Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/267/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201129.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. G., nar. XX. X. XXXX, bytom O. X, I.,
štátna občianka SR, 2/ W. I., nar. XX. X. XXXX, bytom O. X, I., štátna občianka SR, proti odporcovi: A.
K., nar. X. XX. XXXX, bytom O. XX, I., štátny občan SR, o zaplatenie 4.601,84 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľky 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. septembra
2012, č. k. 39C/388/2006-355 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31. marca 2016, č. k.

39C/388/2006-688, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. 9. 2012, č. k. 39C/388/2006-355 sa p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31. 3. 2016, č. k. 39C/388/2006-688 sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 27. 9. 2012, č. k. 39C/388/2006-355 súd prvého stupňa navrhovateľke

1/ uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava V sumu vo výške
100,64 eur titulom náhrady trov konania, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 147 ods. 1 zák. č. 40/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) a vecne zmarením pojednávania konaného dňa 4. 7. 2012 navrhovateľkou
1/, v dôsledku čoho ju súd zaviazal na náhradu trov štátu v podobe svedočného priznaného uznesením

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. 9. 2012, č. k. 39C/388/2006-354 svedkovi U..
Š. A., za účasť na predmetnom pojednávaní.

Protitomutouzneseniupodalavzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľka1/,ktorázodvolacíchdôvodov
uvedených v us. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p. žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkla, že riadne neodôvodnil z

akých skutkových zistení vyvodil záver o tom, že navrhovateľka zmarila pojednávanie a že prítomný
svedok na ňom nemohol byť vypočutý, keď účelom jeho opätovného predvolania bolo len spresnenie
predchádzajúcej výpovede. V ďalšom navrhovateľka 1/ poukázala aj na skutočnosť, že uznesenie č. k.
39C/388/2006-354 o priznaní svedočného a napadnuté uznesenie boli vydané v ten istý deň a preto
nie je zrejmé, či trovy konania vo výške 100,64 eur na náhradu ktorých bola navrhovateľka zaviazaná,
skutočne vznikli, a teda či došlo k vyplateniu svedočného a tým k vzniku trov konania štátu. Napadnuté

rozhodnutie s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tiež označila za predčasné a nadbytočné.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky 1/ bolo podané nedôvodne.Podľa § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uložiť, aby uhradili trov konania,
ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojim zavinením alebo ak tieto vznikli náhodou, ktorá sa
im prihodila.

V priebehu konania môže dôjsť k situácii, keď niektorému z účastníkov, ich zástupcom, príp. iným
osobám vzniknú v konaní trovy, ktorých vznik bol spôsobený výlučne zavinením účastníka alebo jeho
zástupcu, príp. náhodou, ktorá sa im prihodila. O povinnosti na náhradu týchto trov podľa predmetného
ustanovenia môže súd rozhodnúť ihneď ako vznikli, najneskôr však v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. Nárok oprávnenej osoby na náhradu trov ktoré jej vznikli v dôsledku zavinenia alebo náhody nie
je nijako závislý od výsledku konania, t. j. od úspechu vo veci. Tieto trovy tak musia byť oddelené od
iných trov konania, a preto sa im v právnej teórii hovorí aj separátne trovy. Predpokladom pre náhradu
separátnych trov podľa § 147 ods. 1 O.s.p. je zavinenie účastníka konania (alebo jeho zástupcu) v
dôsledku ktorého došlo k zmareniu úkonu alebo existencia náhody, ktorá sa jemu alebo jeho právnemu
zástupcovi ako objektívna nepredvídateľná udalosť prihodila, a ktorá bola dôvodom zmarenia úkonu.

Zmarením úkonu treba pritom chápať situáciu, kedy úkon nebolo možné vykonať iba kvôli zavineniu
určitej osoby (napr. vlastník nehnuteľnosti sa nedostaví na jej ohliadku alebo nehnuteľnosť pri jej
ohliadke neprístupní a iné).

