Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/552/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212369
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315212369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému M. Š., nar. XX. X. XXXX, D. XXXX/X, R. X, o zaplatenie 867 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 150,01 eur spolu s úrokom z omeškania 5,75% zo sumy
26,65 eur od 04.03.2013 do zaplatenia, 5,75% zo sumy 63,68 eur od 04.04.2013 do zaplatenia, 5,75%
zo sumy 59,68 eur od 04.05.2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 23. 10. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 867 eur, úroku z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 26,65 eur od 4. 3. 2013 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 85,17 eur od 4. 4. 2013 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 76,18 eur od 4. 5. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 679 eur od 4. 2. 2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469 vyfakturoval žalovanej faktúrami spolu sumu 867 eur, ktorú žalovaná neuhradila. Zmluvou
o postúpení pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

Žalovaná suma 867 eur pozostáva zo sumy 150,01 eur za poskytnuté služby, zo sumy 37,99 eur za
poplatky a zo sumy 679 eur titulom zmluvnej pokuty.

Žalobca doručil súdu dňa 22. 2. 2016 podanie, v ktorom trval na podanej žalobe v celom rozsahu
a to vrátene zmluvnej pokuty vo výške 679 eur. Má za to, že zmluvná pokuta bola dojednaná
v zmysle ustanovenia §544 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný porušil zmluvnú
povinnosť zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu. Povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu/

koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú (akciovú) cenu. Žalobca si zmluvnú pokutu
uplatňuje ako kompenzáciu škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, spočívajúcej v
nedodržaní doby viazanosti.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou
o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k tejto zmluve, zmluvou o kúpe iPhone zariadenia,
všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS), cenníkom pre

poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom
pevnej siete časť cenník pre hlasové služby, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohami k
tejto zmluve, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný dňa 13. 2.

2013 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalovanému bola zapožičaná
jedna mikroprocesorová SIM karta. Predmetom uvedenej zmluvy boli v zmluve špecifikované programy
a služby.

Toho istého dňa právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili aj Dodatok k uvedenej zmluve, na
základe ktorého žalovaný si prevzala mobilný telefón, resp. dátové zariadenie zn. iPhone 5 16GB White

za dohodnutú cenu 9 eur a zároveň sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť poplatky za poskytnuté služby.

Podľa bodu 4 Dodatku k Zmluve, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka
(hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 alebo v bode 2 dodatku) a následného vypojenia SIM karty

zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto
dodatku (679 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2
tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o
vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

Podľa Zmluvy o kúpe iPhone zariadenia zo dňa 13. 2. 2013, uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaným, právny
predchodca žalobcu odpredal žalovanému zariadenie iPhone 5 16GB White za dohodnutú cenu 9 eur.

Podmienky zmluvného vzťahu boli bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach na poskytovanie

verejnej telefónnej služby (VTS) a Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. -
cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové služby.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469, boli žalovanému vyfakturované poplatky spolu vo výške 188 eur. Jedná sa o

- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2013 splatnou dňa 3. 4. 2013 na sumu 85,17 eur, pričom z tejto
sumy je 16,50 eur je vyfakturovaných titulom poplatku za prerušenie služby neplatenie, ďalej 4,99 eur
za upomienku oneskorenej platby a zvyšok vo výške 63,68 eur za využívanie služieb verejnej mobilnej
rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 4. 2013 splatnou dňa 3. 5. 2013 na sumu 76,18 eur, pričom z

tejto sumy je 16,50 eur je vyfakturovaných titulom poplatku za prerušenie služby neplatenie a zvyšok vo
výške 59,68 eur za využívanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné,
hlasové a nehlasové služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 2. 2013 splatnou dňa 3. 3. 2013 na sumu 26,65 eur za využívanie
služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 15. 1. 2014 splatnou dňa 3. 2. 2014 na sumu 679 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca

žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému,
na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 19. 8. 2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len
čiastočne.Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená
dňa 13. 2. 2013 zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný cenu za
poskytnuté služby vo výške 150,01 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech
žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou. Z jednotlivých faktúr súd priznal žalobcovi

poplatky za služby takto:
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2013 splatnej dňa 3. 4. 2013 sumu 63,68 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 4. 2013 splatnej dňa 3. 5. 2013 sumu 59,68 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 2. 2013 splatnej dňa 3. 3. 2013 sumu 26,65 eur.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 150,01 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to podľa splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 679 eur, pričom táto zmluvná pokuta mala byť

dohodnutá v zmluve o pripojení, resp. v jej dodatku. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda
o zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí

presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej

pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.

Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať
kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu
musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí
definovať,ktorékonkrétneporušeniezmluvnýchpovinnostísankcionujeapredovšetkýmmusípreukázať
aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu nepredložil
žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom

žalobu a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní tohto základného
predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti súm uplatnených ako zmluvné pokuty,
za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve o

pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože

zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na
spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods.
3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila

práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom
štátu.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje
za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty

dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia
povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte
neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,

resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom
mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná
cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.

Z obdobných dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za prerušenie
služby - neplatenie 16,50 eur, za obmedzenie služby - neplatenie 16,50 eur a za upomienku oneskorenej
platby 4,99 eur a to aj vrátane úrokov z omeškania z uvedených súm. Výzvou zo dňa 21. 1. 2016
č.k. XC/XXX/XXXX-XX súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby, na základe ktorých článkov zmluvy,
resp. jej Dodatku, si uvedené poplatky uplatňuje. Žalobca na túto výzvu súdu nereagoval - k uvedeným

poplatkom sa nevyjadril, teda jednak nepreukázal na základe ktorého článku zmluvy si uplatňuje
uvedené poplatky a jednak nepreukázal účelnosť týchto vzniknutých nákladov. Nepreukázal individuálnu
dohodu so žalovaným o týchto poplatkoch a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie
žalovaný mal by dostať za úhradu uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak
sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné

dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím D. Y. súdu v Y.
z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod sp. zn. XX U XXX/XX.

Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii spotrebiteľa platiť) rôzne
poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie a takýto
poplatokslúžilenžalobcovi(výhradnejehozáujmomaúčtovnýmúčelom).Tentonázorvyslovilvosvojom
rozsudku aj Krajský súd U. v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, 10X.o/XXX/XXXX.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danej veci súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 150,01 eur (17,30% žalovanej sumy), čo na

jednej strane predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného. V časti o zaplatenie
716,99 eur (82,70% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného
a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalovaný,
ktorému by patrila náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v
konaní, t.j. patrila by mu náhrada trov konania v rozsahu 65,40% z trov konania, na ktoré by mal nárok

pri plnom úspechu. Žalovaný si však trovy konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).