Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115011056
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115011056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a

prísediacich B.. B. N. K. G.. C. A., v trestnej veci obžalovaného Š. Q., nar. XX.XX.XXXX v Banskej
Bystrici, trvale bytom R. R., Z.. Z. V. Č.. XX, F..Č.. R. R. R., Z.. D.Á. V. XX, stíhaného pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 25.02.2016 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Š. Q., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom
R. R., Z.. Z. V. Č.. XX, F..Č.. R. R. R., Z.. D. V. Č.. XX, pilčík na píle Uľanka, Banská Bystrica,

sa u z n á v a vinným, že

v období od mája 2014 do 27. októbra 2014 v Banskej Bystrici na Podlavickej ceste č. 94 družku C. R.,
nar. XX. XX. XXXX a jej maloleté deti, s ktorými žil v spoločnej domácnosti I. A., nar. XX. XX. XXXX a
D. A., nar. XX. XX. XXXX týral tak, že ich fyzicky napádal tým spôsobom, že ich bil rukami a rôznymi
predmetmi po rôznych častiach tela, kričal do nich, vulgárne im nadával a maloletým deťom sa vyhrážal

umiestnením do detského domova, pričom vyhrážky sa stupňovali a maloleté deti mali z neho strach,
čím im spôsoboval fyzické a psychické utrpenie,

t e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyhrážaním a spáchal
taký čin závažnejším spôsobom konania,

čím s p á ch a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona
v znení účinnom do 31. 12. 2015.

Za to sa o d s u d z u j e:

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá a obžalovanému ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á povinnosť spolupracovať s probačným a
mediačným úradníkom spôsobom, ktorý mu probačný úradník stanoví a plniť probačný plán dohľadu,
dostavovať sa k probačnému úradníkovi v lehotách, ktoré mu probačný úradník stanoví, informovať

probačného úradníka o svojom pobyte, zamestnaní a zdrojoch obživy, dodržiavať súdom uložené
primerané obmedzenia a povinnosti a iné dôležité okolnosti pre výkon dohľadu určených probačným
úradníkom, umožniť probačnému úradníkovi vstup do obydlia, v ktorom sa zdržuje.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd o d k a z u j e opatrovníka poškodených 1/ maloletej I. A., nar. XX.

XX. XXXX a 2/ maloletého D. A., nar. XX. XX. XXXX, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej
Bystrici, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnej právnej ochrany detí a sociálnej kurately, so
svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 08.12.2015 obžalobu na obžalovaného
Š. Q., na tom skutkovom základe, že tento v období od mája 2014 do 27. októbra 2014 v Banskej

Bystrici na Podlavickej ceste č. 94 družku C. R.O., nar. XX. XX. XXXX a jej maloleté deti, s ktorými
žil v spoločnej domácnosti I. A., nar. XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX, týral tak, že ich fyzicky
napádal tým spôsobom, že ich bil rukami a rôznymi predmetmi po rôznych častiach tela, kričal do nich,
vulgárneimnadávalamaloletýmdeťomsavyhrážalumiestnenímdodetskéhodomova,pričomvyhrážky
sa stupňovali a maloleté deti mali z neho strach, čím im spôsoboval fyzické a psychické utrpenie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinným zo skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu.Uviedol,žepoškodenáC.R.jejehodružka,sktoroužijevspoločnejdomácnostioddecembra2014
v rodinnom dome po jeho mame v Podlaviciach, čo je mestská časť Banskej Bystrice. S poškodenou
sa zoznámil asi pred 4 rokmi, vedel o nej, že má dve deti, druha a nemajú kde bývať. Ponúkol im

bývanie v rodinnom dome, v ktorom vtedy žil v Uľanke pri Banskej Bystrici. S manželkou a 4 deťmi
obýval horné poschodie a C.. R. s druhom a deťmi I. a D. A. spodnú časť. Bývali u neho asi 2 roky,
on sa počas tohto obdobia s poškodenou C.. R. zblížil, ale intímne spolu ešte nežili. Jeho vzťah s C..
R. začal jeho manželke vadiť, začala žiarliť, a preto poslala rodinu poškodenej preč. Potom ju asi 8
mesiacov nevidel, až ju náhodou stretol v meste. Hovorila mu, že deti má umiestnené v detskom domove

a ona je bezdomovkyňa. Bolo mu jej ľúto, preto jej ponúkol bývanie v rodičovskom dome jeho mamy v
Podlaviciach, čo ona akceptovala a nasťahovala sa tam. Neskôr si zobrala k sebe aj svoje deti Gabrielu
a Petra A.. On ich tam navštevoval 1-2 krát do týždňa a postupne tento dom opravoval. Počas tohto
obdobia sa s poškodenou ešte viac zblížil a začali spolu intímne žiť. Poškodená J. R. otehotnela a z ich
vzťahu sa 29.05.2014 narodil syn G.. On sa k poškodenej do Podlavíc nasťahoval až v decembri 2014.

V období od mája 2014 do októbra 2014 s ňou ešte v spoločnej domácnosti nebýval. Vylúčil, že by deti
poškodenej fyzicky alebo psychicky týral, že by ich bil alebo sa im akokoľvek vyhrážal. Uviedol, že do ich
výchovy sa nestaral, pretože to boli deti jeho družky, ktorá zabezpečovala ich výchovu a starostlivosť o
ne. Vylúčil, že by maloletú Gabiku zneužíval na vykonávanie domácich prác, že by ju posielal proti jej vôli
vovečernýchhodináchnanákupy,alebožebyjejzakazovalchodiťdoškoly.Nikdydetianidružkufyzicky

nenapadol. Pokiaľ v minulosti družka mala na sebe modriny, mohlo to byť tým, že spadla, poudierala
sa, lebo v čase, keď začali spolu žiť, dosť požívala alkoholické nápoje. Na otázku prokurátorky, aby sa
vyjadril prečo polícia dňa 06.11.2014 v úradnom zázname uviedla skutočnosť zistenú od poškodenej
J. R., že v decembri 2013 bola fyzicky napadnutá svojim druhom Š.. Q. po nejakej hádke, obžalovaný
uviedol, že nevie, prečo to povedala, tvrdil, že ju fyzicky nikdy nenapadol. Na otázku prokurátorky, aby

sa vyjadril k úradným záznamom ÚPSVR BB z 21.07.2014, 2x z októbra 2014, z ktorých vyplýva, že
pri ich sociálnom zisťovaní v mieste trvalého bydliska poškodenej C.. R. bol vždy doma prítomný aj
on, čo spochybňuje jeho tvrdenie, že s poškodenou začal žiť až v decembri 2014 a že tam chodil len
príležitostne, uviedol, že je to len zhoda náhod. Na otázku či navštívil maloleté deti v detskom domove
potom, čo tam boli umiestnené, uviedol, že nie a ani sa o ne nezaujímal.

