Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/549/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213753
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415213753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci navrhovateľa:

M. B., trvale bytom T. X, 010 01 Žilina, zastúpený JUDr. Evou Káčerovou, advokátkou so sídlom
P.O.Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, proti odporcom: 1/ Bc. R. B.K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.
X, 841 05 Bratislava, 2/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, 841 05 Bratislava, 3/ M. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X, 841 05 Bratislava, o zníženie a zrušenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporcom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 01.12.2015 domáhal, aby súd znížil

jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcom naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 25P 50/2011-37 zo dňa 15.06.2011, a to zo sumy 130 ,- eur mesačne na každého odporcu na
sumu 70,- eur mesačne na každého odporcu s účinnosťou od podania návrhu. Tvrdil, že od posledného
rozhodovania o výživnom došlo na jeho strane k zmene pomerov, ktoré majú zásadný vplyv na možnosť
platenia výživného vo výške určenej súdom. V čase, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, bol
zamestnaný v Štátnom komornom orchestri v Žiline, kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške
495,- eur s tým, že cez letné voľno v mesiacoch júl a august chodil príležitostne hrávať do zahraničia.

Tieto príležitostné aktivity sa však pre neho skončili, nakoľko už nie je záujem o hudobný žáner, ktorému
sa venuje a jednak je už takmer v umeleckom dôchodku a fyzicky už nevládze hrávať v časoch osobného
voľna, keďže po 30 rokoch profesionálneho hrania na flautu má opotrebené dýchacie orgány, ústne
svaly, prsty na rukách a prednú čeľusť. Poukázal na to, že súd rozhodujúci o výške výživného v roku
2011 bral do úvahy nielen jeho príjem zo závislej činnosti, ale aj jeho príležitostný zárobok ročne vo
výške cca 1 000,- eur. Poukázal tiež na to, že jeho tri deti sú dospelé a študujú. Už v čase rozhodovania
súdu výška výživného nezodpovedala výške jeho príjmov a možnostiam, preto si v roku 2011 zobral

pôžičku vo výške 3 700,- eur z VÚB, a.s. a neskôr v auguste 2015 úver z Poštovej banky a.s., vo výške
15 300,- eur. Ďalej uviedol, že má priemerný mesačný príjem brutto 753,- eur a netto 574,- eur, jeho
nevyhnutné výdavky sú strava 200,- eur, bývanie 150,- eur, telefón 15,- eur, ošatenie a hygiena 15,- eur,
splátka pôžičky od Poštovej banky 233,- eur, splátka pohrebných nákladov 9,93 eur, spolu 623,- eur.
Poukázal na to, že odporcovia by si mohli počas prázdnin a voľných dní popri štúdiu zabezpečiť brigádu,
a tak aspoň čiastočne finančne vykryť svoje náklady na výživu a štúdium a čiastočne odbremeniť rodičov
od výdavkov.

Odporcovia žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázali na to, že navrhovateľ o nich od rozvodu
v roku 2002 neprejavuje záujem, neprispieva im na školu, autoškolu, prijímacie pohovory na VŠ, neberie
ich na dovolenky, nekupuje im darčeky na narodeniny ani na Vianoce, odporkyni 1/ nikdy neprispel navýdavky súvisiace so zdravotnými problémami s kolenami. Poukázali tiež na to, že odporcovia 2/ a 3/
brigádujú počas letných prázdnin, odporkyňa 1/ brigáduje počas celého roka. Nesúhlasili s tým, aby sa
takýmto spôsobom kompenzovala rodičovská povinnosť navrhovateľa, nakoľko študujú náročné odbory.

Poukázali na to, že navrhovateľ vlastní rodinný dom, predal 4-izbový byt, má auto, chodí na lyžovačky na
Slovensku aj v zahraničí a netrpí núdzou. Tiež poukázali na to, že navrhovateľ má možnosť vykonávať
inú prácu. Sumu výživného 130,- eur považovali za minimálnu sumu, ktorá im ako študentom postačuje
na základné výdavky.

V nadväznosti na výpoveď odporcu 2/ na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016, podľa ktorej v marci
2016 ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte, navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu
na začatie konania v časti petitu týkajúceho sa odporcu 2/ tak, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči odporcovi 2/ od 01.03.2016. Predmetnú zmenu návrhu súd uznesením vyhláseným
na uvedenom pojednávaní pripustil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že pracuje 27 rokov v Štátnom komornom orchestri, jeho príjem je
574,- eur. Okrem toho možno 2 - 3x do roka, keď niekde koncertujú, dostane nejakých 50,- eur a ešte
zo Slovgramu mu chodia tantiémy každý rok okolo 39,- eur. Uviedol, že asi tri roky chodil hrávať do

Švajčiarska na letné mesiace, ale už tri roky tam nebol, nakoľko to skončilo. Čo sa týka jeho majetkových
pomerov uviedol, že momentálne nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, pozemok, ktorý vlastnil, predal
na jar 2014 za 40 000,- eur, avšak z tejto sumy 30 000,- eur vrátil bratovi, od ktorého si zobral pôžičku
na platenie výživného. V roku 2014 predal aj štvorizbový byt v Žiline za 55 000,- eur, keďže už nevládal
platiť náklady na tento byt, v ktorom býval sám, a tiež popri tom ešte platiť aj výživné. Časť z peňazí z

predaja bytu použil na splatenie pôžičky a časť okolo 30 000 - 40 000,- eur si odložil na kúpu bytu. Čo
sa týka hnuteľného majetku, vlastní iba staršie 16-ročné auto. Jeho výdavky sú nájomné 70,- eur, strava
100,- eur, mobil 20-25,- eur, oblečenie 30-50,- eur, pohonné hmoty do auta 50,- eur, splátka pôžičky
233,- eur a poistenie pohrebných nákladov 10,- eur. Momentálne býva v dome svojho brata, ktorý si
postavil na pozemku, ktorý mu predal. Platí mu nájomné 70,- eur. Na otázku odporkyne 1/, či vedel, že

pred mesiacom absolvovala operáciu kolena, ktorá stála 800,- eur, uviedol, že o tom vedel, ale nakoľko
išlo o indikovanú operáciu, mal za to, že táto je platená zo zdravotného poistenia. Na otázku odporkyne
1/, či vedel o tom, že od 11 rokov má problémy s kolenami a či jej niekedy prispel na výdavky s tým
súvisiace, uviedol, že o tom vedel, ale mal za to, že to bolo zahrnuté vo výživnom.

Výsluchom odporkyne 1/ súd zistil, že jej výdavky sú mobil 10,- eur, doprava 10,- eur, hygienické potreby
a strava 150,- eur, školské veci 30-50,- eur, oblečenie 20,- eur a permanentka do fitnescentra 30,- eur. Je
vo 4. ročníku na vysokej škole, popri škole brigáduje v banke, kde zarobí asi 200-250,- eur. Momentálne
je po operácii kolena, ktorá stála 800,- eur, pričom ju zaplatila jej mama. Po operácii absolvuje každý
týždeň povinné rehabilitácie, čo stojí 25,- eur. Problémy s kolenami má dlhodobo od 11. rokov, museli jej

do nich pichať injekcie, pričom jedna stojí 40,- eur a na rehabilitácie doteraz platila 20,- eur mesačne. Tie
injekcie dostávala 6 rokov, do každého kolena každý rok po jednej injekcii. Býva aj s bratmi a s mamou
v byte v Bratislave.

Výsluchom odporcu 2/ súd zistil, že v roku 2014 študoval na Prírodovedeckej fakulte, v marci tohto roku

po 3 rokoch ukončil štúdium. Momentálne je nezamestnaný, vedený na úrade práce, avšak koncom
apríla absolvoval prijímačky na FTVŠ, a keď ho prijmú, tak od septembra bude študovať na tejto
vysokej škole. Počas štúdia na prírodovedeckej fakulte nebrigádoval, nakoľko to bolo pre neho náročné
štúdium, momentálne brigáduje, jeho príjem je okolo 3-3,20 eura na hodinu, podľa toho, čo mu agentúra
sprostredkuje. Limit je však maximálne 140,- eur v hrubom čo môže zarobiť. Jeho výdavky sú strava

150,- eur, oblečenie 30,- eur, mobilný telefón 10,- eur. Chodí aj s bratom do futbalového klubu, kde ale
nič neplatia.

Výsluchom odporcu 3/ súd zistil, že od septembra 2014 študuje na Ekonomickej univerzite, a keďže ide
o náročné štúdium, tak nezvláda popri ňom brigádovať. Jeden ročník bude teraz opakovať, a aby mohol

uhradiť poplatok za opakovanie, tak si nejakú brigádu bude musieť nájsť. Jeho výdavky sú strava 150,-
eur, mobil 10,- eur, oblečenie 30,- eur.Výsluchom svedkyne Mgr. M. B., matky odporcov, súd zistil, že od roku 2011, kedy bolo určené výživné
na odporcov na 130,- eur na každé dieťa, sa zvýšili náklady na deti. Tieto chodia na vysokú školu, popri
tom brigádujú, keďže majú zvýšené náklady na štúdium, ako sú učebnice a pod. Čo sa týka nákladov na

stravu, táto je okolo 200,- eur mesačne na každé dieťa. Výška výživného 130,- eur je minimálna na to,
aby si deti mohli financovať svoje náklady na štúdium a život. Býva s deťmi v 3-izbovom byte, na ktorý
si zobrala hypotéku, a ktorú spláca po 450,- eur mesačne. Okrem toho má 4-ročné auto, ktoré takisto
splácala do tohto roku na lízing. Má súkromnú psychologickú ambulanciu, pričom jej príjem je okolo 1
500,- eur mesačne, avšak na konci roka ešte podáva daňové priznanie.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 50/2011-37 zo dňa 15.06.2011, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 329/11-73 zo dňa 24.04.2012 bola navrhovateľovi
zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 66,39 eura (2 000,- Sk) na sumu 130,- eur na každého z
odporcov počnúc dňom 13.01.2011 a zároveň mu bolo povolené splácať zročné výživné vo výške
318,05 eura na každého z odporcov v mesačných splátkach po 15 eur. V čase rozhodovania súdu

bol navrhovateľ zamestnaný v Štátnom komornom orchestri v Žiline, kde dosahoval čistú priemernú
mesačnú mzdu 490,82 eura. Matka odporcov - Mgr. M. B. dosahovala čistý priemerný mesačný príjem
837,80 eura v pracovnom pomere, ktorý ukončila v apríli 2011, pričom od mája 2011 pracovala už len na
živnosť ako klinický psychológ, základ dane z príjmov za rok 2010 mala 10 584,19 eura a daň nulovú.
Odporkyňa 1/ navštevovala tretí ročník strednej školy a odporcovia 2/ a 3/ prvý ročník strednej školy.

Výdavky mali predovšetkým v súvislosti so školou, ako aj na oblečenie, stravu, električenky a mobily.
Odporcovia bývali s matkou v byte. Uvedené skutočnosti súd zistil z pripojeného spisu 25P/50/2011.

Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 05.08.2015 (č.l. 9 spisu) súd zistil, že odporkyňa 1/ je v akademickom roku
2015/2016 študentkou 1. ročníka v dennej forme na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

Zpotvrdeniaonávšteveškolyzodňa19.10.2015(č.l.8spisu)súdzistil,žeodporca2/bolvakademickom
roku 2015/2016 študentom 2. ročníka na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

Zpotvrdeniaonávšteveškolyzodňa22.09.2015(č.l.10spisu)súdzistil,žeodporca3/jevakademickom

roku 2015/2016 študentom 2. ročníka na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.08.2015 (11-12 spisu) súd zistil, že navrhovateľovi bol
poskytnutý úver z Poštovej banky, a. s. vo výške 15 300,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných
splátkach po 233,- eur.

Zo zmluvy o poistení pohrebných nákladov, poistky a príkazu na úhradu, všetko zo dňa 07.08.2015 (č.l.
15-17 spisu) súd zistil, že navrhovateľ platí poistné pre prípad smrti vo výške 9,93 eura mesačne.

Z výpisu z úverového a osobného účtu navrhovateľa (č.l. 35-46 spisu) súd zistil, že navrhovateľ platí

splátky úveru po 233,- eur, ako aj výživné po 130,- eur na každého z odporcov.

Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca zo dňa 14.04.2016 (č.l. 33-34 spisu) súd zistil, že čistá
priemerná mesačná mzda navrhovateľa za obdobie 1/2015 - 12/2015 bola 573,26 eura a za obdobie
1/2016 - 3/2016 bola 644,72 eura.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.2008 (č.l. 64 spisu) súd zistil, že navrhovateľ si požičal od svojho
brata sumu 10 000,- eur.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.07.2011 (č.l. 63 spisu) súd zistil, že navrhovateľ si požičal od svojho

brata sumu 20 000,- eur.

Z potvrdenia o splatení pôžičky zo dňa 30.12.2014 (č.l. 62 spisu) súd zistil, že navrhovateľ splatil pôžičky
v celkovej výške 30 000,- eur dňa 30.12.2014.

Z potvrdenia príjmu zo dňa 15.06.2016 (č.l. 93 spisu) súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda
odporkyne 1/ za obdobie 9/2015 - 5/2016 bola 136,14 eura.Z rozhodnutia o prijatí na vysokoškolské štúdium zo dňa 30.05.2016 (č.l. 94 spisu) súd zistil, že odporca
2/ bol prijatý na vysokoškolské štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.

Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2015 (č.l. 95 spisu) súd zistil, že
matka odporcov - M. B. mala základ dane 0,- eur a daň rovnako 0,- eur.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Citované ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí, ktorá vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu
závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre

nepodstatnú zmenu v pomeroch. Okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, budú
preto dôvodom na zmenu rozhodnutia len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s
pôvodnými pomermi.

Súdvykonalvovecidokazovanie,pričompovyhodnotenívšetkýchrelevantnýchokolnostíprejednávanej
veci dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej
podstatnej (závažnej) zmene pomerov, ktorá by mala za následok zníženie jeho vyživovacej povinnosti
vočiodporcom.Naposledyboloovýživnomrozhodnutérozsudkomtunajšiehosúduzodňa15.06.2011(v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave), teda pred 5 rokmi. Navrhovateľ v tom čase dosahoval

v zamestnaní čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 490,82 eura. V súčasnosti dosahuje u toho istého
zamestnávateľa čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 644,72. Okrem toho 2 - 3x do roka dostane za
koncertovanie okolo 50,- eur a zo Slovgramu mu chodia tantiémy každý rok okolo 39,- eur. Čo sa týka
odporcov, títo v čase poslednej úpravy výživného navštevovali strednú školu (odporkyňa 1/ navštevovala
tretí ročník, odporcovia 2/ a 3/ prvý ročník). V súčasnosti sú odporcovia vysokoškoláci (odporkyňa 1/

je študentkou prvého ročníka na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, odporca 2/ po ukončení
štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave v druhom ročníku, bol prijatý na Fakultu telesnej
výchovy a športu UK v Bratislave, odporca 3/ je študentom druhého ročníka na Ekonomickej univerzite
v Bratislave). U odporcov tak došlo k prirodzenému zvýšeniu výdavkov, a to jednak v súvislosti s ich
vyšším vekom (odporcovia sú o 5 rokov starší) a jednak v súvislosti s ich prechodom na vyšší stupeň

vzdelávania. Uvedená skutočnosť by teda odôvodňovala skôr zvýšenie výživného ako jeho zníženie.
V neprospech zníženia vyživovacej povinnosti navrhovateľa svedčí aj tá skutočnosť, že u neho došlo
od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k zvýšeniu príjmu zo zamestnania o 153,90 eura v čistom.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na úver vo výške 15 300,- eur, ktorý si v roku 2015 zobral z Poštovej
banky, a. s., aby mohol platiť výživné, súd poukazuje na to, že navrhovateľ v roku 2014 predal pozemok

za 40 000,- eur a štvorizbový byt za 55 000,- eur. Hoci z tejto sumy vrátil dňa 30.12.2014 sumu 30 000,-
eur bratovi, od ktorého si túto sumu požičal, stále mu zostalo okolo 65 000,- eur. Nebol teda dôvod (aj
po zohľadnení bežných výdavkov navrhovateľa a platenia výživného na odporcov), aby si kvôli plateniu
výživného zobral v roku 2015 úver vo výške 15 300,- eur. Ak si ho napriek tomu zobral, jeho disponibilnéfinančné prostriedky (spolu s úverom) výrazne prevyšovali (a stále prevyšujú) jeho výdavky. Pokiaľ ide
o argument navrhovateľa prednesený v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 21.06.2016, že
síce má finančné prostriedky na kúpu jedno až dvoj-izbového bytu, avšak vzhľadom na jeho vek je už

potrebné, aby si zabezpečil vlastné bývanie a takisto musí mať nejakú finančnú rezervu pre nečakané
situácie,súdpoukazujenato,ženavrhovateľovizrejmeuniklo,ževyživovaciapovinnosťrodičovkdeťom
je prvoradá zákonná povinnosť rodiča a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. O to viac má
prednosť pred uspokojovaním vlastných potrieb rodiča (s výnimkou vyslovene existenčných potrieb),
nehovoriac o finančnej rezerve pre nečakané situácie, ktorú si rodič môže dovoliť vytvoriť iba vtedy, ak

nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, resp. má dostatočné finančné možnosti, aby si ju mohol dovoliť
vytvoriť aj popri platení výživného. Inak povedané, vyživovacia povinnosť rodiča musí ísť na úkor jeho
uskromnenia až na úroveň únosnosti. Je pritom samozrejmé, že vyživovacia povinnosť nemôže viesť k
existenčným problémom rodiča. Tak tomu ale v prejednávanom prípade nebolo. Pokiaľ ide o príležitostný
príjem navrhovateľa 1 000,- eur, ktorý dosahoval počas hrania v letnom období vo Švajčiarsku (na čo
prihliadol súd naposledy rozhodujúci o výživnom), a ktorý už v súčasnosti nedosahuje (čo malo byť tiež

dôvodom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti), súd poukazuje na to, že v prepočte na jeden mesiac
išlo o sumu približne 83,- eur, čo rozhodne nepredstavuje okolnosť majúcu za následok podstatnú
zmenu pomerov na strane navrhovateľa. O to viac, ak v súčasnosti dosahuje príjem zo zamestnania o
153,90 eura v čistom vyšší ako pôvodne. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že výživné 130,-
eur mesačne, ktoré momentálne platí navrhovateľ na každého z odporcov, predstavuje na jeden deň

4,33 eura, čo nemožno považovať za krytie ani len časti základných, nie to ešte odôvodnených potrieb
odporcov. Z toho nevyhnutne vyplýva, že vyživovaciu povinnosť za navrhovateľa doposiaľ suplovala a
bude ju suplovať aj naďalej matka odporcov, ako to konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení
potvrdzujúceho rozsudku č.k. 11CoP 329/11-73. Z uvedeného dôvodu bola preto nedôvodná námietka
navrhovateľa o vyššom príjme matky odporcov (ktorá navyše na rozdiel od navrhovateľa zabezpečuje aj

bytové potreby všetkých odporcov a spláca hypotéku na byt, v ktorom s odporcami býva), a rovnako tak
námietka navrhovateľa, že odporcovia by si mali brigádami popri štúdiu vykryť svoje náklady na výživu
a štúdium (čo odporcovia aj robia). Navyše odporkyňa 1/ má zvýšené výdavky v súvislosti so svojím
zdravotným stavom, na ktoré jej navrhovateľ doposiaľ žiadnym spôsobom neprispel. Ak navrhovateľ
poukazoval na potrebu krytia nákladov na výživu brigádami odporcov (ktorí tak robia), súd dodáva, že

rovnakú možnosť má aj samotný navrhovateľ (ktorý však túto možnosť na rozdiel od odporcov nijako
nevyužíva). Obmedzenia v tomto smere pritom navrhovateľ v konaní nepreukázal. V tejto súvislosti súd
opätovne poukazuje na odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP
329/11-73, kde krajský súd konštatoval, že pokiaľ má rodič zo zákona vyživovaciu povinnosť k trom
deťom, je povinný, a to aj na vlastný úkor deti uživiť, čo znamená v danej veci dosiahnutie aj iného

príjmu, napr. formou brigád a pod..

Na základe všetkých uvedených dôvodov, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti,
dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná taká podstatná (závažná) zmena pomerov, ktorá
by mala za následok zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcom, a preto súd návrh

navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Čo sa týka zmeneného návrhu v podobe zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi
2/ (ktorý v sebe zahŕňal aj zníženie výživného voči odporcovi 2/), súd poukazuje na to, že odporca 2/ bol
dňa 30.05.2016 prijatý na vysokoškolské štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave

po tom, čo predčasne ukončil predchádzajúce štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave v
marci 2016 z dôvodu náročnosti tohto štúdia. Odporca 2/ teda bezprostredne po ukončení štúdia na
Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, keď zistil, že toto štúdium je pre neho príliš náročné, prejavil
snahu a záujem o vysokoškolské štúdium na inej fakulte, na ktorú bol aj prijatý. Vzhľadom na okolnosti
daného prípadu mal súd za to, že odporca 2/ sa naďalej pripravuje na budúce povolanie, predčasným

ukončením štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave nenadobudol schopnosť samostatne sa
živiť, a teda neprestal spĺňať zákonné podmienky pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa
vočinemu.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,žejednýmzozmyslovaúčelovposkytovaniavýživného
zo strany rodiča je umožniť dieťaťu dosiahnuť čo najvyšší stupeň vzdelania, a tým mu dať možnosť
získať v budúcnosti čo najlepšie vyhliadky pre jeho uplatnenie sa v spoločnosti a začlenenie sa do

pracovného procesu. Príprava na budúce povolanie pritom predstavuje vo svojej podstate spoločensky
akceptovateľnú alternatívu k výkonu pracovnej činnosti a výživné sa dieťaťu poskytuje predovšetkým z
toho dôvodu, že sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Rodičia sú totiž zodpovední za všestranný
rozvoj svojich detí, z čoho vyplýva, že sú tiež povinní dbať na to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživypráve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie, a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Keďže
v konaní nebolo preukázané, že v prípade odporcu 2/ by jeho prijatím na Fakultu telesnej výchovy a
športu UK v Bratislave (aj v nadväznosti na jeho športovú /futbalovú/ činnosť, ktorej sa venuje /v minulosti

aktívne/) išlo o neúčelnú a nedôvodnú prípravu na budúce povolanie, súd návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči nemu ako neopodstatnený zamietol.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, aby súd neprihliadol na výpoveď matky odporcov - M. B. na
pojednávaníkonanomdňa13.05.2016zdôvodu,žebolaprítomnánapojednávaní(akoverejnosť)počas

výsluchu účastníkov, a teda jej výpoveď bola tendenčná a zaujatá voči navrhovateľovi (č.l. 67 spisu) súd
uvádza, že súd prihliadol iba na tú časť výpovede svedkyne, v ktorej vypovedala ku svojim osobným
pomerom (finančným, majetkovým) a k výdavkom na domácnosť a starostlivosť o odporcov, pričom na
túto časť výpovede nemohla mať žiadny vplyv tá skutočnosť, že svedkyňa bola prítomná na pojednávaní
aj počas výsluchov účastníkov. Na tú časť výpovede, v ktorej sa vyjadrovala k okolnosti predaja pozemku
navrhovateľa svojmu bratovi súd neprihliadol, nakoľko túto okolnosť nepovažoval pre rozhodnutie za

podstatnú.Navyšesúdpoukazujenato,ževObčianskomsúdnomporiadku,anivovyhláškeč.543/2005
Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny trestný súd a
vojenské súdy sa na žiadnom mieste neuvádza, že by ešte nevypočutý svedok nemohol byť prítomný
na pojednávaní počas výsluchu účastníkov, resp. iných svedkov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
odporcom ako úspešným účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.