Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202359
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614202359.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobcu

Československá obchodní banka, a.s., so sídlom v Prahe 5, Radlická 333/150, IČ: 00 001 350, právne
zastúpeného JUDr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, so sídlom v Bratislave, Miletičova
21, proti žalovanému M. Z., G.. XX. X. XXXX, bytom v L. M., I. XXX/X, o zaplatenie 61.334,14 Kč s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 46.248,67 Kč, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75
% ročne zo sumy 44.138,68 Kč od 16. 6. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 67,82 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo
výške 108,96 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7. 3. 2014, spolu s jej doplneniami, doručenými súdu v dňoch
3. 11. 2014, 22. 5. 2015 a 29. 9. 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej sumy vo výške

45.938,68 Kč spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 9.805,38 Kč, s kapitalizovaným zákonným
úrokomzomeškaniavovýške5.590,08Kč,úrokomvovýške10,90%ročnezosumy43.403,68Kčod11.
2. 2014 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 45.938,68 Kč od
11. 2. 2014 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 5. 6. 2007 uzatvorili
žalobcasožalovanýmZmluvuoúvereč.002454237R.Žalovanývyčerpalposkytnutýúverdňa5.6.2007
bankovým prevodom sumy 100.000,- Kč z úverového účtu na bežný účet žalovaného. Poskytnutý úver a
úroky sa žalovaný zaviazal splácať v 84 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 1.713,-

Kč, vždy k 15. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná ku dňu 15. 7. 2007 a posledná ku dňu 15. 6. 2014.
Na základe dohody zmluvných strán, nevyčerpaný a nesplatený úver bude úročený 10,9 % ročnou
úrokovou sadzbou. Za poskytnutie úveru bol žalovanému účtovaný jednorázový poplatok vo výške
1.000,- Kč a za správu úveru mesačný poplatok 60,- Kč, a to za každý aj začatý kalendárny mesiac. V
zmysleprihláškykpoisteniubolžalovanémuúčtovanýmesačnýpoplatokvovýške87,-Kč. Povyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, na opakované písomné upozornenia
a výzvy k zaplateniu dlžných čiastok, nereagoval a dlh neuhradil. Poslednú splátku úveru žalovaný

uhradil dňa 15. 1. 2012. Žalobca listom oznámil žalovanému predčasné splatenie poskytnutého úveru
ku 15. 6. 2012, v dôsledku čoho k uvedenému dňu zanikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Pohľadávka žalobcu k tomuto dňu predstavovala čiastku 48.078,34 Kč. Ku dňu 10. 2. 2014 pohľadávka
žalobcu dosiahla sumu 61.334,14 Kč, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny vyčerpaného úveru 43.403,68Kč, kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 10,9 % ročne z dlžnej istiny od 15. 2. 2012 do 10. 2.
2014, v sume 9.805,38 Kč, kapitalizovaného zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z
dlžnej istiny a poplatkov za obdobie od 16. 2. 2012 do 10. 2. 2014, v sume 5.590,08 Kč a nesplatených

poplatkov v sume 2.535,- Kč. Pohľadávka žalobcu bez príslušenstva dosahovala sumu 45.938,68 Kč.
Za obdobie od 5. 6. 2007 do 15. 1. 2012 žalovaný uhradil splátky úveru v celkovej výške 101.772,16 Kč
(Tabuľka č. 1 v podaní zo dňa 22. 5. 2015). Žalobca žalovanému účtoval poplatok vo výške 300,- Kč za
zaslanie upomienky zo dňa 20. 2. 2012, poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie výzvy k zaplateniu dlžnej
čiastky zo dňa 1. 3. 2012, poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie opakovanej výzvy k zaplateniu dlžnej

