Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227438
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114227438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s.,
so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: D. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, o zaplatenie 1.109,19 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 19C/238/2014-49 zo dňa 26.11.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
v súvisiacich výrokoch o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol nasledovne:

„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 838,50 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od
17.10.2013 do zaplatenia s tým, že povoľuje predmetný dlh splácať v mesačných splátkach vo výške
30 eur splatných do 15.dňa toho ktorého mesiaca od 1.1.2016 do úplného vyrovnania dlhu pod stratou
výhody splátok.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania na súdnom poplatku vo výške 34 eura a trovy
právneho zastúpenia vo výške 83,50 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Náhradu trov konania žalobcovi vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného n e p r i
z n á v a .“

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 52, § 451, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.10.2014 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.109,19 s prísl. z titulu uzavretej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a

vydaní kreditnej karty zo dňa 4.6.2012.

Žalovaný uviedol, že si nepamätá, aký tovar bral v júni 2012, ale o žiadnu kartu nežiadal. Síce ju má k
dispozícii a používal ju preto, lebo mu ju poslali.Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sro, vo vložke č. 2435/
B v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.

Žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ.

Dňa 4.6.2012 uzavreli účastníci na formulárovom tlačive nazvanom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zmluva o revolvingovom úvere spotrebiteľskom úvere a o vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o

poskytovaní platobných služieb v časti 1 o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi úver na zaplatenie ceny služieb, ktorého výška bola 269 eur, pričom priama platba predajcovi
predstavovala 26,90 eura. Celková výška úveru bola stanovená na 242,10 eura, výška mesačnej splátky
činila 27,20 eura pri počte mesačných splátok 11 splatných 11. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru
bola stanovená na 15.5.2013, výška úrokovej sadzby bola 44,50 % ako fixná, RPMN 54,77 %.

V druhej časti formulárovej zmluvy účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej bola
dohodnutá výška úverového rámca 5.000 eur a výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky
zaokrúhlené na najbližší vyšší násobok 300 eur. Splatnosť mesačnej splátky čiastky bola stanovená na
10. deň v mesiaci. Výška úrokovej sadzby 28,68 % ročne fixná, RPMN 45,94 %. Poplatok za poistenie

predstavoval 3,33 %.

Ako vyplýva z predloženého prehľadu výberov na predmetnú kreditnú kartu, žalovaný v čase od
29.11.2012 do 18.2.2013 uskutočnil výbery na túto kreditnú kartu vo výške 960 eur a uhradil iba sumu
121,50 eura.

Listom zo dňa 23.10.2013 oznámil žalobca žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
revolvingového úveru č. 42707339511100 s tým, že ho žiadal o zaplatenie sumy 1.109,19 eura zloženej
z úverovej istiny vo výške 927,05 eura, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 150,34 eura
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eura do 14 dní od doručenia tohto

doručenia, ktorý žalovaný prevzal dňa 8.10.2013.

Z výsluchu žalovaného súd zistil, že je rómskej národnosti sluchovo postihnutý invalidný dôchodca. Má
ukončené základné vzdelanie v 6. triede. V júni 2012 si kupoval počítač, ale neplatil ho, lebo nemal z
čoho. Bankomatovú kartu si nepýtal, tá mu prišla, dali mu tam nejaký limit. Kartu dal manželke a táto z nej

vyberala. Pokiaľ z prehľadu vyplýva, že vybral 3.12.2012 raz 700 eur a raz 200 eur, tak asi manželka tú
sumu vybrala. Manželka je na starobnom dôchodku, má príjem 150 eur. Bývajú v spoločnej domácnosti
s manželkou a s dospelým synom. Predmetný dlh chce zaplatiť v primeraných splátkach.

Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý

právnynároksariadiustanoveniamiZákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z genézy prípadu vyplýva, že v danom prípade žalovaný nemal záujem o uzatvorenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a žalobca zmluvou o úvere na nákup tovaru vnútil žalovanému vopred aj druhý
úkon, ktorý nebol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, pretože podpisom želanej zmluvy o úvere
sa spotrebiteľ súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá sa týka aj dojednania revolvingového úveru,
teda vzťahu, ktorý mal vzniknúť aj v budúcnosti. Takéto konanie je kvalifikované v rozhodovacej praxi
súdov ako nekalá praktika. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zverejnené rozhodnutia slovenských

súdov vo veciach ochrany spotrebiteľa, napr. rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie z 8.3.2010
č.k. 17Cb/95/2009-83. Obchodná praktika sa podľa ustálenej súdnej praxe považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané a keďže sú v zrejmom rozpore s vyššie uvedenými
právnymi ustanoveniami, právny úkon dosiahnutý nekalou obchodnou praktikou je absolútne neplatne

právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Z tohto dôvodu je teda potrebné posúdiť predmetný právny úkon, z ktorého žalobca uplatňuje nároky
ako absolútne neplatný právny úkon, a preto by žalobcovi patrili iba nároky súvisiace s vydanímbezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v rozdiele medzi
sumou vybratých finančných prostriedkov t.j. 960 eura a zaplatenou sumou 121 eura, teda 838,50 eura.

Súd priznal túto sumu žalobcovi aj s príslušnými úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. odo dňa predpokladaného doručenia výzvy
na vrátenie finančných prostriedkov.

Súd povolil žalovanému splácanie dlhu v splátkach vo výške 30 eur mesačne, ktorú výšku považoval za

primeranú okolnostiam prípadu a zárobkovým možnostiam žalovaného a to na základe jeho žiadosti ako
reakciu na jeho osobné zárobkové a majetkové pomery a to, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti
dodávateľa spotrebiteľskej služby v danom prípade, a preto z následkov tohto hrubého porušenia svojho
postavenia, musí znášať aj skutočnosť splátkového zaplatenia predmetného úveru tak, ako to žiadal
žalovaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2.“

Proti rozsudku, a to v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že uplatneného

nároku sa domáhal titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 04.06.2012. Na základe tejto zmluvy žalobca
poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5000 Eur. Žalovaný
po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v
celkovej výške 1002,20 Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil.

Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil do dňa podania návrhu len sumu
vo výške 121,50 Eur. Žalobca poukázal na znenie ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a bod 2.2
časti 2. Úverovej zmluvy. Žalovaný predmetnú úverovú zmluvu podpísal, čím prejavil svoju slobodnú,
vážnu a určitú vôľu byť viazaný úverovou zmluvou. Úverová zmluva sa tak stala podpisom oboch
zmluvných strán platnou. Žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy žiadne skutočnosti nerozporoval a

ani nevyslovoval nesúhlas s jej znením. Naopak, prehlásil, že si úverovú a rámcovú zmluvu prečítal,
porozumel im a na znak súhlasu ich podpísal. Žalovaný samostatným podpisom nachádzajúcim sa
v bode 17. časti 3. Úverovej zmluvy vyslovil súhlas s poskytnutím revolvingového úveru. Podpísaním
úverovej zmluvy nevznikajú žalovanému automaticky žiadne peňažné záväzky z revolvingového úveru,
čo je zrejmé z bodu 1.4. časti 2. Úverovej zmluvy. Čerpanie bolo závislé výlučne od vôle žalovaného a

žalobca mu ho nijako nevnucoval. Aplikácia záverov vyslovených v rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie č.k. 17Cb/95/2009-83 zo dňa 08.03.2010 nie je na danú vec aplikovateľná, nakoľko žalovaný
mal možnosť vyjadriť sa samostatne tak k bežnému spotrebiteľskému úveru na nákup tovaru ako aj k
revolvingovému úveru. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom

na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke a zistil, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 04.06.2012 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v

aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

V konaní nebolo sporné, že zmluvu zo dňa 04.06.2012 uzatváral žalobca v postavení dodávateľa, keďže
pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaný

v postavení spotrebiteľa, keďže vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva tak predstavuje spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň sa na ňu vzťahuje režim zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Zmluva zo dňa 04..6.2012 je vyhotovená na formulári, ktorý žalobca v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom spotrebiteľ
na koncipovaní zmluvy neparticipuje. Zmluvné podmienky sú vopred stanovené dodávateľom a
spotrebiteľ ich môže buď ako celok prijať alebo odmietnuť.

Časť1.formulárajeoznačenáakozmluvaospotrebiteľskomúvereačasť2.akozmluvaorevolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb. V
predmetnom konaní sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia dlhu, ktorý mal vzniknúť na základe
časti 2., teda zmluvy o revolvingovom úvere.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého je
predmetná zmluva o revolvingovom úvere neplatným právnym úkonom. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na samotný obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(časť 1.) uzatvorenej dňa 04.06.2012. Podľa tohto obsahu úver poskytnutý žalovanému mal slúžiť na
kúpu tovaru resp. poskytnutie služby, išlo o viazaný spotrebiteľský úver. Z obsahu zmluvy v spojení s

výpoveďou žalovaného na pojednávaní pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že úmyslom žalovaného
bolo získanie úveru na nákup spotrebného tovaru. Inú vôľu žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy nemal,
a teda nebolo jeho cieľom uzatvoriť aj ďalšiu zmluvu, a to zmluvu o revolvingovom úvere.

Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na nákup tovaru. Správne
súd prvého stupňa ustálil, že touto zmluvou v ďalšom žalobca vopred vnútil žalovanému aj iný úkon,
než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to zmluvu o revolvingovom úvere.
Ako vyplýva z predtlače zmluvy, podpis žalovaného je na nej uvedený dvakrát, avšak obe kolónky
pre podpis žalovaného sa nachádzajú tesne pod sebou, a to na konci dokumentu a priemernému

spotrebiteľovi nemusí byť zrejmé, že jeden z týchto podpisov sa vzťahuje k spotrebnému úveru a druhý,
ktorý nasleduje hneď pod ním, k revolvingovému úveru, teda, že spotrebiteľ neuzatvára iba zmluvu o
viazanom spotrebiteľskom úvere, ale aj zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej koncepcia a podmienky
sú značne odlišné. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca pred uzatvorením zmluvy
upozornil žalovaného na skutočnosť, že predmetom zmluvy je aj poskytnutie revolvingového úveru,

oboznámil ho s jeho podstatou a umožnil mu rozhodnúť sa, či takýto návrh akceptuje.

Spotrebiteľovi bol na podpis predložený formulár, ktorý v úvodnej časti obsahuje dojednania o úvere,
za účelom získania ktorého sa spotrebiteľ rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu s dodávateľom.Spolu s ním bol spotrebiteľovi podsunutý aj ďalší právny úkon, a to zmluva o revolvingovom úvere.
Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať znalosťami a vedomosťami priemerného
spotrebiteľa. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument

sledujúc získanie viazaného úveru. V skutočnosti ide preto o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú
starostlivosťdodávateľavzáujmevyššejkvalityživotaľudí.Skutočnýcieľjeevidentneovnúteníďalšieho
produktu dodávateľa a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika
je zakázaná a spotrebiteľa je pred ňou potrebné chrániť.

Zmluva o revolvingovom úvere bola zo strany dodávateľa uzavretá za použitia nekalej obchodnej
praktiky, čo je v rozpore so zákonom a zásadou dobrých mravov, preto je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná.

Čerpanie peňažných prostriedkov žalovaného bez existencie platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi
konania je dôvodom pre vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným v súlade s ust. § 451 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie
získané z tohto úkonu vzniká od počiatku t.j. od vzniku právneho úkonu. Je povinnosťou žalovaného
vrátiť čerpané prostriedky žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie, keďže žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky na základe úkonu, ktorý je absolútne neplatný. Z výpisu obratov na účte
revolvingového úveru (č.l. 12 spisu) vyplýva, že žalovaný vyčerpal výbermi z bankomatu finančné

prostriedky v celkovej výške 960 Eur a žalobcovi vrátil sumu 121,50 eur. Žalovaný má voči žalobcovi
povinnosť vrátiť sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi prijatými a vrátenými prostriedkami, t.j. sumu
838,50 eur.

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správy výrok o trovách konania.

Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako aj
súvisiaci výrok o trovách konania v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešný žalovaný si
trovy odvolacieho konania neuplatnil, žiadne trovy odvolacieho konania mu zo spisu nevyplývajú, preto
odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.