Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25C/117/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214299
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7213214299.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu S.. I.. J. X., C.., T.. XX.X.XXXX, H. J.

XXX/X, K., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Apollo business Center,
blok B, Prievozská ul. č. 2/B, Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: I.. D. D., T.. XX.X.XXXX, H. Z. X, Y.,
D. X.M.: V.. M. Y., T.. X.XX.XXXX, H. I. XXX/XX, Y., B. C. F. N.. I. Q., Z., G. G. Y., Š. XX Z. D. X.M.: I.. W.
N. D., T.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie otcovstva takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou súdu 27.6.2013 žiadal, aby 1. súd určil, že súhlasné vyhlásenie rodičov
o určenie otcovstva urobené žalovanou v 1.rade a žalovaným v 2.rade dňa 26.2.2013 je neplatné a
zároveň, aby 2. súd určil, že žalobca S.. I.. J. X., C.., T.. XX.X.XXXX, U. H. J. XXX/X, K., št. príslušnosť
SR je otcom mal. W. N. D., T.. XX.X.XXXX D. H., 3. maloletý syn W. N. D., T.. XX.X.XXXX sa zveruje do
osobnej výchovy žalovanej v 1.rade I.. D. D., T.. XX.X.XXXX, U. H. Z. Č.. XX/X, Y.- Š., št. príslušnosť SR,
že 4. žalobca doc. I.. J. X., C.., T.. XX.X.XXXX U. H. J. XXX/X, K., št. príslušnosť SR je povinný prispievať
na výživu maloletého G. W. N. D. sumou 100,-Eur mesačne k rukám žalovanej v 1.rade najneskôr do

15.dňa príslušného mesiaca vopred, 5. žalobca doc. I.. J. X., C.., T.. XX.X.XXXX U. H. J.F. XXX/X, K., št.
príslušnosť SR má právo na styk s maloletým synom W. N. D. v rozsahu každý párny víkend od piatku
v čase od 18hod do nedele 18hod, pričom dieťa si prevezme a vráti v bydlisku dieťaťa, 6. žalovaná v
1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní nahradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku trovy
konania, ktoré si žalobca vyčísli do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku.
Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
súhlasného vyhlásenia otcovstva k maloletému W. N. D. urobené žalovanými v 1. a 2.rade, nakoľko sa

domnieva, že je biologickým otcom maloletého. Zároveň bolo deklarované už podaním žaloby zo dňa
15.6.2012, nakoľko však počas tohto konania vedeného pod sp.zn. 23P 160/2012 došlo zo strany matky
maloletého, žalovanej v 1.rade a žalovaného v 2.rade k súhlasnému vyhláseniu a určeniu otcovstva,
konanie bolo zastavené v súlade s ust. § 108 O.s.p., nakoľko došlo k určeniu otcovstva podľa druhej
domnienky podľa zákona o rodine. Žalobcovi bolo uvedeným konaním žalovaných zabránené, aby
súd v rámci konania o určenie otcovstva vyhovel jeho návrhu a určil otcovstvo k maloletému synovi.
Žalobca považuje podanie tejto žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie otcovstva za

definitívnu možnosť, ako odvrátiť situáciu, že mu bude zabránené vo vykonávaní jeho rodičovských práv
a povinností k maloletému. Ďalej žalobca v konaní poukázal na okolnosť, že sa so žalovanou v 2.rade
zoznámili v Bratislave vo februári 2010, následne ich priateľský vzťah vyústil do partnerského vzťahu, z
ktorého vzišiel spoločný syn účastníkov konania, maloletý W. N.. Žalobca so žalovanou udržiaval intímnyvzťah od apríla 2010 až do jedného mesiaca pred pôrodom maloletého syna, t.j. do januára 2012 a z ich
spoločného vzťahu sa narodil dňa 12.2.2012 spoločný syn. Žalobca navštevoval so žalovanou lekára -
pôrodníka počas jej tehotenstva, bol pri pôrode, sprevádzal žalovanú pri odchode z kliniky a následne

sa jej snažil pomáhať. Vzťah žalobcu a žalovanej skomplikovala rodina žalovanej. Napriek prísľubu
žalovaná žalobcu ako otca maloletého dieťaťa v matrike narodení neuviedla. Žalobca videl maloleté
dieťa len niekoľkokrát po pôrode, od krstu dňa 26.5.2012, ktorého sa zúčastnil maloletého nevidel
a žalovaná so žalobcom nekomunikuje. Žalobca je toho názoru, že súhlasné vyhlásenie žalovanej a
žalovaného v 1.rade o otcovstve k maloletému nemožno považovať za právny úkon urobený vážne,

nakoľko žalovaná v 1.rade si je vedomá, kto je skutočným a biologickým otcom dieťaťa a teda že ním
je samotný žalobca. Túto skutočnosť potvrdila v emailovej komunikácii. Taktiež žalobca spochybňuje
vôľu žalovaného v 2.rade, ktorú nemožno považovať za vážnu. Podľa vedomostí žalobcu nikdy nebol
žalovaný v 2.rade partnerom žalovanej a nebol ním ani v dobe rozhodnej pre počatie maloletého dieťaťa.
Žalovaná nezdieľala so žalovaným v 2.rade žiadny partnerský vzťah, tento ani nikdy o maloleté dieťa
neprejavoval žiadny záujem, so žalovanou netrávil čas pred jej tehotenstvom, ani počas neho, nebol

prítomný ani pri pôrode. Zároveň žalobca poukázal na okolnosť, že k súhlasnému vyhláseniu žalovaných
v tomto konaní počas konania o určenie otcovstva došlo až po vyše roku od narodenia dieťaťa. Žalovaná
si nepochybne musí byť vedomá, že otcom dieťaťa je žalobca. Vôľa, ktorá nie je vážna, nesleduje právne
následky a nemôže byť základom právneho úkonu. Súhlasné vyhlásenie žalovanej a žalovaného o
otcovstve k maloletému dieťaťu by bol dôsledok, ktorý by vyvolal stav, ktorý odporuje zákonu, nakoľko

sa nezakladá na pravde a bráni žalobcovi v uplatnení jeho rodičovských práv. Taktiež poukázal žalobca
na rozpor tohto právneho úkonu s dobrými mravmi.

Žalovaný v 1. a 2.rade v podaní zo dňa 10.9.2013 poukázali na osobitný zákon č. 36/2005 Zákona o
rodine, ktorý taxatívnym spôsobom vymedzuje spôsoby určenia otcovstva, ako aj zapretia otcovstva.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o rodine nie je oprávnený žalobca podať návrh na zapretie
otcovstva a rovnako nie je oprávnený podať návrh na určenie otcovstva, čo bolo aj dôvodom zastavenia
konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 23P 160/2012. Zároveň uviedli, že v
danom prípade účelom podanej žaloby žalobcu je obchádzanie zákona o rodine a to zapretie otcovstva,
ktoré bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov a ktoré je možné výlučne v zmysle zákona o rodine. Z

uvedených dôvodov nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe, a to aj z dôvodu,
že pokiaľ by aj súd vyhovel žalobe žalobcu v prvom výroku a určenie otcovstva na základe súhlasného
vyhlásenia rodičov spísaného dňa 26.2.2013 na Matričnom úrade Y. - N. by vyhlásil za neplatné,
neznamenalo by predmetné rozhodnutie zo zákona zapretie otcovstva, pretože zapretie otcovstva je
možné výlučne len v zmysle zákona o rodine. Súhlasné vyhlásenie otcovstva k maloletému W. N. D., T..

XX.X.XXXX bolo zo strany žalovaných urobené slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, boli si vedomí
aké právne účinky sú s predmetným právnym úkonom spojené a tieto právne účinky týmto prejavom
chceli vyvolať. Z obsahu žaloby žalobcu nevyplývalo, akému zákonu má odporovať výsledok právneho
úkonu - určenia otcovstva k maloletému W. N. D. súhlasným vyhlásením zo dňa 26.2.2013. Zároveň
žalovaní sú toho názoru,že v danom prípade nie sú dané zákonom stanovené podmienky neplatnosti

právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi a predmetné dôvody podľa ich názoru nevyplývajú ani z
obsahu žaloby. Na základe u vedeného žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu zistil tento skutkový stav:

Podľa kópie rodného listu predloženého žalobcom v konaní v knihe narodení I. Ú. H. - G. I. D. F. X/XXX,
M.Í. XXXX, T. G. XX, C. C. Č. XX F. S. XX.X.XXXX, I. W. N. D. H. T. XX.X.XXXX, ako matka je uvedená
D. D., T.. XX.X.XXXX, otec nie je uvedený.
Z rodného listu zo dňa 4.3.2013 vyplýva evidencia otca maloletého W. N. D. v knihe narodení I. Ú. H.-
G. I., V.. M. Y., T.. X.XX.XXXX.