Svedok - poškodená C. R. uviedla, že vylučuje, že by ju alebo jej deti obžalovaný niekedy bil alebo
fyzicky napádal. Pokiaľ v minulosti takúto skutočnosť pripustila, či už pred sociálnymi pracovníčkami
alebo príslušníkmi PZ, tak klamala a vymýšľala si. Ak v minulosti mala nejaké zranenia, ktoré mohlo jej
okolie pozorovať na jej tvári, bolo to tým, že v minulosti veľmi pila, fetovala a žila túlavým spôsobom

života. Pokiaľ je v úradnom zázname zo dňa 06.12.2014 uvedené, že bola po nejakej hádke napadnutásvojim druhom Š.. Q., tak to nie je pravda, vtedy klamala. Na otázku predsedu senátu, prečo jej má
súd veriť, keď tvrdí, že teraz už neklame a v minulosti klamala, čo ju k tomu viedlo, uviedla, že vtedy
veľmi pila a preto klamala. Teraz už nepije, pretože s obžalovaným má 2 maloleté deti, ktoré sú na ňu

odkázané a už nemá na alkohol čas. Na otázku okresnej prokurátorky, odkedy začala s obžalovaným
žiť v spoločnej domácnosti v Podlaviciach, uviedla, že to nevie časovo určiť, najprv ich obžalovaný
navštevoval sporadicky a až neskôr sa k nim nasťahoval natrvalo. Chodil k nej väčšinou poobede, po
robote. Na otázku prokurátorky, ako vysvetlí skutočnosť, že práve v čase, keď pracovníci úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny vykonávali v jej domácnosti sociálne zisťovanie a to v odpoludňajších hodinách,

sa tam vždy nachádzal obžalovaný, svedkyňa uviedla, že to bola náhoda a zhoda okolností. Na otázku
prokurátorky, aby svedkyňa odstránila rozpor z prípravného konania zo dňa 12.12.2014, kedy tvrdila,
že obžalovaný sa presťahoval k nim do Podlavíc na Podlavickú cestu č. 94 už koncom roka 2013 a už
tieto Vianoce boli všetci spolu a všetko bolo v pohode a dnes tvrdí, že spolužitie začali až o rok neskôr
v decembri 2014, uviedla, že nevie prečo vtedy tak vypovedala, je možné, že vtedy veľmi pila a že si
nepamätala správne dátumy. Na otázku prokurátorky prečo podľa nej dcéra I. A. tvrdila, že ju obžalovaný

týral, svedkyňa uviedla, že ona klamala a vymýšľala si, aby mohla odísť z domu.

E. - G.. N. E., zastupujúca poškodeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, uviedla,
že pokiaľ vychádza z úradného záznamu zo dňa 10.10.2012, kedy sa na úrad bez predvolania dostavila
poškodená J. R., tak je možné zistiť, že s obžalovaným začala žiť od leta 2012. Z tohto úradného

záznamu vyplýva, že sa na úrad dostavila s podrôtovanou sánkou, kde uviedla, že spadla a rovnako
uviedla, že aj jej druh má narazené rebrá. Pri ich pohovoroch s poškodenou J. R. sa táto o obžalovanom
vyjadrovala ako o svojom druhovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, nikdy nehovorila nič o tom, že
ju navštevuje len občas. Čo sa týka záujmu a návštev matky u maloletých detí, ktoré sú v súčasnosti
umiestnené v profesionálnej rodine, tieto sú sporadické, ku konkrétnym dátumom sa vyjadriť nevedela.

Na otázku obhajoby či poškodenej C.. R. niekto vysvetlil čo sa rozumie pod partnerským vzťahom, pod
pojmom spoločná domácnosť, uviedla, že nemá takú vedomosť, ale predpokladá, že sú to základné
termíny a pojmy, ktoré ovláda každý.

Svedok - G.. E. Y., pracujúca ako školská psychologička na Základnej škole J. G. Tajovského, Gaštanová

12 v Banskej Bystrici, vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, že asi v septembri 2014 od
školského asistenta dostala informáciu, že Gabika je veľmi smutná a plače. V škole, hoci bola dobrá
žiačka, zrazu dostávala zlé známky, nebola na hodinách sústredená. Na tento podnet s ňou vykonala
individuálny pohovor a následne sa stretávali pravidelne. Na pohovoroch sa od Gabiky dozvedela, že
sa jej rodičia vyhrážajú, že ju dajú do detského domova, pričom ako dôvod uviedla, že oco (myslela tým

matkinho partnera) ju nemá rád. Rodičia sa jej vyhrážali aj bitkou, od otca dostávala facky za zlé známky.
Chodila sama pešo po večerných hodinách na nákupy, dokonca aj niekoľko krát denne, čo je zhruba
hodina tam aj späť. Aj z popoludnajšieho vyučovania chodila pešo, toto vyučovanie skončilo zhruba o
17.00 hod. Z vykonaného testu rodiny jej vyplynulo, že Gabika aj s jej bratom sú z rodiny odčlenení ako
nechcení, čím sa matkin partner netajil, sama Gabika povedala, že ich nechce. Keď Gabika kradla v

obchode, prišiel po ňu pán Q. a od matky aj Gabiky sa dozvedeli, že ju za to zbil. Ešte pred tým bol taký
problém, že pán Q. nechcel dovoliť Gabike chodiť na poobednajšie vyučovanie, hoci mu vysvetlili, že
ona to veľmi potrebuje, aj vzhľadom na to, že sa jej prospech veľmi zhoršil. Pán riaditeľ vyzval pána Q.
(lebo jediné číslo, ktoré mali do rodiny, bolo na pána Q.), aby neriešil tieto záležitosti za Gabiku on, ale
pani R., lebo on nie je zákonný zástupca, načo tento uviedol, že ona je doma s malým dieťaťom, a to

je dôvod, prečo tieto veci rieši on. Na rodičovskom združení sa rozprávala s pani R., matkou Gabiky,
ktorá najskôr všetko poprela, následne sa však priznala, že jej partner nechce tieto jej dve deti, čím
myslela Gabiku a Petra, lebo nie sú jeho. Ďalej priznala aj to, že ju partner bije. Maloletú posielajú na
nákupy, lebo jej partner je unavený, keď príde z práce, tak si chce ľahnúť a ona nestíha, nakoľko má
ďalšie dieťa. Gabika je nútená robiť ďalšie práce, ako umývanie riadu a umývanie podláh. Je pravdou,

že sa jej vyhrážali detským domovom, jej partner by bol najradšej, keby Gabika aj s Petrom skončili v
detskom domove. Pokiaľ ju aj vyzvali, či je ochotná túto situáciu riešiť, nakoľko Gabika vzhľadom na
jej vek nesmie byť takto zaťažovaná, nemôže chodiť bez doprovodu dospelého vo večerných hodinách
a potrebuje pomoc pri učení, sa p. R. zastávala svojho partnera s tým, že on je ochotný jej pomáhať
len s ich spoločným novonarodeným dieťaťom. Uviedla, že čo by ona bez partnera robila, ona od neho

odísť nechce a nechcela to vôbec riešiť. Od kolegyne, ktorá sa kamaráti s ošetrujúcou lekárkou Gabiky,
sa dozvedela, že p. R. mala monokle. Išlo o súkromný rozhovor mimo prípadu. Pokiaľ vie, pán Q. žil
v spoločnej domácnosti s C. R. a jej mal. deťmi Gabrielou a Petrou A. asi dva roky pred tým, ako sa
riešil tento prípad. Na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátorky, či maloletá I. A. sa pri ústnychpohovoroch s ňou sťažovala na fyzické násilie zo strany druha jej matky - obžalovaného uviedla, že
áno, hovorila, že ju obžalovaný bije, bola úzkostná, mala z neho strach. Mal sa jej vyhrážať detským
domovom a nútiť ju vykonávať domáce práce. Na otázku obhajcu, čo myslela pod tým, že hovorila, že

maloletá Gabika bola nútená obžalovaným vykonávať domáce práce, svedkyňa uviedla, že mala na
mysli upratovanie domácnosti a nákupy, kedy bola maloletá videná učiteľkami opakovane, ako nesie
veľké tašky s nákupmi. Konkrétne nemala vedomosť, že by u maloletej niekto zisťoval, kto ju poslal na
tieto nákupy. Oni spísali len podnet, ktorý postúpili ÚPSVR na ďalšie konanie.

