bezúročný a bez poplatkov. Štvrtým
výrokom zamietol žalobu v časti o určenie, že poplatok v časti predstavujúcej dve tretiny zahŕňajúci
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou,
podľa bodu 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo

zmluvy 400300140 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľný. Napokon piatym výrokom
rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutia odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanoveniami § 4 ods. 1, 2, 3, §
8aaods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,§52ods.1,
2, 3, 4, § 53 ods. 1, 6, § 54 ods. 1, § 10 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“). Za preukázané považoval, že žalobkyňa ako fyzická osoba, uzavrela so žalovaným zmluvy
o úvere, na základe ktorých poskytol žalovaný žalobkyni finančné prostriedky. Prvú zmluvu o úvere č.
4031535 uzavrela dňa 27. 10. 2004, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni finančné prostriedky
v sume 464,71 eura (14 000,- Sk), za ktorý mala zaplatiť cenu úveru v sume 120,83 eura , celý úver
uhradila dňa 16. 12. 2004. Druhú zmluvu o úvere č. 4032728 uzavrela dňa 28. 5. 2008, žalovaný jej

poskytol sumu 331,94 eura (10 000,- Sk), za úver mala zaplatiť cenu úveru v sume 120,16 eura, úver
uhradila dňa 16. 8. 2008. Tretiu zmluvu o úvere č. 4032904 uzavrela dňa 7. 11. 2008, žalovaný na jej
základe poskytol žalobkyni finančnú čiastku v sume 796,65 eura (24 000,- Sk), za ktorý mala zaplatiť
cenu úveru v sume 350,53 eura, aj tento úver uhradila dňa 8. 3. 2009. Štvrtú zmluva o úvere č. 4033058
uzavrela žalobkyňa so žalovaným dňa 6. 4. 2009, žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1 000 eur, cena

úveru bola dohodnutá na sumu 830 eur, žalobkyňa úver uhradila dňa 5. 6. 2009. Piatu zmluvu o úvere
číslo 400300140 uzavrela dňa 14. 1. 2010, žalovaný jej poskytol na základe zmluvy ž sumu 1400 eur,
cena úveru bola dohodnutá na sumu 1216 eur. Tento úver žalobkyňa splatila iba čiastočne.
Konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z už splatených štyroch
úverov, ktoré jej poskytol žalovaný na základe zmlúv o úveroch uzavretých v októbri 2004 číslo zmluvy

4031535 v sume 120,83 eura, predstavujúca čiastka za úroky a poplatky, ktorý splatila dňom 16. 12.
2004, ďalej v máji 2008 číslo zmluvy 4032728 v sume 120,16 eura predstavujúca čiastku za úroky
a poplatky, ktorý splatila dňom 16. 8. 2008, v novembri 2008 číslo zmluvy 4032904 v sume 350,53
eura, predstavujúca čiastku za úroky a poplatky, ktorý splatila 8. marci 2009,v apríli 2009 číslo zmluvy
4033058 v sume 830 eur, predstavujúca čiastku za úroky a poplatky, ktoré splatila dňom 5. 6. 2009.

Keďže žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania tohto nároku, súd prvého stupňa
ako predbežnú riešil otázku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatia. Podľa
názoru súdu prvého stupňa premlčacia lehota začala plynúť odo dňa uzavretia jednotlivých zmlúv,
najneskôr však táto lehota začala plynúť okamihom splatenia týchto úverov. Prvú zmluvu o úvere
žalobkyňa uzavrela v mesiaci október 2004 a splatila ho 16. 12. 2004, čiže dvojročná premlčacia lehota

uplynula najneskôr v decembri 2006, druhú zmluvu o úvere uzavrela žalobkyňa so žalovaným v máji
2008 a úver splatila 16. 8. 2008, v tomto prípade dvojročná premlčacia lehota uplynula najneskôr
17. 8. 2010, tretiu zmluvu o úvere uzavrela žalobkyňa v novembri 2008, splatila ho v marci 2009,
dvojročná premlčacia lehota v tomto prípade uplynula dňom 8. 3. 2011 a štvrtú zmluvu o úvere uzavrela
v mesiaci apríl 2009 a úver splatila 5. 6. 2009, dvojročná premlčacia lehota v tomto prípade uplynula

dňom 5. 6. 2011. Žalobkyňa sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha žalobou podanou na súde
dňa 27. 10. 2011, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty v prípade všetkých štyroch zmlúv o
úvere. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval
za dôvodnú čo má za následok zamietnutie tejto časti žaloby pre premlčanie, a preto sa podstatou
bezdôvodného obohatenia ďalej súd nezaoberal. Dodal, že iba v prípade úmyselného bezdôvodného

obohatenia sa právo na vydanie plnenia premlčí za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V danom
prípade však podmienka úmyselného obohatenia žalovaného neprichádza do úvahy, keďže tento
úmysel nebol žalovanému preukázaný, preto sa na danú vec vzťahovala dvojročná premlčacia lehota.
Bolo povinnosťou žalobkyne, ktorá tvrdila, že sa žalovaný na jej úkor úmyselne obohatil, aby tentojeho úmysel preukázala, pričom nepostačuje iba jej tvrdenie. Žalobkyňa však úmysel žalovaného, že
sa na jej úkor mienil úmyselne obohatiť, žiadnym právne relevantným dôkazom nepreukázala, teda v
tomto smere dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesla. Súd prvého stupňa tvrdenia žalobkyne o

úmyselnom obohatení sa žalovaného na jej úkor vyhodnotil ako účelové a nepreukázané. Poznamenal,
že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa plnila žalovanému na základe platných zmluv, ani jedna
z týchto úverových zmlúv nebola vyhlásená za neplatnú, nebola zrušená a účinnosť zmlúv zanikla ich
splnením , preto nie je možné ani konštatovať, že by žalovaný získal majetkový prospech z nepoctivých

zdrojov, tento prospech bol získaný na základe platne uzavretých zmlúv o úvere. Z týchto dôvodov súd
prvého stupňa žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanéým žalobkyni zamietol.
Žalobkyňa sa ďalším žalobným petitom domáhala určenia neplatnosti v poradí piatej zmluvy o úvere
číslo 400300140, uzavretej dňa 14. 1. 2010, so žalovaným. Súd prvého stupňa konštatoval, že v
prípade predmetnej zmluvy ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným, ktorým
je podnikateľský subjekt, ktorý v rámci svojej činnosti poskytuje finančné prostriedky iným subjektom,

či už účelové alebo bezúčelové, a preto má postavenie dodávateľa, s tým, že zmluvu uzatvoril so
žalobkyňou ako spotrebiteľom. Navyše v danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. (platný v čase uzavretia tejto zmluvy, t.j. ku dňu 14. 1. 2010), a to aj napriek
tomu, že v zmluve je uvedený účel úveru "na zamestnanie", ktorý účel však súd vyhodnotil ako účelové
uvedenie v zmluve. V konečnom dôsledku žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal. Preskúmaním

predmetnej zmluvy o úvere súd prvého stupňa zistil, že táto zmluva neobsahovala podstatné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy a to je údaj o výške úrokovej sadzby, ročnú percentuálnu mieru nákladov
a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, v dôsledku čoho je potrebné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Napriek absencii týchto podstatných náležitostí v
napadnutej zmluve o úvere, nemožno podľa názoru súdu vyhlásiť zmluvu o úvere za neplatný právny

úkon ako celok, keďže neboli splnené podmienky neplatnosti podľa § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka
(neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, neprieči sa dobrým mravom) a bol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon ( písomne). Keďže úver na základe poslednej úverovej zmluvy číslo 400300140 je bez
úrokov a bez poplatkov, súd prvého stupňa osobitne o neprijateľnej podmienke týkajúcej sa výšku ceny
úveru, t.j. sumu 1216 eur, o ktorú sumu sa mal úver navýšiť, nerozhodoval, keďže tento výrok subsumuje

aj neprimeranosť ceny úveru. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žalobnému návrhu žalobkyni v časti
určenia, že zmluva o úvere zo dňa 14.1.2010 ( piata v poradí) je bez úrokov a bez poplatkov vyhovel
a v časti o určenie, že „ poplatok v časti predstavujúcej dve tretiny, zahŕňajúci náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou podľa bodu 12 všeobecných podmienok k
zmluve o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo zmluvy 400300140 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