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že sa zoznámil so žalovanou v 1.rade vo februári 2010. Udržiavali
partnerský vzťah, aj intímny vzťah od apríla 2010 približne do januára 2012. Následne sa žalobca
zúčastnil pôrodu maloletého W. N. S. XX.X.XXXX. Takisto samotná žalovaná tvrdila, že žalobca je otcom
maloletého a vyjadrovala sa tak v rámci krstu farárovi. Následne ho však žalovaná odmietla uviesť

ako otca v rodnom liste maloletého, pričom jej odôvodnenia sa rôzne menili, napr. že by mohla mať v
budúcnosti problémy keď bude mať nového partnera. Styk s maloletým bol žalobcovi odmietnutý od doby
krstu. Žalobca sa okrem iných skutočností domnieva, že je biologickým otcom maloletého W. N. aj na
základe fyzickej podoby maloletého dieťaťa so žalobcom. Následne podal návrh na určenie otcovstva,keď mu bol odmietaný styk s maloletým dieťaťom žalovanou. Toto konanie bolo zastavené, keďže došlo
k súhlasnému vyhláseniu otcovstva žalovanými. Žalobca je presvedčený, že žalovaný v 2.rade nie je
otcom maloletého, nakoľko aj meno maloletého vyberal žalobca spolu so žalovanou. Podľa vedomostí

žalobcu žalovaný v 2.rade netrávil čas pred narodením dieťaťa so žalovanou v 1.rade. Priatelia žalovanej
boli prekvapení, že žalovaného v 2.rade nepoznajú. Žalobca ďalej uviedol, že o žalovanú v 1.rade sa
staral pred pôrodom, nakupoval jej výbavu pre dieťa, čo sama potvrdila v sms-kách, keď mu ďakovala.
Podľa názoru žalobcu dôvodom, prečo odmietala žalovaná v 1.rade uviesť žalobcu ako otca dieťaťa v
rodnom liste bola skutočnosť, že matka žalovanej nebola zmierená s ich vzťahom. Zároveň bolo vyčítané

aj žalovanou v 1.rade žalobcovi, že je rozvedený, má dve deti z prvého manželstva, ako aj rozdielne
vierovyznanie. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mala žalovaná v 1.rade aj iný vzťah
s iným partnerom ako so žalobcom. Nemal vedomosť o žalovanom v 2.rade. Žalovaná v 1.rade mu ho
nikdy nespomínala.

Žalovaní v 1. a 2.rade odmietli ako účastníci konania vypovedať.

Z vyjadrenia substitučnej právnej zástupkyne žalobcu vyplýva, že právny záujem žalobcu v konaní
je daný aj z dôvodu, že podľa súčasnej právnej úpravy, ktorá žalobcovi neumožňuje podať žalobu o
zapretie otcovstva, nakoľko na podanie takejto žaloby nie je aktívne legitimovaný, keďže sa nepovažuje
za otca dieťaťa. Zároveň poukázala na medzinárodnoprávnu ochranu týkajúcu sa práv dieťaťa, najmä

na Dohovor o ochrane práv dieťaťa, ktorý Slovenská republika ratifikovala, napr. článok 7 Dohovoru,
ktorý uvádza právo dieťaťa poznať svoj pôvod, svojich rodičov a tiež vlastné právo na starostlivosť
z ich strany. Konaním žalovaných bolo toto právo dieťaťa závažne porušené. Poukázala na článok 8
Dohovoru, právo dieťaťa na zachovanie vlastnej identity vrátane štátnej príslušnosti, mena, rodinných
zväzkov a pod., článok 9 Dohovoru, zmluvné strany dohovoru musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť

oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, konaním žalovanej v 1.rade bolo zabránené žalobcovi aj
dieťaťu uplatnenie tohto práva. Zároveň podľa článku 18 Dohovoru zmluvné strany musia zabezpečiť
uznanie princípu, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Právna zástupkyňa žalobcu navrhla doplniť dokazovanie výsluchom službokonajúceho lekára pri pôrode
maloletého na preukázanie skutočnosti ,že žalobca bol prítomný pri pôrode dieťaťa, testy hematologické

