Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212209957
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212209957.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, proti odporcovi: C. F., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. XXX/X, t. č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníčkou Renátou Rehákovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o
zaplatenie 633,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Komárno zo dňa 10. 12. 2013 č.k. 6C/229/2012-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu
domáhal zaplatenia sumy 633,87 eura s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 576,25 eura od 21. 06.
2008 do zaplatenia. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že odporca
dňa 20. 06. 2006 uzatvoril s Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej mu veriteľ poskytol úver vo výške 13.680,-Sk, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 24-och mesačných
splátkach po 863,-Sk s dňom poslednej splátky 20. 06. 2008, pričom dňa 12. 01. 2011 odporca podpísal
prehlásenie o uznaní dlhu. Keďže odporca vzniesol námietku premlčania v konaní, prioritne zisťoval, či

zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou a či na tento právny vzťah sa majú aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Opierajúc sa o ust. § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 a 2
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31. 12. 2007, ako i ust. § 100 ods. 1 a § 101
Občianskeho zákonníka ustálil, že Zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 20. 06. 2006 je spotrebiteľskou
zmluvou, keďže pre spotrebiteľa bola vopred pripravená a nebol vytvorený priestor na dojednanie jej
obsahu, jej súčasťou sa stali aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom veriteľ mal v predmete

svojej činnosti poskytovanie úverov a odporcovi úver nebol poskytnutý za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. Dospel preto k záveru, že na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať
ustanoveniaObčianskehozákonníkaatovrátaneustanoveníopremlčanístým,žepremlčaciadobaje3-
ročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Poukazujúcnaskutočnosť,žeposledná
splátka úveru bola splatná dňa 20. 06. 2008, z ktorého dôvodu si navrhovateľ mohol spornú pohľadávku
uplatniť na súde dňa 21. 06. 2008, dospel k záveru, že odporcom vznesená námietka premlčania je

dôvodná, keď 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva uplynula navrhovateľovi dňom 21. 06. 2011
a navrhovateľ návrh na súd podal až dňa 25. 05. 2012. Taktiež uviedol, že pri svojom rozhodovaní
neprihliadol na uznanie dlhu, ktorý navrhovateľ predložil, keďže nemal nepochybne preukázané, že
toto prehlásenie podpísal odporca. Argumentoval tiež, že pokiaľ by aj prehlásenie podpísal odporca,
nemohol naň prihliadnuť, keďže prehlásenie nie je uznaním dlhu v súlade s ust. § 558 OZ, pretože z jeho
obsahu nevyplýva, že by odporca v čase jeho podpísania vedel o premlčaní dlhu, hoci táto skutočnosť je

zákonnou podmienkou vzniku právnych následkov takéhoto vyhlásenia. Rozhodnutie o trovách konaniazaložil na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania,
pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zmeny a
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu istinu 576,25 eura, zmluvnú pokutu 57,62 eura, úrok z
omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 576,25 eura od 21. 06. 2008 do zaplatenia, ako i nahradiť mu trovy
konania a to všetko do 3 dní. Dôvodil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil z dôvodu
nesprávneho posúdenia predloženého písomného uznania dlhu odporcom, ktorým došlo k pretrhnutiu

plynutia premlčacej doby a nastoleniu novej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 110 ods. 1 druhá
veta OZ. Poukázal na to, že odporca sa zaviazal úver splatiť formou pravidelných mesačných splátok
s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky dňa 20. 06. 2008, kedy nastala i konečná splatnosť
úveru, a preto až dňa 21. 06. 2008 sa odporca dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a
týmto okamihom začala plynúť i premlčacia doba na uplatnenie práva. Keďže odporca nesplatil úver ani
polehotesplatnosti,vyhoveljehožiadostiauzavrelsnímpísomnúdohoduopostupnomsplatenísplatnej

pohľadávky pod stratou výhody splátok v prípade jej nesplatenia, v ktorej odporca zároveň písomne
uznal čo do dôvodu aj výšky jeho pohľadávku. Písomné uznanie dlhu odporca podpísal dňa 12. 01. 2011,
t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. Za absolútne nesprávny označil právny
názor prvostupňového súdu, že predmetným uznaním dlhu nenastali účinky spočívajúce v nastolení
novej 10-ročnej premlčacej doby z dôvodu, že v čase podpisu uznania dlhu odporca nevedel o premlčaní

