Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19C/10/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211202382
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7211202382.21

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľky: X.. O.. Ľ. H.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. X, Košice, zastúpená JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, so sídlom Štúrova
20, Košice, proti odporcovi: Mestská časť Košice - Sídlisko KVP, so sídlom Tr. KVP 1, Košice, IČO: 00
691 089, zastúpený JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom Mlynárska 19, Košice, v
konaní o neplatnosť odvolania z funkcie, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy,

rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania navrhovateľky z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e p o p r á v o p l a t n o s t i rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 15.7.1997, sa navrhovateľka pôvodne domáhala

1/ určenia neplatnosti jej odvolania z funkcie miestneho kontrolóra, 2/ určenia neplatnosti na toto
odvolanie nadväzujúceho skončenia pracovného pomeru s odporcom, 3/ náhrady mzdy pri neplatnom
skončení pracovného pomeru a 4/ náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 6.638,78 Eur za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, v súvislosti s odvolaním z funkcie a skončením
pracovného pomeru. V návrhu navrhovateľka v podstatnom tvrdila, že činnosť miestnej kontrolórky
vykonávala objektívne a nezávisle, pritom vždy postupovala podľa zákona. Jej kontrolné zistenia, ako

uviedla, ťažko znášali koaliční poslanci miestneho zastupiteľstva, prednostka úradu i starostka mestskej
časti odporcu, ktorých si tým znepriatelila. Začali voči nej „psychologickú vojnu“, ktorá sa prejavila
okrem iného i neschválením mimoriadnych odmien pre navrhovateľku, rozširovaním obrazu neschopnej
a neobjektívnej kontrolórky o nej a tiež i negovaním jej správ o kontrolnej činnosti koaličnými poslancami.
Cieľom tohto postupu, podľa tvrdenia navrhovateľky, bolo zbaviť sa jej, k čomu poslanci miestneho
zastupiteľstva, na základe iniciatívy poslanca za Demokratickú stranu, členom ktorej bol i starosta

mestskej časti odporcu, využili to, že na zasadnutie miestneho zastupiteľstva dňa 13.3.1997 sa osobne
prišla na navrhovateľku sťažovať jedna obyvateľka mestskej časti, za to, že pre iného obyvateľa vydala
potvrdenie, nezakladajúce sa na pravde. Navrhovateľka v tejto súvislosti vysvetlila, že pokiaľ obyvateľovi
mestskej časti p. D. vydala potvrdenie o tom, že za roky 1996 až 1997 nebola na jeho osobu mestskej
časti odporcu podaná sťažnosť, urobila tak len z dôvodu, že v centrálnej evidencii sťažnosť nebola
evidovaná, pričom pochybil starosta mestskej časti, pokiaľ jej „celú kopu“ sťažností podaných na tohto

obyvateľa, nepostúpil na zaevidovanie. Na tomto základe navrhovateľka tvrdila, že dôvod, pre ktorý
bola miestnym zastupiteľstvom mestskej časti odporcu na jeho zasadnutí dňa 13.3.1997 odvolaná z
funkcie miestneho kontrolóra, ktorý mal spočívať v dlhodobom zanedbávaní povinností, tak, ako ho
predpokladalo ust. § 18 ods. 6 písm. c) zák. č. 369/1990 Zb. vo v tom čase účinnom znení, nebol
materiálne naplnený a preto je toto odvolanie neplatné. Neplatným, podľa tvrdenia navrhovateľky v
priebehu konania (pozn. súdu: prvý krát v odvolaní zo dňa 29.11.2004), bolo jej odvolanie z funkcie

miestnej kontrolórky tiež z dôvodu, že jej odvolanie v písomnej forme nebolo doručené. Argumentovala
v tomto zmysle, že za listinu o odvolaní nemožno považovať list, ktorým bola informovaná o skutočnosti,že miestne zastupiteľstvo ju z funkcie miestneho kontrolóra odvolalo, ktorý neobsahoval konkretizáciu
povinností, ktoré mala porušiť, ale čo do dôvodov odvolania len odkazoval na ust. § 18 ods. 6 písm.
c) zák. č. 369/1990 Zb. Tvrdila v tejto súvislosti, že nie len ona, ale ani miestne zastupiteľstvo pri

rozhodovaní o jej odvolaní z funkcie miestneho kontrolóra, o konkrétnych porušeniach povinností pri
výkone tejto činnosti, nebolo oboznámené. Už len z dôvodu neplatnosti odvolania z funkcie miestneho
kontrolóra bolo, podľa argumentácie navrhovateľky, neplatným tiež naňho nadväzujúce skončenie
pracovného pomeru výpoveďou, uplatnenou odporcom z dôvodu podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c) v tom
čase platného Zákonníka práce (zák. č. 65/1965 Zb), ktorá bola navrhovateľke doručená dňa 14.7.1997.

Bez ohľadu na spôsob posúdenia platnosti odvolania z funkcie miestneho kontrolóra, neplatnou, podľa
tvrdenia navrhovateľky, bola výpoveď z pracovného pomeru tiež z dôvodu nesplnenia ponukovej
povinnosti odporcom, argumentujúc v tejto súvislosti, že voľné pracovné miesto odborného referenta
na Oddelení výstavby a životného prostredia, ktoré jej odporca pred uplatnením výpovede ponúkol a
ktoré navrhovateľka odmietla prijať, nebolo so zreteľom na to, že sa jednalo o práce len na dobu určitú,
vhodným pracovným miestom.

Odporca v konaní žiaden z navrhovateľkou uplatnených nárokov neuznal. Vo svojom písomnom
vyjadrení k návrhu na svoju obranu v podstatnom tvrdil, že navrhovateľka bola z funkcie miestneho
kontrolóra odvolaná miestnym zastupiteľstvom na jeho zasadnutí dňa 13.3.1997 z dôvodu dlhodobého
zanedbávania jej povinností podľa ust. § 18 ods. 6 písm. c) zák. č. 369/1990 Zb. vo v tom čase platnom

znení;písomnéodvolaniejejbolodoručenédňa20.3.1997apretojejvýkonfunkciemiestnehokontrolóra
skončildňom21.3.1997.PonúknutévoľnépracovnémiestoodbornéhoreferentanaOddelenívýstavbya
životného prostredia, zodpovedalo, podľa tvrdenia odporcu, kvalifikácii navrhovateľky, bolo teda voľným
pracovným miestom pre ňu vhodným a preto jeho odmietnutím navrhovateľkou došlo v zmysle ust. § 65
ods. 3 v tom čase platného Zákonníka práce k založeniu nevyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii

výpovedného dôvodu pre nadbytočnosť podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c) v tom čase platného Zákonníka
práce. Iné ako ponúknuté pracovné miesto, podľa tvrdenia odporcu, uňho pred uplatnením výpovede
voľné nebolo. V priebehu konania (prvý krát na pojednávaní dňa 2.10.2003) odporca namietal tiež
aktívnu legitimáciu navrhovateľky vo vzťahu k nároku smerujúcemu k určeniu neplatnosti jej odvolania
z funkcie miestneho kontrolóra, argumentujúc s odkazom na ust. § 200ha ods. 1 O.s.p. (od 1.9.2003

nahradenýust.§250zfods.1O.s.p),žekodvolaniuzfunkcienavrhovateľkydošlouznesenímmiestneho
zastupiteľstva, ktoré v súdnom konaní môže byť podľa zákona preskúmané len na návrh prokurátora.
V tejto súvislosti odporca namietal tiež, že vecne príslušným na preskúmanie zákonnosti uznesenia
miestneho zastupiteľstva je v zmysle ust. § 250zf ods. 3 O.s.p. ( do 1.9.2003 v zmysle ust. § 200ha ods.
1 O.s.p.) krajský súd.

Konanie o návrhu navrhovateľky v pôvodnom rozsahu bolo vedené pred tunajším súdom pod sp. zn.
19C/582/1997, v ktorom v poradí prvým rozsudkom zo dňa 14.9.2004, súd návrh navrhovateľky v
celom rozsahu zamietol. Vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozsudku, za rozhodujúce vzal súd zistenie o
procedurálnej správnosti uznesenia o odvolaní navrhovateľky z funkcie miestneho kontrolóra z pohľadu

ust. § 12 ods. 2 zák. č. 369/1990 Z. z., pritom materiálnymi predpokladmi pre prijatie takéhoto uznesenia
sa vo svojich úvahách vôbec nezaoberal. V tomto rozhodnutí súd vyšiel tiež zo záveru, že navrhovateľke
ponúknuté voľné pracovné miesto bolo z pohľadu ust. § 65 ods. 3 v tom čase platného Zákonníka práce,
vhodným, a preto jeho odmietnutím navrhovateľkou, došlo k založeniu právnej domnienky o existencii
výpovedného dôvodu. Na tom istom základe súd podľa odôvodnenia zamietol tiež návrh navrhovateľky

v časti uplatnenej náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru. Rozhodnutie v časti o
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd odôvodnil skutkovým záverom o nezistení okolností pre
zníženie dôstojnosti a vážnosti navrhovateľky.

Na základe odvolania navrhovateľky, Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 11Co/341/2004 zo dňa

20.10.2005, rozsudok zo dňa 14.9.2004 v časti výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky čo
do určenia neplatnosti odvolania z funkcie miestneho kontrolóra i neplatnosti skončenia pracovného
pomeru s odporcom zmenil tak, že určil neplatnosť ako odvolania navrhovateľky z funkcie miestneho
kontrolóra tak aj skončenia jej pracovného pomeru s odporcom. V prevyšujúcej zamietavej časti
odvolací súd rozsudok zo dňa 14.9.2004 zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie

súdu prvého stupňa. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na rozdiel od právneho názoru,
ktorým sa spravoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.9.2004, odvolací súd za
významné pre posúdenie platnosti odvolania navrhovateľky z funkcie miestneho kontrolóra považoval
nie len to, či k prijatiu uznesenia došlo zákonom ustanoveným postupom (§ 12 ods. 2 zák. č. 369/1990Zb.), ale tiež i to, či boli pre odvolanie splnené aj zákonné dôvody, vymedzené v odvolaní. Odvolací
súd sa podľa odôvodnenia rozhodnutia riadil právnym názorom, podľa ktorého rozhodnutie miestneho
zastupiteľstva, ktorým dochádza k odvolaniu z funkcie kontrolóra podľa ust. § 18 ods. 6 písm. c)

zák. č. 369/1990 Zb., musí obsahovať skutkové vymedzenie toho, v čom má konkrétne spočívať
dlhodobézanedbávaniepovinností(aktorých),tak,abysúdmoholexistenciutýchtodôvodovpreskúmať.
Dlhodobé zanedbávanie povinností pritom musí vyplývať z konkrétnych skutkových vymedzení, ktoré
musia byť súčasťou rozhodovania o odvolaní, tak, aby pri ich posudzovaní nemohli vzniknúť žiadne
pochybnosti. Na dôvody odvolania, ktoré netvorili podklad pre uznesenie zastupiteľstva, na ktorom

k odvolaniu došlo, podľa právneho názoru odvolacieho súdu nemožno prihliadať. Odvolací súd v
tejto súvislosti vo všeobecnosti poznamenal, že právomoc súdu preskúmať správnosť uznesenia
miestneho zastupiteľstva o odvolaní z funkcie miestneho kontrolóra v súdnom konaní (nie v správnom
súdnictve) je daná jeho povahou, keďže sa ním v administratívnom konaní nerozhoduje o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ale smeruje k zmene práv a
povinností z pracovnoprávneho vzťahu. Riadiac sa týmito všeobecnými východiskami, odvolací súd

vyšiel zo zistenia, že podľa výpisu uznesenia zo dňa 13.3.1997, miestne zastupiteľstvo konštatovalo,
že navrhovateľka prekročila svoje kompetencie ohľadne vydávania potvrdení a následne ju z funkcie
miestneho kontrolóra odvolalo z dôvodu dlhodobého zanedbávania povinností. Zo zápisnice zo
zasadnutia miestneho zastupiteľstva pritom podľa zistenia odvolacieho súdu nevyplynulo, aby miestne
zastupiteľstvo konštatovalo i iné porušenie povinností zo strany navrhovateľky, na ktorom základe

odvolací súd uzavrel, že podmienka dlhodobého zanedbávania povinností, v prípade navrhovateľky
naplnená nebola. Čo do platnosti skončenia pracovného pomeru, odvolací súd konštatoval nadväznosť
skončenia pracovného pomeru na odvolanie z funkcie, so záverom, že už len z dôvodu neplatnosti
odvolania je následné skončenie pracovného pomeru tiež neplatné. Pri tomto spôsobe posúdenia
platnosti skončenia pracovného pomeru sa odvolací súd podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia s otázkou

splnenia ponukovej povinnosti odporcu, už nezaoberal.

Na základe dovolania odporcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Cdo/11/2006 zo
dňa 28.3.2007, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/341/2004 zo dňa 20.10.2005 zrušil a
vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor,

podľa ktorého listina o odvolaní pre svoju platnosť nevyžaduje, aby obsahovala tiež dôvody, pre ktoré k
odvolaniu došlo; v tejto súvislosti za nesprávny označil právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého je
dôvodom neplatnosti uznesenia o odvolaní, pokiaľ v ňom dôvody odvolania nie sú uvedené. Dovolací
súd akcentoval, že i keď zákon na takomto formálnom vyjadrení dôvodov odvolania (či už v uznesení
alebo listine o odvolaní) z funkcie miestneho kontrolóra netrvá, tieto musia byť pre platnosť odvolania

materiálne naplnené, pričom dôkazné bremeno preukázania ich existencie zaťažuje v súdnom konaní
zamestnávateľa. Dovolací súd v zrušujúcom rozhodnutí tiež upriamil pozornosť odvolacieho súdu na
potrebu v ďalšom konaní zaoberať sa z pohľadu ust. § 240 a v nadväznosti naňho i z pohľadu ust. § 65
ods. 2 Zákonníka práce obsahom listu zo dňa 14.3.1997, ktorý odporca považuje za listinu o odvolaní
a ktorý bol navrhovateľke doručený dňa 20.3.1997.

Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/341/2004 zo dňa 20.10.2005, Krajský
súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1Co/281/2007 zo dňa 16.10.2007, rozsudok prvostupňového súdu zo
dňa 14.9.2004, v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, vychádzajúc
z právneho názoru, vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho zrušujúcom rozsudku

sp. zn. 1Cdo/11/2006 zo dňa 28.3.2007, odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vyzvať odporcu na
preukázanie doručenia odvolania z funkcie miestneho kontrolóra navrhovateľke v zákonom stanovenej
písomnej forme a na preukázanie tiež existencie dôvodov pre odvolanie navrhovateľky z tejto funkcie
podľa ust. § 18 ods. 6 písm. c) zák. č. 369/1990 Zb. v čase rozhodovania miestneho zastupiteľstva
o odvolaní. Odporca v ďalšom konaní, písomným podaním, doručeným súdu dňa 20.5.2009 (čl.

413) upriamil pozornosť na to, že zo zápisnice zo zasadnutia jeho miestneho zastupiteľstva dňa
13.3.1997 vyplýva, že návrh na odvolanie navrhovateľky z funkcie miestnej kontrolórky predniesol
poslanec Š. a odôvodnil ho tým, že navrhovateľka dlhodobo zanedbáva svoje povinnosti, preto, že
porušuje záväzné zásady kontrolnej činnosti mestskej časti odporcu, riadi sa vlastnými subjektívnymi
názormi a svoje kontrolné zistenia nepodkladá dostatočne overenými skutočnosťami. V tejto súvislosti

odporca odkázal na Zásady činnosti miestneho kontrolóra zo dňa 28.4.1992, v ktorých čl. IV. písm.
e) je výslovne zakotvená povinnosť miestneho kontrolóra prerokovať výsledky kontroly s pracovníkmi
zodpovednými za zistené nedostatky a tiež s vedúcimi kontrolovaných orgánov a organizácii. Tvrdil, že
navrhovateľka počas celej doby výkonu funkcie miestneho kontrolóra túto povinnosť nerešpektovala,z ktorého dôvodu miestne zastupiteľstvo uznesením, prijatým na svojom zasadnutí dňa 17.10.1996,
uložilo navrhovateľke pred vypracovaním správy o kontrolnej činnosti tieto prekonzultovať s vedúcimi
pracovníkmi a prednostkou miestneho úradu, „aby nedochádzalo ku konštatovaniam, ktoré nie sú

v súlade so skutočnosťou“. Ani takto uloženú povinnosť navrhovateľka, podľa tvrdenia odporcu,
nedodržiavala, dôkazom čoho je jednak skutočnosť, že platnosť uznesenia miestneho zastupiteľstva
zo dňa 17.10.1996 predložila na posúdenie zákonnosti prokuratúre a jednak i to, že uvedené bolo
konštatované na zasadnutí Miestnej rady mestskej časti odporcu dňa 27.3.1997. Navrhovateľka,
podľa tvrdenia odporcu v tomto písomnom podaní, dlhodobo nad rámec pôsobnosti miestneho

kontrolóra, vybavovala agendu sťažností, podnetov, oznámení a petícií a v jej rámci tiež uplatňovala
postupy (predvolávala, vykonávala miestne ohliadky, komunikovala písomne a telefonicky) správneho a
daňového konania, ktoré bol oprávnený v mene mestskej časti robiť len jej starosta.

Navrhovateľka prednesom na pojednávaní dňa 30.10.2009 vzala návrh, čo do zaplatenia nemajetkovej
ujmy v peniazoch, späť. V tejto časti súd uznesením zo dňa 22.6.2010 konanie zastavil a vec o určenie

neplatnosti odvolania z funkcie miestneho kontrolóra, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a o náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, vylúčil na toto samostatné
konanie. V tomto konaní súd v poradí druhým rozsudkom zo dňa 28.2.2013 návrh na začatie konania
navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, medzi iným tiež, že
súd sa v tomto rozhodnutí vyporiadal i s námietkou vecnej nepríslušnosti okresného súdu odporcu so

záverom, že vzhľadom na to, že ust. § 250zf O.s.p. bolo do právneho poriadku vnesené až novelou
vykonanou zák. č. 353/2003 Z. z., s účinnosťou od 1.9.2003, pričom podľa prechodných ustanovení k
tejtoúpravesakonaniaužzačatémalidokončiťnasúdevecnepríslušnompodľadovtedajšíchpredpisov,
nakoľko k odvolaniu navrhovateľky z funkcie došlo dňa 13.3.1997 a k začatiu konania o neplatnosť
odvolania dňa 15.7.1997, vecne príslušným na prejednanie a rozhodnutie tejto veci je okresný súd.

Vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd za písomné odvolanie považoval list odporcu zo
dňa 14.3.1997, v ktorom mimo oznámenia o odvolaní odporca navrhovateľke ponúkol voľné pracovné
miesto odborného referenta na Oddelení výstavby a životného prostredia, pričom skutkovo vyšiel z
toho, že táto listina o odvolaní bola navrhovateľke doručená dňa 20.3.1997, následkom čoho jej funkcia
miestnej kontrolórky zanikla dňa 21.3.1997. Súd v tomto rozhodnutí, podľa jeho odôvodnenia, ďalej

vyšiel z toho, že nakoľko dňa 7.7.1997 navrhovateľka ponúknuté voľné pracovné miesto referenta
na Oddelení výstavby a životného prostredia odmietla, došlo k založeniu výpovedného dôvodu, ktorý
odporca uplatnil výpoveďou, doručenou navrhovateľke dňa 14.7.1997. Pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý
bola navrhovateľka odvolaná z funkcie miestneho kontrolóra, súd v odôvodnení tohto rozsudku len vo
všeobecnosti konštatoval, že z výpovedí svedkov a tiež z listinných dôkazov mal za preukázané, že

navrhovateľka dlhšiu dobu zanedbávala povinnosti vyplývajúce z jej funkcie, príkladom pritom uviedol,
že výsledky kontroly nevychádzali z dostatočne zistených skutkových okolností, že jej správy boli
neodborné, že navrhovateľka nekonzultovala výsledky správ s odborným aparátom miestneho úradu
mestskej časti odporcu, tak ako jej to bolo uložené uznesením „a pod.“. Riadiac sa týmito úvahami súd v
tomto svojom rozhodnutí uzavrel, že odvolanie z funkcie miestnej kontrolórky navrhovateľky bolo platné;

zohľadňujúc splnenie ponukovej povinnosti odporcom bolo platné tiež skončenie pracovného pomeru s
navrhovateľkou, z ktorého dôvodu nevzniklo navrhovateľke ani právo na náhradu mzdy pri neplatnom
skončení pracovného pomeru.

Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1Co/252/2013 zo dňa

26.2.2014 rozsudok zo dňa 28.2.2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací
súd v zrušujúcom uznesením v podstatnom konštatoval, že vo svojom skoršom zrušujúcom uznesení
sp. zn. 1Co/281/2007 zo dňa 16.10.2007 uložil súdu prvého stupňa vyzvať odporcu na preukázanie
doručenia odvolania z funkcie v písomnej forme a na preukázanie tiež existencie dôvodov pre odvolanie
navrhovateľky z funkcie miestneho kontrolóra podľa ust. § 18 ods. 6 písm. c) zák. č. 369/1990 Zb. v

znení účinnom v čase rozhodovania o odvolaní. Vytkol prvostupňovému súdu, že týmto usmernením
sa v ďalšom konaní neriadil, keďže okrem len všeobecného konštatovania, že z výpovedí svedkov a
tiež z listinných dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľka dlhšiu dobu zanedbávala povinnosti
vyplývajúce z jej funkcie, napr. tak, že výsledky kontroly nevychádzali z dostatočne zistených skutkových
okolností, že jej správy boli neodborné, že navrhovateľka nekonzultovala výsledky správ s odborným

aparátom miestneho úradu mestskej časti odporcu, tak ako jej to bolo uložené uznesením a pod., zo
zrušeného rozsudku nevyplýva, ktoré skutočnosti, v tejto súvislosti, súd prvého stupňa považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako
vec posúdil i právne. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že špecifikáciu skutočností,vedúcich k záveru o dlhodobom zanedbávaní povinností miestnej kontrolórky navrhovateľkou, vykonal
navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 20.5.2009, v ktorom zároveň i označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení v tomto smere. S obsahom tohto podania (tvrdeniami a označenými dôkazmi) sa podľa

odvolacieho súdu súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyporiadal a preto v ďalšom konaní uložil
vykonať dokazovanie predovšetkým tými dôkazmi, na ktorých odporca zakladal dôvodnosť odvolania z
funkcie miestneho kontrolóra a svoje skutkové zistenia a právne závery v novom rozhodnutí presvedčivo
a vyčerpávajúco zdôvodniť. Odvolací súd vytkol zrušenému rozsudku tiež nedostatok v smere absencie
náležitého odôvodnenia rozhodnutia v časti návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

a uložil v novom rozhodnutí vyhodnotiť ďalší postup odporcu po odvolaní navrhovateľky z funkcie
miestneho kontrolóra, ktorý vyústil do výpovede z pracovného pomeru, danej
navrhovateľke.

Vzhľadom na obranu odporcu v konaní sa súd ešte pred samotným posúdením dôvodnosti uplatneného
nároku navrhovateľky na určenie neplatnosti odvolania z funkcie miestneho kontrolóra, zaoberal otázkou

vecnej príslušnosti okresného súdu na jeho prejednanie a rozhodnutie a tiež i nadväzujúcou otázkou
procesnej legitimácie navrhovateľky vo vzťahu k tomuto nároku z pohľadu skutočnosti, že k odvolaniu
došlouznesenímmiestnehozastupiteľstva,zákonnosťktoréhopodľavsúčasnostiplatnejprávnejúpravy
preskúmava správnom súdnictve ako vecne príslušný krajský súd na návrh prokurátora. Do účinnosti
zák. č. 225/1998 Z. z. (1.7.1998) v Občianskom súdnom poriadku konanie o preskúmaní zákonnosti

tiež uznesení miestnych zastupiteľstiev osobite upravené nebolo. Uvedeným zákonom s účinnosťou
od 1.7.1998 bolo do Občianskeho súdneho poriadku vnesené ust. § 200ha podľa ods. 1 až ods.
3 ktorého ak obec, mestská časť alebo mesto nezruší na základe protestu prokurátora uznesenie
obecného zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva, ktoré je v rozpore
so zákonom, môže sa prokurátor obrátiť na súd s návrhom na zrušenie nezákonného uznesenia. (2)

Účastníkom konania je obec, mestská časť alebo mesto a ten, kto podal návrh na začatie konania.
(3) Príslušný na rozhodnutie je okresný súd, v ktorého obvode sa obec nachádza. S účinnosťou od
1.9.2003 bolo zák. č. 353/2003 Z. z. ust. § 200ha z Občianskeho súdneho poriadku vypustené a vnesené
do jeho piatej časti (Správne súdnictvo) nové ust. § 250zf, podľa ods. 1 až ods. 3 ktorého, ak obecné
zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného

celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže
prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia. (2) Účastníkmi konania sú obec, mesto,
mestská časť alebo vyšší územný celok a ten, kto podal návrh na začatie konania. (3) Príslušný na
rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo sídlo
vyššieho územného celku. Podľa prechodného ustanovenia k tejto úprave (§ 371 ods. 2 O.s.p), ak sa

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona začalo konanie na súde vecne príslušnom podľa doterajších
predpisov, pokračuje v konaní tento súd. Je nesporné, že medzi odporcom a navrhovateľkou pri výkone
jej funkcie miestnej kontrolórky bol pracovnoprávny vzťah založený voľbou miestneho zastupiteľstva a
preto pokiaľ miestne zastupiteľstvo navrhovateľku odvolávalo z tejto funkcie, nejednalo sa o rozhodnutie
v správnom konaní ani o rozhodnutie o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy v pravom slova

zmysle. Pokiaľ preto v čase uplatnenia nároku na súde navrhovateľkou neexistovala právna úprava,
podľa ktorej by bolo výslovne možné zákonnosť takéhoto uznesenia, majúceho nepochybne dopad
na obsah jej pracovnoprávneho vzťahu s odporcom, preskúmať len na základe protestu prokurátora
(pozn. súdu: až od 1.7.1998) a ktorá by zakladala vecnú príslušnosť na preskúmanie zákonnosti
uznesenia krajskému súdu v správnom súdnictve (až od 1.9.2003), podľa názoru súdu navrhovateľka

bola na uplatnenie nároku na určenie neplatnosti uznesenia miestneho zastupiteľstva v čase začatia
konania aktívne legitimovaná a svoju legitimáciu vo vzťahu k tomuto už uplatnenému nároku nestratila
ani následnými zmenami v právnej úprave, pričom vecne príslušným na prejednanie a rozhodnutie
o takomto jej nároku, i so zreteľom na prechodné ustanovenie § 371 ods. 2 O.s.p., v čase začatia
konania a v celom jeho priebehu bol okresný súd. Na tomto mieste súd poznamenáva, že nedostatok

aktívnej legitimácie navrhovateľky i vecnú nepríslušnosť okresného súdu namietal odporca, ako bolo
konštatované už na inom mieste tohto odôvodnenia, ešte pred v poradí prvým rozhodnutím súdu. S touto
otázkou sa preto nevyhnutne vyporiadali mimo súdu prvého stupňa i vyššie súdy v inštančnom postupe,
pričom ani Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní a ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní
dovolacom, nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti

uznesenia miestneho zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie miestneho kontrolóra, nekonštatovali. Súd v
tejto súvislosti upriamuje pozornosť tiež na to, z listu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice
II zo dňa 10.7.1997 (čl. 58) vyplýva, že i samotná prokuratúra podľa v tom čase platnej právnej úpravy,
otázku zákonnosti rozhodnutia miestneho zastupiteľstva o odvolaní z funkcie miestneho kontrolórapovažovalazapracovnoprávnyspor,riešeniektorého,akojevtomtolistevýslovneuvedené,prokuratúra
nie je oprávnená riešiť. Pokiaľ v tejto súvislosti odporca v rámci svojej obrany poukazoval na rozhodnutia
súdov v obdobných veciach, medzi inými tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 2M Cdo /18/2011 zo dňa 28.11.2012, spočívajúcich na závere o vecnej príslušnosti na prejednanie
neplatnosti uznesenia miestneho zastupiteľstva o odvolaní z funkcie miestneho kontrolóra krajských
súdov a o aktívnej legitimácii len prokurátora na uplatnenie takéhoto nároku na súde, súd poznamenáva,
že tieto rozhodnutia vychádzali z toho, že k prijatiu rozhodnutí o odvolaní došlo za účinnosti úpravy §
200ha, neskôr 250zf O.s.p., čo však nie je tento prípad.

V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že miestne zastupiteľstvo mestskej časti
odporcu zvolilo dňa 23.3.1995 navrhovateľku do funkcie miestneho kontrolóra tejto mestskej časti,
čím došlo k založeniu jej pracovného pomeru s odporcom na výkon prác miestneho kontrolóra, ktorý
vznikol dňom 1.4.1995, určeným na nástup navrhovateľky do tejto funkcie. Na základe zhodných tvrdení
účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil tiež, že dňa 13.3.1997 miestne

zastupiteľstvo mestskej časti odporcu hlasmi 19 poslancov z celkovo prítomných 21 poslancov prijalo
uznesenie o odvolaní navrhovateľky z tejto funkcie.

Podľa ust. § 65 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v čase odvolania z funkcie navrhovateľky a
tiež uplatnenia výpovede z pracovného pomeru voči nej (ďalej tiež „rozhodný čas“), pracovný pomer

založený voľbou alebo vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol určený na nástup do funkcie. Práva
a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, u ktorého je tento zamestnanec doteraz v pracovnom
pomere, tým nie sú dotknuté, ak sa nedohodnú inak. Ak však pracovný pomer je založený voľbou do
verejnej funkcie, je zamestnávateľ, u ktorého je zamestnanec v čase zvolenia do funkcie v pracovnom
pomere, povinný umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno bez náhrady

mzdy alebo na jeho žiadosť s ním rozviazať pracovný pomer. (2) Zamestnanca, ktorý bol do funkcie
zvolený alebo vymenovaný, možno z tejto funkcie odvolať. Zamestnanec sa môže tejto funkcie aj vzdať.
Odvolaniealebovzdaniesafunkciemusíbyťpísomnéadoručenédruhémuúčastníkovi,inakjeneplatné.
Výkon funkcie sa končí dňom nasledujúcim po doručení odvolania alebo vzdania sa funkcie, ak nebol v
odvolaní alebo vzdaní sa funkcie uvedený neskorší deň. (3) Uplynutím volebného obdobia, odvolaním z

funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne
jehoďalšiepracovnézaradenieuzamestnávateľanainúprácuzodpovedajúcujehokvalifikácii,prípadne
na inú pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec
ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c); odstupné poskytované zamestnancom
pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v

súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia
inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.

Podľa ust. § 240 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, právny úkon (pracovná zmluva,
výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých

práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. (2) Prejav vôle môže sa urobiť
konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť. Pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať,
treba úradnú zápisnicu alebo zápisnicu opatrenú potvrdením dvoch súčasne prítomných funkcionárov
príslušného odborového orgánu o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli. (3) Prejav vôle treba

vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá pravidlám slušnosti a
občianskeho spolužitia.

Podľaust.§18zák.č.369/1990Zb.vzneníúčinnomvrozhodnomčase,hlavnýkontrolórjepracovníkom
obce, ktorý vykonáva najmä kontrolu úloh obce vyplývajúcich z pôsobnosti obce, kontroluje príjmy a

výdavky rozpočtu obce, ako aj nakladanie s majetkom obce. Vypracúva odborné stanoviská k návrhu
rozpočtu a k záverečnému účtu obce pred ich schválením v obecnom zastupiteľstve. (2) Do funkcie
ho volí obecné zastupiteľstvo na dobu neurčitú. Za svoju činnosť zodpovedá obecnému zastupiteľstvu.
(3) Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom
poradným. Je oprávnený nahliadať do účtovných a pokladničných dokladov, ako aj do akýchkoľvek

iných dokumentov týkajúcich sa pokladničných operácií, vedenia účtovníctva a nakladania s majetkom
obce. Výsledky kontroly predkladá priamo obecnému zastupiteľstvu.(4) Funkcia hlavného kontrolóra
je nezlučiteľná s funkciou poslanca obecného zastupiteľstva.(5) Výkon funkcie hlavného kontrolóra sa
končí a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie. (6) Obecné zastupiteľstvo odvoláva hlavnéhokontrolóra z funkcie a) ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b) ak vykonáva funkciu
alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou hlavného kontrolóra podľa odseku 4, c) ak dlhodobo alebo hrubo
a opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie ( § 18 ods. 1).

Podľa ust. § 266a zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, písomnosti zamestnávateľa
týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmien a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí obdobne
o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohôd o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na
pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť
poštou.(2) Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca,
ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk". (3)
Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme
alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú a zamestnanec

svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak
zamestnanec prijatie písomnosti odmietne.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
vysloveného v jeho rozsudku sp. zn. 1Cdo/111/2006 zo dňa 28.3.2007, z ktorého vychádzal Krajský súd

v Košiciach vo svojom uznesení 1Co/281/2007 zo dňa 16.10.2007 a ktorým bol v ďalšom konaní súd
viazaný, pre platnosť právneho úkonu odvolania navrhovateľky z funkcie miestnej kontrolórky podľa ust.
§ 18 ods. 6 písm. c) Zák. č. 369/1990 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase sa popri inak procedurálne
správne miestnym zastupiteľstvom prijatom uznesení o odvolaní vyžadovalo tiež 1/ materiálne naplnenie
uplatneného dôvodu pre odvolanie navrhovateľky z funkcie a teda preukázanie (dôkazne zaťažujúce

v konaní odporcu), že navrhovateľka dlhodobo alebo hrubo a opakovane zanedbávala povinnosti
vyplývajúce z jej funkcie a 2/ vyhotovenie a doručenie odvolania z funkcie navrhovateľke spôsobom
podľa ust. § 266a zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase v písomnej forme s tým, že
listina odvolaní musí vo svojom obsahu vyjadrovať len aký úkon sa ňou robí, alebo inak povedané, čo
ňou chcel odporca prejaviť a musí byť podpísaná; naproti tomu, ako vyššie súdy uzavreli v inštančnom

postupe, ani výpis uznesenia o odvolaní ani zápisnica o zasadnutí miestneho zastupiteľstva, na ktorom
došlo k odvolaniu a ani písomné odvolanie z funkcie skutkové vymedzenie dôvodu obsahovať nemusí.
V tejto súvislosti súd pre úplnosť poznamenáva, že rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
21 Cdo 1407/2004 zo dňa 6.1.2005, ktorým sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich záveroch
zrušujúceho rozsudku inšpiroval, za listinu o odvolaní považoval oznámenie skutočnosti, že k odvolaniu

došlo, bez toho aby toto oznámenie muselo mať podobu dekrétu či inej formalizovanej listiny, ako
to v konaní nesprávne tvrdila navrhovateľka. V inom zo svojich rozhodnutí (rozsudok sp. zn. 21 Cdo
1708/2004 zo dňa 8.3.2005) sa Najvyšší súd Českej republiky vyporiadal tiež s otázkou, kto je oprávnený
takéto oznámenie o odvolaní, v prípade ak o odvolaní rozhodol kolektívny orgán obce, urobiť, so
záverom, že v takomto prípade je za zamestnávateľa oprávnený právny úkon oznámenia o odvolaní

urobiť štatutárny orgán, teda v tomto prípade starosta mestskej časti. Odporca za listinu o odvolaní
označil list zo dňa 14.3.1997 (čl. 15) , ktorý podľa poštovej doručenky (čl. 15 str. 2) bol navrhovateľke
doručený dňa 20.3.1997. Vyhotovenie a doručovanie inej písomnosti, ktorú by za oznámenie odvolania
z funkcie bolo možné považovať, odporca v konaní netvrdil. Navrhovateľka v konaní list odporcu zo dňa
14.3.1997 za písomné odvolanie z funkcie nepovažovala, argumentujúc pritom v podstatnom jednak

tým, že listina o odvolaní musí mať formalizovanú podobu (dekrétu) a jednak i tým, že týmto listom jej
odporca len ponúkol voľné pracovné miesto. V liste zo dňa 14.3.1997, podľa zistenia súdu, starosta
mestskej časti odporcu, ktorý je na tejto písomnosti vlastnoručne podpísaný, uviedol nasledovné: „Na
základe uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Sídlisko KVP č. 196/4-13/3-1997 zo
dňa 13.3.1997, kde ste bola odvolaná z funkcie miestneho kontrolóra, Vám oznamujem, že v zmysle § 18

zákona 369/90 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, Vám ponúkam pracovné miesto na Oddelení
výstavby a životného prostredia na funkciu odborného referenta. Jedná sa o pracovné miesto na
zastupovanie počas ďalšej materskej dovolenky pani O. I. a to na dobu určitú do 31.8.1997. Vaše ďalšie
práva a povinnosti Vám vyplývajú zo Zákonníka práce. Na základe tejto ponuky čakám od Vás písomné
vyjadrenie do troch dní“. Z tohto listu, podľa úvahy súdu, vyplýva, že po oboznámení sa z jeho obsahom

sa navrhovateľka, pokiaľ by i nebola prítomná na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 13.3.1997,
nepochybne dozvedela o tom, že z funkcie miestneho kontrolóra bola miestnym zastupiteľstvom
mestskej časti odporcu na tomto zasadnutí odvolaná, preto tento list, i napriek tomu, že ním odporca
zároveň ponúkol navrhovateľke voľné pracovné miesto, podľa názoru súdu svojou formou (vyhotovenýv písomnej forme a vlastnoručne podpísaný starostom mestskej časti odporcu) i obsahom (zahŕňajúcim
medzi iným i jasnú, určitú a zrozumiteľnú informáciu o odvolaní z funkcie ) za listinu o odvolaní je
potrebné považovať. Pre úplnosť súd poznamenáva, že skutočnosť, že týmto listom bola navrhovateľka

informovaná o rozhodnutí miestneho zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie, respektíve oboznámená s
tým, že takéto uznesenie miestne zastupiteľstvo prijalo, navrhovateľka v konaní nespochybňovala a
výslovne to konštatovala tiež vo svojom podaní zo dňa 29.11.2004 (čl. 92) a v písomnom podaní zo
dňa 9.4.2013. Táto listina o odvolaní bola podľa zistenia súdu, opierajúceho sa o poštovú doručenku
navrhovateľkevsúladesust.§266aods.1aods.2zák.č.65/1965Zb.doručovanápoštouspoznámkou

"do vlastných rúk" a bola navrhovateľkou osobne prevzatá od poštového doručovateľa dňa 20.3.1997.

