Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213156
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114213156.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: B., zastúpeného T. proti odporkyni: F., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne I., zastúpeného P., o zaplatenie 258,77 Eur s
príslušenstvom (pôvodne o zaplatenie 1.234,46 Eur s príslušenstvom), o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. februára 2016, č.k. 27C/274/2014-60, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (I.) uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 258,77 Eur
s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 73,15 Eur od 18.06.2011 do zaplatenia,
9,50 % ročne zo sumy 80,14 Eur od 18.07.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 52,74 Eur od

18.08.2011 do zaplatenia a 9,50 % ročne zo sumy 52,74 Eur od 18.09.2011 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; (II.) odporkyni náhradu trov konania nepriznal a (III.) uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania
spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 99,76 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na
účet právneho zástupcu navrhovateľa. Výroky o trovách okresný súd odôvodnil s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011 tým, že

navrhovateľ vzal návrh späť v časti o zaplatenie 1.025,69 Eur bez udania dôvodu, na základe čoho
okresný súd konštatoval, že z výlučne procesného hľadiska navrhovateľ zavinil zastavenie tejto časti
konania v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). V konaní bola potom
odporkyňa úspešná v časti o zaplatenie sumy 1.025,69 Eur s príslušenstvom, t. j. v časti asi 80 % a
neúspešná v časti o zaplatenie 258,77 Eur s príslušenstvom, t. j. vo výške zhruba 20 %. Pomerný
úspech odporkyne je teda 60 % a v tejto výške jej patrí náhrada trov konania. Pretože si odporkyňa

žiadne trovy neuplatnila a z obsahu spisu jej trovy konania nevyplývajú, okresný súd jej ich náhradu
nepriznal. Pretože nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa odvíja od nároku
odporkyne na náhradu trov konania, právo na náhradu trov konania v miere 60 % vzniklo aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne. Trovy konania vedľajšieho účastníka spočívali v trovách právneho
zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§

13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky) a podanie písomného vyjadrenia (§ 13a ods. 1 písm.
c) citovanej vyhlášky) á 61,41 Eur, 1 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) vo výške 8,04 Eur a 1 x vo výške 8,39
Eur. Zástupcovi vedľajšieho účastníka ako platiteľovi DPH patrí aj DPH v sume 27,85 Eur. Spolu trovy
právneho zastúpenia predstavujú sumu 167,10 Eur, z čoho 60 % predstavuje 100,26 Eur. Pretože si
ale vedľajší účastník uplatnil len sumu 99,76 Eur, okresný súd nemohol prekročiť rámec jeho návrhu a

menej úspešného navrhovateľa zaviazal na zaplatenie sumy 99,76 Eur.Proti tomuto rozsudku, a to výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ.
Navrhol napadnutý výrok rozsudku zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná náhrada

trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil voči vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho
konania. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.). Namietal neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov.
Takéto združenie má v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym

združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Výkonom
ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, pričom zámerom zákonodarcu
pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení bolo umožniť, aby mohli vzhľadom na ich
odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva
a záujmy. Dané združenie by preto malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný
poskytnúť právne služby a orientovať sa v oblasti spotrebiteľského práva. Navrhovateľ konštatoval, že

nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, ale spochybňuje účelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka ako subjektu odborne spôsobilého a
z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného. Vedľajší účastník však podľa navrhovateľa spochybnil
účelnosť svojho vstupu do konania tým, že sám neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi,
ale ju poskytol prostredníctvom advokáta, za ktorého služby žiada priznať trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ zastáva názor, že trovy, ktoré vznikli, sú len účelové. Združenia na ochranu spotrebiteľa ako
vedľajší účastníci hromadne vstupujú do súdnych konaní automaticky zastúpené právnym zástupcom
bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Okrem toho vedľajší účastník, ako
odborne spôsobilý subjekt, poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo, teda vedľajší účastník do konania nevniesol žiaden

