Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. marec 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/317/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229178
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112229178.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: V.. N. N. - N.,

IČO:34 571 256, s miesto podnikania v Humennom, Nemocničná 2868/34, proti žalovanému: Železnice
Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, IČO:31
364 501, o zaplatenie ušlého zisku, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia a trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému návrhu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou (vedenou pod pôv. sp. zn. 26C/55/2006) došlou súdu dňa 20.3.2006 domáhal voči
žalovanému určenia, že nájom nebytových priestorov zastávky Humenné - mesto na základe nájomnej

zmluvy č. 512-037/96 trval minimálne ku dňu 31.3.2004, ďalej zaplatenia ušlého zisku za obdobie od
1.8.1998 do 1.5.2000 vo výške 695.513,- Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 1.8.1998,
ušlého zisku za obdobie od 1.5.2000 do 1.4.2004 vo výške 2.666.169,- Sk so 17,6 % ročným úrokom
z omeškania od 1.5.2000, ušlého zisku od 1.4.2004 vo výške 56.727,- Sk so 17,6 % ročným úrokom
z omeškania od 1.4.2004, ušlého zisku za obdobie od 1.2.2001 do 1.8.2002 vo výške 4.175.581,- Sk
so 17,6 % úrokom z omeškania od 1.2.2001, bezdôvodného obohatenia vo výške 167.326,- Sk so
17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.217,- Sk od 1.9.1998 do zaplatenia, zo sumy 12.025,-

Sk od 5.2.1999 do zaplatenia, zo sumy 12.025,- Sk od 5.8.1999 do zaplatenia, zo sumy 12.025,- Sk
od 5.2.2000 do zaplatenia, zo sumy 12.025,- Sk od 5.8.2000 do zaplatenia, zo sumy 12.025,- Sk od
5.2.2001dozaplatenia,zosumy12.025,-Skod5.8.2001dozaplatenia,zosumy12.025,-Skod5.2.2002
do zaplatenia, zo sumy 12.025,- Sk od 5.8.2002 do zaplatenia, zo sumy 12.025,- Sk od 5.2.2003 do
zaplatenia, zo sumy 4.008,- Sk od 1.1.2003 do zaplatenia a zo sumy 47.076,- Sk od 7.9.1998 do
zaplatenia a trov konania.

V priebehu konania upresnil, že nároky titulom ušlého zisku predstavujú súčet mesačného ušlého
zisku za požadované obdobie, ktorý by bol dosahoval, keby mu bolo žalovaným umožnené podnikať
v prenajatých nebytových priestoroch. Nárok titulom bezdôvodného obohatenia odôvodňoval svojim
tvrdením o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č. 075902-129/98 zo dňa 14.8.1998, ohľadne ktorého
je vedené konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 36C/463/2009.

Žalobca v priebehu konania opakovanými dispozitívnymi návrhmi menil žalobu, naposledy písomným

podaním zo dňa 16.1.2011 (č.l. 326), na základe čoho súd uznesením vyhláseným na pojednávaní
konanom dňa 11.2.2011 (č.l. 345) pripustil zmenu žaloby v jej bode 1. a bode 5. pôvodnej žaloby tak, že
1. nájom nebytových priestorov v objekte železničnej zastávky Humenné - mesto na základe Nájomnej
zmluvy č. 512-037/96 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom trval do 31.3.2004,2. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovu sumu 5.554,20 Eur (suma 167.326,- Sk) z titulu bezdôvodného
obohatenia spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 1.9.1998 do zaplatenia.
Súčasne súd konštatoval, že v súvislosti s uplatňovaným ušlým ziskom žalobca zobral žalobu späť v

časti 161.690,70 Eur (4.871.094,03 Sk) a naďalej zotrval na zaplatení ušlého zisku vo výške 90.383,58
Eur (2.722.895,73 Sk) spolu so 16,5 % úrokom z omeškania od 1.10.2002 do zaplatenia, čo predstavuje
uplatňovaný ušlý zisk za obdobie od 1.8.2002 do 31.3.2004.

O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2011 tak, že súd žalobu v časti

o určenie, že nájom nebytových priestorov v objekte železničnej zastávky Humenné - mesto na
základe Nájomnej zmluvy č. 512-037/96 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným trval do 31.03.2004
zamietol. Konanie v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 161.690,70 Eur zastavil a žalobu v
prevyšujúcejčastiuplatňovanéhoušléhoziskuavčastiuplatňovanéhobezdôvodnéhoobohateniavylúčil
na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania. Predmetný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa

16.10.2012, č.k. 3Co/371/2011.

Predmetom tohto konania (vylúčeného nároku) tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie ušlého zisku
vo výške 90.383,58 Eur (2.722.895,73 Sk) spolu so 16,5 % úrokom z omeškania od 01.10.2002
do zaplatenia, čo predstavuje uplatňovaný ušlý zisk za obdobie od 01.08.2002 do 31.03.2004 a na

zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.554,20 Eur (167.326,- Sk) spolu so 17,6 % úrokom z
omeškania od 01.09.1998 do zaplatenia.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal jednak na to, že žalovaný svojim konaním nespôsobil
žalobcovi žiadnu škodu a ani sa na jeho úkor žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatil a súčasne k

uplatňovaným nárokom titulom ušlého zisku a bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania.
Tiež poukázal na prekážku litispendencie vo vzťahu k nároku uplatňovaného titulom ušlého zisku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Žalovaný ako prenajímateľ na strane jednej a žalobca spolu s Ing. Jánom Malaťákom ako nájomcami na
strane druhej uzatvorili dňa 21.12.1996 Nájomnú zmluvu č. 512-037/96. Predmetnou zmluvou žalovaný
prenajal nájomcom nebytové priestory bližšie vyšpecifikované v článku II. zmluvy pri dojednanej cene
nájmu podľa článku IV. zmluvy.

V čl. VIII bod 5/ zmluvy si zmluvné strany dohodli, že „ Ostatné vzťahy touto zmluvou neupravené sa
budú posudzovať ustanoveniami zák. č. 116/1990 Zb., Obchodného a Občianskeho zákonníka".

Ako vyplýva zo záverov rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 15.06.2011, č.k. 26C/55/2006-460
potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.10.2012, č.k. 3Co/371/2011-527,

predmetný dojednaný nájomný vzťah medzi účastníkmi konania založený písomnou zmluvou č.
512-037/96 zo dňa 21.12.2006 skončil k 31.03.2003.

Ako vyplýva zo žalobného návrhu žalobcu, z jeho písomných vyjadrení a prednesov na pojednávaniach
(vrátanepôvodnéhokonania26C/55/2006),žalobcanárokvčastiozaplatenieušléhoziskuodôvodňoval

tým,žepožadovanýušlýziskpredstavujeušlýabstraktnýziskpodľa§381Obchodnéhozákonníka,ktorý
mohol dosahovať ako iné podnikateľské subjekty v priestoroch železničnej zastávky Humenné - mesto
za rozhodné obdobie (podanie z 30.12.2007); ide o náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom
obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy z okruhu podnikania, v
ktorom podniká tak ako to stanovuje § 381 Obchodného zákonníka (podanie zo 14.12.2008) s poukazom

na to, že pokiaľ predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným ako prenajímateľom a
ním a V.. N. I. ako ďalším nájomcom, pričom počas trvania nájomného vzťahu V.. N. I. ako jeden z
nájomcov vypratal časť prenajatých nebytových priestorov, ktoré užíval výlučne on ešte v roku 2001
a súčasne žalovaný mu neumožnil tieto vypratané nebytové priestory ďalej užívať, hoci tak podľa
predmetnej zmluvy bol povinný, porušil tým povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy.

Žalovaný nespochybnil, že po tom, čo C. V.. I. ako jeden z nájomcov predmetnej zmluvy uvoľnil priestory
ním užívané, žalovaný tieto priestory použil a naložil vo svoj prospech bez toho, aby ich dal k užívaniu
žalobcovi ako druhému nájomcovi v zmysle predmetnej zmluvy. Súčasne však poukázal na to, ženesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že až niekedy v roku 2004 sa prvý krát dozvedel o tom, že jeho
spoločník vypratal svoje nebytové priestory, naopak, poukázal na list z 12.10.2001, z ktorého vyplýva,
že už v roku 2001 sa žalobca dozvedel alebo mal vedomosť o tom, že V.. N. I. odovzdal ním užívané

priestory železnici, na základe čoho železnica podľa žalobcu bola povinná mu tieto odovzdať, pričom už
listom z 01.10.2001 si vyčíslil ušlý zisk z dôvodu, že železnice takýmto postupom mu spôsobili škodu.
V tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania.

