Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/1229/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708211924
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1708211924.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou,

v právnej veci navrhovateľa: F.. N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. X. N. XXXX/X, X., zast. AENEA Legal
s.r.o., so sídlom: Jozefská 3, Bratislava, proti odporkyni: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. XXX, V., o
zaplatenie zmluvnej pokuty 13.509,93 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 13.509,93 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.509,93 EUR od 18.02.2010 do zaplatenia, a to všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.946,36 EUR v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa AENEA Legal s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 22.12.2008, doručeným Okresnému súdu Pezinok
dňa 30.12.2008, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 23.634,07 EUR a nahradiť mu trovy konania.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 28.01.2005 uzatvoril s odporkyňou kúpnu
zmluvu,ktorúpredložilsúduakodôkaz.Navrhovateľďalejuviedol,ževosobitnýchustanoveniachkúpnej

zmluvy sa odporkyňa zaviazala, že zabezpečí výstavbu inžinierskych sietí, a to: prívod plynu, prívod
vody, prívod elektrickej energie a prívod kanalizácie a zároveň, že zabezpečí vypracovanie projektovej
dokumentácie aj realizáciu výstavby inžinierskych sietí. Odporkyňa sa zaviazala zrealizovať výstavbu
všetkých inžinierskych sietí najneskôr do 31.12.2005. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že odporkyňa
si svoj záväzok z kúpnej zmluvy týkajúci sa vybudovania inžinierskych sietí nesplnila včas a siete
nedobudovala ani do 31.12.2006. Pre prípad nedodržania a nesplnenia záväzku výstavby inžinierskych
sietí si navrhovateľ s odporkyňou dohodol zmluvnú pokutu vo výške 16,60 EUR za každý deň omeškania

na každú zložku inžinierskych sietí. Preto si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 4 x 5.908,52 EUR, t.j. spolu 23.634,07 EUR.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila listom doručeným súdu dňa 04.12.2009, v ktorom
uviedla, že je pravdou, že uzatvorila s navrhovateľom kúpnu zmluvu a tiež je pravda, že v tejto zmluve
bol dohodnutý termín na vybudovanie inžinierskych sietí do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. Avšak
odporkyňa má za to, že tento termín bol odsúhlasený omylom z dôvodu nereálnosti dodržania termínu.

Odporkyňa ďalej uviedla, že s vybavovaním všetkých náležitostí týkajúcich sa vybudovania inžinierskych
sietí začala riadne a včas, ale z dôvodu, že ide zložitý proces, boli inžinierske siete vybudované až
v roku 2007. K 31.12.2006 prebiehali ešte vyjadrovacie konania, ktorých zákonné lehoty nemohla
ovplyvniť. Podľa názoru odporkyne je návrh navrhovateľa nedôvodný, pretože porušenie povinnostivybudovať inžinierske siete k 31.12.2005 nezavinila, čo vie preukázať dokumentáciou príslušných
inštitúcií. Odporkyňa vo svojom vyjadrení žiadala návrh na začatie konania zamietnuť.

Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 10.11.2010 vzal navrhovateľ svoj návrh o zaplatenie
sumy 10.124,14 EUR späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd konanie v časti 10.124,14 EUR
zastavil uznesením zo dňa 21.01.2011. Súd ďalej v konaní posudzoval nárok navrhovateľa v časti
13.509,93 EUR.

Na pojednávaní dňa 10.11.2010 navrhovateľ uviedol, že začiatkom roka 2005 kúpil od odporkyne
pozemok, pričom odporkyňa sa zaviazala, že do konca roka 2005 vybuduje na tomto pozemku
inžinierske siete. Odporkyňa s dobudovaním sietí meškala 1,5 roka, v dôsledku čoho sa navrhovateľovi
zavinením odporkyne posunul termín výstavby rodinného domu na predmetnom pozemku. Navrhovateľ
musel začať s výstavbou rodinného domu bez inžinierskych sietí a práce sa mu vykonávali ťažšie a
trvali dlhšie.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 20.12.2010 ďalej uviedol, že stavebné povolenie na výstavbu
inžinierskych sietí bolo odporkyni vydané až dňa 18.01.2006. Poukázal na to, že účelom kúpnej zmluvy
uzavretej s odporkyňou bolo zriadenie stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu, preto sa
odporkyňa zaviazala vybudovať inžinierske siete a pre prípad porušenia tejto povinnosti sama navrhla

upravenie zmluvnej pokuty tak, ako je to v kúpnej zmluve. Navrhovateľ považuje túto zmluvnú pokutu
za primeranú, keďže jej výška spoločne predstavuje 0,48 % denne z dohodnutej ceny pozemku.
Navrhovateľ tiež poukázal na tú skutočnosť, že kúpna zmluva uzatvorená medzi ním a odporkyňou,
ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku, nie je spotrebiteľkou zmluvou v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ ani odporkyňa pri jej uzatváraní nekonali v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ kupoval od odporkyne
pozemok so zámerom zriadiť na ňom stavbu, s týmto zámerom bola odporkyňa vopred oboznámená.
Predmetný pozemok bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy evidovaný ako orná pôda a zavedenie
inžinierskych sietí k hranici kupovaného pozemku bolo podmienkou potrebnou pre určenie charakteru
stavebného pozemku.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 26.07.2010, na ktoré sa dostavil navrhovateľ a právny zástupca
navrhovateľa. Odporkyňa sa nedostavila a svoju neúčasť ospravedlnila zo zdravotných dôvodov,
preto bol termín pojednávania odročený. Na pojednávanie vytýčené na deň 10.11.2010 sa dostavil
navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa. Nedostavila sa odporkyňa ani je právny zástupca, ktorí

svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a požiadali o odročenie pojednávania. Právny zástupca
navrhovateľa trval na vypočutí navrhovateľa, keďže tento sa dostavil až z Talianska. Súd z toho
dôvodu pojednával v neprítomnosti odporkyne a jej právneho zástupcu a na predmetnom pojednávaní
vypočul navrhovateľa. Po výsluchu navrhovateľa bolo pojednávanie odročené na termín 09.02.2011.
Na pojednávanie vytýčené na deň 09.02.2011 sa dostavil právny zástupca navrhovateľa. Nedostavila

sa odporkyňa ani je právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili listom zo dňa
01.02.2011 z dôvodu dlhodobej PN odporkyne a z tohto dôvodu požiadali o prerušenie konania na
dobu, do ktorej zdravotné dôvody pominú. Súd konanie uznesením zo dňa 09.02.2011 prerušil do
09.02.2012.Súdvovecivytýčilďalšítermínpojednávanianadeň15.10.2012.Napojednávanievytýčené
na uvedený termín sa dostavil právny zástupca navrhovateľa, ktorý ospravedlnil neúčasť navrhovateľa

na tomto pojednávaní. Nedostavila sa odporkyňa, ktorá vzala termín pojednávania na vedomie dňa
15.06.2012, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila listom doručeným súdu dňa 12.10.2012 zo
zdravotných dôvodov a požiadala o odročenie pojednávania. Právny zástupca odporkyne oznámil
súdu, že odporkyňu na základe vypovedania plnej moci viac nezastupuje. Termín pojednávania bol
odročený na deň 18.02.2013. Na pojednávanie vytýčené na deň 18.02.2013 sa dostavil právny zástupca

navrhovateľaaprávnyzástupcaodporkyne.Napredmetnompojednávaníprávnyzástupcanavrhovateľa
založil krátkou cestou do súdneho spisu stavebné povolenie obce Rovinka zo dňa 18.01.2006, č.j.
Výst. 3-R-2005-ED a zároveň podal návrh na zmenu návrhu navrhovateľa na začatie konania tak, že si
navrhovateľ voči odporkyni uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 13.509,93 EUR
vo výške 9 % ročne od 18.02.2010 do zaplatenia.

Keďže predmetným návrhom navrhovateľa na zmenu návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo na
pojednávaní dňa 18.02.2013, bol uplatnený nárok na príslušenstvo, súd uznesením zo dňa 15.05.2013pripustil zmenu návrhu na začatie konania z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania mohli byť
podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní dňa 18.02.2013 uviedol, že odporkyňa považuje záväzok
zaplatiť zmluvnú pokutu za neplatný z dôvodu, že konala v omyle. Keďže stavebné povolenie na
výstavbu inžinierskych sietí bolo vydané až v roku 2006, nemohla začiatkom roka 2005 mieniť vážne
dojednanie v kúpnej zmluve o zmluvnej pokute. Odporkyňa si údajne nevšimla toto ustanovenie, inak
by ho nebola dojednala. Podľa názoru odporkyne mali účinky kúpnej zmluvy nastať až po dokončení

inžinierskych sietí. Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala tiež na zjavný
nepomer medzi výškou zmluvnej pokuty a výškou kúpnej ceny za pozemok, ktorý bol predmetom kúpy
v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 20.05.2013 namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa z
dôvodu, že navrhovateľ predmetný pozemok predal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.2008.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením obsahu písomného návrhu na
začatie konania, písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 04.12.2009, kúpnej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľom a odporkyňou dňa 28.01.2005, stavebného povolenia vydaného obcou Rovinka dňa
18.01.2006 č.j. Výst. 3-R-2005-ED, rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Senci zo

dňa 20.06.2006 č. ŽP.Vod/533-G-39/2006-Se, rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v
Senci zo dňa 29.04.2010 č. ŽP.Vod/1035-I-7/2009-Se, Ad-k(237/2010), rozhodnutia obce Rovinka zo
dňa 25.11.2011 č.j. SÚ-122-2566-3/5253/2011/Šin., rozhodnutia obce Rovinka zo dňa 26.07.2012 č.j.
SÚ-64-1912-6/3184/2012/Šin. a ďalších materiálov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a dospel k týmto
skutkovým a právnym záverom:

Účastníci konania uzavreli dňa 28.01.2005 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k pozemku nachádzajúceho sa v obci V., katastrálne územie V., parc. č. XXX/X, druh pozemku:
orná pôda o výmere XXX m2, a to z odporkyne ako predávajúcej na navrhovateľa ako kupujúceho.
Odporkyňa podpisom na kúpnej zmluve potvrdila, že prevzala od navrhovateľa dohodnutú kúpnu

cenu vo výške 13.609,51 EUR (410.000,- Sk). Navrhovateľ a odporkyňa sa v kúpnej zmluve dohodli,
že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podajú v deň zaplatenia kúpnej
ceny. Vklad vlastníckeho práva k prevádzanému pozemku do katastra nehnuteľností bol v prospech
navrhovateľa povolený dňa 06.04.2005. V osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy je výslovne
dojednané, že navrhovateľ kupuje nehnuteľnosť pre účely zriadenia stavebného pozemku na výstavbu

rodinného domu a zároveň s výlučnou podmienkou, že odporkyňa ako predávajúca zabezpečí výstavbu
inžinierskych sietí po hranicu kupovaného pozemku ako aj prístupovú komunikáciu. Účastníci konania
sa v osobitných ustanoveniach kúpnej zmluvy ďalej dohodli, že odporkyňa pre účely vybudovania
inžinierskych sietí (prívodu plynu, vody, elektrickej energie a kanalizácie) zabezpečí vypracovanie
projektovej dokumentácie a samotnú realizáciu výstavby inžinierskych sietí. Odporkyňa sa zaviazala

vybudovať inžinierske siete najneskôr do 31.12.2005 s následnou kolaudáciou. V prípade nesplnenia
záväzku odporkyne v dojednanej lehote sa účastníci konania dohodli na zmluvnej pokute vo výške 16,60
EUR (500,- Sk) za každý deň omeškania so splnením povinnosti za každú zložku inžinierskych sietí
osobitne, t.j. pri štyroch dohodnutých zložkách inžinierskych sietí (prívod plynu, vody, elektrickej energie
a kanalizácie) je výška dohodnutej zmluvnej pokuty 66,39 EUR (2.000,- Sk) za každý deň omeškania.

Kúpna cena pozemku bola podľa osobitných ustanovení kúpnej zmluvy dohodnutá s prihliadnutím na
to, že k hranici kupovaného pozemku budú zo strany odporkyne ako predávajúcej privedené inžinierske
siete. Uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemku nie je medzi účastníkmi
konania sporné.

Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Odporkyňa namietala, že dojednanie o zmluvnej pokute v kúpnej zmluve uzatvorila v omyle, pričom si
nevšimla toto ustanovenie, inak by ho nebola dojednala. Toto tvrdenie odporkyne je v rozpore s tvrdenímnavrhovateľa, ktorý uviedol, že výšku zmluvnej pokuty navrhla sama odporkyňa. Súd posúdil tvrdenia
oboch účastníkov sporu a nestotožnil sa s tvrdením odporkyne o tom, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy
konala v omyle a nevedela o dojednaní zmluvnej pokuty. Podpisy oboch účastníkov zmluvy sú uvedené

na jej tretej, t.j. poslednej strane. Na tejto strane je uvedené aj dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú
je odporkyňa povinná zaplatiť v prípade nesplnenia jej záväzku. Je nepochybné, že podpis odporkyne
na kúpnej zmluve je jej vlastným, ako to vyplýva z doložky osvedčujúcej pravosť podpisu. Okrem toho
odporkyňa na preukázanie svojho tvrdenia, že konala v omyle, nepredložila ani neoznačila žiadne
dôkazy. Skutočnosť, že v čase podpísania kúpnej zmluvy ešte nebolo vydané stavebné povolenie, sama

o sebe nie je dôkazom o tom, že odporkyňa konala v omyle.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súdsazaoberalotázkouplatnostidojednaniaúčastníkovkonaniaozmluvnejpokute,keďžeustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka zakotvuje tzv. absolútnu neplatnosť právnych úkonov, na ktorú je súd
povinný prihliadať ex offo. Súd predovšetkým posudzoval, či nie je výška dohodnutej zmluvnej pokuty
neprimerane vysoká, a teda v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo absolútnu neplatnosť

dojednania o zmluvnej pokute. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľ kupoval pozemok a zaplatil za neho kúpnu cenu vo výške 13.609,51 EUR
s ohľadom na to, že sa tento pozemok (ktorý bol pôvodne ornou pôdou) mal stať pričinením
odporkyne stavebným pozemkom - za tým účelom sa odporkyňa zaviazala priviesť inžinierske siete k
hranici kupovaného pozemku. Je zrejmé, že bez takéhoto záväzku odporkyne by navrhovateľ kúpnu