prínos, keďže nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadnuť z úradnej
povinnosti. Ďalej navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1, 2 O.s.p. uviedol, že podstatnou
podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého
vedľajšíúčastníkchcevystupovať.VtejtosúvislostipoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 3 Cdo 188/212 (pozn. krajského súdu: správne 3 Cdo 188/2012) zo dňa 05.02.2013,

v zmysle ktorého „z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní
vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka“. Účel procesnej pomoci vedľajšieho
účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania
s týmto vstupom súhlasí. K ustanoveniu § 101 ods. 3 O.s.p. navrhovateľ uviedol, že výzva, adresovaná
účastníkom uvedená v tomto ustanovení, sa použije vtedy, ak súd bude vyzývať účastníkov, aby sa

vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, pričom na vyriešenie otázky
procesného postavenia subjektov, ktoré sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť domnienku v
zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. Napokon navrhovateľ poukázal na to, že činnosť spotrebiteľských
združení je podporovaná Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky aj prostredníctvom dotácií
na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi, teda ministerstvo hospodárstva hradí ich

výdavky a podporuje ich odbornosť v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím štátnej dotácie a
súčasne priznaním náhrady trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní.
Vzniká tak pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je skutočne ochrana spotrebiteľa alebo profit z
náhrady trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.)
v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je
potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci

bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania. Vo výrokoch,
ktorýmibolaodporkyniuloženápovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi258,77Eurspríslušenstvom,aktorými

odporkyni nebola priznaná náhrada trov konania, účastníci nenapadli rozsudok súdu prvého stupňa
odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť, a preto krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa v
týchto častiach nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že navrhovateľ sa návrhom, podaným na
okresnomsúdedňa11.06.2014,domáhalvočiodporkynizaplateniasumy1.284,46Eurspríslušenstvom
s odôvodnením, že jeho právny predchodca, spoločnosť Q. uzavrel s odporkyňou

zmluvu o pripojení, pričom právny predchodca navrhovateľa riadne poskytoval odporkyni služby podľa
tejto zmluvy a ich cenu vyčíslil v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka. Odporkyňa cenu riadne
poskytnutých služieb navrhovateľovi nezaplatila, čím porušila povinnosti jej vyplývajúce zo zmluvy v
spojení so všeobecnými podmienkami. Právny predchodca navrhovateľa zmluvou o postúpení
pohľadávok z 24.06.2013 postúpil pohľadávky voči odporkyni na navrhovateľa. Dlh odporkyne vo výške

1.284,46 Eur vznikol podľa navrhovateľa neuhradením faktúr č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXX. Podaním, doručeným okresnému súdu dňa 16.07.2014, oznámilo Združenie - Pomoc
a ochrana spotrebiteľa „POS“ prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj vstup do konania na
podporu odporkyne. Upovedomenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania prevzal právny zástupca
navrhovateľa dňa 14.10.2014. Dňa 16.10.2015 došlo okresnému súdu vyjadrenie vedľajšieho účastníka,

v ktorom vedľajší účastník okrem iného uviedol, že ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zmluvné pokuty spolu vo výške 1.025,69 Eur
označil za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už boli judikované skoršími rozsudkami (niektoré z
nich uviedol), preto navrhovateľ má zákonom (§ 53a Občianskeho zákonníka) zakázané predmetnú
podmienku o zmluvnej pokute používať, okrem toho táto zmluvná podmienka je neplatná aj podľa

klasickej civilistiky pre jej neurčitosť. Podaním, doručeným súdu dňa 20.10.2015,
navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.025,69 Eur s
príslušenstvom, pričom neuviedol dôvod späťvzatia a súčasne namietal, že neboli splnené podmienky
na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Okresný súd uznesením, č. k. 27C/274/2014-53, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2015, konanie v časti o zaplatenie sumy 1.025,69 Eur s

príslušenstvom zastavil. Uznesením, č.k. 27C/274/2014-54, ktoré nadobudlo právoplatnosť takisto dňa
02.12.2015, okresný súd pripustil do konania na strane odporcu ako vedľajšieho účastníka Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za

výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie, prípadne za náhodu. Ustanovenie § 142 O.s.p. upravuje
rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v konaní. Je založené na
zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom princípe, určujúcom,
ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Predpokladom, ktorého
splnením vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade úspech vo veci, ktorý

sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

Pokiaľ ide o rozsah náhrady trov konania, je v posudzovanom prípade potrebné vychádzať zo zásady
vyplývajúcej z § 142 O.s.p., a to miery úspechu vo veci, v spojení so zásadami
ustanovenými v § 146 ods. 2 O.s.p., a to miera zodpovednosti za zavinenie zastavenia časti konania.

