Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814219107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814219107.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Ing. Y. T., bytom A., F. XX, proti
odporkyni W. T., bytom Q., Y. XXXX/XX, zastúpená RNDr. Erikou Penzešovou, bytom Handlová, Mostná
1947/11,onávrhunavrhovateľanazníženievýživnéhonaplnoletédieťa,naodvolanienavrhovateľaproti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. novembra 2015, č.k. 12C/158/2004-250, jednohlasne,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby

súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni zo sumy 2.500,- Sk mesačne určenej rozsudkom
OS Prievidza, č.k. 16C/125/2006-20 na sumu 30,- eur mesačne. O trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 128,27 eur.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods.
1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k tomu
právnemu záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti od podania návrhu voči jeho plnoletej

dcére zo sumy 2.500,- Sk mesačne, čo je v prepočte 82,98 eur na sumu 30,- eur mesačne je v celom
rozsahu nedôvodný. Navrhovateľ v konaní nijako nespochybnil, že aj po skončené stredoškolského
štúdia odporkyne má povinnosť platiť výživné na svoju dcéru, ktorej pravidelne platil, pričom vyživovacia
povinnosť určená naposledy vo výške 82,98 eur si navrhovateľ voči odporkyni naposledy splnil v októbri
roku 2014. Následne na výživu odporkyne prispieval nižšími sumami vo výške 20,- eur mesačne. Od
posledného rozhodnutia od výživnom uplynulo 9 rokov, odkedy už len vzhľadom na vek odporkyne

jej potreby podstatne vzrástli. V čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala 2.ročník
strednej školy a mala zvýšené náklady v súvislosti so športovými aktivitami, lyžovaním. V súčasnosti sú
náklady odporkyne v súvislosti s jej štúdiom podstatne vyššie, keďže navštevuje vysokú školu, pričom
ju navštevuje v zahraničí. Len mesačné výdavky na ubytovanie predstavujú 310,- libier, cestovné v
mieste štúdia 40,- libier a keďže navštevuje športovú školu venuje sa basketbalu, pričom na túto aktivitu
vynakladáročne290,-libier.Mesačnevynakladánastravusumu160,-libier.Rovnakojejpribudlináklady

súvisiace s bytom v jej vlastníctve. Ročne vynaloží sumu 350,- eur v súvislosti s cestou zo Škótska do
Handlovej a späť. Pri prepočte na eurá všetky jej mesačné náklady predstavujú sumu 817,79 libier. Aby
bola schopná v celom rozsahu hradiť náklady v meste, v ktorom študuje sa zamestnala, pričom jej ročný
príjem za čas od 06.04.2013 do 05.04.2014 vo výške 2.813,- libier a za čas od 06.04.2014 do 05.04.2015
predstavoval 1.959,- libier, čo v prepočte na 1 mesiac prestavuje sumu 163,25 libier a v prepočte na
eurá 207,- eur mesačne. Z tohto príjmu a príjmu svojej matky a z výživného, ktoré posiela navrhovateľ si

hradí svoje náklady. Je pravda, že na rozdiel od svojich rodičov je odporkyňa výlučnou vlastníčkou bytu,
za ktorý platia mesačné úhrady a ktorý odporkyňa neprenajíma a užíva ho len v čase svojich príchodovna Slovensko, teda 2x do roka. Odporkyňa nemá zabezpečené v mieste svojho štúdia trvalé bývanie a
sama uviedla, že v budúcnosti nevylučuje návrat na územie Slovenska.

Od posledného zvýšenia výživného sa podstatne zmenili aj pomery na strane matky odporkyne s tým,
že jej vzrástol príjem zo sumy 342,56 eur na sumu 868,93 eur. Aj keď samozrejme od tejto doby došlo k
zvýšeniu životných nákladov celej spoločnosti, pokiaľ navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že nielen on,
ale aj matka odporkyne by sa na zvýšených nákladoch odporkyne mali podieľať, odporkyňa sa so svojou
matkou dohodla, pričom si svoju vyživovaciu povinnosť riadne platí, keďže odporkyňa má možnosť

disponovať s jej príjmom podľa svojich potrieb v podstate neobmedzene, nakoľko majú spoločný účet.