Svedok - G.. M. G., zamestnaná ako psychológ v Detskom domove Kollárova, Banská Bystrica,
vypovedala,žepracujeakodetskápsychologičkavDetskomdomovenaKollárovej29vBanskejBystrici,
kde boli 27. 10. 2014 na základe rozhodnutia súdu umiestnené mal. deti A., I. K. D., a boli u nich do
septembra 2015, kedy boli následne umiestnené do profesionálnej rodiny. Po umiestnení týchto detí do
ich zariadenia prebiehal ich adaptačný proces, počas ktorého si zvykali na nové prostredie, boli uzavreté
a otvárali sa len postupne. Vykonala návštevu matky maloletých detí p. Jany R. v jej domácom prostredí

vPodlaviciach,kdevyhodnocovalapodmienkyvakýchdetižiliaichsociálnezázemie.Počasadaptačnej
fázy deti nemali snahu hovoriť o svojich pocitoch a minulosti, len postupne s maloletej Gabriely vyšlo,
že veľmi zle znášala, keď obžalovaný bil ich matku, na čo sa ona musela pozerať. Že by fyzicky bil aj ju,
to nezistila. Uviedla, že keď nepočúvala, dostala od neho na zadok. Deti sa evidentne uvoľnili, keď prišli
ku nim a pociťovali potrebu byť v blízkosti svojej matky, obžalovaný im nechýbal. Nepozorovala na nich

výrazné znaky týraných osôb, čo bolo vzhľadom na ich adaptačnú fázu pochopiteľné. Deti sa zvyknú
uvoľniť až s odstupom času, keď získajú v novom prostredí istotu a dôveru k osobám, ktoré sa o ne
starajú. Má vedomosť od súčasných profesionálnych rodičov maloletých, že deti sa pri náznakoch kriku
alebo zvýšeného hlasu, konkrétne Gabika, si snaží chrániť hlavu, čo naznačuje, že v minulosti bola bitá.
Tiež má vedomosť, že jej v minulosti niekto nadával a ponižoval ju, čo jej potvrdil profesionálny rodič. U

detí pozorovala citový deficit lásky z blízkosti matky. Nemala pocit, že by deti mali sklon k fabuláciám a
fantazijnému spracovaniu skutočnosti. Výrazné znaky fyzického týrania na nich nevidela, ale evidentne
sa uvoľnili, keď boli k nim umiestnené. Na otázku prokurátorky, či sa zúčastnila šetrenia v domácnosti
obžalovanéhoačibolpritomprítomnýajobžalovaný,svedkyňauviedla,žeáno,mohlotobyťnazačiatku
novembra 2014, bolo to okolo 11 hod. doobeda cez pracovný deň, doma zastihli poškodenú C.. R., ako

aj jej druha - obžalovaného.

Svedkyňa C. Q., manželka obžalovaného uviedla, že obžalovaný bol vzorný manžel, nepil, netáral sa,
staral sa o rodinu. Nikdy ich nebil, ani po nich nekričal. Ak po sebe kričali, boli to bežné manželské hádky.
Na otázku súdu, kedy obžalovaný odišiel z ich spoločnej domácnosti do Podlavíc, uviedla, že to bolo

pred Vianocami v roku 2014. Dovtedy bývali spolu v spodnom byte v Podlaviciach. Majú rodinný dom
v Uľanke, ktorý sa skladá z 2 bytových jednotiek, z jednej na hornom poschodí a druhej na spodnom
poschodí. Keď prišla obžalovanému na neveru, poškodenú C. R. vyhodila a obžalovaný sa presťahoval
do spodného bytu. Tam býval až do Vianoc roku 2014. Potom išiel bývať k C.. R. do Podlavíc.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, za súhlasu prokurátorky a obžalovaného súd vykonal
dokazovanie čítaním zápisníc z výsluchu svedkov.

Z výpovede svedka Mgr. L. A. zo dňa 27.08.2015, ktorá pracuje ako učiteľka na základnej škole j. G.
Tajovského, Gaštanová 12 v Banskej Bystrici vyplýva, že bola triednou učiteľkou mal. I. A. od septembra

2014,opakovaladruhýročník.Prvétýždnebolafajn,prispôsobivá,neskôrzačalabyťutiahnutá.Gabikine
správanie sa zmenilo, prospech sa jej zhoršil. Za tie dva mesiace, čo mala Gabiku v triede, s matkou
neprišla do kontaktu. Jej sa Gabika nesťažovala, viac sa rozprávala s detskou psychologičkou. Mimo
školy videla Gabiku, ako chodila do obchodu s ruksakom na chrbte, bolo to aj vo večerných hodinách
a oni bývajú za Podlavicami.

Z výpovede svedka - G.. C. N. zo dňa 27.08.2015, ktorá pracuje ako učiteľka na základnej škole J. G.
Tajovského, Gaštanová 12 v Banskej Bystrici, súd zistil, že bola triednou učiteľkou mal. I. A. v prvom a
druhom ročníku. Počas tohto obdobia s ňou neboli žiadne problémy, ani s jej matkou, spolupracovala
so školou, všetko mali zaplatené. Gabika mala málo vymeškaných hodín, všetky mala ospravedlnené.

Matka chodila s Gabikou zo školy aj do školy, ale ku koncu druhého ročníka už nie. Gabika chodila
domov peši alebo autobusom. Keď niečo potrebovala, tak sa kontaktovala s obvineným, lebo len na
neho mali telefón. V čase keď bola matka tehotná, tak Gabika začala chodiť sama do školy, aj na nákupy
do potravín. Bolo to na konci druhého ročníka. Dovtedy mávala Gabika aj domáce úlohy, veľmi peknepísala aj kreslila. Počas toho, ako mala Gabiku v triede, nevšimla si na nej žiadne modriny ani iné
známky týrania. Čo sa týka pani R., raz mala niečo s nosom, povedala jej, že spadla a ide k lekárovi.
Mala vedomosť, že Štefan Záslav začal bývať s C. R. a jej mal. deťmi I. K. D. A. od začiatku, ako tam

prišli bývať.

Z výpovede svedka - G.. N. V. zo dňa 27.08.2015, ktorá pracovala ako učiteľka na Základnej škole
na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici, vyplýva, že v školskom roku 2014/2015 bola triednou učiteľkou
D. A., ktorý bol v tom čase druhák. Bol veľmi hravý, neposedný, nezaujímalo ho učenie, bol na úrovni

štvorročného dieťaťa. Prospech mal veľmi slabý, keď bol doma, nechodil poriadne do školy. Občas
hovoril, že ho zbili. Hovoril, že mama nemôže prísť do školy, lebo má malé dieťa, do školy chodil
autobusom sám. O matke sa vyjadroval neutrálne, akoby ku nej nemal citový vzťah. O matkinom druhovi
nehovoril nič. Nevidela na ňom modriny. Ako prišiel do domova, nemal žiadne vymeškané hodiny, zlepšil
sa mu prospech a polepšilo sa aj jeho správanie. V domove sa mu páčilo viac, hovoril, že sa musí dobre
učiť, alebo sa nechce vrátiť domov.

Svedkyňa G. N., sestra obžalovaného, vo výsluchu v prípravnom konaní dňa 24.11.2015 uviedla, že
nevie presne určiť, kedy sa obžalovaný presťahoval do Podlavíc, ale bolo to pred sviatkami v roku 2014.
Poškodená ku nej chodila aj s deťmi, nikdy sa na nič nesťažovala a ani deti. Keď mala nejaké zranenia,
bolo to po alkohole.

Z výpovede svedkyne Y. D. zo dňa 24.11.2015 súd zistil, že býva na adrese D. V. XX v Banskej bystrici -
Podlaviciach v spoločnej domácnosti s G. Q. ako jeho družka na spoločnom dvore so Š. Q. a C. R. oproti
sebe. Š. Q. sa tam natrvalo presťahoval na Vianoce 2014. Š. Q. sa k C. R. správal normálne, nehádali
sa, nikdy nevidela, že by ju fyzicky napadol, alkohol nepijú. On jej všetko porobil, plávajúcu podlahu, krb

a keby bol zlý, tak by ho to nezaujímalo.

Svedok G. Q., brat obžalovaného, dňa 24.11.2015 v prípravnom konaní vypovedal, že žije v spoločnej
domácnosti s Y. D. v dome oproti Š. Q.. Š. Q. býva s C. R. od Vianoc 2014, kedy už zostal tam pri nej.
Janu doniesol on, lebo bola bezdomovkyňa. Správal sa k nej normálne, nikdy nevidel hádku ani nič také,

nerobil rozdiely medzi deťmi, kupoval im rovnako. Keď jej zobrali deti, obaja to znášali zle, bratovi bolo
ťažko. Doteraz nevie, z akého to bolo dôvodu.

Podľa § 269 Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie aj čítaním nasledovných listinných dôkazných
prostriedkov.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným Š. Q. a poškodenou C. R. zo dňa 15.10.2015 súd zistil,
že na otázku, kedy začala bývať na adrese D. V. XX H. R. R., poškodená uviedla, že to bolo v čase,
keď bola bezdomovkyňa, už si na to nespomína. Bolo to v lete. Vôbec nevie určiť časové obdobie.
Pán Q. s nimi býval od decembra 2014. Obžalovaný uviedol, že začal bývať na Podlavickej ceste pred

Vianocami, v decembri 2014, kedy odišiel z Uľanky. K tomu poškodená uviedla, že je to tak, ako hovorí
obvinený. Obvinený ďalej uviedol, že pokiaľ sa v čase sociálneho zisťovania Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny dňa 13.05.2014 nachádzal v domácnosti v mieste bydliska poškodenej, bol tam asi preto,
že mal dovolenku a bol jej s niečím pomôcť. Chodil pozerať aj matku a sestru, ktoré bývali v Podlaviciach
na Jaseňovej. K tomu poškodená uviedla, že jej chodil pomáhať, aj vtedy, keď išiel pozrieť jeho maminu

spolu s jeho sestrou do Podlavíc.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 29.04.2015 súd začal
konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi A., I., U.. XX.XX.XXXX K. D., U..
XX.XX.XXXX, deti toho času umiestnené v Detskom domove, Kollárova 29, Banská Bystrica.

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 05.06.2015 súd nariadil
nad maloletými deťmi A.L., I., U.. XX.XX.XXXX K. D., U.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa
bude realizovať v Detskom domove, Kollárova 29, Banská Bystrica.

Podľa úradného záznamu zo dňa 10.10.2012 poškodená C. R. uviedla, že asi od letných prázdnin žije
v spoločnej domácnosti so Š. Q., ktorému patrí dom, kde býva.Podľa úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 13.05.2014 sa
v čase zisťovania doma nachádzala matka maloletých C. R. spolu s partnerom Š. Q..

Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 13.06.2014
vyplýva, že na základe sociálneho zisťovania v ambulancii ošetrujúcej pediatričky mal. detí G.. T. bola
v ambulancii zastihnutá zdravotná sestra. Táto hneď uviedla, že vie, o ktoré deti sa jedná. Deti vždy
prišli v sprievode matky, pri každej návšteve boli čisté, riadne oblečené. Matka porodila ďalšie dieťa a
s novorodeniatkom sa dostavila aj na poradňu. Na otázku zdravotnej sestry, či má dieťa s tým istým

mužom, čo ju napadol, uviedla, že áno. Zdravotná sestra ďalej uviedla, že matka v minulosti chodila s
modrinami a raz prišla aj so zdrôtovanou sánkou, čo ju partner napadol. Mal. deti však známky fyzického
násilia nejavili.

Podľa úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 06.10.2014 sa
v čase zisťovania doma nachádzala matka maloletých C. R. spolu s partnerom Š. Q. a maloleté deti.

Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 16.10.2014 súd
zistil, že toho dňa vykonal úrad sociálne zisťovanie v domácnosti maloletých detí A. - I., U.. XX.XX.XXX
K. D., U.. XX.XX.XXXX, R. D. V. XX na základe podnetu o možnom fyzickom násilí na deťoch zo strany
nevlastného otca. V čase sociálneho zisťovania sa doma nachádzala matka maloletých C. R. spolu s

partnerom Š. Q..

Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 21.10.2014 vyplýva,
že uvedeného dňa sa na úrad dostavila C. R. a uviedla, že syn D. chodí málo do školy, je často chorý.
Sama od seba uviedla, že kričí po ňom, nikdy ho však nebije a ani jej druh. Do školy chodí sám, nebojí

sa o neho, však aj iné deti chodia. Gabika chodí sama na nákupy do obchodu v Podlaviciach 1 až
2 krát do týždňa. Nebojí sa o ňu, všetky deti tak chodia. Deti volajú jej druha otec, majú ho radi. S
druhom sa neháda ani ona, predtým sa hádali, teraz je dobre. S výchovou detí jej druh nepomáha, iba
ich upozorňuje, nebije ich. Stará sa len o vlastného syna G., jej deti berie ako cudzie. Druh často hovorí,
že chce odísť, oni vlastne spolu nežijú. Predtým býval v Uľanke pri žene, aj teraz tam asi chodí.

V podnete G.. E. Y., školskej psychologičky Základnej školy J. G. Tajovského, Gaštanová 12, 974 09
Banská Bystrica zo dňa 16.10.2014 sa uvádza, že žiačka I. A., nar. XX.XX.XXXX, vykazuje zreteľnú
zmenu správania od začiatku školského roku 2014/2015. Žiačka má silné úzkostné stavy, ktoré výrazne
zhoršujú jej výkon na vyučovacom procese. Na základe zistení sociálneho pedagóga je dieťa väčšinou

utiahnuté, smutné, nezapája sa do aktivít počas vyučovania. Podľa slov triednej učiteľky sa však za
normálnych okolností jedná o veľmi dobre prospievajúcu žiačku. Žiačka žije v domácnosti spolu s
matkou, C. R., jej mladším bratom Petrom, matkiným priateľom, Š. Q. a ich spoločným dieťaťom vo
veku cca 4 mesiace. V spoločnej domácnosti žijú približne rok. Pred začiatkom matkinho vzťahu so Š.
Q.E. sa matka príkladne starala o dcéru, pravidelne komunikovala s triednou učiteľkou žiačky, pomáhala

jej s domácou prípravou. Výrazný obrat začal krátko po začiatku bývania v spoločnej domácnosti so
Š. Q.. Z individuálneho pohovoru bolo zistené, že matkin priateľ žiačku bije, kričí na ňu aj bez dôvodu.
Často dochádza k ostrej výmene názorov medzi matkou a priateľom, čo má vplyv na psychickú pohodu
maloletých. Žiačka sa priznala ku krádeži v obchode Coop Jednota Podlavice. Na príkaz matkinho
partnera musí chodiť do obchodu dennodenne na nákupy. Matka a priateľ sa žiačke a mladšiemu bratovi

vyhrážajúumiestnenímdodetskéhodomova.Dieťavškoleplače,bojísa,žejumatkanapodnetpartnera
opustí. Triedna učiteľka sa pokúšala skontaktovať so zákonným zástupcom žiačky, no telefónny kontakt
bol uvedený iba na p. Q.. Pri pokuse riešiť neprospech žiačky sa tak isto podarilo skontaktovať iba s
ním. P. Q., aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa, jej spočiatku bránil navštevovať tieto krúžky,
čo sám priznal aj počas telefonátu so sociálnym pedagógom. Žiačka chodí sama do školy aj zo školy.