Okresný súd postupoval správne, keď na zastavenú časť konania (o zaplatenie 1.025,69 Eur s
príslušenstvom) aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., teda zodpovednosť za zavinenie
pripísal navrhovateľovi, keďže navrhovateľ podal návrh, ktorý potom čiastočne vzal späť bez uvedenia
dôvodu, teda bez toho, aby bolo aplikovateľné zavinenie čiastočného zastavenia konania odporkyňou.
Vo vzťahu k trovám konania ako celku následne okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 142

ods. 2 O.s.p., keďže v časti o zaplatenie 1.025,69 Eur s príslušenstvom zastavenie konania zavinil
navrhovateľ a v časti o zaplatenie 258,77 Eur s príslušenstvom, v ktorej bolo návrhu vyhovené, mal
navrhovateľ procesný úspech. Celkový úspech navrhovateľa bol tak 20,15 % (258,77 Eur z 1 234,46
Eur),úspechodporkyne,resp.neúspechnavrhovateľa(jehoprocesnézavineniečiastočnéhozastavenia
konania) 79,85 % a čistý úspech odporkyne 79,85 % - 20,15 % = 59,70 %. Takýto pomer náhrady

trov konania by patril odporkyni. Keďže odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej
žiadne trovy nevyplývali, okresný súd jej náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd však priznal
rovnakým pomerom náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý náhradu
trov konania uplatňoval.

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa
(ustanovenie§93ods.2O.s.p.),nedošlokžiadnejtakejzmeneustanoveníO.s.p.onáhradetrovkonania
(§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre
zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Právo na náhradu
trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v
zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v
konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo
odporcovi(napr.súhlassospäťvzatím),jepotrebnévšetkyostatnéprávaapovinnosti,danéObčianskym
súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti
vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenia § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., aplikované

v danom prípade, neviažu právo na náhradu trov konania výslovne na odporcu, ale vo
všeobecnosti na účastníka, zakladajú uvedené ustanovenia právo na náhradu trov konania s
poukazom na § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za
výsledok,atopodľamieryúspechuvoveci,resp.vzmyslezásadzodpovednostizazavineniezastavenia
konania. Z toho vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad úspechu

ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník právo na náhradu
trov konania. Správne preto okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu
trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva (nedostatok súhlasu

hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať), táto otázka bola právoplatne
rozhodnutá uznesením okresného súdu z 05.11.2015, č.k. 27C/274/2014-54, ktorým
súd pripustil vedľajšie účastníctvo, a proti ktorému nebolo podané odvolanie. Krajský súd napriek tomu
považujezapotrebnéuviesť,žeaknavrhovateľpoukazovalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 3 Cdo 188/2012 (publikované ako R 62/2014), je pravda, že v zmysle tohto rozhodnutia

„z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek
nesúhlasu ním podporovaného účastníka“. Citované rozhodnutie však ďalej uvádza: „Účastníci majú
právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania a prípadne namietať
neprípustnosť tohto vstupu. Zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého
oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby

sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so
vstupomvedľajšiehoúčastníkadokonania.“Vzmysleuvedenéhorozhodnutiatedapodľaprávnejúpravy
účinnej do 31.12.2014 nebol vyžadovaný výslovný súhlas účastníka, na stranu ktorého mal vedľajší
účastník vstúpiť (v tomto prípade odporcu), avšak účastníkom (vrátane odporcu) bolo
potrebnédaťmožnosťvyjadriťsvojnesúhlas.Tentoprocesnýpostupokresnýsúddodržal.Argumentácia

navrhovateľa nepoužiteľnosťou ustanovenia § 101 ods. 3 O.s.p., teda doložky o domnienke súhlasu v
prípade, že sa účastník nevyjadrí, je v preskúmavanej veci irelevantná, pretože okresný súd túto doložku
nepoužil.

Navrhovateľ v podanom odvolaní ďalej namietal, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné priznať

náhradu trov konania, nakoľko tieto neboli v konaní vynaložené účelne, a že vedľajší
účastník ako združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov by malo byť dostatočne odborne
pripravené bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy.
K tomu krajský súd uvádza, že vedľajším účastníkom je skutočne občianske združenie, ktorého
predmetom činnosti je pomoc spotrebiteľom. To však neznamená, že má túto pomoc vykonávať výlučne

vlastnými prostriedkami (či už personálnymi alebo finančnými). Občianske združenie môže vlastnými
prostriedkami poskytovať spotrebiteľom základné poradenstvo, vykonávať preventívnu, vzdelávaciu,
či inú činnosť podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a iných právnych predpisov, avšak zastupovanie
účastníka v konaní pred súdom je natoľko špecifická oblasť, že nemožno ani od takéhoto občianskeho
združenia vyžadovať, aby v tejto oblasti poskytovalo právne služby samo, bez zastúpenia

advokátom. Podľa názoru krajského súdu vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo
právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho bude zastupovať v konaní. Toto jeho právo
vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2. Pokiaľ ide o dotácie, ktoré majú podľa
navrhovateľa poberať občianske združenia, táto námietka navrhovateľa bola len veľmi všeobecná,
nesmerovala voči konkrétnemu občianskemu združeniu vystupujúcemu v danom konaní ako vedľajší

účastník, ani z nej nevyplývali konkrétne okolnosti, ktoré by nasvedčovali prípadnej dvojnásobnej úhrade
výdavkov vyplývajúcich vedľajšiemu účastníkovi z účasti v tomto konkrétnom konaní, a to
štátom aj navrhovateľom.K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom konaní,
krajský súd uvádza, že vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa
16.10.2015, predostrel konkrétnu argumentáciu týkajúcu sa zmluvy medzi navrhovateľom a odporkyňou

(napríklad označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku zmluvnú pokutu vo výške 1.025,69 Eur a odkázal
aj na niektoré rozsudky, v ktorých bola neprijateľnosť tejto podmienky uvedená) a napokon navrhovateľ
vzal návrh v podstatnej časti späť až potom, čo mu bolo doručené upovedomenie o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania. Prirodzene, niektoré formulácie sa vo vyjadreniach vedľajšieho
účastníka, podávaných vo viacerých veciach, opakujú, rovnako ako sa opakujú zmluvné podmienky v

zmluvách uzatváraných navrhovateľom, avšak vyjadrenie zo 16.10.2015 rozhodne nemožno považovať
za všeobecne formulované podanie, ale ide o individualizované vyjadrenie ku konkrétnemu
predmetu konania. Je tak nesporné, že vedľajší účastník vyvinul aktivitu v záujme pomoci v spore
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Trovy vedľajšieho účastníka, spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia - odmene právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby
(príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu) vrátane režijných paušálov preto nie je možné považovať

za neúčelne vynaložené. Tieto trovy okresný súd správne priznal, správne vypočítal (2 x 61,41 Eur
+ paušál 8,04 Eur za rok 2014 a paušál 8,39 Eur za rok 2015 + DPH 20 %) a správne aj určil pomer
pripadajúci na vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (ako už bolo uvedené vyššie, presne je to
59,70 % z celkovej sumy trov 167,10 Eur vrátane DPH, čo predstavuje 99,76 Eur, čiže presne toľko,
koľko vyčíslil právny zástupca vedľajšieho účastníka a koľko priznal okresný súd).

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1

O.s.p.,keďvodvolacomkonaníbolúspešnývedľajšíúčastníknastraneodporkyne,tentovšakneuplatnil
náhradu trov odvolacieho konania, preto mu krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .