Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4P/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209768
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5313209768.3

Uznesenie

Okresný súd Č a d c a v právnej veci navrhovateľky B. I. W., U.. I., C.. XX.X.XXXX, L.X. XXX, L. Č., O.
U., štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, AK
Mierová 1725, Čadca proti odporcovi O. W., C.. XX.X.XXXX, X.. X. - T., X, XXXX A., V., Š., štátnemu
občanovi O. U., zam. Q.-M., U.-M. Q., M., X, XXXX V., za účasti maloletého K. W., C.. XX.X.XXXX, C..
XX.X.XXXX v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu v Čadci č. konania 4P/83/2013-43 zo dňa 12.12.2013 z r u š u j e .

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. konania 4P/83/2013-43 zo dňa 12.12.2013 súd odmietol návrh navrhovateľky na úpravu
práv a povinností k maloletému K. W., C.. XX.X.XXXX a návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Neodstrániteľné vady návrhu videl súd v rozpore tvrdení navrhovateľky o rozhodujúcej okolnosti. Z tohto
dôvodu nebolo možné neurčitý skutkový stav subsumovať pod príslušnú právnu normu a konštatovať,
či je daná právomoc slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť, čo je povinný súd skúmať ihneď, ale
aj v ktoromkoľvek štádiu konania. Ide o neodstrániteľnú prekážku postupu konania.

Proti uzneseniu podal právny zástupca navrhovateľky odvolanie a žiadal uznesenie Okresného súdu v
Čadci zrušiť.

Podľa § 210a OSP ..... uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (§ 43 ods. 2 OSP) môže na
odvolanie zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.

Súd z vecného hľadiska odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, aj keď z iných dôvodov, ako boli uvedeného
v odvolaní, s ktorými sa nestotožnil. Navrhovateľka žiadala v odvolaní zrušiť uznesenie o odmietnutí
podania a súd uznesenie v celom rozsahu zrušil. Tým mal zato, že odvolaniu vyhovel v celom rozsahu.

Dôvodom je však skutočnosť, že zo skutkového stavu je zrejmé, že sú dané dôvody pre zastavenie

konania pre nedostatok právomoci a nie dôvody na odmietnutie podania.

Súd konanie zastavil pre nedostatok právomoci, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).Podľa§104ods.1prvávetaOSPakideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 zbierky v znení zmien a doplnkov hovorí v tomto smere z hľadiska
právomoci jednotlivých štátov o obvyklom pobyte a ide o zásadný pojem pre založenie právomoci súdu
na konanie o maloletom. Podľa ustálenej judikatúry súdneho dvora, odkazujúc na článok 8 ods. 1
nariadenia Brusel II, tento pojem zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa
do sociálneho a rodinného prostredia, pričom toto by malo byť stanovené vnútroštátnym súdom podľa

okolnosti každého jednotlivého prípadu.

Vychádzajúc z uvedeného rozhodujúce pre určenie právomoci slovenských súdov vo veci konať a
rozhodnúť bolo ustálenie skutkového stavu a zistenie, či obvyklým pobytom matky a dieťaťa bolo územie
Slovenskej republiky alebo územie Švajčiarska. Zmena bydliska odporcu nespôsobí zánik právomoci
(vyjadrenie ministerstva spravodlivosti JUDr. Haťapka čl. 18, 19, 20 súdneho spisu).

V návrh (čl. 1) matka - navrhovateľka sama tvrdila prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že dňa
22.7.2010 uzavrela manželstvo v S., Š. I.. Posledným spoločným bydliskom bola V.. Z manželstva
pochádza jedno maloleté dieťa, K., C.. XX.X.XXXX. Rodina žila spoločne až do 31.8.2013. Dňa
31.8.2013 navrhovateľka spolu s maloletým dieťaťom opustili Š.Y. a odišli bývať na Slovensko, odvtedy

prestali viesť spoločnú domácnosť.

Rovnaké tvrdenia uviedla navrhovateľka - matka aj po poučení pri výsluchu v rámci trestného oznámenia
vo veci Č.:L.-Q.-XXX/XXXX (čl. 25), kde svojim podpisom pod následkami trestného stíhania uviedla (po
prečítaní a odsúhlasení obsahu zápisnice), že: v roku 2010 uzavrela s odporcom manželstvo v meste

S. A. Š.. XX.X.XXXX sa tam narodil maloletý K. W.. Od 12.1.2012 všetci spoločne bývali na adrese v
V.. Dňa 31.8.2013 spoločne so synom odišla zo Š. na Slovensko, L. XXX z dôvodu fyzických útokov a
vyhrážokzostranymanžela(oznámilatonapolíciivoŠ.dňa8.8.2013).Zďalšejvýpovedenavrhovateľky
v zápisnici (čl. 26) vyplýva, že manžel nesúhlasil s trvalým odchodom dieťaťa na Slovensko.

V rozpore so skutkovým stavom, ktorý sama navrhovateľka - matka uviedla v návrhu i v zápisnici
o výsluchu, účelovo, manipulatívne prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza nasledovný
skutkový stav (vyjadrenie zo dňa 3.12.2013 čl. 29):

že právomoc konať má súd Slovenskej republiky. Maloletý K. W. má od narodenia trvalý pobyt na adrese

L. XXX, k čomu predložila potvrdenie obce. Od narodenia maloletého K. bola 3-krát vo Š. v celkovej
dĺžke pobytu 1 mesiac. Maloletý K. W. sa teda zdržiaval v priebehu jedného roka svojho života na území
Slovenskej republiky 11 mesiacov, preto jeho obvyklý pobyt je na území Slovenskej republiky. Rovnako
uviedla aj v odvolaní zo dňa 20.1.2014 (čl. 46).