Dňa 15.10.2014, kedy sa konalo rodičovské združenie, na ktorom bola prítomná aj matka p. R., táto
priznala, že s partnerom často dochádza k hádkam, ktoré často vedú aj k fyzickým útokom na jej
osobu, aj na maloletú Gabiku. Š.. Q. nemá dobrý vzťah k deťom, t.j. ku Gabike a jej bratovi, ktoré má
matka s predošlým partnerom. Podľa jej slov sa partner viackrát vyjadril, že jej deti nemá rád, chce ich
umiestniť do azylového domu a má záujem ponechať si len ich vlastné dieťa. Matka sa vyjadrila, že túto

možnosť zvažuje, nechce s partnerom o deti bojovať. D.. Q. na deti často kričí a vulgárne im nadáva
kvôli známkam, poriadku v dome a pod., pričom matka jeho správanie obhajuje.ZosprávyopovestiMestskéhoúraduvBanskejBystricizodňa04.09.2015súdzistil,žepodľavyjadrenia
Š. Q., tento žije v spoločnej domácnosti s družkou a synom G. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza
z tohto vzťahu. Na adrese trvalého pobytu v R. R., Z. V. XX, sa nezdržiava. Podľa jeho vyjadrenia v

súčasnosti býva na adrese R. R., D. V. XX.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu okresnej prokurátorky a obžalovaného súd vykonal
dokazovanie prečítaním výpovede svedkyne - osoby mladšej ako 15 rokov I. A. zo dňa 18. 08. 2015,
nakoľko z technických dôvodov sa nepodarilo prehrať DVD záznam z výsluchu a podľa § 270 ods. 2

Tr. por. sa za súhlasu okresnej prokurátorky a obžalovaného bol prečítaný písomný prepis kamerového
záznamu z výsluchu svedkyne - osoby mladšej ako 15 rokov I. A. zo dňa 18.08.2015. Z uvedeného
súd zistil, že mal. I. A. obžalovaného Š. Q. eviduje tak, že s nimi žil v spoločnej domácnosti od vtedy,
ako sa presťahovali do „chatky v Podlaviciach“ (na otázku s kým bývala v Podlaviciach odpovedala „s
mamou, otcom a bratmi“, na otázku ako sa volá oco, odpovedala „. Q., na otázku ako dlhu s nimi býval
odpovedala „neviem, keď sme prišli, tak býval s nami“, „iba keď sme prišli do chatky, tak s nami býval“,

na otázku, či bývali v jednom byte odpovedala „áno“). K otázkam, ako sa správala obvinený k jej matke
C. R. uviedla, že sa ...hádali, potom išli do bitky, videla ako sa bili, bolo to päsťou, potom chytil mamu
pod krk, sadol si na ňu ... Potom keď mama bola doma, oco bol opitý, asi aj mama, oni sa pohádali oco
strčil mamu, ona spadla udrela si ... sánku, tak potom išla večer do nemocnice, museli jej dať drôty,
nemohla jesť, išla jej krv, všade bola krv, na stene bola krv, lebo z úst jej išla krv. Mamu bil na ústa,

po nose, alebo na krk, na nohe, na ruke, na chrbáte. Mame nadával často, vtedy keď mu išlo všetko
na nervy. Čo sa týka správania obžalovaného ku svojej osobe k otázkam vyšetrovateľa vypovedala, že
potom ako dcéra sestry obžalovaného na ňu „naklamala“, že zobrala na ruky malého, jej obžalovaný
vylial polievku na hlavu, potom ju udrel. Udrel ju po zadku, po ruke, po ramene. V Podlaviciach ju zbil
veľakrát, najčastejšie rukou, varechou alebo niekedy aj opaskom. Povedal jej aj, že je „štetka, kurva a

tak“. Na nákupy chodila na príkaz mamy alebo otca aj večer, furt, keď nemali čo na jedenie. V detskom
domove je, pretože kradla a zle sa učila. Prečo je tam aj jej brat, to uviesť nevedela. V detskom domove
sa jej páči, domov sa vrátiť nechce, lebo sa tam ku nej zle správali. Otca nechce vidieť za to, čo spravil
jej, bratovi a mamine. Čo sa týka jej brata, obžalovaný ho zbil, keď bol zlý, buď ho zbil varechou, rukou,
alebo ho chytil „takto hore“ a pustil na zem alebo ho aj nepustil.

Vo vzťahu k uvedenej výpovedi sa žalovaný vyjadril, že to, čo vypovedala maloletá I. nie je pravda.
Nie je pravda to, že ju bil a že ju posielal do obchodu na nákupy. Nie je pravda ani to, že údajne bil
jej matku C. R..

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom okresnej prokurátorky a obžalovaného súd vykonal
dokazovanie prečítaním znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria G.. A. M. K. G.. Q. L. zo dňa 13.03.2015. Zo záverov konštatovaného znaleckého posudku
vyplýva, že poškodená C. R. v období, keď žila spoločne s deťmi I. K. D. A. v spoločnej domácnosti
s obžalovaným bola z jeho strany fyzicky aj verbálne napádaná. Pokiaľ došlo k zmene výpovede

poškodenej, súvisí to s jej osobnostnou štruktúrou a úrovňou mentálnych schopností, ktoré sú znížené
do hraničného pásma mentálnej retardácie, vzhľadom k čomu je pomerne ľahko okolím ovplyvniteľná
a manipulovateľná. Správanie svojho druha, nadávanie, urážanie ako aj fyzické útoky nedokázala
primerane riešiť a jej konanie nesmerovalo k jeho potrestaniu. Trpí syndrómom týranej osoby, ktorého
znakmi sú pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania a zotrvávanie s ním vo vzťahu,

ospravedlňovanie jeho správania, bagatelizovanie následkov a zranení. U mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX
a mal. D. A., nar. XX.XX.XXXX znalkyne konštatovali syndróm týraného a zanedbávaného dieťaťa.
Jednalo sa u nich o fyzické (zlé zaobchádzanie a nestaranie sa) aj psychické (nedostatočná stimulácia,
zanedbávanie základných duševných a citových potrieb - psychická deprivácia, nedostatok lásky,
porozumenia, identifikácie) týranie. U poškodenej C. R. neboli zistené známky psychotraumatizácie v

súvislosti s týraním. U maloletých I. K. D. A. boli zistené aj následky psychotraumatizácie v súvislosti
s týraním, pričom nebolo možné jednoznačne uviesť, či ide o následky trvalého alebo prechodného
charakteru.

Znalkyňa MUDr. A. M., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na hlavom

pojednávanízotrvalanazáverochobsiahnutýchvichznaleckomposudkuajskolegyňouG..L.,nechcela
ich nijak meniť ani dopĺňať. K záverom dospeli spoločne. Na otázku obhajoby, či vie časovo určiť kedy
začali byť deti úzkostné a psychicky týrané, uviedla, že časovo je to možno ohraničiť v období, keď u
detí nastala zmena v správaní, kedy sa k nim obž. začal správať spôsobom opísaným v skutkovej veteobžaloby. Podnet vyšiel zo školy, ktorá si všimla zmenu v správaní maloletých detí, pozorovali signály
nasvedčujúce,žesúdetitýranéazačalivovecikonať.Totoobdobiepovažujemzaobdobie,keďmaloleté
deti boli týrané. Vtedy už p. Račko, čo je ex partner p. Baszóovej, s nimi dávno nežil.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd vykonal
dokazovanie čítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychológia G.. O. N. zo dňa 09.03.2015 z ktorého vyplýva, že na základe vykonaného psychologického
vyšetrenia matky detí C. R. sú u nej konštatované intelektové schopnosti zodpovedajúce hraničnému

písmu mentálne retardácie, ukončenú má osobitnú školu, jej pamäťové schopnosti sú hlboko
podpriemerné, zaostáva v dlhodobej i krátkodobej pamäti. Jej osobnosť je abnormne štruktúrovaná,
mentálne retardovaná, rebríček jej hodnôt nie je kvalitný, empatické schopnosti nie sú dostatočne
vypestované. Sociálna adaptabilita je oslabená, je zvýšene naviazaná na okolie. Emotivita je labilná,
egocentrická, frustračná tolerancia je znížená, ťažšie sa vyrovnáva zo záťažovými situáciami. Boli u
nej zistené sklony k účelovému skresľovaniu reality, v minulosti vypovedala rozdielne v porovnaní s

aktuálnym stavom, kedy pri znaleckom vyšetrení udávala, že druh ju a Gabiku nikdy nebil, všetko si to
vymyslela dcéra Gabika. Je pravdepodobné, že po odchode detí z ich spoločnej domácnosti došlo medzi
partnermi k zlepšeniu ich partnerského vzťahu, v súčasnosti sa starajú len o ich spoločné dieťa a čakajú
ďalšie dieťa. Podľa spisovej dokumentácie nevlastný otec nemal ku Gabike a Petrovi dobrý vzťah, tlačil
na družku, aby dala deti do detského domova. Matka detí sa obávala i sociálnych dôsledkov v prípade

odchodu svojho druha zo spoločnej domácnosti. Ovplyvnenie výpovede poškodenej zo strany inej osoby
je málo pravdepodobné, je zrejmé, že došlo k zlepšeniu vzťahov medzi partnermi odchodom maloletých
detí. Poškodená v súčasnosti nemá záujem o návrat svojich starších detí. Maloletá I. A. opakuje 2. triedu,
na zlyhaní dieťaťa mali podiel znížené intelektové schopnosti, ale aj konfliktné prostredie v rodine, veľa
vymeškaných hodín a nadmerné pracovné zaťaženie dieťaťa. S nevlastným otcom sa nechce stretávať,

nechce sa vrátiť do domáceho prostredia. Maloletý D. A. dosahuje v škole slabý prospech, na slabších
vyučovacích výsledkoch má podiel znížený intelekt, v minulosti veľa vymeškaných hodín, nedostatočná
príprava na vyučovanie v domácich podmienkach ako aj konfliktné domáce prostredie. Dieťa má
vytvorený pozitívny citový vzťah predovšetkým k sestre Gabike, ale aj k mame a malému bratovi G.. Do
domáceho prostredia sa nechce vrátiť, nevlastný otec bil mamu, tiež ich s Gabikou, keď neposlúchali.

Obe deti jednotlivo pri znalkyniach uviedli, že videli, ako Š.. Q. bil mamu. Mal. I. A. o tom vôbec nechcela
rozprávať, rozplakala sa. Neskôr uviedla, že videla, ako otec bil mamu. Mama im hovorila, že nemajú
hovoriť zle na obžalovaného, mama im to potom vyčíta. Deti boli pravdepodobne ovplyvnené matkou,
ktorá im v minulosti hovorila, že sa nemajú negatívne vyjadrovať o obžalovanom. Maloletý D. A. zhodne
uviedol, že videl, ako nevlastný otec bil mamu. Maloleté deti boli svedkami konfliktov medzi mamou a

nevlastným otcom, čo negatívne vplývalo na ich osobnostný vývin. U poškodených C. R., mal. I. A. a
mal. D. A. sa neprejavili sklony ku konfabulácii (hrubé poruchy pamäte). Sú schopní vnímať, zapamätať
si a následne reprodukovať prežité udalosti v dostatočnej miere.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých G.. O. N. na

hlavnom pojednávaní zotrvala na svojich znaleckých záveroch, nechcela ich nijak meniť ani modifikovať,
ani vzhľadom na odstup času. Na otázku predsedu senátu, aby sa znalkyňa vyjadrila k výpovedi
svedkyne G.. M. G. zo dňa 25.01.2016, kde hovorila o svojich poznatkoch, ktoré má od súčasných
profesionálnych rodičov maloletých detí, že deti sa pri náznakoch kriku alebo zvýšeného hlasu boja a
konkrétne Gabika si snaží chrániť hlavu, nech sa k tomu vyjadrí, znalkyňa uviedla, že to zapadá do

kontextu toho, čo uviedla v záveroch svojho znaleckého posudku, že deti trpia syndrómom týranej osoby,
že boli v minulosti obžalovaným bité a vybudovali si isté obranné mechanizmy, ako sa týmto útokom
brániť. Na otázku predsedu senátu, ako si má súd interpretovať jej záver, že maloleté deti Gabika a Peter
nechcú už otca vidieť, netúžia po ňom a nechcú sa vrátiť do domácnosti, kde bude aj on, uviedla, že je
vysoko pravdepodobné, že deti majú z obžalovaného strach, že si ho spájajú s negatívnymi zážitkami,

spojenými s fyzickým týraním a boja sa ho.

Podľa § 268 ods. 2 sa so súhlasom okresnej prokurátorky a obžalovaného súd vykonal dokazovanie
čítaním znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria G.. A.. M.
zo dňa 05.11.2015, z ktorého vyplýva, že obžalovaný Š. Q. nie je závislý od alkoholu pričom vzhľadom na

uvedený diagnostický záver znalkyňa nenavrhla vo vzťahu k obžalovanému žiadne ochranné opatrenie.Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát priestupkovo za spáchanie
priestupkov na úseku porušenia pravidiel cestnej premávky.

Trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby sa podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona dopustí
ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické
utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu

alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Podľa § 208 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

V zmysle § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie
páchanie trestného činu po dlhší čas a na viacerých osobách.

V zmysle § 127 ods. 5 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 rozumie aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej

domácnosti.

Objektom trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb,
ktoré so zreteľom na nedostatok veku (deti) v starostlivosti alebo výchove iných osôb. Starostlivosťou
a výchovou sa rozumie nielen činnosť rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, ale aj akákoľvek iná

starostlivosť a výchova, bez ohľadu na to, či ide o vzťah prechodný alebo trvalý, a bez ohľadu na
to, či bol založený zákonnou úpravou, úradným rozhodnutím, pracovnou alebo inou zmluvou, alebo
konkludentným činom. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším
stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť
alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie a to bez ohľadu na to, či u nej vznikli následky na zdraví. Na

naplnenie znakov tohto trestného činu je potrebné, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené
fyzické alebo psychické utrpenie, a to konaním uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
pričom pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje
telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú
celkom krátky, prechodný čas.

Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že obžaloba bola podaná dôvodne, skutok
sa stal tak, ako je tento popísaný v skutkovej vete obžaloby, vykazuje znaky zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a spáchal ho
obžalovaný. Súd v konaní považoval za preukázané, že obžalovaný v období od mája 2014 do 27.

októbra 2014 v Banskej Bystrici na Podlavickej ceste č. XX družku C. R., U.. XX. XX. XXXX a jej
maloleté deti, s ktorými žil v spoločnej domácnosti I. A., U.. XX. XX. XXXX K. D. A., U.. XX. XX. XXXX
týral tak, že ich fyzicky napádal tým spôsobom, že ich bil rukami a rôznymi predmetmi po rôznych
častiach tela, kričal do nich, vulgárne im nadával a maloletým deťom sa vyhrážal umiestnením do
detského domova, pričom vyhrážky sa stupňovali a maloleté deti mali z neho strach, čím im spôsoboval

fyzické a psychické utrpenie. Obžalovaný je zo spáchania žalovaného skutku usvedčovaný najmä
výpoveďou poškodenej mal. I. A., z ktorej vyplýva, že obžalovaný bil jej matku, poškodenú C. R. a
vulgárne jej nadával, čoho boli svedkom obidvaja maloletí poškodení. Ju a jej brata fyzicky trestal,
vulgárne jej nadával, vyvolával u nich strach z umiestnenia v detskom domove, pričom popísala konanie
obžalovaného tak, ako je uvedené v obžalobe. Obžalovaný sa pred nimi ani ich matkou netajil, že k