Z fotokópie listu žalobcu adresovaného žalovanému (č.l. 354 spisu 26C/55/2006) zo dňa 12.10.2001

vyplýva, že žalobca v predmetnom liste reagoval na predchádzajúcu korešpondenciu železníc s výzvou,
aby žalovaný mu odovzdal všetky prízemné priestory budovy železničnej zastávky Humenné - mesto,
keďže sa tak ku dnešnému dňu nestalo, čím mu železnice ako prenajímateľ spôsobuje škodu na ušlom
zisku ako im ju vyčíslil v liste zo dňa 01.10.2001 a to z dôvodu, že V.. N. I. uznal absolútnu neplatnosť
zmluvy, o určenie ktorej bolo vedené konanie na Okresnom súde v Humennom 11C/1285/2000 zo dňa
01.02.2001, po ktorom dátume boli železnice povinné odovzdať mu všetky prízemné priestory budovy

železničnej zastávky Humenné - mesto.

Súd sa oboznámil na pojednávaní konanom dňa 15.03.2013 s obsahom listu z 01.10.2001 vo veci
„Upozornenie,žiadosťovydaniebytovýchpriestorov“,ktorýnapísalžalobcaaadresovalhožalovanému,
a ktorý obsahuje okrem iného text: „Na základe nájomnej zmluvy č. 512-037/96 spoločne s Malaťákom

som dostal do nájmu objekt železničnej zastávky Humenné mesto, ktorého rozsah prenajatej plochy
stanovuje článok 2 a napriek niekoľkým písomným upozorneniam zo strany železníc ako prenajímateľa
dochádza k porušovaniu nájomnej zmluvy tým, že mi bránia užívať prenajaté priestory v súlade so
zákonom, čím mi spôsobujete škodu na ušlom zisku v nemožnosti podnikať, ktorú výšku každomesačne
sa zvyšujúcej škody som písomne vyčíslil a aj oznámil od 01.02.2001 sa zvyšuje o ďalších 100 tisíc Sk

mesačne. Okrem toho mi spôsobujete škodu na ušlom zisku vo výške 20 tisíc Sk mesačne z dôvodu
znemožnenia podnikať v priestoroch objektu ....“. Súčasťou predmetného listu je tiež výzva žalobcu, aby
železnice mu vydali všetky priestory, v opačnom prípade si bude škodu uplatňovať súdnou cestou.

Z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 06.09.2003 vo veci „Upozornenie - žiadosť o

nápravu“ (č.l. 77 spisu v konaní 26C/55/2006) vyplýva, že žalobca okrem iného v tomto liste uviedol,
že v súvislosti s nájomnou zmluvou č. 512-037/96 sa stal jediným nájomcom nebytových priestorov, a
že len za obdobie od roku 1998 do dnes mu bola spôsobená škoda na ušlom zisku vo výške cca 14
miliónov Sk a to postupom a konaním železníc tým, že mu neboli vydané okrem iného ani priestory po
bývalom spolunájomcovi Ing. Jánovi Malaťákovi.

Žalobca k vznesenej námietke premlčania poukázal na to, že pokiaľ ide o list z 12.10.2001, on
vychádzal iba z čistej hypotézy, že pán Ing. Malaťák odovzdal priestory a z toho dôvodu vyčíslil ušlý
zisk iba hypoteticky. Z tohto dôvodu neuznal vznesenú námietku premlčania a poukázal na to, že
podľa jeho názoru dátum, od ktorého plynie premlčacia lehota ohľadne tohto nároku sa má odvíjať

od dátumu 06.03.2006, kedy sa prvý krát oficiálne dozvedel, konkrétne od žalovaného na ústnom
pojednávanítunajšiehosúduvoveci17C/159/2003,žepánIng.Malaťákodovzdalnímužívanépriestory.
Tiež poukázal na to, že Ing. Malaťák mu do dnešného dňa nedal vedieť a žiadnym spôsobom mu
neoznámil, že priestory už prestal užívať. V roku 2001 nemal oficiálne stanovisko zo strany železníc,
že došlo k uvoľneniu aj zvyšku priestorov, ktoré boli prenajaté na základe predmetnej nájomnej zmluvy

z dôvodu, že Ing. Malaťák ako jeden z nájomcov už tieto železniciam odovzdal. Okrem toho neuznal
námietku premlčania tiež z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úmyselnému porušeniu zmluvných
povinností, pre ktorý prípad sa na uplatňovaný nárok vzťahuje 10 ročná premlčacia lehota podľa § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka. V neposlednom rade poukázal na to, že žalovaný na list z roku 2001
žiadnym spôsobom nereagoval, preto nevedel, aký je právny vzťah medzi Ing. Malaťákom a žalovaným

a táto skutočnosť mu bránila v prípadnom súdnom konaní o moje práva nájomcu. Tiež poukázal na
ustanovenie § 13 zákona 116/90 Zb. o nájme, podnájme nebytových priestorov, ktorý stanovuje, že
v prípade skončenia nájmu nájomca je povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal s
prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a za právne relevantné považoval tiež skutočnosť, že v článku 8
bod 1 nájomnej zmluvy bolo dojednané, že prenajímateľ odovzdá nebytové priestory zápisnične.

Žalovaný v ďalšom ohľadne tohto nároku poukázal na prekážku litispendencie z dôvodu, že nárok na
ušlý zisk si uplatňuje tiež v konaní 34C/108/2002, ktoré nebolo zatiaľ právoplatne skončené a vec sa
nachádza na krajskom súde.K vznesenej námietke litispendencie žalobca uviedol, že v konaní 34C/108/2002, kde si tiež uplatňuje
ušlý zisk, z dôvodu, že tento nevypočítal správne, pretože výška skutočného reálneho ušlého zisku je

vyššia, ešte v konaní 34C podal návrh na rozšírenie žaloby o ďalší ušlý zisk s tým, že návrh na zmenu
mu súd nepripustil, preto tento ďalší ušlý zisk je predmetom práve tohto konania (19C/317/2012 resp.
ešte konania pod pôvodnou spisovou značkou 26C/55/2006 - poznámka súdu).

Zo žaloby, písomných vyjadrení a prednesov žalobcu na pojednávaniach vrátane pôvodného konania

26C/55/2006) vyplýva, že žalobca nárok o zaplatenie sumy 5.554,20 Eur z titulu bezdôvodného
obohatenia s príslušenstvom odôvodňoval tým, že po tom, čo spolunájomca predmetných nebytových
priestorov Ing. Malaťák prestal užívať prenajaté nebytové priestory o rozlohe 76,2 m2, žalovaný mu ich
neodovzdal a naopak, začal ich užívať výlučne pre svoje potreby a súčasne na tieto nebytové priestory
uzatvoril novú nájomnú zmluvu s iným subjektom, na základe ktorej prenajal časť nebytových priestorov
podnikateľskému subjektu Sapel - Ján Šepeľa, Jasenovská 97, Humenné, IČO: 32 373 643 nájomnou

zmluvou č. 075902-129/98, pričom on považuje takto uzatvorenú nájomnú zmluvu medzi žalovaným a
týmto ďalším podnikateľským subjektom Sapel - Ján Šepeľa za neplatnú. Keďže podnikateľský subjekt
Sapel - Ján Šepeľa zaplatil žalovanému titulom nájmu sumy 8.217,- Sk + 9x 12.025,- Sk + 4.008,- Sk
a tiež 47.076,- Sk titulom úhrady faktúry č. 32/98 z 24.08.1998, hoci tak nebol povinný platiť z dôvodu
tvrdenej neplatnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a týmto podnikateľským subjektom

Sapel - Ján Šepeľa, žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil. Súčasne podnikateľský subjekt SAPEL-Ján
Šepeľa všetky práva a povinnosti z uvedenej nájomnej zmluvy previedol na jeho osobu Zmluvou o
prevode práv a povinností zo dňa 13.12.2005. Úhrada faktúry vo výške 47.076,- Sk pritom predstavuje
úhradu tohto podnikateľského subjektu Sapel - Ján Šepeľa za stavebné úpravy, ktoré boli vykonané v
prenajatom nebytovom priestore firmou Športový klub Štih Humenné.

Žalovaný k uplatňovanému nároku titulom bezdôvodného obohatenia poukázal na to, že určenie, či
Nájomná zmluva č. 075902-129/98 uzatvorená medzi žalovaným a Sapel - Ján Šepeľa je neplatná, bola
predmetomkonaniavedenéhonatunajšomsúdepodsp.zn.36C/463/2009,oktorejbolorozhodnutétak,
že súd žalobu zamietol, pričom tento rozsudok bol potvrdený aj odvolacím súdom č.k. 4Co/211/2010-83.