Od poslednej úpravy o výživnom sa najmenej zmenili pomery na strane navrhovateľa, ktorý aj v čase
poslednej úpravy o výživnom bol nezamestnaný a bez pravidelného príjmu. Býval v podnájomnom
byte s tým, že skutočnosť, že po poslednej úprave výživného podnikal, pričom v podnikaní sa mu
nedarilo, nemôže ísť na ujmu odporkyne. Navrhovateľ je v produktívnom veku, je zdravý a preto je jeho

povinnosťou vzhľadom na to, že má ešte vyživovaciu povinnosť urobiť všetko preto, aby sa zamestnal,
resp. aby mal stabilný zdroj príjmu. Súd si uvedomuje tú skutočnosť, že súčasný príjem navrhovateľa je
nízky a môže z neho len ťažko si plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť, no nezamestnaný a bez
pravidelného príjmu bol aj v čase posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti voči odporkyni.
Na druhej strane však navrhovateľ z vlastného rozhodnutia bol opakovane vyradený z evidencie

uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, čím stratil možnosť, aby mu v tomto období bolo prípadne
sprostredkované zamestnanie a dobrovoľne prišiel aj tým o výplatu dávky v hmotnej núdzi. Z potvrdenia
úradu práce zo dňa 20.08.2015 sa ako dôvod opakovaného vyradenia navrhovateľa z evidencie uvádza
jeho odchod do štátu na EÚ na obdobie dlhšie ako 15 dní. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal v konaní iný
dôvod, svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Keďže v navrhovateľ aj v minulosti opakovane pracoval v

zahraničí, je možné dôvodne predpokladať, že práve možnosť mať v zahraničí neoficiálny príjem viedla
navrhovateľa k tomu, že na jeho podnet bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce
na neurčitý čas vyradený. Vychádzajúc potom z týchto zistení, keďže odporkyňa sa štúdiom pripravuje
na svoje budúce povolanie, je odkázaná na výživu svojich rodičov prihliadajúc na zvýšené odôvodnené
potreby odporkyne, ktorú vysoké náklady súvisiace so štúdiom primeli k tomu, aby si peniaze sama

zarobila prihliadajúc na jej príjem asi vo výške 207,- eur mesačne a mesačné náklady asi vo výške 817,-
eur, možnosti, schopnosti oboch rodičov pri zohľadnení príjmu matky za toto obdobie a zohľadnenie
nákladov na bývanie u matky a náklady na bývanie u otca ako aj s prihliadnutím na to, že navrhovateľ je
tak isto ako v čase posledného rozhodnutia o výživnom nezamestnaný, je v produktívnom veku, naďalej
zdravý, o odporkyňu sa nezaujíma, nestretáva sa s ňou a okrem výživného, ktoré platí ani súdom určenej

výške na ňu nijako neprispieva, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd pritom zohľadnil tú skutočnosť,
že s prihliadnutím na vysoké náklady odporkyne mal by sa na týchto podieľať aspoň v čiastke 82,98 eur.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kedy súd uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť odporkyni náhradu trov, ktoré účelne vynaložila na obranu svojho práva na súde, pričom všetky
náklady odporkyne, ktoré pozostávali s náhradou ušlej mzdy splnomocnenej zástupkyne, ďalej náklady

na zadováženie úradných prekladov listín ako aj poštovné, podacie lístky a všetky náklady takto spolu
predstavovali sumu 128,27 eur, k náhrade ktorých bol zaviazaný navrhovateľ, ktorý v konaní úspech
nemal podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd

odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, prípadne zrušil a vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy jeho nepriaznivé,
majetkové, sociálne a finančné potreby s tým, že pokiaľ je argumentované tým, že na strane odporkyne
sa jedná o finančne náročné štúdium s ním toto štúdium konzultované nebolo. Podľa súdu predložených
príjmov plynie, že matka odporkyne a jej zástupkyňa odovzdávala celú výplatu dcére na účet aj saldo

na konte jej príjmov a výdavkov mesačne chýba takmer 100,- eur na pokrytie deklarovanej finančnej
pomoci na financovanie dcérinho štúdia. Jej zárobok je približne 630,- eur mesačne. Súd neskúmal,
či predložené výdavky odporkyne sú opodstatnené a či nemohla a nemôže v prechodnom období sa
uskromniť a intenzívnejšie z vlastných zdrojov financovať svoje voľnočasové aktivity. Predajom alebo
prenájmom bytu, ktorý má odporkyňa vo vlastníctva by získavala dostatok finančných prostriedkov na