Podľa § 132 OSP súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k nasledovným
záverom.

Vyššiu dôkaznú silu pripísal súd listinnému dôkazu - zápisnici o výsluchu vo veci Č.:L.-Q.-XXX/XXXX
(čl. 25), a preto skutkové tvrdenia tam uvedené považoval za pravdivé, vierohodné. Údaje do zápisnice

uviedla po poučení o následkoch trestného stíhania v prípade nepravdivých tvrdení. Zo zápisnice
vyplýva, že ju podpísala po prečítaní, porozumení, nežiadala opravu zápisnice. Skutkovému stavu v
zápisnici o výsluchu zodpovedá skutkový stav v návrhu. Ani v čase spisovania návrhu prvým právnym
zástupcom JUDr. Kuricom netvrdila, že skutkový stav v zápisnici je nepravdivý. Netvrdila to ani pri podaní
druhého právneho zástupcu JUDr. Ďuranu (čl. 13). Zmenené, účelové tvrdenia začala produkovať až

v podaniach tretieho právneho zástupcu JUDr. Ščuryho (vyjadrenie čl. 29, odvolanie čl. 46), pretože
sleduje ten účel, aby konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu prebiehalo pred
slovenským súdom a nie vo Š..

Potvrdenie o pobyte maloletého K. (čl. 31) obsahuje síce údaj, že trvalý pobyt mal evidenčne od

11.12.2012 v L. Č.. XXX, ale to nič nemení na skutkovom stave, ktorý súd zistil, že fakticky žila matka,
otec aj dieťa od narodenia dieťaťa až do 31.8.2013 vo Š..Tento skutkový stav považoval súd za preukázaný a subsumoval ho pod už citované právne normy.
Dospel k záveru, že z právneho hľadiska matka, dieťa mali obvyklý pobyt od narodenia dieťaťa
XX.X.XXXX do 31.8.2013 na území Š., pretože obvyklý pobyt podľa nariadenia Brusel IIa článok 8 a

nasledujúceodzrkadľujeistúmieruzačleneniadieťaťadosociálnehoarodinnéhoprostredia,čovdanom
prípade nezodpovedá evidenčnému, formálnemu pobytu na území Slovenskej republiky, ale faktickému
pobytu v kruhu rodiny na území Š.. Jeho rodinné prostredie bolo určené obidvomi biologickými rodičmi
na území Š., nie na území SR. Matka obvyklý pobyt dieťaťa, rodinné prostredie dieťaťa, zmenila
jednostranne, bez súhlasu otca, ba dokonca proti jeho vôli, čo vyplýva z výpovede samotnej matky

(čl. 26), že otec dieťaťa nesúhlasil s tým, aby dieťa natrvalo vzala na územie Slovenskej republiky. Je
teda preukázané, že v čase, kedy existoval manželský vzťah a právo každého rodiča podieľa sa na
výchove dieťaťa, tento vzťah neukončila matka zákonným spôsobom, nevyčkala rozhodnutie súdu, ale
jednostranne, bez zákonného podkladu, bez súhlasu otca dieťaťa zmenila miesto pobytu dieťaťa. Z
týchto dôvodov terajšie miesto pobytu dieťaťa a matky súd nemohol z hľadiska vyhodnotenia skutkového
stavu vyhodnotiť tak, že fakticky matka a dieťa mali obvyklý pobyt vo Š. a ani z právneho hľadiska

vyhodnotenie súdu nezodpovedá tvrdeniu matky a jej právneho zástupcu, že obvyklý pobyt matky a
dieťaťa bol na území Slovenskej republiky.

Záver súdu, že z právneho hľadiska matka i maloleté dieťa mali obvyklý pobyt od narodenia dieťaťa
12.1.2012 do 31.8.2013 na území Š.Y., potom znamená, že podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 zbierky

v znení zmien a doplnkov, článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa nie je daná právomoc slovenských súdov
konať vo veci vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 4P/83/2013, predmetom ktorej je návrh
na určenie práv a povinností k maloletému dieťaťu K. W., C.. XX.X.XXXX (zverenie do starostlivosti
matky, určenie výživného), ani právomoc nariadiť predbežné opatrenie v tejto veci.

Táto podmienka konania je neodstrániteľná, nedá sa odstrániť postúpením veci súdom na území Š. U..

Touto podmienkou sa súd musí zaoberať vzhľadom k jej neodstrániteľnosti v ktoromkoľvek štádiu
konania (§ 103 OSP).

Z uvedených dôvodov súd podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP konanie zastavil z dôvodu nedostatku
právomoci slovenských súdov vo veci konať a rozhodovať, teda z dôvodu neodstrániteľnej prekážky
postupu konania.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Vdanomprípadekonaniesatýkalostarostlivostiomaloletédieťa,zainýchokolnostívprípadeprávomoci
slovenských súdov mohlo sa začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP, § 176 ods. 1 OSP). Preto súd rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.