Uviedol tiež, že bez ohľadu na to, či nájomná zmluva uzatvorená medzi týmito dvomi subjektmi bola
platná alebo išlo o neplatný nájomný vzťah, je nespochybniteľné, že podnikateľský subjekt Sapel - Ján
Šepeľa užíval za dané obdobie predmetné priestory a preto z dôvodu užívania týchto priestorov pokiaľ
by nebol povinný platiť nájomné z titulu platného nájomného vzťahu, tak by bol povinný platiť za užívanie
týchto priestorov sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Ďalej z opatrnosti žalovaný aj vo vzťahu k

tomuto nároku vzniesol námietku premlčania, pokiaľ ide o sumu 47.076,- Sk z dôvodu, že táto suma
bola vyfakturovaná faktúrou s dátumom splatnosti v roku 1998.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 36C/463/2009 vyplýva, že predmetom tohto konania bola žaloba,
ktorou sa žalobca Ján Jesenský domáhal voči železniciam určenia absolútnej neplatnosti nájomnej

zmluvy uzatvorenej medzi železnicami a podnikateľským subjektom Sapel - Ján Šepeľa, o ktorej
žalobe súd rozhodol tak, že ju zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Predmetný
rozsudok prvostupňového súdu bol potvrdený odvolacím súdom č.k. 4Co/211/2010-83, z odôvodnenia
ktorého okrem iného na strane 4 vyplýva konštatovanie právneho a skutkového stavu krajským súdom,
že vzťah medzi Sapel - Ján Šepeľa a žalovaným bol ukončený dňa 12.08.2003, pričom Ján Šepeľa

užíval prenajaté priestory do februára 2004, kedy došlo k ich vyprataniu s tým, že zmluva o prevode
práv a povinností medzi Jánom Šepeľom a žalobcom bola uzatvorená až dňa 13.12.2005, t.j. v čase,
kedy už subjekt Sapel - Ján Šepeľa nebol nositeľom žiadnym práv a povinností z uvedenej nájomnej
zmluvy, pretože právny vzťah z tejto zmluvy skončil uplynutím doby, preto v súlade so zásadou, že
nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, žalobca už účinne žiadne práva a povinnosti z

tejto nájomnej zmluvy nadobudnúť nemohol, a preto nemôže byť vecne legitimovaným účastníkom ako
právnym nástupcom uvedeného účastníka právneho úkonu v konaní.

Žalovaný v ďalšom žiadal návrh zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie s poukazom na rozsudok
NS SR sp. zn. 3Cdo/122/2002 týkajúci sa konania účastníkov (ak je ich na procesnej strane niekoľko) zo

synalagmatických záväzkov, pričom závery Najvyššieho súdu SR v danej veci sú: „Rozsudok sa musí
vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že účastníkmi konania musia byť
všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právnych zástupcov, lebo na nich sa vzťahujú účinky
rozsúdenej veci. Ináč musí byť návrh zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.“ Z zmysle článkuIV. bod 7 nájomnej zmluvy č. 512-037/96 boli obaja nájomcovia zaviazaní spoločnej a nerozdielne
(to znamená solidárne) a preto žalovaný má za to, že rozsudok súdu by sa rovnako ako na žalobcu
vzťahoval aj na Ing. Malaťáka, ktorý však nie je účastníkom tohto konania.

Ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalobca svoju aktívnu legitimáciu ohľadne nároku titulom bezdôvodného
obohatenia odvodzuje od Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 13.12.2005, ktorou firma Sapel
previedla na žalobcu všetky práva povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy č. 075902-129/98 o nájme
nebytových priestorov uzavretej medzi ŽSR a firmou Sapel a pokiaľ by malo byť pravdivým tvrdenie,

že predmetná nájomná zmluva je absolútne neplatná, keďže absolútna neplatnosť spôsobí od počiatku,
absolútne neplatným právnym úkonom je v takomto prípade tiež zmluva o prevode práv a povinností
zo dňa 13.12.2005. V takomto prípade potom žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie si
predmetného nároku.