nim má negatívny vzťah, nechce ich, požadoval od matky, aby ich dala do detského domova, ktorú
skutočnosť potvrdila aj poškodená C.. R.. Znaleckým dokazovaním v podobe znaleckého posudku
znalkýň z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, G.. A. M. a G.. Q. L. zo dňa 13.03.2015,
bolo preukázané, že poškodená C. R. v dôsledku konania obžalovaného trpí syndrómom týranej osoby.
U mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. A., nar. XX.XX.XXXX znalkyne rovnako konštatovali syndróm

týraného a zanedbávaného dieťaťa. Jednalo sa u nich o fyzické (zlé zaobchádzanie, nestaranie sa) aj
psychické(nedostatočnástimulácia,zanedbávaniezákladnýchduševnýchacitovýchpotrieb-psychická
deprivácia, nedostatok lásky, porozumenia, identifikácie) týranie. U poškodenej C. R. znalci nezistili
známky psychotraumatizácie v súvislosti s týraním. U maloletých I. K. D. A. boli zistené aj následkypsychotraumatizácie v súvislosti s týraním, pričom však nebolo možné jednoznačne uviesť, či ide o
následky trvalého alebo prechodného charakteru. Zo znaleckého posudku znalkyne G.. O. N. zo dňa
09.03.2015 vyplýva, že u poškodených mal. I. A. a mal. D. A. sa neprejavili sklony ku konfabulácii

(hrubé poruchy pamäte) pričom bolo súčasne konštatované, že sú schopní vnímať a reprodukovať
prežité udalosti v dostatočnej miere, ktorá skutočnosť podporuje vierohodnosť výpovede mal. Gabriely
v prípravnom konaní ako aj vyjadrenia obidvoch maloletých pred znalcami. Maloleté deti boli svedkami
konfliktov medzi mamou a nevlastným otcom - obžalovaným, čo negatívne vplývalo na ich osobnostný
vývin. V dôsledku týrania zo strany obžalovaného došlo k zreteľnej zmene správania u mal. Gabriely

od začiatku školského roku 2014/2015, kedy boli u tejto pozorované silné úzkostné stavy, ktoré výrazne
zhoršili jej výkon na vyučovacom procese. V zmysle zistení sociálneho pedagóga bola mal. Gabriela
hodnotená ako utiahnutá, smutná, nezapájala sa do aktivít počas vyučovania, pričom dovtedy išlo o
komunikatívne a veselé dieťa. Pred začiatkom matkinho vzťahu so Š. Q. sa matka príkladne starala o
dcéru, pravidelne komunikovala s triednou učiteľkou žiačky, pomáhala jej s domácou prípravou, pričom
výrazný negatívny obrat v jej správaní začal práve po začiatku bývania v spoločnej domácnosti so Š.

Q. (podnet G.. E. Y., školskej psychologičky Základnej školy J. G. Tajovského, Gaštanová 12, 974 09
Banská Bystrica zo dňa 16.10.2014, výpoveď L. A., výpoveď G.. C. N.). Z výpovede svedka G.. M.
G., psychologičky v Detskom domove Kollárova, Banská Bystrica súd považoval za preukázané, že po
odňatí týchto detí zo spoločnej domácnosti s obžalovaným a ich umiestnením do uvedeného detského
domova sa deti evidentne uvoľnili. U mal. Gabriely bolo v uvedenom zariadení spozorované, že pri

náznakoch kriku alebo zvýšeného hlasu si snaží chrániť hlavu, čo naznačuje, že v minulosti bola bitá.
Rovnako bolo zistené, že jej v minulosti niekto nadával a ponižoval ju, ktorá skutočnosť bola následne
potvrdená aj zo strany profesionálneho rodiča, pričom v súvislosti s popísanými prejavmi znalkyňa
G.. N. uviedla, že to zapadá do kontextu toho, čo uviedla v záveroch svojho znaleckého posudku, že
deti trpia syndrómom týranej osoby, že boli v minulosti obžalovaným bité a vybudovali si isté obranné

mechanizmy, ako sa týmto útokom brániť. Skutočnosť, že maloleté deti Gabika a Peter nechcú už otca
vidieť, netúžia po ňom a nechcú sa vrátiť do domácnosti, kde bude aj on, interpretovala tak, že je vysoko
pravdepodobné,žedetimajúzobžalovanéhostrach,žesihospájajúsnegatívnymizážitkami,spojenými
s fyzickým týraním a boja sa ho.
Uvedené dôkazné prostriedky jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach usvedčujú obžalovaného

zo spáchania skutku popísaného v obžalobe a súčasne vyvracajú jeho tvrdenie, že skutku, ktorý je mu
kladený za vinu, sa nedopustil, družku ani jej deti nikdy fyzicky nenapadol, ani sa s ňou nikdy nehádal.
Pokiaľ aj poškodená C.. R. poprela týranie svojej osoby a jej mal. detí zo strany obžalovaného, súd
v tejto súvislosti pripomína, že u poškodenej bol zistený syndróm týranej osoby, ktorého znakmi sú
aj pretrvávajúca väzba k agresorovi, zatajovanie týrania, ospravedlňovania jeho konania. Na viac na

základe vykonaného dokazovania možno prijať záver, že výpoveď a obhajovanie konania obžalovaného
bolo z jej strany podmienené aj obavou zo sociálnych dôsledkov v prípade odsúdenia svojho druha v
podobe možnej straty bývania a finančného zabezpečenia, ktoré jej tento poskytuje (z výpovede G..
E. Y. vyplýva, že matka situáciu neriešila s odôvodnením, že čo by ona bez obžalovaného robila).
Účelovosť jej výpovede preukazuje aj postupná zmena jej vyjadrení a výpovedí počas trestného

konania v prospech obvineného. V kontexte týchto skutočností súd vyhodnotil jej výpoveď na hlavnom
pojednávaní ako nedôveryhodnú, pričom táto bola navyše plne vyvrátená vykonaným dokazovaním
výpoveďami osôb, ktoré vo vzťahu k obžalovanému ako aj poškodeným možno hodnotiť ako nestranné a
ktoré počas celého konania zotrvali na svojich vyjadreniach a záveroch. V neposlednom rade vykonané
dokazovanie vyvracia výpovede svedkov G. N., sestry obžalovaného, svedkyne Y. D. a svedka G.

Q., brata obžalovaného, ktorí v prípravnom konaní uviedli, že obžalovaní sa k družke - poškodenej
C. R. správal „normálne“ a nerobil rozdiely medzi jeho deťmi a deťmi poškodenej. Súd podotýka, že
dôveryhodnosť výpovedí uvedených svedkov znižuje ich príbuzenský vzťah s obžalovaným.

Obžalovaný sa v konaní bránil, že z jeho strany nemohlo dôjsť k spáchaniu žalovaného skutku, nakoľko

sa do spoločnej domácnosti k poškodenej C.. R. a mal. deťom I. K. D. A. nasťahoval až pred Vianocami
v decembri 2014. V období od mája 2014 až do októbra 2014 (v ktorom období sa mal dopustiť skutku,
ktorý mu je v zmysle obžaloby kladený za vinu) s nimi ešte v spoločnej domácnosti nebýval. Pokiaľ sa
aj nachádzal v domácnosti poškodenej v čase sociálneho zisťovania, bola to náhoda a zhoda okolností.
G.. N. E. (zástupca opatrovníka mal. poškodených ÚPSVR) na hlavnom pojednávaní uviedla, že

pokiaľ vychádza z úradného záznamu z 10.10.2012, poškodená začala s obžalovaným žiť od leta
2012. Z úradných záznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.05.2014, 06.10.2014
a 16.10.2014 vyplýva, že poškodený bol v uvedené dní počas sociálneho zisťovania prítomný v
domácnosti poškodenej C.. R.. Z výpovede C.. R. zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že obžalovaný sa k nejpresťahoval na Podlavickú cestu XX koncom roka 2013 po tom, ako zostala tehotná, kedy na Vianoce už
boli všetci spolu. Dňa 30.06.2015 v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný sa ku nej nasťahoval
v máji roku 2014, keď sa jej narodil ich spoločný syn. Z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou

dňa 15.10.2015 súd zistil, že poškodená tu vypovedala, že obžalovaný u nej na Podlavickej ceste 94
začal bývať v decembri 2014, čo potvrdil aj obžalovaný. Mal. Gabriela vypovedala, že obžalovaný s
nimi býval od vtedy, ako sa presťahovali do chatky v Podlaviciach. Rovnako G.. C. N., triedna učiteľka
mal. Gabriely uviedla, že má takú vedomosť, ž obžalovaný žil v spoločnej domácnosti s poškodenou
od začiatku, ako prišli bývať do Podlavíc. Pokiaľ sa pokúšala skontaktovať s jej zákonným zástupcom,

telefónny kontakt bol uvedený iba na p. Q.. Pri pokuse riešiť neprospech žiačky sa tak isto podarilo
skontaktovať iba s ním. Pokiaľ bol upozornený, že nie je zákonným zástupcom mal. Gabriely, uviedol,
že jeho družka má malé dieťa a preto tieto veci rieši on. Svedkovia G. N., sestra obžalovaného, Y. D.
a svedok G. Q., brata obžalovaného, zhodne uviedli, že obžalovaní sa k družke - poškodenej C. R.
nasťahoval v decembri 2014.
Súd na základe hodnotenia vykonaných dôkazov samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach

konštatuje, že je možné bezpečne ustáliť, že obžalovaný začal žiť s poškodenou C. R. najneskôr v máji
2014, ktorý záver súdu podporili najmä úradné záznamy zo zisťovania Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny ako aj výpoveď G.. N. E. zo dňa 26.11.2015, z ktorých vyplýva, že obžalovaný sa dňa 13.05.2014
nachádzal v domácnosti poškodenej C. R. (pričom poškodená sa o ňom vyjadrila ako o svojom druhovi),
výpovede mal. detí, najmä mal. Gabriely, ktoré vnímali obžalovaného ako člena spoločnej domácnosti

od počiatku, ako sa nasťahovali do Podlavíc v roku 2012. Rovnako aj triedna učiteľka mal. Gabriely (v
r. 2012 - 2014) Mgr. C. N. mala vedomosť, že obžalovaný s nimi žil od začiatku, ako sa presťahovali
do Podlavíc. Pokiaľ triedne učiteľky mal. Gabriely niečo potrebovali, kontakt v rámci rodiny mali na
obžalovaného. Z výpovedí poškodenej C.. R. v skoršom štádiu prípravného konania vyplýva, že s
obžalovaným začali spolu intenzívne žiť v máji 2014, kedy sa im narodil spoločný syn. Pokiaľ poškodená

neskôr zmenila svoju výpoveď, súd zmenu výpovede v súlade s predchádzajúcim výkladom vyhodnotil
ako účelovú, podmienenú syndrómom týranej osoby a motivovanú strachom z odchodu obžalovaného
zo spoločnej domácnosti spojeného s jeho negatívnymi dôsledkami na poškodenú C.. R. a ich spoločné
deti. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené neuveril výpovedi obžalovaného, poškodenej C.. R., ako
aj svedkov G. N.Š., Y. D., G. Q., že s poškodenou začal bývať až v decembri 2014, t.j. po odchode

jej detí do detského domova, pričom opätovne podotýka, že hodnovernosť výpovede menovaných
svedkov znižuje ich príbuzenský vzťah s obžalovaným. Z vykonaného dokazovania potom súd ustálil,
že obžalovaný páchal zločin týrania blízkej a zverenej osoby spôsobom uvedeným v obžalobe od mája
2014 do 27. októbra 2014, kedy ich matka v zmysle rozhodnutia súdu odovzdala do detského domova.

V zmysle súdnej praxe za spáchanie trestného činu po dlhší čas je možné považovať konania
dosahujúce časové trvanie 6 mesiacov pri zohľadnení všetkých okolností prípadu. Súd potom aj
v kontexte predchádzajúcich záverov konštatuje, že v posudzovanom prípade bolo preukázané, že
obžalovaný páchal zločin týrania blízkej a zverenej osoby po dlhší čas a na viacerých osobách (C.. R.,
G.. I. A. K. G.. D. A.), teda závažnejším spôsobom konania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 138

písm. b/, písm. j/ Trestného zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na osobu obžalovaného, jeho pomery,
možnosť nápravy, spôsob spáchania činu, jeho následky ako aj motív jeho konania. Zároveň
postupoval podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pričom hodnotil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/
Trestného zákona), nepriťažovalo mu nič. Trestný zákon za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov. Keďže u
obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, horná hranica zákonom stanovenej trestnej
sadzby sa znížila o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona).

Zo znaleckého posudku G.. O. N. zo dňa 09.03.2015 vyplýva, že je zrejmé, že po odchode detí zo
spoločnej domácnosti došlo k zlepšeniu vzťahov medzi partnermi - obžalovaným Š.. Q. a poškodenou
C.. R., pričom v čase vypracovania posudku títo opatrovali len ich vlastné dieťa a čakali ďalšie. Pred
vyšetrením sa k sebe túlili, objímali, poškodená sa vyjadrovala o obžalovanom pozitívne. Z uvedeného

možno vyvodiť záver, že obžalovaný zmenil svoj postoj k páchaniu trestnej činnosti, o spoločné deti
s poškodenou C.. R. sa stará, rešpektuje spoločenské a právne normy. Treba zdôrazniť, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by na poškodenú C.. R. a jej dve mal. deti s
obžalovaným malo výrazný negatívny dopad, nakoľko obžalovaný je zamestnaný, má stabilný príjem,pričom poškodená C.. R. poberá len príspevky na deti. Uvedené okolnosti na strane obžalovaného
odôvodňujú zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu a preto je v danom prípade podľa názoru súdu
na mieste klásť dôraz najmä na výchovnú zložku trestu, a to v podobe uloženia podmienečného trestu

odňatia slobody. Súd preto považoval za primerané mimoriadne znížiť u obžalovaného trest odňatia
slobody pod jeho dolnú hranicu za požitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona a
preto potom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorého odklad mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Opatrovník poškodených 1/ maloletej I. A., nar. XX. XX. XXXX a 2/ maloletého D. A., nar. XX. XX.
XXXX, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnej právnej ochrany detí a sociálnej kurately, si v konaní v zmysle § 46 Trestného poriadku
(výsluch zo dňa 26.11.2015) uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 6000,- Eur, 3000,- Eur na
každé maloleté dieťa. V danom prípade konaním obžalovaného nepochybne došlo k neoprávnenému

zásahu do osobnostným práv poškodených a na strane poškodených maloletých Gabriely a Petra A. bol
zistený syndróm týraného a zanedbávaného dieťaťa, ako aj následky psychotraumatizácie v súvislosti
s týraním, avšak zo strany znalkyne nebolo jednoznačne konštatované, či ide o následky trvalého alebo
prechodného charakteru. V danom prípade tak vykonané dokazovanie neviedlo k ustáleniu závažnosti
vzniknutej ujmy na strane poškodených, čo je jeden zo základných predpokladov pri určovaní výšky

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd by pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody v
podobe nemajetkovej ujmy musel vykonať ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre zistenie závažnosti
vzniknutej ujmy, pričom súd pripomína, že účelom trestného konania je primárne náležité zistenie
trestných činov a potrestanie páchateľov podľa zákona. Súd z uvedených dôvodov podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku odkázal opatrovníka so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne

konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd Banská Bystrica. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.