Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zoltán Orlai

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 12Csr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216898498
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6216898498.1

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom, v právnej veci žalobkyne Ľ. Y., T..
XX.XX.XXXX, H. O.. C. XXX/X, XXX XX D. Y. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov sp. zn. 1135/06/15 zo dňa 30.12.2015 sa z r u š u j e.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2016 sa žalobkyňa domáhala zrušenia Rozhodcovského

rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov
sp. zn. 1135/06/15 zo dňa 30.12.2015. Svoju žalobu odôvodnila tým, že nebola upovedomená
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a ani nebola na prejednanie veci riadne predvolaná.
Rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu
spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje
na plnenie, ktorého povahu považuje za odporujúce dobrým mravom. Rozhodcovskú zmluvu považuje

na neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenie § 52 a § 53 ods. 3 písm. r)
Občianskeho zákonníka, preto rozhodcovský súd nemal právomoc konať na základe rozhodcovskej
zmluvy. Na pojednávaní konanom dňa 28.07.2016 sa žalobkyňa pridržiavala písomnej žaloby, pričom
uviedla, že proces uzatvárania zmluvy s obchodným zástupcom žalovaného prebehol veľmi rýchlo.
Obchodný zástupca jej nevysvetlil jednotlivé ustanovenia žiadosti a zmluvy o revolvingovom úvere ani
rozhodcovskej zmluvy. Tieto zmluvy začala ako jednoduchý občan študovať až potom ako jej prišiel

samotný rozhodcovský rozsudok. Doteraz nerozumie, čo je to rozhodcovské konanie. Potom ako si
prečítala zmluvu zistila, že úver brala vo výške 1 500 Eur a žalovaný žiadal od nej celkovo zaplatiť sumu
3 300 Eur. Toto považuje za neprimerane vysokú odmenu. Poukázala na to, že žalovanému už vrátila
k 31.08.2015 sumu 1 751,11 Eur, čiže požičanú istinu už vrátila a ďalej už nie je ochotná žalovanému
zaplatiť neprimerane vysokú odmenu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 10.06.2016, pričom navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Uviedol, že žalobkyňa mala podľa jeho názoru možnosť ovplyvniť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
v čase podpisu zmluvy o revolvingovom úvere ako aj dodatočne v lehote 14 dní od uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy. Dojednanie o rozhodcovskej doložke považuje za individuálne dojednané z
dôvodu, že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Je síce pravda,
že žalovaný vopred pripravil znenie ustanovenia, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať,

odmietnuťaleboanulovať.Spotrebiteľ,toznamenážalobkyňamalainformáciu,ženemusírozhodcovskú
zmluvu prijať. Táto informácia sa uvádza hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiskatransparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa.
Za podstatné považuje žalovaný aj prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou vzniku úverovej zmluvy a informáciu o tom, čo rozhodcovské konanie je. Rozhodcovská

zmluvaneskončilaaninásledne,kedysimohlažalobkyňavlehote14dníuplatniťmožnosťodstúpeniaod
zmluvy. Poukázal aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014 a Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/439/2015. Tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie rozhodcovského
súdu ju zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, nemožno považovať za dôvodné.
Žalobkyňa neuvádza žiadne dôvody prečo by tak malo byť. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere

č. 8200054743 zo dňa 27.02.2013 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 3 375,54 Eur na dobu
42 mesiacov, pričom táto suma mala byť uhradená v splátkach po 80,37 Eur. Žalobkyňa sa dostala
do omeškania so splácaním splátok už pri prvej splátke na základe čoho sa stal splatný celý zostatok
dlžnej sumy a žalovanému zároveň vznikli nároky na zaplatenie zmluvných pokút. Tento sankčný nárok
nevznikol v dôsledku uzavretia zmluvy, ale výhradne z dôvodu porušovania zmluvy. Žalobkyňa uvádza,
že nebola upovedomená o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ale neuvádza žiadne skutočnosti a

dôkazy na podporu svojich tvrdení.

3. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 28.07.2016 v neprítomnosti žalovaného
a jeho právneho zástupcu, nakoľko neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa
ustanovenia § 183 CSP. Žalovaný ako aj právny zástupca žalovaného mali doručenie predvolania na

termín pojednávania riadne vykázané a bola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania.
Právny zástupca žalovaného požiadal v podaní doručenom súdu dňa 11.07.2016, aby sa pojednávalo
v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podkladmi, najmä žalobou žalobkyne,

rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov sp. zn. 1135/06/15 zo dňa 30.12.2015, oznámením žalovaného o schválení úveru
zo dňa 27.02.2013, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 27.02.2013, rozhodcovskou
zmluvou zo dňa 27.02.2013, oznámením NBS o priemernej výške úrokových sadzieb poskytovaných
bankami za obdobie 02/2013, obsahom spisu Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného asociáciou

Slovenských arbitrážnych súdov sp. zn. 1135/06/15.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
dňa 27.02.2013 (podpis žalobkyne zo dňa 19.02.2013) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluva o revolvingovom úvere a Rozhodcovskú zmluvu č. 820005473. Na základe úverovej zmluvy bol

žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1500,- Eur s mesačnou splátkou 80,37 Eur pri počte splátok 42,
revolving čerpaný nebol. Žalobkyňa sa dostala do omeškania so splácaním splátok a žalovaný v súlade
sozákonompožiadalosplatenieceléhozostatkuúveru.Vsúladesuzatvorenourozhodcovskouzmluvou
podal žalovaný dňa 19.06.2015 žalobu na Rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd vydal dňa 30.12.2015
Rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého je žalobkyňa povinný zaplatiť žalovanému do 3 dní sumu

1 764,80 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55%
ročne z jednotlivých dlžných súm, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z
omeškania dosiahne celkovo sumu 1500,-Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto
sumy je žalobkyňa povinná platiť žalovanému iba úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1
764,80 Eur do zaplatenia a nahradiť náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a trovy

konania.

6. Podľa § 73 ods. 3 č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva
uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

7. Podľa § 45 ods. 1, písm. e, i), j), l) z.č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ak:

e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

j)rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Podľa § 46 ods. 1 z.č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

17. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom

zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná

19. Vzťah medzi navrhovateľom a spotrebiteľom posúdil súd ako vzťah spotrebiteľský a
Zmluvu o revolvingovom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, kde navrhovateľ vystupuje ako spotrebiteľ a
odporca ako dodávateľ.

20. Podľa § 9 ods.1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.21. Podľa § 9 ods.2 z.č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

22. Podľa § 11 ods.1 z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

23. Súd konštatuje, že predložená úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č.
129/2009 Z. z.. Súd považuje za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný dňa 19.02.2013 vyplnili časť
zmluvy - body 1 až 5. Časť zmluvy (bod 6 ) označený ako Údaje o schválenom revolvingovom úvere v
EUR bol vyplnený dodatočne, čo je zrejmé už z textu v zátvorke, kde je uvedené nevypĺňajte a rovnako
je táto skutočnosť zrejmá z rozdielneho typu písma použitého v bode 6. Žalovaný tak vyplnil túto časť

sám bez aktívnej spoluúčasti žalobkyne, žalobkyňa sa s textom tejto časti zmluvy oboznámila až po jej
doručení. Vzhľadom ku skutočnosti, že všetky podstatné náležitosti zmluvy sú obsiahnuté práve v bode
6 ( rozdielne ako v bode 5 ) súd považuje za nevyhnutné, aby sa pri ich dohodovaní žalobkyňa aktívne
zúčastnila, keďže zmluva je dvojstranný právny úkon. V tomto konkrétnom prípade tak podľa názoru
súdu nebolo. O obsahu zmluvy so všetkými podstatnými náležitosťami sa žalobkyňa oboznámila až

doručením Oznámenia o schválení úveru. Podľa obsahu súd považuje uzatvorenú zmluvu len za žiadosť
o poskytnutie úveru. Túto žiadosť žalobkyňa potvrdila svojim podpisom dňa 19.02.2013. Skutočnou
zmluvou o úvere je až zmluva s vyplnenou časťou 6, tú však žalobkyňa nepodpísala. Podľa názoru súdu
tak uzatvorená zmluva nemá písomnú formu, hoci v zmysle ust. § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 ju mať musí.
Navyše súd má preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý typický spotrebiteľský úver a zmluva je o úvere

revolvingovom, ktorý čerpaný nebol, čo môže na spotrebiteľa pôsobiť nejasne, zavádzajúco a mätúco.
Podľa názoru súdu tak v zmluve nie je uvedený druh spotrebiteľského úveru, chýba tak náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) z.č. 129/2010 Z.z.. V uzatvorenej úverovej zmluve chýbajú podľa názoru súdu aj
ďalšie podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., najmä neobsahuje
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 2 písm. f) Z. z. č. 129/2010 Z. z. ). V zmluve

je uvedený len počet splátok 42, z čoho by síce bolo možné vypočítať konečnú splatnosť úveru, ale
zákon vyžaduje uviesť konkrétny termín ( dátum) konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedený
počet a výška splátok, ale absentuje údaj o výške istiny a úroku v jednotlivých splátkach. ( § 9 ods. 2
písm. l) z. č. 129/2010 Z. z.). Zmluva s prílohami obsahuje tri druhy RPMN s rozdielnymi hodnotami.
Konkrétne ide o RPMN úveru, kde v bode 5 zmluvy (uvedená ako predpokladaná ) je uvedená hodnota

70,01%, v bode 6 a Oznámení 69,63% , priemerná RPMN je všade uvedená v hodnote 47,29 %,
predpokladaná RPMN po revolvingu je v bode 5 v hodnote 63,32% a v bode 6 a v Oznámení 60,49%.
Tieto údaje sú podľa názoru súdu nejasné a nezrozumiteľné pre bežného občana a sú tak v rozpore so
zákonnou povinnosťou uviesť RPMN v predmetnej úverovej zmluve vo forme, ktorá musí byť uvedená
nepochybným a zrozumiteľným spôsobom. Z uvedených dôvodov súd túto zmluvu považuje za zmluvu,

kde RPMN uvedená nie je ( § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z. z.). Súd považuje dohodnutú úrokovú
sadzbu vo výške 70,01% sa sadzbu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd vychádzal z priemernej
úrokovej sadzby poskytovanej obchodnými bankami a zistil, že priemerná sadzba za obdobie február
2013 z úverov splatných od 1 do 5 rokov je 14,75%. Viac ako štvornásobok tejto hodnoty, t.z. 70,00%považuje súd za rozpor s dobrými mravmi. Túto časť zmluvy preto súd považuje za neplatnú. Podľa
názoru súdu tak zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) z.č.
129/2010 Z.z.). Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

z.č. 129/2010 Z.z a neobsahuje najmä náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a), f), i), k) a l) cit.
zákona, preto zo zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona č. 129/2010 Z. z., súd
považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

24. Na základe uvedeného považuje súd za preukázané, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s

ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie
mohlo mať vplyv na výsledok sporu ( § 45 ods. 1, písm. j) z č.335/2014 Z.z). Podľa § 47 ods. 2
z.č. 335/2014 Z. z., pokiaľ by súd zrušil rozhodcovský rozsudok len z tohto dôvodu, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva by zostala v platnosti a vo veci by rozhodol opätovne stály rozhodcovský súd.

25. Súd zrušil rozhodcovský rozsudok najmä z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Na základe

vykonaného dokazovania považuje súd uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že
nebola individuálne dohodnutá. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť
ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané,
že neprijatím, odmietnutím rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne.
Dôkazné bremeno v prípade preukázania individuálneho dojednania je na strane žalovaného. Súd

sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri,
že v zmluve bolo uvedené, že žalobkyňa má právo do 14 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec
ju nemusí podpísať. Zo súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že
neuzatvorením rozhodcovskej zmluvy by žalobkyni úver poskytnutý nebol. Súd má preukázané, že
žalobkyňa podpísala Rozhodcovskú zmluvu ako prvá a až následne rozhodcovskú zmluvu spolu s

úverovou zmluvou podpísal žalovaný. Žalovaný mal tak už preukázané, či žalobkyňa zmluvu podpísala
alebo nie. Nebolo teda preukázané, či by žalobkyňa v prípade, nepodpísania rozhodcovskej zmluvy
získala žiadaný úver. Vyhlásenia veriteľa v rozhodcovskej zmluve o tom, že uzavretie rozhodcovskej
zmluvy nie jej podmienkou spotrebiteľského úveru nepovažuje súd za preukázané, považuje ho iba
za nepreukázané tvrdenie. Predmetná rozhodcovská zmluva podľa názoru súdu spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že v
prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred
štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu strany uplatniť aj pred
všeobecným súdom, čo však už po podaní návrhu na rozhodcovský súd nie je možné. Z praxe je

zrejmé, že návrhy na začatie konanie podávajú výlučne dodávatelia, čím je spotrebiteľ zbavený možnosti
obrátiť sa na všeobecný súd. Ďalším dôvodom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je aj fakt, ktorý už súd
konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nevznikla, čiže neexistuje. Pokiaľ teda súd konštatuje,
že nebola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. nemôže byť platná
ani Rozhodcovská zmluva, ktorá mala zabezpečiť nároky z tejto zmluvy.

26. Predloženú rozhodcovskú zmluvu súd považuje za absolútne neplatnú, od ktorej nie je možné
odstúpiť z dôvodu, že je neplatná od samého počiatku. Súd preto zrušil rozsudok v zmysle § 45 ods. 1
písm. e) Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže
žalovaný podať na súd návrh na pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

27. Súd na záver konštatuje, že z obsahu pripojeného spisu Slovenského rozhodcovského súdu sp. zn.
1135/06/15vyplýva,žežalobkynibolažalobažalovanéhodoručenádňa17.08.2015,tedaniejepravdou,
že by nebola žalobkyňa upovedomená o začatí rozhodcovského konania. Samotný rozhodcovský
rozsudok bola žalobkyni doručený dňa 15.03.2016, pričom žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

bola žalobkyňou podaná dňa 13.05.2016, teda v zákonnej 3 mesačnej lehote od doručenia rozsudku.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane sporu
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom
rozsahu, súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov

konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§
364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (365 ods.3 CSP).

Aknebudepovinnosťstanovenátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenámožnopodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.