štúdium. Z predložených listinných dôkazov, výpisov účtov odporkyne plynie, že účet používala iba jej
matka a až podaním žaloby sa na účte objavili v priebehu mesiaca január až jún 2015 výbery zhruba
v hodnote 360,- britských libier. Z čoho žila a študovala dcéra v zahraničí v roku 2015, keď nemusela
nič vyberať svedčí o tom, že pravdepodobne má iné zdroje príjmov. Predložené výpisy z bankovéhoúčtu odporkyne v Škótsku neboli preložené do úradného jazyka a preto nie je možné ich zohľadniť ako
dôkazový materiál. Súd svojvoľne spochybnil a jeho vysvetlenie ohľadom vyradenie z evidencie práce
je zrejmé, že keď mal uzavretú pracovnú dohodu práve v čase povinnosti hlásiť sa na úrade práce, tak

je to pre neho prekážka, pre ktorú sa nemôže na úrade práce hlásiť. O príjem sa nepripravil, pretože
mal dohodu o vykonaní práce s tým, že súd by nemal problém mať pochopiť, že pre vysokoškolsky
vzdelaného človeka je lepšie robiť aspoň akú takú prácu v odbore, ako zametať chodníky v meste.
Nesúhlasil tiež s tvrdením súdu, že prihliadal na to, že aj v čase posledného rozhodovania o výživnom
bol nezamestnaný, pretože toto tvrdenie je staré 10 rokov. Okrem toho poukázal na tú skutočnosť, že

má zdravotné ťažkosti.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť. Uviedla, že finančná situácia navrhovateľa bola dostatočne preukázaná. Súd
zisťoval, či navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti, zisťoval jeho príjmy z podnikania, jeho zaradenie
do evidencie úradu práce a zistil, že navrhovateľ bol z vlastného rozhodnutia opakovane vyradený

z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Čo sa týka výdavkov odporkyne má zato, že táto súdu
nepreukázala nijaké výdavky nad rámec bežných spojených s jej štúdiom a každodenným životom.
Pokiaľ ide o členstvo v basketbalovom klube a v posilňovni, chce zdôrazniť, že trávenie voľného
času týmto spôsobom je pre ňu nevyhnutné, pretože navštevuje školu športového zamerania. Pokiaľ
navrhovateľ namieta, že súd sa nedokázal vysporiadať s majetkom dcéry vo forme 3-izbového bytu a

auta, poukázala na skutočnosť, že čo sa týka jedná o Renault Clio rok výroby 2006 kúpený z druhej
ruky v roku 2013 a nejedná sa preto o mimoriadny nadštandard. Čo sa týka 3-izbového bytu, odporkyňa
nemá záujem žiť po skončení štúdia v zahraničí, plánuje sa vrátiť na Slovensko, pričom jedná sa byt
v pôvodnom stave, neprerobený s pôvodným jadrom a kuchynskou linkou a jeho cena je veľmi nízka.
Pripustila, že výpisy z bankového účtu navrhovateľa v Škótsku neboli preložené do slovenského jazyka,

čo však neznamená, že na tieto nemožno prihliadnuť ako na dôkaz. Poukázala na ust. § 62 ods. 1, §
78 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že poukázala tiež na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa o svoju dcéru
vôbec nezaujíma odkedy skončila aktívne lyžovanie v roku 2009. Nielen že neplatil výživné, ani raz sa
nezaujímal, či niečo potrebuje, nikdy jej nič nekúpil, nedaroval a nemal o svoju dcéru žiadny záujem. Od
novembra 2014 doposiaľ posiela navrhovateľ odporkyni na účet 20,- eur mesačne.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu

prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Zust.§75ods.1Zákonaorodinevyplýva,žepriurčenívýživnéhosúdprihliadnenaodôvodnenépotreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V prípade zmeny vyživovacej povinnosti je potrebné posudzovať v akom rozsahu je odôvodnená zmena
výživného a súd vychádza preto zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených

v § 62 Zákona o rodine. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby
oprávneného dieťaťa. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Súd pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

