Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202393
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214202393.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpenej splnomocnencom: Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR,
Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie istiny 4.777,64 eur, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 02. marca 2015, č.k. 10C/102/2014-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení), do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru

Európskej únie (ďalej len EÚ), v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.
Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., vecne zdôvodnil, že po
preskúmaní obsahu spisu ako i návrhu na prerušenie konania dospel k záveru, že konanie vedené
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.: 7C/6/2010 nie je konaním, ktorého výsledok by privodil
zodpovedanie predbežnej otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť konajúci sudca ( § 109 ods. 1 písm. b),
prvá veta O.s.p.), ani ktorého výsledok by privodil záver o súlade, resp. nesúlade všeobecne záväzného

právneho predpisu, ktorý by sa týkal veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná. Súd posudzoval i možnosť prerušenia konania podľa ust. § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p. a dospel k záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.:
7C/6/2010 sa nerieši otázka, ktorá môže mať podstatný význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu o
návrhu navrhovateľa v tomto konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď predmetom konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10Co/102/2014 je návrh navrhovateľa na náhradu škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, charakterizovaným nevydaním
rozhodnutia ( uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia) v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a konanie sa netýka totožných
účastníkov konania ako v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, dospel súd k záveru, že
podmienky pre prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. ani podľa ust. § 109 ods.
2 pím. c) O.s.p. nie sú splnené.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na zmenu uznesenia tak,
aby návrhu na prerušenie konania bolo vyhovené. Odvolanie odôvodnila nesprávnosťou právneho
posúdenia veci súdom prvého stupňa. Okresný súd Prešov uznesením zo 7. októbra 2013 rozhodol o
prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť
žalovaná - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. V uvedenom konaní tak
bude zodpovedaná otázka či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcienazákladeprávoplatnéhorozsudkurozhodcovskéhosúdujevsúladeskomunitárnymprávom.
Predmetom konania, ktoré žalobca navrhol prerušiť, je náhrada škody za nesprávny úradný postupexekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým je právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu bude mať preto význam
pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci a vyriešenie s tým súvisiacej otázky

založenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci. Žalobca
poukázal na súdnu prax niektorých okresných súdov, ktoré pristúpili k prerušeniu konania. Vzhľadom
k tomu, že v konaní pred Okresným súdom Prešov budú Súdnemu dvoru EÚ predložené prejudiciálne
otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu v predmetnom konaní, je
daný dôvod na prerušenie konania.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 204
ods. 1 O.s.p.) oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne (§ 219 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým

bol návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietnutý.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (na ktoré súd nie je povinný, ale má len možnosť
takýto postup zvoliť) je namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom je riešená otázka významná
pre jeho rozhodnutie (ktorú by si inak súd zamýšľajúci prerušiť konanie ním vedené či o toto žiadaný

mohol vyriešiť sám). Dôvod prerušenia konania tu spočíva najmä v hospodárnosti konania, aby sa tak
tá istá otázka neriešila súbežne v dvoch či dokonca viacerých rôznych konaniach, v ktorých nemusí byť
celkom vylúčeným ani dopracovanie sa k odchylnému výsledku, nech aj toto by rozhodne nemalo byť
pravidlom.
Žalobkyňa v prejednávanej veci však navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia takého

konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré vôbec neprebieha (ani nebolo začaté). Poukaz na rozhodnutie
prešovského súdu zo 7. októbra 2013 o prerušení konania do rozhodnutia bol pritom bez právneho
významu, keďže samotné rozhodnutie o prerušení konania začatie konania o prejudiciálnych otázkach
(ich predložením SD EÚ) nepreukazuje a takúto skutočnosť žalobkyňa dokonca ani len netvrdí (skôr tvrdí
presný opak za použitia v odvolaní formulácie v budúcom čase nasvedčujúcej tomu, že k predloženiu

prejudiciálnych otázok SD EÚ by ešte len malo dôjsť). Práve absencia rozhodnutia prešovského súdu o
naformulovaní prejudiciálnych otázok a ich predložení SD EÚ bola pritom dôvodom, pre ktorý uznesenie
o prerušení konania spomínané žalobkyňou odvolací súd zrušil a vec vrátil prešovskému súdu na ďalšie
konanie (stalo sa tak na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove z 22. decembra 2014, založeného
tiež - nech aj len v podobe výstupu z tzv. súdneho manažmentu - na č. l. 59 až 61 spisu v prejednávanej

veci), pričom v rámci odôvodnenia takéhoto svojho rozhodnutia uviedol (o. i.), že prejudiciálne otázky
navrhnuté žalovanou neboli SD EÚ doručované, keďže neboli sudkyňou vypracované (str. 2 uznesenia
Krajského súdu v Prešove na č. l. 60 spisu v prejednávanej veci).
Ak takto neprebieha (nebolo začaté) konanie majúce zakladať dôvod prerušenia konania v
prejednávanej veci (konanie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť žalovaná v konaní

vedenom prešovským súdom), nebol naplnený základný predpoklad fakultatívneho prerušenia konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p..
S poukazom na už uvedené tak ani podľa názoru odvolacieho súdu nemohol byť daný dôvod na
prerušenie konania, majúci spočívať najmä v hospodárnosti konania. Súd prvého stupňa pritom správne
poukázal aj na rozdielny charakter konania vedeného na prešovskom súde a konania v prejednávanej

veci, odlišné predmety týchto konaní, ako aj charakter uplatňovaných nárokov (najmä preto, že
žalobkyňou v prejednávanej veci nie je spotrebiteľka, ale právnická osoba vykonávajúca v prevažnej
miere podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, domáhajúca sa majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu). Skutočnosť,
že predmetom dokazovania v obidvoch konaniach je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci nie je pritom postačujúca na preukázanie významu, ktorý by prípadné riešenie
navrhnutých prejudiciálnych otázok mohlo mať pre konanie v prejednávanej veci. Už odlišný status
iniciátorov oboch konaní (pred prešovským súdom spotrebiteľ a v prejednávanej veci poskytovateľslužby) vypovedá o rozdielnej povahe posudzovaných nárokov, ako aj s tým spojenej aplikácie právnych
predpisov.
Ani poukaz žalobkyne na rozhodovaciu prax príkladmo uvedených okresných súdov pritom nebol

náležitý, keďže tu nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím iného
súdu (už vôbec nie súdu nižšieho stupňa). Základom právneho posúdenia veci bolo totiž len naplnenie
zákonom stanovenej podmienky prerušenia konania, ku ktorému tu ale nedošlo.
Keďže teda odvolacie dôvody žalobkyne boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v
postupe súdu prvého stupňa, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 212

ods. 3 O. s. p.), preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. 1
O. s. p.).
O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže zamietnutie návrhu na prerušenie
konania nepredstavuje konečné rozhodnutie (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.).
Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.