Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/453/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214299
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213214299.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci žalobcu doc. I.. J. X., C..
nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Ul. J. č. XXX/X v K., zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom
so sídlom v Apollo business Certre blok B na Prievozskej ul. č. 2/B v Bratislave proti žalovaným v 1. rade
Mgr. D. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Z. ul. č. X v Y. v 2. rade V.. M. Y. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu
na I. ul. č. XXX/XX v Y. zastúpených advokátom JUDr. Martinom Fabiánom so sídlom Štúrovej ul. č. 20 v
Košiciach a v 3. rade mal. W. N. D. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyvKošiciachvkonaníourčenieneplatnostiprávnehoúkonuaourčenieotcovstva

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 17.12.2013 č.k. 25C/117/2013-103 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o určenie otcovstva k maloletému
a o neplatnosť právneho úkonu - súhlasnému vyhláseniu žalovanej v prvom rade a žalovaného v
druhom rade o určení otcovstva k mal. W. N.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne
samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie, eventuálne zruší rozsudok a vec vráti na
ďalšie konanie. Vytkol konajúcemu súdu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Konštatoval,
že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu ako aj určení
otcovstva k maloletému, napriek tomu jeho žalobu zamietol bez toho, aby vykonal navrhované dôkazy.
Vyslovil presvedčenie, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne
posúdil, pretože podľa jeho názoru je napadnutý právny úkon neplatný absolútne a nie relatívne,
nakoľko obchádza zákon. Konštatoval, že už samotné dôkazy predložené súdu aj bez vykonania testu

DNA preukazujú, že je otcom maloletého. Súhlasné vyhlásenie žalovaných v prvom a druhom rade
označil za obchádzajúce zákon, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu o obchádzaní zákona
spočívajúcom v zámernom použití prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný. Vyslovil
presvedčenie, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom . Poukázal
na to, že lehota na podanie návrhu o zapretie otcovstva maloletým dieťaťom je ohraničená uplynutím
lehoty žalovaných v prvom a druhom rade, ktorá uplynie až keď bude mať maloletý štyri roky. V tejto
súvislosti konštatoval, že dlho trvajúce súdne konanie a samotné plynutie času spôsobuje, že si maloletý

k nemu bude ťažšie hľadať cestu.

Žalovanívprvomadruhomradevovyjadreníkodvolaniužalobcuuviedli,žepodľaichnázorusúdprvého
stupňa správne rozhodol vo veci a dôsledne zistil skutkový stav. Vyslovili presvedčenie, že žalobca sasvojim podaním snaží obísť zákon, pretože zapretie otcovstva je možné len podľa Zákona o rodine.
Žiadali, aby im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania 83,89 eur.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach, vychádzajúc z konštatácie súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku,
že žalobca preukázal právny záujem na veci, uznesením z 30.9.2014 č.k. 8CoP/90/2014-163 vrátil
vec súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého posudku metódou DNA.

Odvolací súd tak rozhodol v záujme preukázania biologického otcovstva k maloletému dieťaťu podľa
Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zdôrazňuje právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov,
po oboznámení sa s obsahom spisu, kde žalobca preukazoval indície, ktoré sa javili ako dôvodné
skutočnosti potvrdzujúce jeho biologické otcovstvo.

Napriek nariadeniu súdu o vykonanie dôkazu o otcovstve metódou DNA, na základe ktorej by mohlo

dôjsť k potvrdeniu, alebo vyvráteniu otcovstva, matka nespolupracovala, neposkytla súčinnosť, preto
tento dôkaz nemohol byť vykonaný. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd mohol rozhodnúť už len
na základe vykonaných dôkazov a predovšetkým rodným listom maloletého dieťaťa ktorý v priebehu
konania o určenie otcovstva č.k. 23P 160/2012 z 30.4.2013 Okresného súdu Košice II matka predložila
a kde je označený ako otec žalovaný v druhom rade Mgr. M. Y..

Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade, ani dôkaz metódou testu
DNA by nemohol byť relevantným dôkazom na zmenu, zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale
mohol byť dôkazom na ďalší zákonný postup pre určenie, alebo zapretie otcovstva podľa príslušných
zákonných ustanovení.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa
odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych

ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vyporiadal
s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde

prvého stupňa a žalobca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že podľa platnej právnej úpravy otcovstvo k dieťaťu môže byť určené len na základe
jednej z domnienok otcovstva, ktoré pripúšťa Zákon o rodine. Zdôrazňuje, že právoplatne určené
otcovstvo k dieťaťu môžu zaprieť len zákonom taxatívne vymenované aktívne legitimované osoby,

t.j. matka, otec a dotknuté dieťa, za predpokladu, že na zapretie otcovstva boli splnené podmienky,
ktoré ustanovuje zákon. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o právnom úkone, ktorým
je súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve k maloletému dieťaťu, nie je možné riadne a zákonne
rozhodnúť v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa Občianskeho súdneho poriadku,
pretože platnosť resp. neplatnosť tohto právneho úkonu je predmetom konania o zapretie otcovstva

podľa zákonných ustanoví Zákona o rodine, ktorý je špeciálnou právnou úpravou k Občianskemu
súdnemu poriadku, s poukazom na zásadu „lex specialis derogat legi generali“. V opačnom prípade by
tak došlo k nezákonnému obchádzaniu špeciálnej právnej úpravy postupom podľa všeobecnej právnej
úpravy. Odvolací súd po dôslednom posúdení všetkých relevantných skutočností, s prihliadnutím na
taxatívnu úpravu aktívne legitimovaných osôb v konaní o zapretie otcovstva, s dôrazom na právo dieťaťa

poznať svoju rodinu, rodičov a právo s nimi žiť, udržiavať kontakt, stretávať sa s nimi a budovať si
vzájomné vzťahy upravené v Dohovore o právach dieťaťa, dáva do pozornosti, že vzhľadom na
preukázanie skutočnosti ohľadom prítomnosti žalobcu pri pôrode maloletého a následnú komunikáciu
medzinímamatkoumaloletéhoohľadomjehomožnéhootcovstvakmaloletému,jemožnépredpokladaťpochybnosti ohľadom skutočného otcovstva otca. Je v záujme maloletého, aby bolo jednoznačne
preukázané, kto je jeho biologickým otcom s prihliadnutím aj na to, že od súhlasného vyhlásenia
otcovstva k nemu neuplynula taká dlhá doba, ktorá by odôvodňovala konštatovanie, že uplynutím času

a vznikom silných citových väzieb medzi maloletým a právnym otcom je v jeho záujme, aby právne
otcovstvomaloprednosťpredbiologickýmotcovstvom,čovšaknebolomožnépreukázaťvtomtokonaní.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

doplnil ďalšie dôvody.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, o ktorých rozhodne súd prvého stupňa podľa
ust. § 224 ods. 4 O.s.p. samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.