Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Škrab

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203795
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815203795.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36432105, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so
sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: W. U., M.. XX.X.XXXX, Q. W. M. A., Ž. XXX/XX,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3,
o vymoženie 765,92 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov

nad Topľou zo dňa 2.6.2015 pod č.k. 11Er/370/2015-18, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rozhodol tak po zistení, že exekučným titulom v danom prípade je Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, P. Q. J. Č.. I.-XXXX zo dňa 24.10.2014. Mal za to, že oprávneným predložený rozhodcovský
rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 11 bod 11.5. VOP spoločnosti Všeobecnej úverovej
banky, a.s., tvoriacich súčasť Zmluvy o bežnom účte zo dňa 3.11.2005, vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľa vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom. Uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky a
následnékonaniepredrozhodcovskýmsúdomviedlivosvojichdôsledkochktomu,žespotrebiteľovibola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice
93/13/EHS. Preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia vyhovel, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Zastáva názor, že exekučný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je toho názoru, že súd

prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako
pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj zákonné limity pre skúmanie exekučného
titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky.
Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd ním viazaný rovnako. Preto nemá oprávnenie skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej

bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK).Tvrdí, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Zastáva názor, že v prejednávanej veci súd nesprávne
aplikoval sekundárne právo Európskej únie. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je

určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva
vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Tvrdí, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, pretože tento nepriamy normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej

povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, teda
v žiadnom prípade interpretačný. Ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 19.3.2015, sp. zn. 43CoE/85/2015-26, v ktorom odvolací súd jednohlasne zrušil uznesenie
Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom časť tohto rozhodnutia doslovne cituje.
Tvrdí, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom,
ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal aj na skutočnosť, že

rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, t.j. Stály rozhodcovský súd P. Q. J., ktorého zriaďovateľom
je člen záujmového združenia P. Q. J., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý
vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom
P. XXX, a to v súlade s ustanovením § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Povinný sa na odvolanie oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v tejto súvislosti

správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na
zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd
dopĺňa:

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb
flexiúčtu (ďalej len „zmluva o úvere“) zo dňa 3.11.2005 (č. l. 9), uzavretej medzi predchodcom
oprávneného (F. Ú. Q., J..P..) a povinným, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide o zmluvu
spotrebiteľskú (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa odvolací súd zaoberal

rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 11.5.
Dospel k záveru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá zmluva o úvere, nedošlo k platnému
uzavretiu rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytovaných právnym
predchodcom oprávneného (F. Ú. Q., J..P.., Q.).

ZároveňsúneplatnéVšeobecnéobchodnépodmienkyakocelok,pretoženespĺňajúzákonnépodmienky
písomného právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, písomný
právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia
byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť
mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však Všeobecné obchodné podmienky
(nie sú nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere sa nemôže uzavrieť len s odkazom na
obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej
uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273

Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny vzťah (povinný v čase
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebol podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy,
aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť obchodných podmienok ako celku spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky),
čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať, inými slovami, má sa za to, že k

uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje exekučný titul).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 ,
sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej vecije ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku

škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To
znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou

z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc
(obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá
atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.