dlhu, pretože v čase uznania dlhu odporcom dlh premlčaný nebol. Začala mu preto plynúť nová 10-
ročná lehota na uplatnenie jeho práva. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že písomné uznanie dlhu
odporcom obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, bolo riadne podpísané odporcom, ktorý v
ňom uviedol aj číslo svojho občianskeho preukazu, je dostatočne určité, má písomnú formu, je v ňom
uvedená kauza vzniku záväzku, výška záväzku odporcu s presným určením dlžnej sumy, ako aj prísľub

odporcu, že svoj záväzok zaplatí vo forme poskytnutej platobnej výhody, a je preto platné. Pre úplnosť
tiež uviedol, že uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ k založeniu plynutia novej 10-
ročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či odporca, ktorý svoj dlh uznal, v čase uznania vedel alebo
nevedel o premlčaní pohľadávky a v tomto smere odkázal i na označené rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR. Opierajúc sa o ust. § 558 OZ a § 110 ods. 1 druhá veta OZ ďalej dôvodil, že uznanie premlčaného

dlhu má za následok len predpoklad trvania dlhu v čase jeho uznania a dôkazné bremeno sa v takomto
prípade presúva na dlžníka, pričom ust. § 558 OZ nerozoberá dopad na plynutie premlčania pohľadávky
v prípade uznania premlčaného dlhu bez vedomosti osoby, ktorá dlh uznáva. Uzavrel preto, že nová 10-
ročná premlčacia doba začína plynúť priamo zo zákona bez ohľadu na to, či uznávajúci prejav vykonal
spotrebiteľ alebo nie, keď zmyslom ochrany spotrebiteľa nemôže byť dosiahnutie stavu, že spotrebiteľ

nebude musieť svoj záväzok pre uplynutie času splniť, a preto ani predĺženie lehoty na vymáhanie
pohľadávky, ktorá nastáva priamo zo zákona, nemôže byť samé o sebe v jeho neprospech.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy

576,25 eura, zmluvnej pokuty vo výške 57,62 eura a úroku z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy
576,25 eura od 21. 06. 2008 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru. Preskúmavaným rozsudkom súd
prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol majúc za to, že návrhom uplatnený nárok je premlčaný a
navrhovateľom predložené uznanie záväzku zo dňa 12. 01. 2011 nepreukazuje, že ho učinil odporca a
naviac nie je uznaním dlhu v súlade s ust. § 558 OZ.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Všeobecná premlčacia doba, ktorá je upravená v § 101 Občianskeho zákonníka, je tri roky. S písomným
uznaním práva čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený
v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platné uznanie práva z hľadiska behu a dĺžky premlčacej
doby zakladá beh novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia (prerušenia). Namiesto doposiaľ

uplynutej premlčacej doby začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, kedy k uznaniu
práva došlo, resp. od uplynutia lehoty k plneniu, ak je v uznávacom prehlásení uvedená. Uznanie práva
je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý vo svojej platnosti, okrem všeobecných
náležitostí predpísaných pre právne úkony v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, musí spĺňať náležitosti
upravené v § 110 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka. Uznanie práva musí byť predovšetkým
urobené v písomnej forme, musí sa týkať jednak dôvodu, ako aj výšky.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie záväzku (dlhu) je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorým si veriteľ zabezpečuje
svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi. Zákon uznanie dlhu vymedzuje ako jednostranný právny
úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva.
Tento právny úkon, okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) musí mať
písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška

pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Na základe neho dlžník uznáva voči
veriteľovi povinnosť zaplatiť dlh čo do dôvodu a výšky, čím dlžník zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku
o existencii dlhu k okamihu tohto uznania. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho
nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Domnienka existencie dlhu, ktorá je založená uznaním,
je vyvrátiteľná, čo znamená, že dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že

v čase uznania netrval, resp. namietať, že dlh je neplatný alebo stratil platnosť. Na základe neho však
dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a na miesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu,
začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 OZ). V zmysle § 558 OZ možno uznať aj
premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Takéto uznanie zakladá
právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uzná, vedel o

premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre právny omyl, nemá jeho uznanie
uvedené právne následky. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť
brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne, že v čase, keď ho uznal,
dlh neexistoval.