čiastky zo dňa 18.3.2012, poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej
čiastky zo dňa 16. 4. 2012 a poplatok za správu úveru od 15. 1. 2012 ( v tento deň boli vynulované dlžné
platby) do 15. 6. 2015 (do dňa zániku zmluvného vzťahu), teda za 5 mesiacov v celkovej výške 300,- Kč
a poplatok za poistenie za 5 mesiacov, vo výške 435,- Kč. Dlžné poplatky spolu tvoria sumu 2.535,- Kč.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu, jeho
právneho zástupcu a žalovaného, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. S
prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci rozhodol. Žalobca súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti, súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli, a to Zmluvou o Č.
spotrebiteľskom úvere, prihláškou k poisteniu, všeobecnými obchodnými podmienkami Č., oznámením
o čerpaní úveru, výzvami k zaplateniu dlžnej čiastky, oznámením o zosplatnení úveru, výpismi z
účtu žalovaného, prehľadom splátok uhradených žalovaným, výpisom z obchodného registra žalobcu,

prehľadom diskontných sadzieb Č. G. K., a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca je právnická osoba, zapísaná v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, v
oddieli BXXXVI, vložka 46.

Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 5. 6. 2007 zmluvu o úvere č. 002454237R (ďalej len „ Zmluva“), na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100.000,- Kč. Účastníci dohodli úrokovú sadzbu
10,9 % p. a., celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť je 156.240,- Kč. Žalovaný sa zaviazal
splácať úver v 84 pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške 1.713,- Kč, splatných 15. dňa
v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola vykonaná v kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom

mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý a posledná ku dňu 15. 6. 2014. Žalovaný sa zároveň zaviazal
platiť poplatok za správu úveru vo výške 60,- Kč mesačne. Dňa 5. 6. 2007 účastníci podpísali prihlášku
k poisteniu, kde si dojednali výšku mesačného poistného pre prípad smrti, alebo plnej invalidity a
práceneschopnosti vo výške 87,- Kč. Celková výška mesačnej splátky žalovaného bola 1.860,- Kč.

Zoznámeniaočerpaníúverusúdzistil,žesuma100.000,-Kčmubolažalobcomžalovanémupoukázaná
dňa 5. 6. 2007.

Dňa 1. 3. 2012 žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 3.159,16 Kč v
dodatočnej lehote do 11. 3. 2012 a poplatok za upomienku vo výške 500 Kč. Výzvou zo dňa 18. 3. 2012

žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 5.151,79 Kč, vrátane príslušenstva a poplatku.
Výzvou zo dňa 16. 4. 2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 7.754,31 Kč,
vrátane príslušenstva, poplatku za výzvu a súčasne ho upozornil, že v prípade, že nebude záväzok
neodkladne uhradený, vyhlási celý záväzok z uvedenej zmluvy za predčasne splatný a uplatní si svoju
pohľadávku súdnou cestou.

Oznámením o zosplatnení úveru ku dňu 15. 6. 2012 bol žalovaný vyzvaný k úhrade celého dlhu vo
výške 48.078,34 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov, najneskôr do 29. 6. 2012.

Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že ku dňu 15. 6. 2012 bola nezaplatená istina (zostatok úveru)

vo výške 43.403,68 Kč, nezaplatené úroky vo výške 1.971,25 Kč, nezaplatené úroky z omeškania vo
výške 138,74 Kč a poplatky vo výške 2.535,- Kč.Z prehľadu splátok, ktoré žalovaný uhradil súd zistil, že žalovaný po zosplatnení pohľadávky neuhradil
žiadnu čiastku.

Podľa čl. 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. 12. 2012 o
právomoci, toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listinz úradne vyhotovené alebo
zaregistrované ako verejné listiny a súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a

výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ďalej len „Nariadenie Brusel I“), ak nie je v
tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky, toto nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009.

Podľa čl. 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. 6. 1980 (ďalej len „Rímsky
dohovor“), v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, sa zmluva
spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak však je časť zmluvy oddeliteľná od
jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho

poriadku tohto iného štátu.

Podľa čl. 4 ods. 2 Rímskeho dohovoru, s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka,
že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie
charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo

nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu
obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu
s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť
iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka ČR č. 513/1991 Sb., účinného do 31. 12. 2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere
( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka ČR č. 513/1991 Sb., účinného do 31. 12. 2013, zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, zmluvné
dojednaniaspotrebiteľskýchzmlúvsanemôžuodchýliťodzákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona ČR č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere, právne vzťahy týkajúce
sa spotrebiteľského úveru vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú
doterajšími právnymi predpismi.

