Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/794/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215855
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215855.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: S. L. K., s.r.o., so sídlom Pribinova XX, XXX
XX C., IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: M. A., bytom Z. U. XXXX/
XX, D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, zastúpeného

JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie
261,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k.
12C/193/2014-26 zo dňa 12. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o
t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 59,94 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol, že
navrhovateľovi sa vracia krátený súdny poplatok vo výške 9,80 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 28.08.2014 domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy vo výške 261,18 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa
09.02.2015 navrhovateľ oznámil, že svoj návrh berie v celom rozsahu späť, preto súd s poukazom
na ustanovenie § 96 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. konanie vo veci zastavil. Navrhovateľ zaplatil
súdny poplatok z návrhu vo výške 16,50 Eur, preto mu súd v dôsledku späťvzatia návrhu pred prvým
pojednávaním vrátil súdny poplatok krátený o 6,70 Eur, teda vo výške 9,80 Eur. O trovách konania

súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že navrhovateľ tým, že zobral návrh
späť zavinil, že sa konanie zastavilo, preto bol povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu náhrada trov nebola priznaná.
Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy za právne zastupovanie JUDr. Patrikom Podhorským a súd prvého
stupňa mu priznal náhradu trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá pozostáva z odmeny
podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 21,58 Eur a náhrady

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 Eur; odmeny podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky za vyjadrenie
vedľajšieho účastníka doručené súdu dňa 26.01.2015 vo výške 21,58 Eur a náhrady podľa § 16 ods. 3
vyhlášky vo výške 8,39 Eur. Celkovo tak súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia
vo výške 59,94 Eur.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa

zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote,
prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Trovy právneho zastúpenia vedľajšiehoúčastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že súd žiadnym
spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ak vedľajší účastník je zo zákona subjektom, ktorý m á svoju činnosť vykonávať sám.

Poukázal na to, že činnosť vedľajšieho účastníka spočívala v predložení predformulovanej námietky
premlčania. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014. Zastával názor, že ako subjekt, ktorému zákon priznáva osobitné
postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) bude tento subjekt odborne, personálne a materiálne
pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Mal za to, že odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba
v mimoriadne obtiažnych právnych veciach v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona. Rovnako
namietal nezákonnosť priznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi aj z dôvodu, že ten nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka pre absenciu súhlasu toho na koho strane má vystupovať
v zmysle novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že

vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa vyjadrenie písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov

konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdiť.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia

návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného
konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak

vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia čiastky 261,18
Eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 09.02.2015 vzal navrhovateľ

svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že
dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh
na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom voči nemu
domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi
a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Súd prvého stupňa odporcovi náhradu trov konania nepriznal,

keďže si žiadne trovy v konaní neuplatnil.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 59,94 Eur. Odvolací

súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,
ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy
právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskejrepubliky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany
spotrebiteľa - odporcu. Nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo
porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Z obsahu spisu mal odvolací súd

preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne
prevzaladňa26.01.2015doručilsúduvyjadreniekveci,vktoromprávnekvalifikovanevzniesolnámietku
premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má za
to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka nie je ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p..

Odvolací súd tak v danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva
odporcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že
odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne priznaná vedľajšiemu
účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho
účelného bránenia práv odporcu v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali

v preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní odmeny za ďalší úkon
právnej služby - vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník poukázal na jednotlivé obsahové nedostatky
Zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň vzniesol námietku premlčania, teda išlo o úkon,
ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre odporcu priaznivé rozhodnutie vo veci. Odvolací súd
dodáva, že účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo

väzbe na výsledok sporového konania, ktoré pre odporcu po intervencii vedľajšieho účastníka a
následnom späťvzatí návrhu navrhovateľom voči odporcovi dopadlo v konečnom dôsledku úspešne,
pretože odporca nebol rozhodnutím súdu zaviazaný k zaplateniu istiny s príslušenstvom uplatnenej
navrhovateľom.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania,

avšak náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, preto mu náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .