Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211012
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115211012.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, proti povinnému: Q. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., B. XXXX/XX, o vymoženie sumy
4 688,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, v mene oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. augusta 2015,
č. k. 25Er/399/2015-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 36 432 105, o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 19. 08. 2015, č. k.
25Er/399/2015-29 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského

úradu Nitra, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z., § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3
ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že oprávnený podaním zo dňa 23. 03. 2015

žiadal súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/2557 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom v Bratislave dňa 28. 05. 2014, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa31.07.2014avykonateľnosťdňa04.08.2015.Vzmysleexekučnéhotitulu
bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 4 688,34 eura, úrok vo výške 19 % ročne
zo sumy 4 688,34 eura od 02. 01. 2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne

zo sumy 4 688,34 eura od 02. 01. 2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania
vyčíslených ku dňu 01. 01. 2014 vo výške 1 020,72 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 4,42 eura
a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 285,67 eura. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku vyplýva, že Poštová banka, a. s., uzavrela s povinným dňa 06. 10. 2011 zmluvu o úvere č.
1320241911, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 5 000,- eur. Keďže povinný
dlh neuhradil, a to aj napriek výzve a pokusu o mimosúdny zmier, oprávnený pristúpil k vymáhaniu

svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je
daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma stranami v rámci Všeobecných obchodných
podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou Zmluvy a to čl. 10.2 Riešenie sporov. V zmysle bodov 10.2.2
a 3 „Banka a klient sa dohodli sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových
produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej

zmluvy a) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné aúčinné v čase začatia rozhodcovského konania. b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je
oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Ak

klient, najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie,
že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí má sa za to, že ju prijal. V zmysle čl. 2: Definícia pojmov
rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadená pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŹNA a
MEDIAĆNÁ, a. s., IČO: 35 862 882. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá aj v samotnom texte úverovej
zmluvy a to v čl. 3 ods. 5 zmluvy: Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú

zo ZoÚ vrátane sporov o platnosť, výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenouvoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach...“Súdpovažovalrozhodcovskúdoložkuuvedenú
v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle §
53 ods. 4 OZ. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi

výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si
spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým
podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a

preto je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Zo zmluvnej podmienky sa
nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Ak rozhodcovská
doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej dopredu naformulovanej
zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej

veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodcovský rozsudok vydaný za uvedených okolností nemôže
byť relevantným exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky, má
v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku, a preto súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak, že túto žiadosť súdneho exekútora
zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., Bratislava, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak,
žežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievyhovuje,aleboalternatívne,

aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d),
f), e), § 120 ods. 4, § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil
zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných
listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie tak vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň ním
súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je súd
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd nemal skúmať iné listiny, ako je napr. zmluva o
úvere,ktoráobsahujerozhodcovskúdoložku.Zdôraznil,žeprekročenímzákonnýchlimitovpreskúmanie

exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky,
súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Okrem iného poukázal aj na
nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia. Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci
konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len

ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej
preskúmavanejpôsobnosti,nežakouvprospechuvedenejinterpretácienesvedčialenjazykové,logické,
axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V súvislosti s uvedeným
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Oprávnený
mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v

zákonom určených medziach. Dodal, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský
súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda ak existuje
prekážka res iudicata, konanie súdu porušuje článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR,
keďže štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,ktorý ustanoví zákon. Súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS
21/08, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu

zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním.
Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová
banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej

a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom
konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh
rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek
splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil §
153 ods. 1 OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy

toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde,
súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja
rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní

pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s
právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán,
a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa. Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo, že súd prvého stupňa odňal
oprávnenému možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu.
Ďalej uviedol, že ani OSP, Exekučný poriadok a dokonca ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver,

že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo
veci samej. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry mal za to, že smernica je
záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom voľba foriem a metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom. Záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky teda nemožno oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej

povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie
interpretační. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru ESD, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky
v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania.
Okrem iného konštatoval, že súd prvého stupňa porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní,

keďže exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie niekedy zamietnu a inokedy
vydajú. Podotkol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní,
a to len na základe postavenia spotrebiteľa. Oprávnený zastáva právny názor, že postupom súd bol
porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny
úkon, bol nezákonne zvýhodnený len na základe svojho postavenia. Exekučný súd takýmto konaním

nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobia akýkoľvek
úkon. Takýmto spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k pasivite namiesto toho, aby boli vedení k
dodržiavaniu zákonov a povinností. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu
SR III. 23/2013-8, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007 a sp. zn. III.
ÚS 171/096 z 5. apríla 2007. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že exekučný súd mu svojim

postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože podanému odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel
k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., je potrebné odmietnuť podľa §
218 ods. 1 písm. b/ OSP z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na podanie odvolania nie je oprávnený.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.
V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť

začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom
konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V danom prípade
účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o

zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úlohu splnomocnenca účastníka konania
v konaní pred súdom môže vykonávať zásadne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku
zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovuje § 26 OSP. V zmysle tohto ustanovenia môžu
byť procesným zástupcom účastníka konania iba zákonom určené právnické osoby - Centrum pre

medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, odborová organizácia, právnická osoba založená podľa
osobitnéhozákonanaúčelvýkonuadvokáciealeboináprávnickáosoba,aktakustanovíosobitnýzákon.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, avšak v súdnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že oprávnený

splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní.
Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r.
o., vystupovala už v konaní pred exekučným súdom, keď na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 23.
06. 2015, ktorou súd žiadal oprávneného, aby doručil písomnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku (Zmluva o úvere č. 1320241911 zo dňa 06. 10. 2011 s Obchodnými

podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami) odpovedala táto spoločnosť dňa
15. 07. 2015 tým, že doručila exekučnému súdu Zmluvu o úvere dostupnápôžička a Všeobecné
obchodné podmienky platné od 01. 08. 2011 obsahujúce rozhodcovskú doložku, vystupujúc pritom
ako zástupca oprávneného bez toho, aby súd prvého stupňa zároveň doložila plnomocenstvo, z
ktorého by mal exekučný súd za preukázané, že oprávnený splnomocnil uvedenú spoločnosť na

zastupovanie v danom konaní. Súd prvého stupňa sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal a v ďalšom so
spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., nekonal. Následne v odvolacom konaní spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., podala odvolanie v mene oprávneného taktiež bez toho, aby priložila
plnomocenstvo, resp. iný doklad preukazujúci dohodu medzi oprávneným a touto spoločnosťou na
zastupovanie v predmetnom súdnom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dodáva, že spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., síce nepredložila plnomocenstvo, avšak ani prípadné predloženie
plnomocenstva spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., na zastupovanie oprávneného v
exekučnom konaní by nemalo za následok jej oprávnenie platne zastupovať oprávneného v tomto
exekučnom konaní vzhľadom k tomu, že uvedená spoločnosť nespĺňa zákonné predpoklady právnickej

osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné zastupovanie účastníka konania v zmysle § 26 OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,
ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods.

1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.
Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.