„ zamietol z dôvodu, že tento výrok je subsumovaný výrokom súdu o určení, že napadnutá zmluva o
úvere je bez úrokov a bez poplatkov. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 vety prvej OSP tak, že žalovanému, ktorý bol síce v konaní úspešný, náhradu trov
konania nepriznal, , pretože si ich neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcich výrokoch podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá
žiadala rozsudok v napadnutých častiach zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Namietala
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Bola toho názoru, že v danom prípade ide
o bezdôvodné obohatenie, predmetom ktorého sú práve úroky a poplatky, ktoré boli uhradené bez
právneho dôvodu. Okrem toho považovala odplatu za úver neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa

názoru žalobkyne súd prvého stupňa správne konštatoval, že ide o cenu zhruba 100% , čo je zjavná
úžerná výška protiplnenia. V tomto smere poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo
26/11, v ktorom označil polovicu z takejto ceny úveru (48%) za odporujúcu dobrým mravom. Mala za to,
že neplatné úroky a poplatky nemôžu byť predmetom posudzovania bezúročnosti a bezpoplatkovosti,
pretože ich niet. Keďže v danom prípade ide o zásadnú otázku, žiadala v prípade potvrdenia v tejto časti

pripustiť dovolanie. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa nevysvetlil ,prečo administratívny poplatok
vo výške 100% neurčil za neplatný. Poukázala na to, že obchodní zástupcovia žalovaného postupovali
cielene a zámerne, aby nešlo o spotrebiteľský úver. Uvedené konanie v danom prípade preukazuje
úmysel žalovaného, resp. aspoň nepriamy úmysel, ktorý nevyžaduje zložku chcieť ale len vedomosť
a uzrozumenie žalovaného o tom, že sa tak stane, teda že dôjde k poškodeniu spotrebiteľov vrátane

žalobkyne,akplatiaúrokyapoplatkyapritomideoúverybezúročnéabezpoplatkové.Nesprávneprávne
posúdenia vzhliadla v tom, že v danom prípade mal súd prvého stupňa od úhrad (od splatenia ) správne
počítať nie subjektívnu dvojročnú lehotu alebo objektívnu, pričom v danom prípade ide o desať ročnú
premlčaciu dobu. Navyše konštatovala, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela tesne pred podanímžaloby, ale v rámci objektívnej doby. Rovnako tak sa nestotožnila s tvrdením prvostupňového súdu o
pohlcovaní nároku na určenie neprijateľnosti výrokom o bezúročnosti úveru.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Ohľadne
existencie bezdôvodného obohatenia, mal za to, že ak by aj bezdôvodné obohatenie
vzniklo, je už premlčané a žalobkyňa nemá na jeho vydanie žiadny právny nárok.
V tomto prípade subjektívna lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia uplynula ešte pred podaním žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha jeho vydania.
Bol toho názoru, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa uzavretia jednotlivých zmlúv, pričom
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala údajný úmysel bezdôvodného obohatenia zo
strany žalovaného. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nedošlo k splneniu podmienok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, pretože žalobkyňa plnila žalovanému na základe
zmluvy, ani jedna zo zmlúv nebola vyhlásená za neplatnú a účinnosť zmlúv zanikla ich splnením, preto

nie je možné ani konštatovať, že by žalovaný získal prospech z nepoctivých zdrojov, tento prospech
získal na základe platne uzavretých zmlúv o úvere.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods.

1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným
vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní
veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých zamietajúcich výrokoch ( I., II., IV. ) a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správny potvrdil. Rozsudok súdu prvého stupňa v III. výroku, ktorým súd určil , že

úver poskytnutý žalobkyni žalovaným na základe zmluvy o úvere číslo 40300140 zo dňa 14. 1. 2010 je
bezúročný a bez poplatkov, nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

Predmetom odvolacieho konania tak zostali zamietajúce výroky, ktorými súd prvého stupňa zamietol
žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, ďalej v časti o určenie, že zmluva o úvere zo dňa

14. 1. 2010 číslo 400300140 je neplatná a v časti o určenie, že poplatok v časti predstavujúcej dve tretiny
zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tou spojenou, podľa bodu 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere zo dňa 14. 1.
2010 číslo zmluvy 400300140 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľný a v nadväznosti
na to aj výrok o trovách konania.

Odvolací súd preskúmal v dôsledku podaného odvolania žalobkyňou zamietajúce výroky rozsudku súdu
prvého stupňa i výrok o trovách konania.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 452 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Základným inštitútom premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému
trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia dobaa oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká
povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v

občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok)
priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k
tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade
jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia a pod.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia§100ods.1OZ.Dobypremlčaniaprávanajehovydanieazačiatokichplynutiasúupravené
podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote
(§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie

získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
Začiatokplynutiapremlčacíchdôbjeurčenýokamihom,keďdošlokzískaniubezdôvodnéhoobohatenia.
V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď
bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k
bezdôvodnému obohacovaniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo

by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal.
Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia
doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť
zabezdôvodnéobohateniejeobjektívnouzodpovednosťou.Subjektívnapremlčaciadobanemôžezačať
plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a

kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo.
Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal,
sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch),

že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a
nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z už splatených
úverov, ktoré jej poskytol žalovaný na základe platných zmlúv o úveroch uzavretých:

- v októbri 2004 číslo zmluvy 4031535 v sume 120,83 eura, predstavujúca čiastka za úroky a
poplatky, ktorý splatila dňom 16. 12. 2004,
- v máji 2008 číslo zmluvy 4032728 v sume 120,16 eura predstavujúca čiastku za úroky a poplatky, ktorý
splatila dňom 16. 8. 2008,
- v novembri 2008 číslo zmluvy 4032904 v sume 350,53 eura, predstavujúca čiastku za úroky a poplatky,

ktorý splatila 8. marci 2009,
- v apríli 2009 číslo zmluvy 4033058 v sume 830 eur, predstavujúca čiastku za úroky a poplatky, ktoré
splatila dňom 5. 6. 2009.

Včastižalobnéhonávrhu,t.j.včastiovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorémalzískaťžalovanýtým,

že mu žalobkyňa zaplatila úroky a poplatky z uvedených zmlúv o úvere , súd prvého stupňa správne ako
predbežnú otázku riešil, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, otázku premlčania
nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatia. Ako už bolo vyššie konštatované v prípade
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j.
subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie

doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná,
objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z
nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru odvolacieho
súdu v posudzovanom prípade je rozhodujúcou otázka, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná
premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v

konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť
už skôr. V danom prípade teda nie je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri
riadnej starostlivosti musela alebo mohla dozvedieť, že na jej úkor došlo k vzniku bezdôvodnéhoobohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedela. Z ustanovenia § 107
ods. 1 OZ totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby k uplatneniu práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený

dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Táto (subjektívna) vedomosť
oprávneného o tom, že na jeho úkor sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto
obohateniu došlo, pritom musí byť skutočná. Nie je pritom rozhodujúce, či sa oprávnený o svojom práve
nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri
vynaložení potrebnej starostlivosti. V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku

bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1
OZ vychádzať zo dňa (dní), kedy žalobkyňa splatila žalovanému jednotlivé úvery, z ktorých požadovala
vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúce zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či žalobkyňa skutočne vedela o prípadnej neplatnosti jednotlivých zmlúv o úvere, v častí
poplatkov a úrokov, a o tom, že sa bezdôvodne obohacuje žalovaný. Súd prvého stupňa preto nesprávne
viazal začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby k uzavretiu jednotlivých zmlúv.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu v
prípade zmluvy o úvere č. 4031535 zo dňa 27. 10. 2004 (č.l. 5 spisu), došlo dňom 16. 12. 2004, ktorým
dňom žalobkyňa splatila predmetný úver, v prípade zmluvy o úvere č. 4032728 zo dňa 28.05.2008
(č.l. 6 spisu) , došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom 16.08.2008 , ktorým dňom žalobkyňa splatila

predmetný úver, v prípade zmluvy o úvere č. 4032904 zo dňa 07.11.2008 (č.l. 7 spisu), došlo k
bezdôvodnému obohateniu dňom 08.03.2009, ktorým dňom splatila predmetný úver a v prípade zmluvy
č. 4033058 zo dňa 06.01.2009 (č.l. 8 spisu), došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom 05.06.2009,
ktorým dňom splatila predmetný úver. Z uvedeného potom vyplýva, že subjektívna dvojročná premlčacia
doba v prípade zmluvy o úvere č. 4031535 uplynula dňom 16.12.2006, v prípade zmluvy o úvere č.