a testy DNA na preukázanie otcovstva žalobcu k maloletému, zadováženie tehotenskej knižky žalovanej
v 1.rade na preukázanie skutočnosti, kto je zapísaný ako otec dieťaťa, lekárske správy o pôrode
maloletého dieťaťa a výsluch svedkov - farára, ktorý bol pri krste dieťaťa, matrikárky I. G. z Matričného
úradu H. - G. I., ktorá vykonávala zápis do rodného listu maloletého, keďže tento bol vykonaný tri dni po
pôrode a z čoho je zrejmé, že žalovaná sa nemohla zúčastniť tohto zápisu po pôrode.

Podľa oznámenia K. G..M..B.. C. XX, H. zo dňa 16.7.2013 žalobca sa v období od 11.2.2012 do
17.2.2012 nachádzal v gynekologicko-pôrodníckej nemocnici KOCH. Zároveň sa nemocnica nevedela
vyjadriť, či žalovaný v 2.rade sa v období od 11.2.2012 do 17.2.2012 nachádzal v nemocnici.

Žalobca v konaní predložil písomný prepis sms-kovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou v
1.rade, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaná v 1.rade oznámila žalobcovi dňa XX.X.XXXX, Ž. jej odišla
voda, bola jej daná vyvolávačka k pôrodu. Dňa 12.4.2012 ďakovala za syna žalobcovi. Následne v
správe zo dňa 26.5.2012 oznámila žalobcovi, že farárovi povedala, že žalobca je otec maloletého.

Uznesením č.k. 23P 160/2012-119 Okresný súd Košice II konanie o určenie otcovstva k maloletému
W. N. D., T.. XX.X.XXXX na návrh žalobcu I.. J. X. zastavil v zmysle ust. § 108 O.s.p. s poukazom na
súhlasné vyhlásenie rodičov - žalovanej v 1.rade a žalovaného v 2.rade spísaného dňa 26.2.2013 na I.
Ú. I. Č. Y.V. - N. o otcovstve žalovaného v 2.rade k maloletému W. N. D., T.. XX.X.XXXX.

Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 22.10.2013 navrhol na doplnenie dokazovania
vykonať znalecké dokazovanie formou analýzy DNA na preukázanie otcovstva žalobcu k maloletému.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Žalobca v konaní osvedčil naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm.c/O.s.p.na podaní žaloby
o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia žalovaných o určení otcovstva žalovaného v 2.rade
k maloletému W. N. D., nakoľko v prípade právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti takéhoto

súhlasného vyhlásenia by tento právny úkon nespôsoboval právne následky, teda nebolo by určené
otcovstvo žalovaného v 2.rade k maloletému W. N. a zmenilo by sa právne postavenie žalobcu, ktorý by
bol aktívne legitimovaný pre podanie žaloby o určenie otcovstva k maloletému.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že neboli preukázané v konaní tvrdenia žalobcu o

neplatnosti právneho úkonu - súhlasného vyhlásenia žalovaných dňa 26.2.2013 o určení otcovstva
žalovaného v 2.rade k maloletému W. N. D.. Skutočnosti uvádzané žalobcom v konaní, z ktorých
vyvodzuje žalobca neplatnosť právneho úkonu, a to okolnosť, že žalovaní neurobili tento právny
úkon vážne, vzhľadom na okolnosť, že žalobkyňa musela vedieť o biologickom otcovstve žalobcu k
maloletému W. N. D., čo nepopierala a niekoľkokrát aj sama potvrdila aj v emailovej a sms-kovej
komunikácii, ako aj skutočnosť, že žalovaný v 2.rade podľa vedomostí žalobcu neudržiaval žiadny

partnerskýaintímnyvzťahsožalovanouv1.rade,netrávilčassožalovanou,nezaujímalsaomaloletého,
nepreukazujú nedostatok vôle žalovaných pri súhlasnom vyhlásení otcovstva, nevylučujú existenciu
partnerského a intímneho vzťahu medzi žalovanými v rozhodnom období pre počatie maloletého W. N..
Samotná okolnosť, že žalobkyňa nepopierala biologické otcovstva žalobcu k maloletému W. N. a
prípadne sa priamo vyjadrila o otcovstve žalobcu k maloletému W. N. nevylučuje možnosť biologického

otcovstva žalovaného v 2. rade.
Žalovaní v 1. a 2.rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že toto súhlasné vyhlásenie o
otcovstve žalovaného v 2.rade k maloletému W. N. urobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a boli
si vedomí aké právne účinky sú s týmto právnym úkonom spojené a tieto účinky svojim prejavom vôle
chceli vyvolať.

Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na okolnosť, že tento právny úkon žalovaných, resp. jeho výsledok
odporuje zákonu, nakoľko tento výsledok sa nezakladá na pravde a bráni žalobcovi v uplatnení jeho
práv, súd dospel k záveru, že právny úkon žalovaných v 1. a 2.rade nie je v rozpore so zákonom o rodine,
konkrétne ustanovením §91 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ktorého zmyslom je určenie otcovstva
maloletého dieťaťa. V danom prípade súhlasným vyhlásením žalovaných v 1. a 2.rade bol naplnený účel

tohto zákonného ustanovenia a to určenie otcovstva k maloletému W. N..
Zároveň súd konštatuje, že pokiaľ žalobca tvrdí, že výsledok - súhlasné vyhlásenie otcovstva sa
nezakladánapravde,vdanomprípadeideosubjektívnetvrdeniežalobcu,ktorézdôkazovpredložených
žalobcom v konaní nie je preukázané (samotné tvrdenie žalovanej v 1.rade o otcovstve žalobcu k
maloletému W. N. a ďalšie skutočnosti uvádzané žalobcom - účasť žalobcu pri pôrode maloletého W. N.,

účasť pri krste, resp. vyhlásenia žalovanej o otcovstve žalobcu k I. W. N.) nepreukazujú jeho otcovstvo
k maloletému.
Žalobca neuviedol v konaní žiadne okolnosti, pre ktoré by právny úkon žalovaných, ktorý je predmetom
tohto konania mal byť v rozpore s dobrými mravmi a taktiež v konaní nepreukázal, že predmetný právny
úkon žalovaných v 1. a 2.rade obchádza zákon, pričom obchádzanie zákona žalobca videl vo vylúčení

určenia jeho otcovstva k maloletému W. N.. Žalobca v konaní nepreukázal, že úmyslom žalovaných v
1. a 2.rade nebolo naplnenie účelu zákona - určenie otcovstva žalovaného v 2.rade k maloletému W. N.
D., ale iba vylúčenie otcovstva žalobcu k maloletému.

Podľa ust. § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v

tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa ust. § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa ust. § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené

súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa ust. § 94 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Žalobný návrh žalobcu v časti určenia otcovstva žalobcu k maloletému W. N. a úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému súd považuje za nedôvodný, nakoľko určenie otcovstva podľa tretej zákonnej
domnienky (§ 94 Zákona o rodine)je v zmysle zákona o rodine možné len v prípade, že otcovstvo k
maloletémudieťaťunebolourčenévzmysleprvejzákonnejdomnienky(§85Zákonaorodine)avzmysle
druhej zákonnej domnienky (§ 91 Zákona o rodine), resp. v prípade určenia otcovstva podľa prvej a

druhej domnienky len po právoplatnom rozhodnutí súdu o zapretí takto určeného otcovstva.
V danom prípade otcovstvo k maloletému W. N. D. bolo určené súhlasným vyhlásením žalovaných v 1.
a 2.rade, teda v zmysle druhej zákonnej domnienky, preto nie sú podmienky pre konanie a rozhodnutie
súdu o určení otcovstva žalobcu k maloletému.
Z uvedených dôvodov súd nevykonal žalobcom a kolíznym opatrovníkom navrhované dôkazy, ktoré
smerovali k preukázaniu jeho biologického otcovstva k maloletému dieťaťu a vzhľadom na právne

posúdenie veci súd nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci vykonať výsluch žalovaných.

Záujem dieťaťa na poznaní biologického otca je chránený priamo Zákonom o rodine - ust. § 96 Zákona
o rodine, z ktorého vyplýva aktívna legitimácia dieťaťa na zapretie otcovstva určeného podľa prvej a
druhej zákonnej domnienky.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).