Podľa § 2 písm. a/ zákona ČR č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského
úveru, pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov
alebo odložená platba, napríklad vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je
spotrebiteľ povinný platiť.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR č. 40/1964 Sb., účinného do 31. 12. 2013, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 19 ods. 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov
z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného

správcu a člena orgánu právnické osoby menovaného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného
vestníka a verejných registrov právnických a fyzických osôb, výška úroku z omeškania, ku ktorému
došlo pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa spravuje nariadením vlády č. 142/1994
Sb., v znení účinnom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa ustanovuje výška úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka, účinného od 1. 7. 2010, výška úroku
z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Č. G. K. pre posledný deň kalendárneho
polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo ku omeškaniu, zvýšenej o sedem
percentuálnych bodov.
Podľa článku II. ods. 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 180/2013 Sb., ktorým sa mení nariadenie

vlády č. 142/1994 Sb., účinného od 1. 7. 2013, výška úroku z omeškania, ku ktorému došlo pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, sa spravuje doterajšími právnymi predpismi.

Vzhľadom na to, že sa jednalo o vec s cudzím prvkom, lebo žalobca je zahraničná právnická osoba,
súd prvotne skúmal, či má právomoc vo veci konať. Právomoc súdu je procesnou podmienkou, ktorú

súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek v priebehu konania. V danom prípade súd zistil, že
účastníci konania majú bydlisko na území viacerých členských štátov Európskej únie, konkrétne žalobca
má sídlo na území Českej republiky a bydlisko žalovaného je na území Slovenskej republiky. V zmysle
čl. 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/12012 v spojení s čl. 2 Nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001, bola daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať v predmetnej veci, lebo

žalovaný má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Pre aplikáciu kolíznych noriem, určujúcich
hmotnérozhodnéprávo,súduplatňovalRímskydohovor,ktorýsaaplikujenazmluvnézáväzkovévzťahy
uzavreté od 1. 8. 2006, keďže zmluvný záväzkový vzťah účastníkov konania vznikol dňa 5. 6. 2007. S
poukazom na uvedené záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravoval právnym poriadkom
Českej republiky, lebo zmluva medzi účastníkmi konania, z ktorej žalobca uplatnil svoj nárok, je s ním

najužšie spojená, keďže sídlo žalobcu, ktorý mal uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, je na
území Českej republiky.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe
žalobcučiastočnevyhovel,nakoľkovčasti,uvedenejvovýrokurozsudku,malpreukázanújejdôvodnosť.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 5. 6. 2007 žalobca a žalovaný uzatvorili
zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 100.000,- Kč pri úrokovej
sadzbe 10,9 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 mesačných anuitných splátkach, splatných
v 15. deň kalendárneho mesiaca vo výške 1.713,- Kč spolu s poplatkom za poistenie úveru v sume
87,- Kč a poplatkom za vedenie úverového účtu vo výške 60,- Kč. Celková výška mesačnej splátky

tak predstavovala 1.860,- Kč. Zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto sa
jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaný si svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, preto
žalobca oznámil žalovanému predčasné splatenie úveru ku 15. 6. 2012 a vyzval ho uhradiť celý dlh
vo výške 48.078,34 Kč s príslušenstvom najneskôr do 29. 6. 2012. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy

o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok. Ku dňu zosplatnenia bola nezaplatená
istina 43.403,68 Kč, úroky 1.971,25 Kč, úroky z omeškania 138,74 Kč. Celkový dlh žalovaného teda
predstavoval čiastku 45.513,67 Kč. Súd zároveň priznal žalobcovi dôvodne uplatnené poplatky za
vedenie účtu vo výške 60,- Kč a za poistenie vo výške 87,- Kč za obdobie od 15. 1. 2012 (kedy žalovaný
uhradil dlžné poplatky) do 15. 6. 2012 (do dňa zániku zmluvného vzťahu), celkom za 5 mesiacov (5 x

(60 + 87) = 735,- Kč, nakoľko mal preukázané ich individuálne dojednanie medzi účastníkmi v zmluve.
Žalovaný po tom, ako ho žalobca vyzval na predčasné splatenie úveru nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu.
Preto súd dôvodne podanej žalobe v časti žalovanej sumy 46.248,67 Kč vyhovel.