zmluvu nezavrel vôbec, resp. by za pozemok zaplatil podstatne nižšiu sumu. Lehota na vybudovanie
inžinierskych sietí bola medzi účastníkmi konania dohodnutá v trvaní takmer jeden rok. Pri výške kúpnej
ceny za pozemok 13.609,51 EUR predstavuje zmluvná pokuta za jeden deň omeškania vo výške 66,39
EUR podiel 0,49 % denne. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty
je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky okolnosti daného prípad. Avšak

predchádzajúce súdne rozhodnutia môžu byť určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v inej konkrétnymi
okolnosťami determinovanej veci. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/172/2007
vyplýva, že aj zmluvná pokuta dojednaná vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania môže
byť s ohľadom ku všetkým okolnostiam daného prípadu primeraná a také dojednanie o zmluvnej pokute
nie je preto neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby
bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy
netvoria spoločenský normotvorný systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych

situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a pod. Dobré
mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel
je potrebné použiť ďalších vodidiel, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade

so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute
z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu
a sankčnú). Pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k
celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy je treba taktiež vziať
výšku úrokov z omeškania, ktoré tiež predstavujú sankciu za porušenie povinnosti i výšku zabezpečenej

čiastky, z ktorej možno taktiež usúdiť na neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer
pôvodnej a sankčnej povinnosti.

Súd v tomto konkrétnom prípade pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty vzal
do úvahy výšku kúpnej ceny, ktorú uhradil navrhovateľ odporkyni za pozemok priamo pri uzatvorení

zmluvy, ďalej skutočnosť, že navrhovateľ prejavil jednoznačný záujem o nadobudnutie pozemku za
účelom výstavby rodinného domu, pre skolaudovanie ktorého je nevyhnutná existencia inžinierskych
sietí (pričom odporkyni musel byť účel a zámer navrhovateľa známy, keďže je výslovne uvedený v kúpnej
zmluve), ďalej tiež lehoty, v ktorých odporkyňa požiadala príslušné orgány štátnej správy o vydanierozhodnutí na povolenie, príp. uskutočnenie jednotlivých inžinierskych sietí, na realizáciou ktorých sa
zaviazala (vo vzťahu k výstavbe vodovodu a kanalizácie požiadala odporkyňa o vydanie povolenia na
vybudovanie vodnej stavby až dňa 30.01.206), ako aj dĺžku trvania omeškania odporkyne. Súd tiež

zohľadnil, že medzi účastníkmi konania neboli dohodnuté žiadne ďalšie sankcie za porušenie povinnosti
odporkyne.

Súd sa zaoberal aj existujúcou judikatúrou v danej oblasti v Českej republike, a to z dôvodu rovnakej
právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na judikáty Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorého

rozhodovacia prax je v otázke primeranosti zmluvnej pokuty pomerne ustálená. Z rozsudku Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 438/2005 vyplýva, že zmluvná pokuta dohodnutá vo výške zhruba
0,5 % denne je posudzovaná ako platné dojednanie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, na rozdiel od
zmluvnej pokuty vo výške 1% denne, ktorá sa prieči dobrým mravom.

Po zvážení všetkých vyššie uvedených okolností, ako aj rozhodovacej praxe súdov dospel tunajší súd

k záveru, že výška zmluvnej pokuty je primeraná a že dohoda účastníkov konania o zmluvnej pokute
zakotvená v kúpnej zmluve zo dňa 28.01.2005 sa neprieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie je preto neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. Z rovnakého dôvodu sa súd nestotožnil ani s námietkou odporkyne o zjavnom nepomere
medzi dojednanou kúpnou cenou za pozemok a výškou zmluvnej pokuty.

Pokiaľ ide o námietku odporkyne, že podmienku vybudovania inžinierskych sietí je potrebné vykladať
ako odkladaciu podmienku, a teda že účinky kúpnej zmluvy mali nastať až po dokončení inžinierskych
sietí, súd sa s touto námietkou nestotožňuje s prihliadnutím na ostatné ustanovenia kúpnej zmluvy, v
ktorých sa účastníci sporu výslovne dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva k pozemku v prospech

navrhovateľa ako kupujúceho bude podaný v deň zaplatenia kúpnej ceny (článok 4 kúpnej zmluvy),
pričom k zaplateniu kúpnej ceny došlo priamo pri podpise kúpnej zmluvy (článok 2 kúpnej zmluvy).
Z uvedených ustanovení zmluvy je zrejmé, že jej účastníci zamýšľali, aby k splneniu ich záväzkov,
t.j. k prevodu vlastníckeho práva (resp. k podaniu návrhu na vklad) a k zaplateniu kúpnej ceny došlo
bezprostredne po uzatvorení zmluvy.

Z kúpnej zmluvy vyplýva, že ju účastníci konania uzatvorili ako dve fyzické osoby nepodnikatelia, t.j. ani
jeden účastník nekonal pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Preto predmetnú kúpnu zmluvu nie je možné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.

Z predloženého stavebného povolenia obce Rovinka síce vyplýva, že odporkyni bolo vydané povolenie
na stavbu inžinierskych sietí v rámci projektu výstavby 17 rodinných domov, avšak z toho nie je možné
bez ďalšieho vyvodiť záver, že odporkyňa pri uzatvorení zmluvy s navrhovateľom konala v rámci jej
podnikateľskej činnosti. Ak by tomu aj tak bolo, nemá to z hľadiska posudzovania dojednania o zmluvnej
pokute ako neprijateľnej podmienky žiadny význam, keďže v tom prípade by odporkyňa vystupovala na

strane dodávateľa, pričom v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať neprijateľné podmienky, len ak sú v neprospech spotrebiteľa (nie v neprospech dodávateľa).
Preto sa súd ďalej nezaoberal otázkou platnosti zmluvnej pokuty dojednaj v prospech navrhovateľa z
hľadiska ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Obec Rovinka ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení vydala dňa 18.01.2006 stavebné povolenie č.j.
Výst. 3-R-2005-ED, ktorým povolila stavbu "Inžinierske siete lokalita 17 rodinných domov" na parc. č.
191, katastrálne územie Rovinka, pre stavebníka: S. T., V. XXX, t.j. pre odporkyňu. Predmetné stavebné
povolenie sa vzťahovalo na dve z tých štyroch inžinierskych sietí, ktorých výstavbu mala zabezpečiť

odporkyňavzmyslekúpnejzmluvyuzatvorenejsnavrhovateľom,atoprívodplynuaelektrickýchsietí.Zo
stavebného povolenia vyplýva, že odporkyňa podala žiadosť o jeho vydanie dňa 26.03.2005. Stavebným
povolením bola povolená stavba komunikácií a spevnených plôch, plynovodu, rozvodov NN, prekládka
VN, vonkajšieho osvetlenia a trafostanice.

Obvodný úrad životného prostredia v Senci ako orgán štátnej správy vodného hospodárstva vydal dňa
20.06.2006 stavebné povolenie č. ŽP.Vod/533-G-39/2006-Se na uskutočnenie vodnej stavby "Vodovod
a kanalizácia pre výstavbu 17 rodinných domov v obci V. na parc. č. XXX, XXX/X M. XXX/X v kat. území
V. pre stavebníka: S. T., V. XXX, t.j. pre odporkyňu. Predmetným stavebným povolením bola povolenástavba vodovodu a kanalizácie, t.j. ďalších dvoch inžinierskych sietí, ktorých výstavbu mala zabezpečiť
odporkyňa v zmysle kúpnej zmluvy. Zo stavebného povolenia č. ŽP.Vod/533-G-39/2006-Se vyplýva, že
odporkyňa podala žiadosť o jeho vydanie dňa 30.01.2006 a toto svoje podanie doplnila dňa 20.06.2006.

V ten istý deň bolo následne vydané stavebné povolenie.

Obvodný úrad životného prostredia v Senci ako orgán štátnej správy vodného hospodárstva vydal dňa
29.04.2010 kolaudačné rozhodnutie č. ŽP.Vod/1035-I-7/2009-Se, Ad-k(237/2010), ktorým bolo povolené
užívanie vodnej stavby: V. "Inžinierske siete lokalita 17 rodinných domov" objekt: Kanalizácia a ČS

na parc. č. 191, 187/1 a 195/1, kat. územie V., pre stavebníka: S. T., V. XXX, t.j. pre odporkyňu.
Z predmetného kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa podala návrh na kolaudáciu dňa
13.05.2009. Keďže návrh neobsahoval všetky predpísané údaje a podklady, bolo kolaudačné konanie
prerušené. K doplneniu návrhu odporkyne došlo dňa 16.04.2010.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že odporkyňa získala stavebné povolenie na výstavbu

plynovodu a elektrických sietí až v januári 2006 a na výstavbu vodovodu a kanalizácie až 20.06.2006.

V zmysle kúpnej zmluvy bola odporkyňa povinná do 31.12.2005 iba vybudovať inžinierske siete, v tejto
lehotenemalozároveňdôjsťkichskolaudovaniu.Kolaudáciamalaprebehnúťnásledne,pretosúdnebral
do úvahy okamih ukončenia kolaudačného konania, ale okamih jeho iniciovania. Pre splnenie povinnosti

odporkyne bolo potrebné vydanie stavebného povolenia a reálne zhotovenie inžinierskych sietí tak, aby
boli privedené k hraniciam pozemku navrhovateľa. Vydanie kolaudačného rozhodnutia je z hľadiska
posudzovania včasného splnenia povinnosti odporkyňou irelevantné.

Súd sa nemohol stotožniť s tvrdením odporkyne, že porušenie povinnosti vybudovať inžinierske siete

nezavinila, keďže nemohla ovplyvniť lehoty v rámci prebiehajúcich konaní. Kúpna zmluva je dvojstranný
právny úkon. Odporkyňa jednoznačne vyjadrila súhlas s jej obsahom, vrátane dojednania o zmluvnej
pokute,podpísanímzmluvyaajprevzatímkúpnejcenyzapozemokodnavrhovateľa.Odporkyňamusela
mať pri podpisovaní kúpnej zmluvy vedomosť o stave konaní, resp. povolení potrebných na vybudovanie
inžinierskych sietí, t.j. vedela, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemá ešte príslušné stavebné

povolenia, napriek tejto skutočnosti si s navrhovateľom odsúhlasila termín dokončenia inžinierskych
sietí najneskôr k 31.12.2005. Pri dojednaní tohto termínu obaja účastníci zmluvy uplatnili svoju zmluvnú
voľnosť. Ak odporkyňa vedela, že v čase uzatvorenia zmluvy nemá vydané stavebné povolenia a
že nevie ovplyvniť časový priebeh konaní, nemusela kúpnu zmluvu podpísať v takom znení, ako je
uzatvorená, resp. ju nemusela uzatvoriť vôbec.

Navyše odporkyňa, aby sa zbavila svojej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, musela by nielen tvrdiť,
ale aj preukázať, že nezavinila porušenie zmluvnej povinnosti. Dôkazné bremeno je v tomto prípade
jednoznačne na strane odporkyne. Odporkyňa dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla. Naopak,
zo stavebného povolenia č. ŽP.Vod/533-G-39/2006-Se, ktorým bola povolená stavba vodovodu a

kanalizácie, vyplýva, že odporkyňa nielenže podala žiadosť o jeho vydanie až po termíne, ku ktorému sa
zaviazala vybudovať inžinierske siete, ale navyše bola táto žiadosť aj neúplná, pričom príslušný štátny
orgán vydal stavebné povolenie bezodkladne po jej doplnení zo strany odporkyne.

Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Senci č. ŽP.Vod/1035-I-7/2009-

Se, Ad-k(237/2010) zo dňa 29.04.2010 vyplýva, že pokiaľ ide o kanalizáciu, k ukončeniu jeho realizácie
došlo až v máji 2009. Keďže vo vzťahu k ďalším trom relevantným inžinierskym sieťam ani jeden z
účastníkov konania nepredložil kolaudačné rozhodnutia, resp. iné listiny, z ktorých by vyplýval dátum
ukončenia ich realizácie, súd vychádzal zo súhlasného tvrdenia oboch účastníkov, že k vybudovaniu
ostatných inžinierskych sietí došlo v roku 2007.

Odporkyňa sa v kúpnej zmluve uzatvorenej s navrhovateľom zaviazala vybudovať tam uvedené
inžinierske siete vo vzťahu k navrhovateľovi ako oprávnenému subjektu. Predmetný záväzok
odporkyne a tomu zodpovedajúce právo navrhovateľa požadovať vybudovanie inžinierskych sietí má
obligačnoprávny nie vecnoprávny charakter. Skutočnosť, že navrhovateľ previedol vlastnícke právo (t.j.

vecné právo) k pozemku nadobudnutému od odporkyne na tretiu osobu, nemá za následok zánik alebo
prevod aj takých práv a povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy, ktoré majú obligačnú povahu. Preto
sa súd nestotožnil s námietkou odporkyne, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie si
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej v kúpnej zmluve.Keďže v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom bola odporkyňa povinná dokončiť výstavbu
inžinierskych sietí do 31.12.2005, je z vyššie uvedeného zrejmé, že odporkyňa nesplnila svoj záväzok

vyplývajúci z kúpnej zmluvy včas a dostala sa tak do omeškania od 01.01.2006. Následkom omeškania
odporkyne s výstavbou inžinierskych sietí je v zmysle kúpnej zmluvy vznik jej povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný

zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Navrhovateľ si voči odporkyni uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 13.509,93 EUR, t.j. za 203,5 dňa
omeškania s vybudovaním štyroch dohodnutých inžinierskych sietí. Je nepochybné, že s vybodovaním

kanalizácie bola odporkyňa v omeškaní až do mája 2009, t.j. ku dňu podania žaloby (30.12.2008) bola v
omeškaní s vybudovaním predmetnej inžinierskej siete 1086 dní, čomu by zodpovedala zmluvná pokuta
vo výške 18.027,60 EUR (16,60 EUR x 1086). Okrem omeškania s vybudovaním kanalizácie je zrejmé
omeškanie odporkyne aj s vybudovaním vodovodu, elektrických sietí a plynovodu, a to v trvaní viac ako
rok pri každej jednotlivej sieti, keďže k ich dokončeniu došlo až v roku 2007. Súd preto považuje nárok

navrhovateľa na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške za dôvodný.

Súd má za to, že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade,
že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi
škoda. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek

inej zmluvnej povinnosti.

Súd konštatuje, že zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti bola medzi účastníkmi
konania dojednaná písomne a rovnako bol jednoznačne dohodnutý aj spôsob určenia výšky pokuty.
Na povinnosť odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu nemá vplyv, že z jej strany došlo k plneniu povinnosti

zabezpečenej zmluvnou pokutou.

Ako je uvedené už vyššie, súd považuje zmluvnú pokutu dohodnutú medzi účastníkmi konania
za primeranú. Pri posudzovaní moderačného práva súdu podľa ustanovenia § 545a Občianskehozákonníka vzal súd do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ si voči odporkyni neuplatnil nárok na
zmluvnú pokutu v celom rozsahu, ale iba za časť obdobia, počas ktorého bola odporkyňa v omeškaní
s plnením jej zmluvnej povinnosti. Význam zabezpečovanej povinnosti pre navrhovateľa, ktorý kupoval

od odporkyne pozemok výslovne za účelom výstavby rodinného domu, súd zhodnotil už vyššie. Po
posúdení všetkých okolností dospel súd k záveru, že navrhovateľom uplatnená zmluvná pokuta nie je
neprimerane vysoká, a preto nie je daný dôvod na jej zníženie.

Vychádzajúc z preukázaných okolností je potrebné konštatovať, že medzi navrhovateľom a odporkyňou

bola platne dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia jej povinnosti vybudovať inžinierske siete v
dohodnutej lehote. Odporkyňa predmetnú povinnosť porušila a dostala sa tak do omeškania so splnením
povinnosti, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Navrhovateľ si
voči odporkyni uplatnil nárok na zmluvnú pokutu len za časť obdobia, kedy bola odporkyňa v omeškaní
a za ktoré by mal nárok na pokutu, preto súd mohol návrhu navrhovateľa vyhovieť v celom rozsahu a
priznal mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako si ho uplatnil návrhom na začatie konania po

zohľadnení čiastočného späťvzatia zo dňa 10.11.2010 a po zmene návrhu zo dňa 18.02.2013.

Súd priznal navrhovateľovi aj úrok zo zmluvnej pokuty, a to vo výške 9 % zo sumy 13.509,93 EUR
od 18.02.2010 do zaplatenia, tak ako to navrhovateľ požadoval. Súd má za to, že zmluvná pokuta a
úrok z omeškania sú dva rôzne právne inštitúty, ktoré aj keď sa viažu k porušeniu rovnakej povinnosti,

môžu obstáť popri sebe. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania; veriteľovi priamo zo
zákona vzniká nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom, a to bez ohľadu na
to, či omeškanie spôsobuje súčasne vznik ďalších finančných povinností dlžníka voči veriteľovi. Keďže
zmluvná pokuta je samostatným nárokom, ktorý si účastníci musia dohodnúť, úrok z omeškania ako
príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom (§ 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Vzniká naň teda nárok priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že účastníci si pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodli ako sankciu zmluvnú pokutu, ktorou je peňažné plnenie, dlžník
nezaplatením zmluvnej pokuty sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto nárok
navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty je oprávnený. Výšku príslušného
úroku z omeškania posúdil súd podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. znení platnom k dňu,

od kedy sa zaplatenie úrokov z omeškania uplatňuje, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Možno uzavrieť, že nárok navrhovateľa voči odporkyni bol dôvodný. Súd preto návrhu navrhovateľa

vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.5O.s.p.trovykonaniaurčísúdpodľasadzobníkovapodľazásadplatnýchprenáhradu

mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tak, že
úspešnémunavrhovateľovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznalnáhradutrovkonania,vrátanetrov

právneho zastúpenia, ktoré uhradí odporkyňa k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v nasledovnom
členení:
zaplatený súdy poplatok vo výške 811,00 EUR,
trovy právneho zastúpenia - odmena advokáta podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá bola vyčíslená za
10 úkonov právnej služby takto:

- prevzatie a príprava zastúpenia - 303,74 EUR + paušálny poplatok 6,31 EUR + 20% DPH, spolu 372,06
EUR,
- návrh na začatie konania zo dňa 30.12.2008 - 303,74 EUR + paušálny poplatok 6,31 EUR + 20% DPH,
spolu 372,06 EUR,- účasť na pojednávaní dňa 26.07.2010 - 303,74 EUR/ 4 + paušálny poplatok 7,21 EUR + 20% DPH,
spolu 99,77 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 10.11.2010 - 303,74 EUR + paušálny poplatok 7,21 EUR + 20% DPH, spolu

373,14 EUR,
- písomné podanie na súd zo dňa 20.12.2010 - 303,74 EUR + paušálny poplatok 7,21 EUR + 20% DPH,
spolu 373,14 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 09.02.2011 - 303,74 EUR/ 4 + paušálny poplatok 7,41 EUR + 20% DPH,
spolu 100,01 EUR,

- účasť na pojednávaní dňa 15.10.2012 - 303,74 EUR/ 4 + paušálny poplatok 7,63 EUR + 20% DPH,
spolu 100,28 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 18.02.2013 - 303,74 EUR + paušálny poplatok 7,81 EUR + 20% DPH, spolu
373,86 EUR,
- písomné podanie na súd zo dňa 10.05.2013 - 303,74 EUR + paušálny poplatok 7,81 EUR + 20% DPH,
spolu 373,86 EUR,

- účasť na pojednávaní dňa 20.05.2013 - 303,74 EUR + paušálny poplatok 7,81 EUR + 20% DPH, spolu
373,86 EUR,
odmena advokáta celkom 2.912,04 EUR.

Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou

do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesdesiatiny výpočtového
základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j.:
- náhrada za stratu času v roku 2010 (2x pojednávanie na OS Pezinok) za 4 polhodín á 12,02 EUR
(4x12,02), t.j. spolu 48,08 EUR,
- náhrada za stratu času v roku 2011 (1x pojednávanie na OS Pezinok) za 2 polhodiny á 12,35 EUR

(2x12,35), t.j. spolu 24,70 EUR,
- náhrada za stratu času v roku 2012 (1x pojednávanie na OS Pezinok) za 2 polhodiny á 12,71 EUR
(2x12,71), t.j. spolu 25,42 EUR,
- náhrada za stratu času v roku 2013 (2x pojednávanie na OS Pezinok) za 4 polhodín á 13,01 EUR
(4x13,01), t.j. spolu 52,04 EUR.

Náhrada za stratu času spolu: 150,24 EUR + DPH 20% (30,05 EUR). Náhrada za stratu času spolu
s DPH činí 180,29 EUR.

Advokátovi patrí aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní podľa § 16
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, a to

za cestu Bratislava - Pezinok a späť.

Podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a podľa Opatrenia
Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1

km jazdy pre osobné cestné motorové vozidla 0,183 EUR. Spolu bol počet pojednávaní na OS Pezinok
šesť. Vzdialenosť Bratislava - Pezinok je 23 km, t.j. pri 6 pojednávaniach je počet km spolu 138. Spolu
náhrada za používanie cestného motorového vozidla je 25,25 EUR + DPH 20% (5,05 EUR). Náhrada
za používanie cestného motorového vozidla spolu s DPH uplatnená právnym zástupcom navrhovateľa
činí 30,30 EUR.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí advokátovi okrem základnej náhrady za každý
1 km jazdy aj náhrada za spotrebované pohonné látky, a to podľa cien pohonných látok v čase použitia
cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom
preukaze motorového vozidla, t.j. v konkrétnom prípade je spotreba podľa technického preukazu 6,7

litrov/100 km (do pojednávania dňa 09.02.2011 vrátane) a 7,4 litrov/100 km.

Spotreba podľa jednotlivých pojednávaní je nasledovná:
- účasť na pojednávaní dňa 26.07.2010 - 23 km x 6,7 litrov/100 km = 3,082 litra x 1,132 EUR = 1,74 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 10.11.2010 - 23 km x 6,7 litrov/100 km = 3,082 litra x 1,141 EUR = 1,76 EUR,

- účasť na pojednávaní dňa 09.02.2011 - 23 km x 6,7 litrov/100 km = 3,082 litra x 1,284 EUR = 1,98 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 15.10.2012 - 23 km x 7,4 litrov/100 km = 3,404 litra x 1,473 EUR = 2,51 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 18.02.2013 - 23 km x 7,4 litrov/100 km = 3,404 litra x 1,423 EUR = 2,42 EUR,
- účasť na pojednávaní dňa 20.05.2013 - 23 km x 7,4 litrov/100 km = 3,404 litra x 1,364 EUR = 2,32 EUR,náhrada za spotrebované pohonné látky je spolu 12,73 EUR.

Trovy konania celkom pozostávajú z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku (811,00

EUR + 2.912,04 EUR + 180,29 EUR + 30,30 EUR + 12,73 EUR) a sú spolu vo výške 3.946,36 EUR.

Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa príslušnú DPH vo výške 20%, a to napriek tomu, že
niektoré úkony vykonával v čase platnosti 19% DPH. Súd má za to, že DPH je potrebné priznať v čase,
kedy nárok na trovy vnikne a uvedené vzniklo až vyhlásením rozsudku vo veci samej t.j. už v čase

platnosti sadzby DPH vo výške 20%.

Na základe vyššie uvedeného súd prisúdil trovy konania navrhovateľa ako preukázané a potrebné na
úspech v spore a priznal ich navrhovateľovi v uplatnenom rozsahu. Z uvedených dôvodov o trovách
konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku cestou Okresného súdu Pezinok, na Krajský súd v Bratislave, a to písomne.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.