V prípade určenia vyživovacej povinnosti sú pre povinné osoby rozhodujúce objektívne reálne
schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť oboch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom
zásady,podľaktorejsanazabezpečenieosobnýchpotriebavýživydieťaťapodieľajúobajarodičia,podľa
svojichobjektívnychschopností,možností,pričomsazohľadňujevzdelanie,zdravotnýstav,prípadneiné

relevantnéskutočnosti,ktorémajúvplyvnaichsociálnystatusamateriálneafinančnézázemie.Zákonba
úprava vychádza z predpokladu, že povinnosť oboch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená
mechanickú rovnosť, ale to, že obaja rodičia poskytujú finančné prostriedky na výživu dieťaťa podľa
svojich objektívnych schopností a možností. Podstatnou návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti jevšak porovnanie zmeny pomerov ako na strane oprávneného, tak aj na strane oboch povinných rodičov,
pričom súd prvého stupňa sa týmito princípmi v posudzovanej veci dôsledne riadil.

Faktom je, že na strane odporkyne dochádza k podstatnej zmene pomerov s tým, že táto je plnoletá,
študuje na vysokej škole v zahraničí, pričom rovnako ako súd prvého stupňa, ani odvolací súd nemala
dôvod pochybovať o rozsahu výdavkov, ktoré odporkyňa v súvislosti so štúdiom má. Pokiaľ by si
odporkyňa neprivyrábala počas štúdia v zahraničí, zrejme by jej matkou platené výživné nestačilo
a nemohlo stačiť na krytie jej základných životných potrieb. Zabezpečenie základného vzdelania

je základným právom dieťaťa a štúdium vysokej školy v zahraničí dáva lepšie predpoklady na
zabezpečenie si zamestnania a ďalší rozvoj dieťaťa. Preto neobstoja námietky zo strany otca v tom
smere, že výdavky na strane odporkyne sú nadsadené až nadhodnotené. Odvolací súd o týchto
dôvodoch výdavkoch nemal dôvod pochybovať a v konečnom dôsledku sú aj v spisovom materiály
súdu prvého stupňa riadne podchytené. Ťažko si možno predstaviť, že pokiaľ otec reálne platí výživné
vo výške 20,- eur mesačne, pričom takto si upravil vyživovaciu povinnosť svojvoľne bez rozhodnutia

súdu, že z takto stanoveného výživného, ktoré nedosahuje ani výšky minimálneho výživného stanovené
zákonom by odporkyňa mohla uhrádzať čo i len časť svojich nákladov aj za predpokladu, že by študovala
v Slovenskej republike a nie to ešte v zahraničí.

Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o výdavkoch na strane odporkyne, pričom súd prvého stupňa

sa riadne vysporiadal aj so zmenou pomerov na strane navrhovateľa, teda otca odporkyne. Neobstojí
námietka zo strany otca, že súd porovnával pomery na jeho strane spred desiatich rokov. Súd vždy pri
zmene vyživovacej povinnosti vychádza z pomerov, ktoré tu boli na strane dieťaťa, ako aj na strane
povinných rodičov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasným stavom. Pokiaľ teda za
stavu, kedy bol otec aj v čase poslednej úpravy o výživnom nezamestnaný, pričom je tomu tak aj tak

teraz a rovnako za stavu, kedy bol vyradený z úradu práce, čím sa pripravil o možnosť získať dávky v
hmotnej núdzi, prípadne ponuku na lepšie zamestnanie, neobstoja námietky zo strany navrhovateľa v
odvolaníohľadomporovnávaniajehopríjmu.Pokiaľtedavychádzamezosobnýchmajetkovýchpomerov
ako na strane navrhovateľa, tak aj na strane odporkyne a jej matky za daného skutkového stavu veci
sa odvolací súd v celom rozsahu v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s vecne správnym a

vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré zároveň vo zvyšku poukazuje.

Súd prvého stupňa sa riadne zaoberal zmenou pomerov ako na strane navrhovateľa, tak aj odporkyne,
túto zmenu pomerov riadne v prejednávanej veci posúdil a odvolací súd sa preto s týmto konštatovaním
v celom rozsahu stotožňuje. Preto v konečnom dôsledku bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdený.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a odvolacom konaní úspešnej odporkyni ich náhrada priznaná nebola, nakoľko táto si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnila a zo spisu jej ani trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .