Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414222264
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4414222264.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. C. F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1 ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: A.. H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., H. XX, zastúpený Mgr. Martinom
Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15 a L.. C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., P.
XX, zastúpená JUDr. Ivanou Gerdovou, bytom Košice, Berlínska 2457/5, o návrhu matky na nariadenie

predbežného opatrenia na zákaz styku, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 17. júna 2015, č. k. 11P/322/2014-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zo dňa 17. 06. 2015, č. k.
11P/322/2014-95 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku. Zároveň

predbežným opatrením upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom Z. C. F., nar. XX. XX. XXXX,
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú nedeľu v mesiaci v čase od 14.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne
pripraviť a otec je oprávnený maloleté dieťa v mieste bydliska matky v určenom čase prevziať a
po ukončení stretnutia ho matke v určenom čase v mieste bydliska odovzdať. Súd uviedol, že toto
predbežnéopatreniebudetrvaťaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniavoveciúpravyprávapovinností

rodičov voči maloletému dieťaťu, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 11P/322/2014.
Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 75 ods. 1, 6, 8 a § 102 ods. 1 a 2 Občianskeho
súdneho poriadku. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že pred Okresným súdom Nové Zámky
sa vedie konanie o návrhu otca o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov vo frekvencii striedania po dvoch týždňoch. Matka dňa 18. 05. 2015 podala návrh na
nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Návrh odôvodnila tým,

že maloleté dieťa bolo zverené rozsudkom prvostupňového súdu v roku 2009 do osobnej starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 75,- eur mesačne. Zároveň bolo upravené
stretávanie sa otca s maloletou tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každú nedeľu v
mesiaci od 9.00 hod. do 19.00 hod. V novembri 2014 bol otcom podaný návrh na zverenie maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou,
má z toho veľký strach a chce byť s matkou. Skutočnosti, ktoré mal. Z. povedala večer po poslednej

návšteve u otca pred pojednávaním označila za nepríjemné a nechutné. Išlo o správanie sa otca voči
mal. Z., ktoré spočívalo v oblízaní oboch poliek zadku po vykonaní veľkej potreby, na čo dcéra reagovala
so slovami, aby jej to nerobil, ďalej v oblízaní maloletej Z. od podbruška k prsiam mimo bradaviek,
vo vyžadovaní cmúľať ukazovák dcéry, oblizovania nosa a fúkanie vzduchu do úst maloletej dcéry.
Maloletá sa sťažuje, že otec si na ňu začal líhať pod zámienkou, že sa hrajú na valec alebo len tak
bez udania dôvodu. Maloletá leží na bruchu a otec si ľahne na ňu bruchom dolu a prestane s tým,

až keď maloletá povie, že ju to bolí. Na pojednávaní otec takéto správanie nepoprel a vyjadril sa, že
nevie čo by mal k tomu povedať, nemyslí si, že je to tragédia. Ďalej uviedla, že v nedeľu 29. 03. 2015,dva dni po pojednávaní otec oblízal maloletej ruku, čo dcéra považovala za nechutné. Okrem iného
ju dedko udrel po chrbte, pretože si nechcela pri hre vziať kartu. Dňa 04. 04. 2015 otec opäť oblízal
maloletej čelo a v nedeľu 26. 04. 2015 jej oblízal predlaktie. Otec vôbec neberie do úvahy prosby dcéry

a matky, nech dcéru neoblizuje po rôznych častiach tela. Otec bez vedomia matky zobral dcéru dňa 12.
04. 2015 k psychologičke H.. Y.. Mal. Z. tam podľa jej vyjadrenia nechcela ísť. Otec ju však zavádzal, že
idú k tete, ktorá posúdi jej talent. Matka dňa 01. 04. 2015 podala na otca maloletej trestné oznámenie.
Otec dňa 03. 04. 2015 absolvoval konzultáciu o priebehu psychologickej starostlivosti o maloletú a
psychologičkou J.. S. mu bolo odporúčané okrem iného, aby rešpektoval, ak mu dcéra hovorí, že jej

niektoré jeho prejavy vadia. Napriek odporúčaniam došlo k ďalšiemu oblízaniu dcéry. Matka uviedla,
že musela s dcérou začať navštevovať psychologičku, pretože sa dcéra dozvedela o podanom návrhu
na striedavú starostlivosť a celú situáciu začala zle zvládať. Líhala a vstávala s plačom, budila sa v
noci, stále plakala. U maloletej sa začali prejavovať klinické príznaky, sťažuje sa na bolesti brucha,
bolesti hlavy, vypadávanie vlasov, krvácanie z nosa a uvedené má na ňu nepriaznivý vplyv. Z tohto
dôvodu matka žiada zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že

navrhuje návrh matky zamietnuť, pretože uvedené skutočnosti považoval za klamstvá. Matka dieťaťa
ho krivo obvinila zo sexuálneho zneužívania vlastného dieťaťa, čo považuje za prejav jej rodičovskej
nezodpovednosti. Matka si nechutnú lož vymyslela s cieľom zničiť jeho vzťah s dcérou. Otec zaslal súdu
správu z psychologického vyšetrenia u H.. Y., klinický psychológ, a znalecký psychologický posudok
J.. K. H., J.., č. 10/2015 zo dňa 27. 04. 2015. Podľa psychologičky je zrejmé, že dieťa má vytvorený

pozitívny emocionálny vzťah k obom rodičom, v jeho rodine je stabilné zázemie a je v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa rozšírenie styku s otcom. Ďalej poukázal na záver znaleckého posudku, z ktorého
vyplýva, že mal. dieťa nijako sexuálne nezneužíval a že styk dieťaťa s otcom nijako neohrozuje mal.
dieťa. Právny zástupca otca upozornil súd, že pokiaľ akýmkoľvek spôsobom obmedzí otcov už aj tak
obmedzený styk s dieťaťom, resp. styk zakáže, neodvratne dôjde k psychickej ujme mal. Z., ktorá

sa nebude môcť riadne vyvíjať po všetkých stránkach, keďže nebude mať možnosť byť vychovávaná
oboma rodičmi. Súd vykonal dokazovanie vo veci samej a zo správy z poradensko-psychologického
procesu z ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 22. 04. 2015 mal súd za preukázané, že otec verbalizuje
pozitívny citový vzťah k svojej dcére. S dcérou sa stretáva v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a žiada
o možnosť rozšírenia kontaktu s dieťaťom. Podľa neho sú postoje dieťaťa ovplyvnené matkou. Matka

s požiadavkou otca nesúhlasí a svoj nesúhlas odôvodňuje neadekvátnym správaním zo strany otca
dieťaťavočidcére.Matkaverbalizovalaobavyztoho,žesprávanieotcabudemaťnegatívnynásledokna
psychický vývin dieťaťa, opakovane žiadala otca, aby správanie, na ktoré ho upozornila, zmenil. Uviedla,
že dieťa po príchode od otca prežíva smútok a napätie. Mal. Z. jasne a zrozumiteľne verbalizovala
svoju požiadavku zotrvať v starostlivosti matky. Vo vzťahu k správaniu sa s otcom prejavuje negatívny

postoj, jej želaním je, aby k nemu nemusela ísť. Zo znaleckého psychologického posudku J.. K. H., J..,
č. 10/2015 zo dňa 27. 04. 2015, znalec odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,
psychológia sexuality, dopravná psychológia, ktorý predložil súdu otec, mal súd za preukázané, že
materiál psychodiagnos- tického vyšetrenia H. F. nevykazuje žiadne príznaky sexuálnej deviácie ani
pedofilné sklony. Eventualitu ohrozenia mal. dcéry jej otcom, resp. eventualitu nebezpečnosti priameho

styku jej otca s ňou možno zo psychologického hľadiska vylúčiť. Súd mal za to, že mal. dieťa je v
starostlivosti matky a otec sa s ním stretáva v zmysle rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
17P/163/2009-23zodňa01.07.2009,atokaždúnedeľuvmesiaciod9.00hod.do19.00hod.Otecpodal
návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, príp. rozšírenie stretávania sa
s dieťaťom. Súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na návrh matky na zákaz styku otca

s maloletým dieťaťom rozhodol tak, že návrh zamietol. Je právom otca, aby sa stretával s maloletým
dieťaťom a zákaz styku by bol veľmi vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a zároveň by
takýto zásah mohol spôsobiť psychickú ujmu vo vývine maloletého dieťaťa. Správanie sa otca, na
ktoré poukazovala matka môže taktiež spôsobiť psychickú a trvalú ujmu na dieťati, súd preto nariadil
predbežné opatrenie a upravil stretávanie otca s maloletým dieťaťom tak, ako uviedol vo výrokovej časti

uznesenia s tým, že toto stretávanie bude za prítomnosti matky. Takáto úprava stretávania zabezpečí
kontakt otca s dieťaťom a nebude ohrozené zdravie mal. Z.. Otec maloletého dieťaťa predložil správu od
klinického psychológa H.. Y.. Na toto vyšetrenie zobral otec dieťa bez súhlasu matky a navyše psychológ
matku ani nevidel a nepozná jej postoj. Taktiež zaslal súdu znalecký psychologický posudok, ktorý si
dal vyhotoviť znalcovi bez požiadavky súdu s tým, že tento znalec taktiež nevidel dieťa ani matku hoci

vo svojom posudku konštatuje, že otec je schopný svojej maloletej dcére venovať primeranú výchovnú
starostlivosť. Vzhľadom k uvedenému súd neprihliadol na závery vyšetrenia klinického psychológa a vo
vecisamejbudepotrebnénariadiťznaleckédokazovanienapreukázaniealebovyvrátenietvrdenímatky,
resp. či správanie otca nemá negatívny vplyv na ďalší život a zdravie mal. dieťaťa. Takáto dočasnáúprava stretávania sa otca s maloletým dieťaťom zabezpečí, aby mal otec s mal. dieťaťom kontakt a
aby nedošlo k odcudzeniu otca a dieťaťa. V priebehu konania bude vykonané rozsiahlejšie dokazovanie
a až po takomto dokazovaní súd vo veci rozhodne a upraví, prípadne zakáže stretávanie sa otca s

maloletým dieťaťom. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu v časti úpravy styku otca s mal. dieťaťom podal v zákonnej lehote odvolanie
otec, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a konanie
o vydanie predbežného opatrenia o úpravu styku otca s mal. dieťaťom zastavil. Mal za to, že súd

napadnutým rozhodnutím neupravil styk otca s mal. dieťaťom, ale ho obmedzil. Poukázal na rozsudok
prvostupňového súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17P/163/2009, ktorým bol upravený jeho styk s
mal. dcérou. Dodal, že styk s mal. Z. realizuje na základe rodičovskej dohody, ktorá je v oveľa širšom
rozsahu ako ustanovil predmetný rozsudok až do času než matka mal. dieťaťa styk svojvoľne obmedzila.
Kým v 10/2014 realizoval styk s dcérou skoro každý týždeň od piatku do nedele s prespaním tak od
11/2014 mu matka mal. dcéry obmedzila styk len na nedeľu bez prespania a od 6/2015 mu súd styk

ďalej obmedzil na pár hodín za prítomnosti matky. V tomto smere poukázal na ust. § 25 ods. 3 Zákona
o rodine, pričom obmedzenie alebo zákaz styku možno nariadiť len ak je v záujme mal. dieťaťa. Možno
tak urobiť výnimočne a len v odôvodnených prípadoch. Súd prvého stupňa odôvodnil obmedzenie styku
otca s dieťaťom len na základe krivého obvinenia matky zo sexuálneho zneužívania mal. dieťaťa, a
teda súd preventívne styk obmedzil. Takéto rozhodnutie považoval za vecne nesprávne, v rozpore s

vykonaným dokazovaním. Poprel akékoľvek sexuálne zneužívanie dcéry a tvrdenia matky považuje za
krivé obvinenie. Konštatoval, že sa z opatrnosti dal vyšetriť psychológovi J.. K. H., J.., ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 10/2015 zo dňa 27. 04. 2015. Z uvedeného znaleckého posudku nevyplývajú
žiadne sexuálne poruchy ani deviácie. Znalecký posudok je objektívny dôkaz, ktorý správne vyhodnotil
krivé obvinenia, ktoré nie sú ničím podložené. Uviedol, že na jednej strane súd akceptoval závery

znaleckého posudku a na druhej strane obmedzil jeho styk s mal. dcérou. Vzhľadom k tomu, že nebolo
preukázané akékoľvek zneužívanie, nebol dôvod na obmedzenie styku. Rozhodnutie je zmätočné a
vecne nesprávne. Rozsah styku tak, ako bol obmedzený prvostupňovým súdom ochudobňuje otca s
dcérou o kontakt, čo škodí mal. dieťaťu. Takto nemožno rozvíjať vzťah dieťaťa s jedným rodičom, keďže
sa styk realizuje za prítomnosti druhého rodiča. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím vytvára hostilné

prostredie a priestor pre ďalšiu degradáciu vzťahu mal. Z. s otcom, keď styk nariaďuje za prítomnosti
matky. Obmedzenie styku zanechalo na mal. dieťati ujmu, keď mu bolo znemožnené matkou styk
realizovať s prespaním počas víkendu u otca tak, ako tomu bolo pred rozhodnutím prvostupňového súdu
a teraz súd obmedzil ešte viac už obmedzený styk na takú úroveň, ktorá mu znemožňuje akokoľvek
vplývať na dieťa, tráviť s ním slobodne čas bez zásahov matky a podieľať sa nerušene na jeho výchove.

Poznamenal,žekonanievovecisamejzrejmeneskončítakskoro,atedabudevykonávanýneprirodzený
a obmedzený rozsah styku podľa predbežného opatrenia, čo môže mať nepriaznivý vplyv na vývoj
dieťaťa. Mal za to, že matka nijako nepreukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov k mal. dieťaťa v
jeho záujme a taktiež z odôvodnenia predbežného opatrenia nie je vôbec zrejmá táto potreba. Mal
za to, že potreba obmedzenia styku s mal. dieťaťom neexistovala a ani neexistuje. Konštatoval, že

súd prvého stupňa nariadením predbežného opatrenia porušil zákon o rodine a § 79 ods. 2 OSP
tým, že bez akéhokoľvek dôkazu a objektívnej a preukázateľnej potreby styk obmedzil. Súd teda
dospel k nesprávnym skutkovým záverom, keď v rozpore so znaleckým posudkom J.. K. H., J.., styk
obmedzil, odôvodňujúc to potrebou ochrany zdravia mal. dieťaťa aj napriek tomu, že dieťaťu žiadne
nebezpečenstvo nehrozí. Prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav pre vydanie napadnutého

rozhodnutia. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadal odvolací súd, aby napadnuté predbežné
opatreniečonajskôrzrušilazamedzilďalšiemuprehlbovaniuujmynazdravotnomvývinemal.dieťaťa,ku
ktorejrealizáciouaďalšímvýkonomobmedzenéhostykudochádza.Malzato,žezrušenímpredbežného
opatrenia bude vykonávaný styk aj tak v dosť obmedzenom rozsahu podľa rozsudku prvostupňového
súdu vo veci 17P/163/2009-29 zo dňa 01. 07. 2009.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom k nevhodnému
správaniu sa otca voči maloletému dieťaťu, na ktoré matka poukázala a s ktorým maloletá Z. nesúhlasí
keď uviedla, že jej je to nepríjemné, považoval dočasnú úpravu stretávania sa otca s mal. dcérou
za zabezpečujúcu pre to, aby nedošlo k odcudzeniu mal. dieťaťa a otca a zároveň nebol ohrozený
zdravý psychický vývin dieťaťa. Na základe uvedených skutočností, ako aj s poukazom na to, že

Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru Nové Zámky ČVS: ORP-313/1-
VYS-NZ-2015JB vedie trestné konanie proti otcovi dieťaťa vo veci sexuálneho zneužívania, navrhol
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.Matka mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že otec sa s mal. dcérou
stretával na základe rodičovskej dohody v širšom rozsahu ako ustanovil rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 17P/163/2009. Nešlo však o rodičovskú dohodu schválenú súdom, ale o vôľu

matky umožniť širší rozsah stretávania sa dcéry s otcom z dôvodu vybudovania si ich vzájomného
vzťahu. Stretávanie sa s prespaním u otca sa realizovalo po dobu 6 rokov. Uviedla, že styk podľa
uvedeného rozsudku sa realizuje iba od januára 2015. K tomuto kroku pristúpila matka z dôvodu
zlého psychického stavu dcéry, keď sa mal. Z. dozvedela o návrhu otca na nariadenie striedavej
starostlivosti. Na znalecký posudok J.. S. reagovala tým, že nie je nikde uvedené, že by bola zo strany

matky manipulovaná a nevedela zhodnotiť situáciu, opísať svoje prežívanie. Podľa správy z referátu
Poradensko-psychologických služieb zo dňa 22. 04. 2015 vypracovanej H.. F. vyplýva, že dieťa jasne
verbalizuje svoju požiadavku zotrvať v starostlivosti matky, k stretávaniu sa s otcom prejavuje negatívny
postoj a nechce k nemu chodiť. Dieťa má taktiež strach stretávať sa s otcom mimo domáceho prostredia.
Opätovne poukázala na oblizovanie maloletej Z. aj v čase, keď bola chorá a prišiel ju navštíviť. Opísala
zážitok z cukrárne, kde sa otec s maloletou Z. odobral na toaletu. Návrh na obmedzenie styku podala

z dôvodu, že nie je v záujme dieťaťa, aby otec nerešpektoval jeho prosby, aby prestal s oblizovaním na
rôznych častiach tela a neváľal sa po nej. Dieťa sa cíti bezmocné, keďže otec jej prosby ignoruje. Otec
bol psychologičkou J.. S., ako aj sudkyňou konfrontovaný, aby sa tak nesprával. Pokiaľ ide o tvrdenie,
že bol otec krivo obvinený zo sexuálneho zneužívania, tak uviedla, že ho nikdy neobvinila priamo zo
sexuálneho zneužívania. Iba popisovala fakty správania sa otca k dcére, ktoré jej uviedla dcéra a jej

povinnosťou bolo oznámiť tieto skutočnosti súdu a polícii. Pokiaľ ide o podané trestné oznámenie, tak
vec podozrenia zo sexuálneho zneužívania bola odmietnutá, avšak prokurátorka Okresnej prokuratúry
Nové Zámky uznesením 1Pn/470/4404-3 zo dňa 02. 07. 2015 zrušila rozhodnutie o odmietnutí a uložila
povinnosť vyšetrovateľovi PZ vo veci znovu konať. Považovala za potrebné poukázať na rozpor v
tvrdeniach otca, ktorý potvrdil uvedené správanie sa voči maloletej dcére a nikdy ho nepoprel a na

druhej strane tvrdí, že ide o krivé obvinenie. Záverom uviedla, že dieťa reaguje na správanie sa otca
prudko negatívne, psychologické správy dokazujú nevhodné správanie sa otca ako aj to, že dieťa
nie je manipulované matkou. Ide o správanie sa otca, ktoré dieťaťu ubližuje. Po príchode domov zo
styku s otcom má opakované stavy úzkosti, plače, pociťuje bezmocnosť a hnus zo správania sa otca.
Poznamenala, že súd by mal rozhodovať v zmysle odporúčaní psychologičky J.. S., ktorá pravidelne

pracuje s maloletou Z..
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého uznesenia v
dôsledku podaného odvolania otca maloletého dieťaťa (§ 205, § 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci nariadenia
predbežného opatrenia správne rozhodol, vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie

podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa§102ods.1OSPaktrebapozačatíkonaniadočasneupraviťpomeryúčastníkovalebozabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 102 ods. 2 OSP v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná

aj bez návrhu.
Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 74 ods. 2 veta prvá OSP príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd,

ktorý je príslušný na konanie o veci.
Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 OSP, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 7 OSP, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.
Podľa § 76 ods. 8 OSP, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežnéhoopatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
nielen spravodlivú (§ 1 OSP), ale tiež účinnú a rýchlu (§ 6 OSP). Občiansky súdny poriadok vychádza z
toho, že pre dosiahnutie tohto účelu nestačí vždy vyčkávať až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného
v konaní začatom podľa jeho tretej časti. Pomery účastníkov totiž neraz vyžadujú prijatie účinných
dočasných opatrení, ktoré majú len prechodný charakter. Takými opatreniami sú (o. i.) predbežné

opatrenia.
Predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť (aj) pred
začatím konania. Ich predbežnosť spočíva tiež v tom, že sa nimi neprejudikujú práva účastníkov, ani
tretích osôb. Predbežné opatrenie možno nariadiť v každej veci, o ktorej sa môže konať v občianskom
súdnom konaní, teda aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Nariadenie predbežného opatrenia
nie je možné vtedy, ak sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Pri predbežnom opatrení,

predpokladom ktorého je potreba urýchlenej dočasnej úpravy pomerov účastníkov, sa súd spravidla
nevyhnetomu,ženímnariaďovanépredbežnéopatreniebudemať-hociajlendočasne-zhrubarovnaký
obsah, ako rozhodnutie vo veci samej; nesmie však nariadiť také predbežné opatrenie (predbežné
opatrenie takého obsahu), ktorým by znemožňoval alebo mimoriadne sťažoval obnovenie pôvodného
stavu.

V konaní týkajúcom sa starostlivosti o maloleté deti možno použiť aj predbežné opatrenie; treba však
starostlivo uvážiť, či sú na takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky (R 16/1966).
Odvolací súd k veci ďalej dodáva, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vždy vziať do
úvahy to, že opatrenie upravuje pomery len predbežne, alebo že zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne
nepriznané. Z tohto dôvodu môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu týchto

účelov a nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv
oprávneného účastníka, ktoré mu garantuje právoplatné súdne rozhodnutie. Keďže ide o predbežnú
úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej.
Konanie vo veci starostlivosti o maloletých nie je konaním návrhovým (možno ho začať aj bez návrhu, §
81 ods. 1 OSP), naopak je konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou, kedy je súd povinný vykonať aj

iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi, § 120 ods. 2 OSP, v ktorom
je naviac procesným predpisom zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať (§ 178
OSP). Rozhodnutie o zákaze styku teda musia súdy spolu s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí využiť
ako priestor pre vytváranie podmienok na to, aby styk medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený,
na prehodnotenie doterajšej stratégie a voľbu ďalších, aktuálne vhodných opatrení.

Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy, manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa
osobitná ochrana detí a mladistvých.
Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa,
že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o
rodineúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíriešivurčitýchšpecifickýchsituáciáchosobitne,tak
akotopredpokladáčl.51ods.1ústavy.Zákonorodinepreferujedohodurodičovprivýkonerodičovských
práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode

rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem
maloletého dieťaťa.
Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku
rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom
tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).
Pokiaľ ide o predbežné opatrenie na zákaz styku rodiča s dieťaťom, resp. obmedzenie styku, tak jediným
kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a
záujemdieťaťa,zktoréhotátonevyhnutnosťvyplýva.Rozhodnutiesúduozákazestykunemožnochápať
ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods.

4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy
a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne,
prípadne až sa samovoľne, či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti
sformálnymprocesnýmnávrhomnaúpravustyku.Zákazstykurodičasdieťaťomautoritatívnevyslovenýsúdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným,
aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Orgány sociálnoprávnej
ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či dôvody tohto opatrenia

trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným.
Odvolacísúd,preskúmajúcdôvodnosťpodanéhoodvolaniavčastivýrokuuzneseniaoúpravestykuotca
s mal. Z. C. F. dospel k tomu záveru, že súd prvého stupňa s ohľadom na skutočnosti zistené v priebehu
konania vo veci nijakým spôsobom nepochybil a vo veci vecne správne rozhodol. Doterajšie konanie
podľa odvolacieho súdu odôvodňuje nariadenie predbežného opatrenia v takom rozsahu, v akom bolo

nariadené súdom prvého stupňa. Napriek tomu, že ide o určitú formu obmedzenia styku otca s dieťaťom
oproti styku vykonávaného na základe dohody rodičov alebo úpravy v zmysle rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 17P/163/2009-29 zo dňa 01. 07. 2009, odvolací súd takéto rozhodnutie nepovažuje
za rozhodnutie spôsobujúce neprimeranú ujmu na právach rodiča - otca, pokiaľ ide o výkon jeho
rodičovských práv a povinností. Styk rodiča s dieťaťom bude v zmysle nariadeného predbežného
opatrenia prebiehať aj naďalej, a teda je možné udržiavať vzťahy medzi otcom a mal. Z. C. F. tak, ako

tomu bolo doposiaľ. Prítomnosť matky pri styku odvolací súd nevidí ako závažnú prekážku styku, navyše
je toho názoru, že pre dobro dieťaťa, jeho pokoj a pocit bezpečia, ide o viac ako adekvátny spôsob ako
vykonávať styk rodiča a dieťaťa, pri ktorom budú zároveň zachované záujmy rodiča a taktiež najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Zdôrazňuje, že ide len o dočasnú formu úpravy práv vo vzťahu k maloletej,
pričom konečným spôsobom budú predmetné vzťahy upravené až rozhodnutím vo veci samej, v ktorom

bude potrebné tvrdené skutočnosti preukázať.
V súvislosti s nariadením predbežného opatrenia si teda treba uvedomiť, že predbežné opatrenie má iba
dočasnýcharakter,nikdyneriešivzťahyúčastníkovkonaniavcelomrozsahu,pretoženemôženahrádzať
konečné rozhodnutie súdu v danej veci, teda ani výrok uznesenia o predbežnom opatrení nemôže
korešpondovať s výrokom vo veci samej. Úlohou predbežného opatrenia vo veciach maloletých detí je

zabezpečiť, aby bolo o dieťa postarané, aby bola v nevyhnutnej miere zabezpečená jeho výživa i zo
strany rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti (ak rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti
nedokážesámplnehradiťnákladydieťaťa),aabynenastalasituácia,žedieťanebudemaťvôbeckontakt
s rodičom, ktorý ho nemá v starostlivosti. Predbežným opatrením sa kontakt rodiča s dieťaťom upravuje
dočasne iba v takom rozsahu, aby sa udržiavala citová väzba dieťaťa s rodičom. Z uvedeného vychádza

ajodvolacísúdpripreskúmavanísprávnostinapadnutéhorozhodnutiastým,žeprávnyzáverOkresného
súdu Nové Zámky bol správny.
V komplexe teda platí, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi

účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych
vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe
veci). Predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými, upravujú vzťahy účastníkov iba v základnom
nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Vzťahy účastníkov sú následne v
úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie predbežného opatrenia sú kladené

požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný
podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Predbežné opatrenie
pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho
právoplatnosťou).
Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového stavu

pre vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 3 O.s.p. dáva zreteľne najavo,
že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt
domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia,
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru
zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie
pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie
preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš(vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje
v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré
sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je

dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na
rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia)
skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného
opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo
5/2012).

Odvolací súd, prihliadnuc na správanie sa otca, ktoré bolo v konaní zároveň osvedčené, a to tým, že
otec maloletého dieťaťa takéto správanie nepoprel a navyše uviedol, že ho nepovažuje za tragédiu,
považuje úpravu styku maloletého dieťaťa s otcom za prítomnosti matky za viac ako vhodnú. Pokiaľ
ide o naplnenie dôvodov na zákaz styku rodiča s dieťaťom, odvolací súd sa stotožňuje s právnym
názorom prvostupňového súdu, že tieto dôvody neboli naplnené. Je nepochybné, že zákaz styku

rodiča s dieťaťom je najzávažnejším zásahom do rodičovských práv. Tento zásah sa však uskutočňuje
predovšetkým v záujme dieťaťa, a je preto nevyhnutné na tieto záujmy prihliadať. Je potrebné, aby súd
poznal aj názor maloletého dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť
(duševnú, intelektuálnu) svoj samostatný názor súdu poskytnúť. Pri splnení týchto predpokladov má
maloleté dieťa právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho

dotýkajú, a ak sa v týchto veciach koná, má právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa sa pritom musí venovať
náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Správanie otca voči maloletej
dcére však nedosahuje takú intenzitu, aby mohol súd zakázať jeho styk s dcérou, a to aj napriek tomu,
keď bolo niekoľkokrát v konaní uvedené, že maloletá Z. C. si nepraje, aby jej otec oblizoval akékoľvek
časti tela a takéto správanie jej je nepríjemné a vyvoláva v nej negatívne pocity a pocity úzkosti.

Vzhľadom k tomu, že maloletá Z. C. sa zdôverila s uvedeným matke, tá konfrontovala otca a požiadala
ho, aby od tohto správania upustil. Na podnet matky sa situácia nezmenila a nezmenila sa ani na podnet
psychologičky J.. S., ktorá s maloletou spolupracuje od okamihu, kedy sa jej začal zhoršovať psychický
stav. Poradenská psychologička J.. S., ktorá s maloletou pravidelne spolupracuje odporúčala upraviť
styk otca s maloletou podľa želania maloletej, resp. dovtedy, kým sa neujasnia problémy okolo otcovho

nevhodného správania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd pokladá za osvedčené (a to bez ohľadu
na závery vypracovaného znaleckého posudku znalcom J.. K. H., J.., ktorý uviedol, že správanie otca
k maloletej nemožno považovať za sexuálne motivované a z psycholo- gického hľadiska možno vylúčiť
eventualitu ohrozenia maloletej dcéry otcom), že správanie otca k maloletej dcére je neštandardné a
dieťa skôr obťažujúce, pretože sa otec ani na výzvu niekoľkých osôb, aby upustil od vyššie uvedeného

správania sa, nedokázal zmeniť a nevzdal sa svojich prejavov voči dcére, považujúc ich pritom za
absolútne normálne.
Možno teda konštatovať, že správanie otca voči maloletej dcére je pre ňu nežiaduce a môže mať
nepriaznivý vplyv na jej zdravý fyzický, najmä však psychický vývoj. Vzhľadom k tomu je potrebné
prihliadnuť na najlepšie záujmy maloletého dieťaťa, ktoré môže voči otcovi začať pociťovať odpor a

neskôr odmietať jeho prítomnosť vôbec. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Nadväzujúc na uvedené takéto nežiaduce správanie môže maloletému dieťaťu spôsobiť nenapraviteľnú,
resp. ťažko odstrániteľnú ujmu, ktorá môže mať v budúcnosti následky a vplyv na jeho bežný život. Na

správanie sa otca a pocity maloletej Z. C. je potrebné prihliadnuť, pričom nemožno ignorovať záujem
dieťaťa, ktoré sa cíti s otcom bezpečne vo svojom domácom prostredí, resp. za prítomnosti matky,
ktorú považuje za svoju najväčšiu oporu. Súd je povinný zisťovať, či dieťa s ohľadom na jeho vek a
rozumovú vyspelosť je schopné vyjadriť samostatne svoj názor a zisťovať aj zdroj, z ktorého názor
dieťaťa zistil a uviesť, či a akým spôsobom prihliadol na jeho prípadný názor. Aj keď správanie sa otca

k maloletej neodôvodňovalo zákaz jeho styku s maloletou dcérou, bolo však za danej situácie správne
prvostupňovým súdom vyhodnotené ako neprimerané a nežiaduce, v dôsledku čoho sa obmedzenie
styku javí aj odvolaciemu súdu ako vhodný spôsob jeho realizácie, zachovávajúc pritom potreby dieťaťa
a práva a povinností rodiča. Odvolací súd, s poukazom na v konaní osvedčené tvrdenia, nezistil v
predmetnej veci žiaden dôvod na to, aby podanému odvolaniu otca v napadnutej časti vyhovel.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd, rozhodujúc v najlepšom záujme dieťaťa, potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.