4032728 dňom 16.08.2010, v prípade zmluvy o úvere č. 4032904 uplynula dňom 08.03.2011 a v prípade
zmluvy o úvere č. 4033058 dňom 05.06.2011. Navyše v prípade zmluvy o úvere č. 4031535 a zmluvy o
úvere č. 4032728 uplynula pred podaním žaloby tak subjektívna ako aj objektívna trojročná premlčacia
doba. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval námietku premlčania vznesenú
žalovaným za dôvodnú, keďže žalobkyňa podala návrh na súde až dňa 27.10.2011, teda po uplynutí

dvojročnej premlčacej doby. Súd prvého stupňa správne, prihliadajúc na dôvodne vznesenú námietku
premlčania žalovaným, žalobu žalobkyne v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným
zamietolbeztoho,abysazaoberalpodstatoubezdôvodnéhoobohatenia.Okremtohosúdprvéhostupňa
správne v tomto smere konštatoval, že úmyselné obohatenie žalovaného v konaní nebolo preukázané, z
ktorého dôvodu by plynula desaťročná premlčacia doba. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že na strane

žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie , bola povinná na preukázanie tohto jej tvrdenia
označiť alebo doložiť relevantný dôkaz. Uvedené úmyselné konanie žalovaného však žalobkyňa ničím
nepreukázala, čím neuniesla dôkazné bremeno tohto jej tvrdenia.

Pokiaľ išlo o zmluvu o úvere zo dňa 14. 1. 2010 č. 400300140 (č.l. 64 spisu), ktorej absolútnej neplatnosti

sa žalobkyňa domáhala, súd prvého stupňa správne konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a
zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. (platný v čase uzavretia
tejto zmluvy, t.j. ku dňu 14. 1. 2010) a to aj napriek tomu, že v zmluve je uvedený účel úveru "na
zamestnanie", ktorý účel však súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelové začiarknutie a uvedenie v
zmluve (žalovaný túto skutočnosť ani nenamietal). Následne súd prvého stupňa sa správne zaoberal

otázkou platnosti predmetnej zmluvy o úvere, keď skúmal jednak dodržanie podstatných náležitostí,
ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť právnych úkonov, ako aj skúmal dodržanie náležitostí v
zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2011 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Odvolací súd
rovnako ako súd prvého stupňa preskúmaním predmetnej zmluvy o úvere dospel k záveru, že úverová
zmluva z hľadiska formálneho obsahuje všetky podstatné náležitosti, t.j. obsahuje označenie tohto

právneho úkonu, obsahuje označenie strán, tak veriteľa ako aj dlžníka, obsahuje tiež určenie sumy,
do ktorej majú byť peňažné prostriedky poskytnuté, ako aj záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok žalobkyne ako dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky. V
súvislosti s dodržaním náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvého stupňa správne poukázal
na to, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o výške úrokovej sadzby, ročnú percentuálnu mieru

nákladov a ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, v dôsledku čoho správne
predmetný úver poskytnutý žalobkyni považoval za bezúročný a bez poplatkov. Absencia týchto údajov
v zmluve však nespôsobuje jej neplatnosť.V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny
úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na
uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne

úkony. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované
Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a
prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu
právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich
plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu.
Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému
zákazuzákona,avšaksvojimidôsledkamismerujúkvýsledku,ktorýzákonuodporuje.Vkonaníourčenie
neplatnosti zmluvy tak súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník
viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť

právnehoúkonunastávabezďalšiehozozákonaahľadísanaň,akokebynebolurobený,tátoneplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi
neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými
mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy,

neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).
Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa o platnosti zmluvy o úvere
zo dňa 14. 1. 2010 č. 400300140 za správny. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa správne ako
nedôvodne podanú zamietol žalobu aj v tejto časti určenia, že zmluva o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo
400300140 je neplatná a v nadväznosti na to správne zamietol aj žalobu v časti o určenie, že poplatok

v časti predstavujúcej dve tretiny zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tou spojenou, podľa bodu 12 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru k zmluve o úvere zo dňa 14. 1. 2010 číslo zmluvy 400300140 uzavretej medzi žalobkyňou a
žalovanýmjeneprijateľný,pretožetentovýrokbolsubsumovanývýrokomprvostupňovéhosúduourčení,
že napadnutá zmluva o úvere je bez úrokov a bez poplatkov.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich
výrokoch a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania v
zmysle § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP. V tomto štádiu konania mu však žiadne trovy nevznikli a
ani o ne podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP nepožiadal. Preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu

trov nepriznal.
Odvolací súd neriešil v tejto veci otázku zásadného právneho významu, preto voči tomuto rozhodnutiu
nepripustil možnosť podať dovolanie, ako žiadala žalobkyňa v jej odvolaní.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.