V prejednávanej veci odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že pojednávanie nariadené na

deň 4. júla 2012, ktorého sa zúčastnil aj predvolaný svedok U.. Š. A., bolo odročené na žiadosť
navrhovateľky 1/, odôvodnenú ukončením právneho zastupovania O.. B. a záujmom splnomocniť
iného advokáta právnym zastupovaním. Z uvedených skutkových okolností súd prvého stupňa správne
ustálil, že boli splnené podmienky pre uloženie povinnosti na náhradu separátnych trov podľa § 147
ods. 1 O.s.p., keď (nepochybným) zavinením navrhovateľky a na jej vlastnú žiadosť bolo pojednávanie

odročené bez prejednania veci, pri ktorom by došlo aj k výsluchu prítomných svedkov, v dôsledku
čoho štátu v konaní vznikli trovy hradené za účasť svedka U.. Š. A. na predmetnom pojednávaní.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď tieto „nadbytočné trovy“, ktoré by neboli vznikli, ak
by nebola navrhovateľka 1/ požiadala o odročenie pojednávania bez prejednania veci, uložil uhradiť
navrhovateľke 1/. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj písomný návrh na vydanie

medzitýmneho rozsudku predložený navrhovateľkou 1/ na predmetnom pojednávaní, v ktorom táto
výslovne súd žiada, aby aj v prípade nevyhovenia jej žiadosti nedošlo k výsluchu svedkov, nakoľko
sa potrebuje na pojednávanie pripraviť so svojím novým právnym zástupcom. Ako účelová sa z toho
pohľadu preto javí odvolacia argumentácia navrhovateľky v ktorej namieta, že jej nie je zrejmé, prečo
nedošlo k výsluchu prítomných svedkov, pričom zo zápisnice z predmetného pojednávania, ako aj z

uvedeného písomného podania navrhovateľky 1/ je zrejmé, že súd pojednávanie odročil bez vypočutia
prítomných svedkov práve na jej žiadosť. Rovnako účelovo vyznieva aj námietka nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne presvedčivo ozrejmil aké trovy, ktoré
by inak neboli vznikli, štátu vznikli, ako aj dôvod, pre ktorý má tieto trovy znášať práve navrhovateľka
1/ (zmarenie pojednávania, na ktorom malo dôjsť k výsluchu predvolaného svedka). Vzhľadom na

viazanosť odvolacieho súdu stavom v čase rozhodovania (§ 154 v spojení s § 167 ods. 1 O.s.p.) je
potrebné konštatovať, že neobstoja ani odvolacie námietky, v ktorých navrhovateľka poukazuje na to, že
súd prvého stupňa v jeden deň svedkovi priznal svedočné a súčasne navrhovateľke uložil povinnosť na
náhradu týchto trov štátu, nakoľko svedočné malo byť hradené podľa uznesenia zo dňa 27. 9. 2012, č. k.
39C/388/2006-354 zo štátnych finančných prostriedkov a odvolací súd mal v čase svojho rozhodovania

za preukázané, že predmetné svedočné bolo svedkovi U.. Š. A. vyplatené učtárňou Okresného súdu
Bratislava V dňa 22. 10. 2012 (viď úradný záznam č. l. 695), a teda trovy konania, na ktorých náhradu
bola navrhovateľka 1/ zaviazaná, boli štátom skutočne vynaložené.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 27. 9.

2012, č. k. 39C/388/2006-355 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

Napadnutým uznesením zo dňa 31. 3. 2016, č. k. 39C/388/2006-688 súd prvého stupňa navrhovateľkám
1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V náhradu
trov konania vo výške 272,19 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a vecne právom štátu voči neúspešným
navrhovateľkám 1/ a 2/ na náhradu trov znaleckého dokazovania vo výške 272,19 eur, platených
štátom v priebehu konania. Trovy znaleckého dokazovania v uvedenej výške boli v konaníustanovenému súdnemu znalcovi z odboru stavebníctvo priznané uznesením zo dňa 28. 2. 2008, č.
k. 39C/388/2006-128 a vzhľadom k tomu, že navrhovateľky 1/ a 2/ si nesplnili preddavkovú povinnosť
uloženú im uznesením zo dňa 20. 8. 2007, č. k. 39C/388/2006-66, tieto hradil štát zo

štátnych finančných prostriedkov.

Aj proti predmetnému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka 1/, ktorá žiadala
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. V odvolaní namietala vedomosť odporcu v čase
podania návrhu navrhovateliek 1/ a 2/ na vykonanie znaleckého dokazovania o tom, že znalecké

dokazovanie nie je možné urobiť, vzhľadom na stavebné úpravy ním vykonané na prípojke vodovodného
potrubia, čo skonštatoval aj ustanovený znalec v znaleckom posudku č. 1/2008. Ak by teda odporca
informoval o tejto skutočnosti súd, či navrhovateľky, tieto by nežiadali o vypracovanie znaleckého
posudku a nemuseli by tak byť vynaložené zbytočné náklady.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky 1/ ani proti tomuto uzneseniu nebolo podané dôvodne.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy (napr. svedočné, znalečné a iné), má právo na ich
náhradu voči účastníkovi konania. O tejto náhrade rozhoduje súd po právoplatnom rozhodnutí vo veci
samej, nakoľko rozhodujúcim pre uloženie povinnosti na náhradu trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

je práve výsledok konania. Ak mal jeden účastník plný úspech v konaní, štát má voči neúspešnému
účastníkovi právo na náhradu trov ním platených. V prípade čiastočného úspechu oboch sporových
strán, štátu vznikne voči každému účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania v pomere,
ktorý zodpovedá jeho úspechu vo veci. Povinnosti nahradiť trovy konania štátu je zbavený len účastník
konania, u ktorého sú preukázateľne splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

V posudzovanej veci o zaplatenie 4.601,84 eur s príslušenstvom bolo o žalovanom nároku na náhradu
škody rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. 11. 2015, č.
k. 39C/388/2006-654, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 903,70 eur pre čiastočné späťvzatie
návrhu zastavené a vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateliek 1/ a 2/ zamietnutý. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť po uplynutí lehoty na podanie odvolania, t. j. dňa 28. 12. 2015. Vychádzajúc
z neúspechu navrhovateliek 1/ a 2/ vo veci samej (ani k zastaveniu konania v časti 903,70 eur nedošlo
z dôvodu úhrady tejto sumy odporcom) súd prvého stupňa sa aj v tomto smere správne vysporiadal s
otázkou náhrady trov, ktoré boli v priebehu konania vynaložené štátom na úhradu znalečného. Jediným
rozhodujúcim kritériom pre refundáciu týchto nákladov štátu účastníkom konania je len jeho neúspech

v spore a skutočnosť, že mu neprislúcha oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže u navrhovateliek
boli splnené obe tieto podmienky, navrhovateľkám 1/ a 2/ vznikla povinnosť na náhradu trov platených
štátom v súvislosti s nimi navrhnutým znaleckým dokazovaním, a to bez ohľadu na ich
odvolaciu argumentáciu, ktorá nemá žiaden vplyv na rozhodovanie o trovách štátu podľa § 148 O.s.p..
Odvolací súd v tejto súvislosti len pripomína, že zodpovednosť za neúspech v sporovom konaní nesie

so sebou aj povinnosť na náhradu trov konania protistrany, ktorej sa nie je možné zbaviť tvrdením,
že úspešný účastník mohol predpokladať, že protistranou navrhovaný dôkaz nebude možné vykonať,
resp. špekuláciou, že navrhovateľky 1/ a 2/ by na navrhovanom dôkaze nezotrvali, keby boli s touto
skutočnosťou oboznámené.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd ako vecne a právne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil aj uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 31. 3. 2016, č. k. 39C/388/2006-688.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.