Súd žalobu zamietol v zostávajúcej časti kapitalizovaných zmluvných úrokov, t. j. vo výške 7.834,13 Kč

(9.805,38 Kč - 1.971,25 Kč), ako aj úrokov vo výške 10,9 % ročne zo sumy 43.403,68 Kč od 11. 2.
2014 do zaplatenia, t. j. po splatnosti úveru. Zmluvný úrok ako odplata (cena) pre veriteľa za poskytnuté
peňažné prostriedky prináleží len za dojednanú dobu poskytnutia úveru (§ 503 ods. 1 Obchodnéhozákonníka). Úver sa stal splatný dňom 15. 6. 2012. Uvedeným dňom boli aj splatené úroky z dlžnej istiny
a od 16. 6. 2012 už žalobcovi neprislúchajú.

Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených poplatkov za upomienky a výzvy vo výške spolu 1.800,- Kč.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal individuálne dojednania o povinnosti žalovaného
uvedené poplatky platiť. Uvedenie poplatkov v sadzobníku poplatkov nepredstavuje individuálne
dojednanie zmluvných strán a žalovaný sa zmluve nezaviazal na úhradu uvedených poplatkov.
Úver sa stal splatným dňa 15. 6. 2012, na základe vyhlásenej mimoriadnej splatnosti úveru

žalobcom. Deň nasledujúci sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do
omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, avšak len vo výške podľa
občianskoprávnych predpisov, lebo dlžník má postavenie spotrebiteľa. Žalobcovi preto vznikol nárok
na úroky z omeškania vo výške repo sadzby stanovenej Č.N. G. K. pre posledný deň kalendárneho
polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo ku omeškaniu, zvýšenej o sedem
percentuálnych bodov (ku 31. 12. 2011). Výška úrokov z omeškania je v súlade s citovaným zákonným

ustanovením vo výške 0,75 + 7, t. j. 7,75 %. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,75
% ročne z priznanej istiny a poplatkov, t. j. zo sumy 44.138,68 Kč (43.403,48 Kč + 735,- Kč), odo
dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 16. 6. 2012 do zaplatenia. Podľa ustálenej judikatúry
oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania. Platná právna
úprava neumožňuje požadovať od dlžníka príslušenstvo - úroky z omeškania pre prípad omeškania

s platením príslušenstva pohľadávky, a to úrokov. Súd preto v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z
omeškania žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd
náhradu trov konania pomerne rozdelil, lebo žalobca mal vo veci len čiastočný úspech. Úspech žalobcu

v konaní predstavoval 46.248,67 Kč, čo percentuálne činí 75,40 %. Neúspech žalobcu je 15.885,47 Kč,
čo percentuálne činí 24,60 %. Čistý úspech žalobcu v konaní je 50,80 %. Žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 50,80 %.

Trovy konania pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania

vo výške 67,82 eur (50,80 % zo sumy zaplateného poplatku 133,50 eur), a náhrady trov právneho
zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške eura. Za jeden úkon právnej služby patrí
právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške 81,33 eur, t.j. za 2 úkony právnej služby - prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby, odmena vo výške 162,66 eur (§ 13a ods.

1 písm. a/, c,/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi žalobcu prislúcha paušálna náhrada
hotových výdavkov v súvislosti s dvomi úkonmi právnej služby vo výške 16,08 eur. Trovy právneho
zastúpenia predstavovali celkom čiastku 178,74 eur, navýšenú o 20 % DPH, lebo pôvodný právny
zástupca žalobcu M.. Q. bol platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo činí 214,49 eur. Čistý úspech

žalobcu je 50,80 %, preto žalovanému vynikla povinnosť nahradiť žalobcovi pomernú časť trov právneho
zastúpenia vo výške 108,96 eur. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, súd v
zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil žalovanému povinnosť nahradiť
trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.