V súdenej veci z hľadiska skutkového stavu výsledkami doposiaľ vykonaného dokazovania bolo
nepochybne preukázané, že dňa 20. 06. 2006 odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12 Zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov odporcovi na financovanie
fotoaparátu Mju 700 Oly v hodnote 13.680,-Sk pri dohodnutom RPMN 23 % a celkovej cene pôžičky

20.698,-Sk, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť v 24-och mesačných splátkach po 863,-Sk s dňom poslednej
splátky dňa 20. 06. 2008. Odporca si svoj záväzok vyplývajúci mu z uvedenej zmluvy v stanovenej
lehote nesplnil, pričom podľa navrhovateľa zostatok dlžnej istiny predstavuje sumu 576,25 eura s
príslušenstvom, ktorá mu bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02. 09. 2010. Podľa
Uznania záväzku a dohody o splatení záväzku ev. č. 1617468 zo dňa 12. 01. 2011 túto uzatvorili

navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník a odporca ňou uznal čo do dôvodu aj výšky svoj splatný
peňažný záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý z titulu nesplateného úveru poskytnutého odporcovi
na základe úverovej zmluvy č. 1383340 uzatvorenej s Consumer Finance Holding, a.s., pozostávajúci
z dlžnej istiny v sume 576,25 eura, príslušenstva v sume 327,77 eura a zmluvnej pokuty a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 217,89 eura, t.j. spolu vo výške 1.121,91 eura a zaviazal sa

dlžnú sumu zaplatiť navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur s tým, že prvá splátka
bude uhradená najneskôr posledný deň v mesiaci, v ktorom bola dohoda podpísaná a ďalšie splátky
sú splatné vždy najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca a to až do úplného
splatenia záväzku.Súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie založil na zistení, že navrhovateľom uplatnený nárok
je premlčaný, pretože splatnosť dlhu nastala dňom 20. 06. 2008 a v čase podania návrhu, t.j. dňa

25. 05. 2012 už uplynula 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku, keď premlčacia doba
začala plynúť dňa 21. 06. 2008 a uplynula dňom 21. 06. 2011. Opatrovníčkou odporcu vznesenú
námietku premlčania preto považoval za dôvodnú. V tejto súvislosti uviedol, že na uznanie dlhu
predložené navrhovateľom neprihliadol, nakoľko nemal za nepochybne preukázané, že uznanie dlhu
bolo podpísané odporcom. Tento svoj záver však súd prvého stupňa argumentačne vôbec nepodporil

a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva, z akých konkrétnych skutočností ho súd prvého stupňa
vyvodil,akýmiúvahamisariadilprihodnotenídôkazovazktorýchdôkazovvychádzal.Učiniltakinapriek
tomu, že predmetné Uznanie záväzku a dohoda o splatení záväzku zo dňa 12. 01. 2011 je opatrená
podpisom odporcu ako dlžníka, ku ktorému je pripojené i číslo jeho občianskeho preukazu a žiaden z
účastníkov konania ani nespochybnil pravosť podpisu odporcu na predmetnej listine. Takýto prístup sa
javí nielen ako neprípustne zjednodušujúci, ale najmä ako nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam

o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku
rozsudku, totiž musí spĺňať požiadavku, aby bol účastníkom konania objektívnym, zrozumiteľným a
presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj
odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie
neobsahuje,potomjenezrozumiteľnýanepreskúmateľný,čímdošlokporušeniuprocesnýchustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom, čím súd prvého stupňa zaťažil toto konanie vadou v zmysle § 221
ods. 1 písm. f/ OSP.

I napriek tomuto zisteniu odvolací súd považuje za potrebné zaujať stanovisko i k súdom prvého stupňa
prezentovanému názoru, že pokiaľ by uznanie dlhu aj podpísal odporca, ani v takom prípade nebolo
možné naň prihliadnuť, keďže nie je uznaním dlhu v súlade s ust. § 558 OZ, pretože z jeho obsahu
nevyplýva, že by odporca v čase podpísania prehlásenia vedel o premlčaní sporného dlhu, pričom

táto skutočnosť je zákonnou podmienkou vzniku právnych následkov uznania dlhu. V tejto súvislosti
odvolací súd dáva do pozornosti, ako to správne konštatoval vo svojom odvolaní už navrhovateľ, že
ako vyplýva z obsahu spisu, k splatnosti úveru došlo dňa 20. 06. 2008, 3-ročná všeobecná premlčacia
lehota začala plynúť preto dňa 21. 06. 2008 a táto by uplynula dňa 21. 06. 2011, pričom uznanie záväzku
je datované dňom 12. 01. 2011. Nepochybne tak v čase uznania záväzku pohľadávka navrhovateľa

nebola premlčaná. Za danej situácie preto odvolací súd nezdieľa uvedený právny záver súdu prvého
stupňa. Ďalej tiež opätovne zdôrazňuje, že uznanie záväzku (dlhu) je občianskoprávnym inštitútom a
je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, ktorý slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky, ktorú
má voči dlžníkovi. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, uznanie dlhu spôsobuje prerušenie plynutia
pôvodnej premlčacej doby a začatie plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Ide o úkon, s ktorým sú

spojené určité právne účinky, teda prerušenie premlčania musí vyhovovať náležitostiam, ktoré zákon
predpisuje pre právny úkon. Účinky pretrhnutia premlčacej doby má len uznanie dlhu, týkajúce sa ako
dôvodovdlhu,takajjehorozsahu(výšky).Právevýškaotázkydlhujezhľadiskaekonomickéhoprevažne
významnou pre ochotu dlžníka uznať dlh. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a
zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak

nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. Rozdielna situácia nastáva, ak v čase uznania dlhu dlžníkom
bola pohľadávka veriteľa premlčaná. Právne účinky spojené s uznaním práva nastávajú, ak dlžník mal v
časeuznaniavedomosťopremlčanídlhu(§558OZ).Ibavprípade,akvčaseuznaniadlhudlžníkvedelo
tom, že uznáva premlčaný dlh, nastávajú účinky prerušenia pôvodnej premlčacej doby a začatia plynutia
novej 10-ročnej premlčacej doby. Uznanie dlhu v prípade premlčaného dlhu v zmysle § 558 OZ naviac

vyžaduje, aby ten, kto dlh uznal, vedel o premlčaní, teda pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby
ten, kto premlčaný dlh uznal, o premlčaní vedel. Platným uznaním dlhu prechádza dôkazné bremeno
z veriteľa na dlžníka, zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania, čím sa posilňuje
procesná pozícia navrhovateľa, pretože nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v dobe, kedy k
uznaniu došlo. Ak dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu nemá právny následok v podobe domnienky,

že dlh existuje, dôkazné bremeno preukázania existencie dlhu prechádza opäť na veriteľa (ako pred
podpisom uznávacej listiny), avšak aj za tejto situácie dochádza k založeniu behu novej 10-ročnej doby
podľa § 110 ods. 1 OZ. Podľa právnej úpravy § 110 ods. 1 OZ je tiež možné uznať premlčaný dlh bez
toho, aby bolo potrebné splnenie podmienky, že dlžník v čase uznania dlhu vedel o premlčaní. Vo svetletýchto záverov preto bude potrebné, aby súd prvého stupňa opätovne posúdil platnosť uznania záväzku
odporcom zo dňa 12. 01. 2011, následne vyhodnotil, či opatrovníčka odporcu sa dôvodne dovolala
námietky premlčania a v prípade, že zistí, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, súd prvého stupňa

prejedná a posúdi vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka súvisiacich predpisov upravujúcich
právny status spotrebiteľov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. i/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého

stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) vo veci opätovne rozhodne, pričom
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP. Zároveň
rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.