Žalobca k nároku na bezdôvodné obohatenie tiež poukázal na to, že pokiaľ samotný žalovaný vo

svojom vyjadrení zo dňa 11.02.2010 nespochybňuje skutočnosť, že sa nedôvodne neobohatil na úkor
firmy Sapel - Ján Šepeľa, len tvrdí, že plnenie prijaté od tejto firmy mu patrí nie ako nájomné ale ako
bezdôvodné obohatenie, ako dôkaz pripojil fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom
Sapel - Ján Šepeľa a ním zo dňa 14.01.2011, predmetom ktorej má byť pohľadávka vzniklá ako
bezdôvodné obohatenie sa žalovaným za prijatie úhrady nájomného a zveľadenia majetku žalovaného

bez právneho dôvodu (č.l. 341 spisu 26C/55/2006).

Z pripojenej fotokópie zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom Sapel - Šepeľa Ján a
postupníkomIng.JánJesenský-JESzodňa14.01.2011vyplýva,žepostupcapostupujepostupníkoviku
dňu podpísania zmluvy pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy. Z bodu 1 zmluvy vyplýva: „Na Okresnom

súde Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 26C/55/2006 postupník na základe nami uzatvorenej
zmluvy zo dňa 13.12.2005 o prevode práv a povinností z nájomnej zmluvy č. 075902-129/98, ktorú
uzatvoril postupca so Železnicami SR ...., sa postupník domáha na odporcovi vydania bezdôvodného
obohatenia (nájomným a zveľadením majetku) ŽSR a to vzhľadom ku skutočnosti, že horeuvedenou
nájomnouzmluvouč.075902-129/98bolimiprenajaténadobuurčitú(5rokov)tieisténebytovépriestory,

ktoré mal v prenájme postupník na základe nájomnej zmluvy č. 512-037/96, o platnosti ktorej bolo
právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde v Humennom sp. zn. 11C/1285/00 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/316/01 zo dňa 13. mája 2002. Na základe
uvedeného je nepochybné, že ŽSR sa bezdôvodne na môj úkor obohatili, v dôsledku čoho vznikla moja
pohľadávka.“

Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon. 6)

Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať

na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.1998, zmluvy medzi osobami
uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené
ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Zámenná zmluva súvisiaca s podnikaním strán sa však spravuje týmto zákonom a použijú sa na ňu

primerane ustanovenia tohto zákona o kúpnej zmluve; pri plnení záväzku dodať tovar má každá zo strán
postavenie predávajúceho a pri prevzatí tovaru postavenie kupujúceho.

Podľa ust. § 262 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový
vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ust. § § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol nájomný vzťah
založený písomnou zmluvou č. 512-037/96 zo dňa 21.12.2006 s tým, že predmetný nájomný vzťah bol
ukončený k 31.03.2003 (vychádzajúc z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 26C/55/2006-460
zo dňa 15.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/371/2011-527 zo dňa
16. októbra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2012). Súčasne je nepochybné, že v danom

prípadeideozáväzkovývzťahmedzidvomipodnikateľmi,súčasnetýkajúcisaichpodnikateľskejčinnosti
(§ 261 ods. 1 Obch. zák.). Keďže v danom prípade zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania nie
je upravená v hlave II Obchodného zákonníka a je upravená ako typ zmluvy v Občianskom zákonníku
(s odkazom na osobitný zákon č. 116/1990 Zb.), predmetná zmluva sa spravuje iba ustanoveniami
Občianskeho zákonníka (§ 261 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy). Z

uvedeného dôvodu bolo potrebné na posúdenie celého nároku žalobcu použiť aplikáciu Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje inštitút náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a tiež premlčania vo vzťahu
k nájmu a podnájmu nebytových priestorov.

V prípade nároku uplatňovaného žalobcom titulom ušlého zisku, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou,

či tento nárok nie je premlčaný, keďže žalovaný vo vzťahu k tomuto celému nároku za celé rozhodné
obdobie vzniesol námietku premlčania.

Inštitút premlčania podľa občianskeho práva pritom rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu, pričom
platí, že subjektívna lehota musí vždy plynúť v rámci objektívnej lehoty a pokiaľ uplynie čo i len jedna

z týchto lehôt, nárok nemožno priznať.

Pre stanovenie momentu, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že mu škoda vznikla a kto je škodcom, súd
vychádzal z písomností ešte z roku 2001 (konkrétne list z 01.10.2001, príp. ďalšie jeho listy z roku 2001),
na základe ktorého súd urobil jednoznačný záver o tom, že žalobca už v tomto období mal poznatok

o tom, že v súvislosti s tým, že Ing. Malaťák ako ďalší nájomca predmetných nebytových priestorov
na základe predmetnej nájomnej zmluvy uvoľnil a prestal užívať prenajaté nebytové priestory, pričom
súčasne žalovaný ich nedal k dispozícii žalobcovi, spôsobil tak žalovaný žalobcovi škodu vo forme
ušlého zisku, ktorú dokázal súčasne aj vyčísliť. Takým istým spôsobom prejavil svoju vedomosť o tejto
skutočnosti, t.j. o výške škody a o škodcovi žalobca aj v písomnosti v roku 2003. Súd preto neuveril

tvrdeniu žalobcu o tom, že o škodcovi a o vzniku škody sa dozvedel až v priebehu roku 2006, tak ako
sa to žalobca opakovane snažil prezentovať v priebehu tohto konania. Je pritom právne irelevantné, či
žalobca mal od žalovaného alebo od Ing. Malaťáka oficiálne stanovisko o tom, že prenajaté nebytové
priestory boli zo strany Ing. Malaťáka uvoľnené. Takisto z písomnosti a z korešpondencie z roku 2001,tak ako sa s ňou súd oboznámil v tomto konaní nevyplýva, že by zo strany žalobcu malo ísť len o akúsi
hypotetickú vedomosť; súd žalobcove tvrdenia v tomto smere považuje za účelové a ničím nepodložené.
Pokiaľ teda žalobca už v roku 2001 mal vedomosť o škodcovi a o tom, v akej výške mu vznikol ušlý zisk,

najneskôr v roku 2003, kedy vyčíslil aj konkrétnu výšku ušlého zisku, dvojročná subjektívna premlčacia
lehota podľa občianskeho práva mu uplynula najneskôr v roku 2005. Je nepochybné, že žalobca si
predmetnou žalobou uplatnil nárok z titulu ušlého zisku až 20.03.2006, t.j. po uplynutí tejto dvojročnej
premlčacej lehoty (subjektívnej lehoty). Je preto bezpredmetné skúmať, či uplynula alebo neuplynula
súčasne objektívna lehota (§ 106 ods. 2 Obč. zák.), tak ako už bolo vyššie uvedené.

Súd iba pre prípadné odstránenie ďalších prípadných nezrovnalostí alebo nejasností ohľadne tohto
nároku zaujíma právne stanovisko také, že v danom prípade nebolo možné použiť aplikáciu ust. § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. ustanovenie, ktoré upravuje takzvanú voľbu obchodného práva z
dôvodu, že v prípade, pokiaľ ide o záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti, aplikácia tohto ustanovenia a teda voľba obchodného práva je vylúčená.

Súd sa ďalej považoval za potrebné vysporiadať s namietaním a s tvrdením žalobcu o tom, že predmetný
nárok titulom ušlého zisku si uplatnil ešte návrhom zo dňa 12.08.2005 podaným do konania vedeného
pred tunajším súdom 34C/108/2002 vo veci rozšírenia žalobného návrhu v konaní 34C/108/02 s
poukazom na to, že predmetné rozšírenie nebolo v konaní 34C/108/2002 pripustené- uznesením bol

tento návrh na rozšírenie žaloby zamietnutý a preto žalobcovi nezostávalo nič iné iba si tento nárok
uplatniť samostatnou žalobou. V tomto smere súd poukazuje na to, že súd pre posúdenie, kedy si
prvý krát žalobca uplatnil príslušný nárok na súde nemôže prihliadať na návrh na rozšírenie žalobného
návrhu, tak ako sa domnieva žalobca, ale až na návrh zo dňa 16.03.2006 došlý súdu dňa 20.03.2006,
keďže v zmysle ustanovenia § 79 O.s.p. vyplýva, že konanie začína na návrh za súčasného poukazu

na ust. § 92 O.s.p., ktorý upravuje postup v prípade podania návrhu na zmenu žaloby (t.j. vrátane
návrhu na rozšírenie už podanej žaloby), z ktorých ustanovení vyplýva, že súd v konaní 34C/108/2002,
keďže nepripustil rozšírenie žaloby, na takýto návrh ďalej neprihliada, pretože nemá za následok začatie
konania o konkrétnom rozšírenom nároku. Preto súd začal konať o predmetnom nároku titulom ušlého
zisku až na základe žaloby zo 16.03.2006, došlej súdu dňa 20.03.2006, pôvodne vedenej pod sp. zn.

26C/55/2006, v súčasnosti vedenej v tomto konaní.

Vzhľadomnato,žesúdtedaprihliadolnažalovanýmvznesenúnámietkupremlčania,ktorúsúdpovažuje
za dôvodnú, v ďalšom sa nezaoberal samotným nárokom žalobcu na náhradu škody, t.j. neskúmal, či
sú splnené základné predpoklady pre odôvodnenosť takéhoto nároku (t.j. protiprávnosť konania, vznik

škody, zavinenie a príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a škodou), t.j. nezaoberal sa meritom veci.

Pokiaľ súd právoplatne ustálil trvanie predmetného nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania do
31.03.2003, a súčasne si žalobca uplatňoval ušlý zisk aj za obdobie po tomto dátume, z takto ustáleného
skutkového a právneho stavu, kde je uplatňovaný ušlý zisk aj za obdobie po zániku nájomného vzťahu,

aj z tohto dôvodu časť tohto nároku za obdobie od 1.4.2003 do 31.3.2004 nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o druhú časť nároku uplatňovaného predmetnou žalobou, t.j. nároku o zaplatenie sumy
5.554,20 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, súd má preukázané, že po uvoľnení prenajatých
nebytových priestorov zo strany Ing. Malaťáka žalovaný tieto nedal do dispozície žalobcovi ako ďalšiemu

nájomcovi, naopak tieto dal do nájmu ďalšiemu podnikateľskému subjektu: Sapel - Ján Šepeľa, ktorý ich
užíval do februára 2004. Pokiaľ teda za predmetné nebytové priestory a za dané obdobie žalovaný prijal
od tohto podnikateľského subjektu akékoľvek peňažné plnenie za užívanie týchto priestorov, na jeho
strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Navyše, pokiaľ žalobca odvodzuje svoju aktívnu
legitimáciu ohľadne tohto nároku na základe zmluvy o prevode práv a povinností uzatvorenej medzi

ním a Jánom Šepeľom dňa 13.12.2005, súd zhodne s ustálením právneho a skutkového stavu veci
vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Košiciach v konaní 4Co/211/2010-83 poukazuje na to, že
zmluva z 13.12.2005 bola uzatvorená v čase, kedy už subjekt Sapel - Ján Šepeľa nebol nositeľom
žiadnych práv a povinností z nájomnej zmluvy, pretože právny vzťah z tejto zmluvy skončil uplynutím
doby, a preto v súlade so zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, žalobca

na základe uvedenej zmluvy o prevode práv a povinností z nájomnej zmluvy už účinne žiadne práva
a povinnosti z tejto nájomnej zmluvy nadobudnúť nemohol. Navyše pokiaľ žalobca v súvislosti s týmto
nárokom pripojil do spisu Zmluvu o postúpení pohľadávky zo 14.1.2011, súd k tomu uvádza, že na
predmetnú zmluvu o postúpení prihliadať nemôže, pretože podľa tejto zmluvy mal byť predmetnompostúpenia nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní titulom bezdôvodného obohatenia, hoci
podľa zmluvy o postúpení mal byť postupcom podnikateľský subjekt Ján Šepeľa - Sapel a žalobca mal
byť postupníkom. Predmetom postúpenia teda nemohla byť pohľadávka nepatriaca postupcovi a teda

nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu, t.j. nároky žalobcu uplatňované titulom ušlého zisku
v celkovej výške 90.383,58 Eur (2.722.895,73 Sk) s príslušenstvom titulom ušlého zisku za obdobie
od 01.08.2002 do 31.03.2004 a nárok v časti o zaplatenie sumy 5.554,20 Eur (167.326,- Sk) z titulu

bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca ako neúspešný účastník
tohto konania nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému ich náhradu súd nepriznal z dôvodu
absencie návrhu žalovaného na náhradu trov. Súd vo vzťahu k výroku o trovách konania iba pripomína,
že ide o rozhodnutie o trovách celého konania, t.j. vrátane pôvodného konania vedeného pod sp. zn.

26C/55/2006.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).