Vychádzajúc z posúdenia listu odporcu zo dňa 14.3.1997 ako listiny o odvolaní, zistenia, že tento
list bol navrhovateľke riadne doručený a právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého písomné
odvolanie ani uznesenie miestneho zastupiteľstva o odvolaní z funkcie miestneho kontrolóra nemusia
obsahovať skutkové vymedzenie dôvodu odvolania avšak tento dôvod musí byť materiálne daný,

pričom jeho existencia v konaní dôkazne zaťažuje zamestnávateľa, v ďalšom sa súd, vzhľadom na
to, že miestne zastupiteľstvo odvolalo navrhovateľku z funkcie miestneho kontrolóra z dôvodu podľa
ust. § 18 ods. 6 písm. c) zák. č. 369/1990 Zb. v znení účinnom v čase, kedy k odvolaniu došlo,
nevyhnutne zaoberal otázkou či navrhovateľka v čase pred jej odvolaním dlhodobo alebo hrubo a
opakovane zanedbávala povinnosti vyplývajúce z funkcie miestneho kontrolóra. Navrhovateľka v konaní

zanedbávanie povinností vyplývajúcich z funkcie miestneho kontrolóra, počas celého obdobia výkonu
tejto funkcie, odmietala. Odporca naproti tomu tvrdil, že navrhovateľka počas celej doby trvania funkcie
miestnej kontrolórky porušovala povinnosť prerokovať výsledky kontroly s pracovníkmi zodpovednými
za zistené nedostatky a tiež s vedúcimi kontrolovaných orgánov a organizácii, vyplývajúcu z čl. IV.
písm. e) Zásad činnosti miestneho kontrolóra zo dňa 28.4.1992 a tiež povinnosť pred vypracovaním

správy o kontrolnej činnosti kontrolné zistenia prekonzultovať s vedúcimi pracovníkmi a prednostkou
miestneho úradu, uloženú navrhovateľke uznesením miestneho zastupiteľstva, prijatým na zasadnutí
dňa 17.10.1996. Na pojednávaní dňa 15.6.2015 odporca k tomu poznamenal, že nerešpektovanie
povinnosti prerokovať kontrolné zistenia viedlo k stavu, že na zasadnutiach miestneho zastupiteľstva
sa viedli siahodlhé diskusie ohľadne kontrolných zistení a zároveň stanoviska prednostky, pričom

reakcia navrhovateľky na tento stav bola taká, že to považovala za obmedzovanie. Navrhovateľka podľa
tvrdenia odporcu dlhodobo zanedbávala svoje povinnosti i tým, že nad rámec pôsobnosti miestneho
kontrolóra, vybavovala agendu sťažností, podnetov, oznámení a petícií a v jej rámci tiež uplatňovala
postupy (predvolávala, predvádzala, vykonávala miestne ohliadky, komunikovala písomne a telefonicky)
správneho a daňového konania, ktoré bol oprávnený v mene mestskej časti robiť len jej starosta.

Nakoniec navrhovateľka podľa odporcu pochybila i tým, že nad rámec svojej kompetencia a v rozpore
so skutočným stavom vydala obyvateľovi mestskej časti p. Balogovi potvrdenie o tom, že za roky 1996
až 1997 nebola na jeho osobu mestskej časti odporcu podaná sťažnosť.

Na preukázanie spornej skutočnosti, či navrhovateľka dlhodobo alebo hrubo a opakovane zanedbávala

povinnosti vyplývajúce z funkcie miestneho kontrolóra, súd vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľky, výsluchom svedkov a oboznámením s podstatným obsahom listín predložených
účastníkmi.

K okolnostiam, za ktorých došlo k vystaveniu potvrdenia p. D. navrhovateľka v podstatnom uviedla, že

tak urobila len z dôvodu, že v centrálnej evidencii mestskej časti odporcu, ktorú z pozície miestneho
kontrolóra viedla, sťažnosť na tohto obyvateľa mestskej časti nebola evidovaná. Tvrdila pritom, že
v tejto veci pochybil starosta mestskej časti, tým, že sťažnosti podané na p. D. jej nepostúpil na
zaevidovanie a preto o takýchto sťažnostiach nemohla vedieť. Dodala v tejto súvislosti (na pojednávaní
dňa 30.3.2015), že miestne zastupiteľstvo mestskej časti odporcu malo jednotný názor, že i takéto veci

by mala konzultovať so starostom alebo prednostkou mestskej časti, pričom však ona na to nevidela
dôvod, pretože viedla evidenciu sťažností mestskej časti. K samotným okolnostiam, za ktorých dňa
13.3.1997 miestne zastupiteľstvo pristúpilo k jej odvolaniu z funkcie, navrhovateľka tiež uviedla, že tohto
zasadnutia miestneho zastupiteľstva sa osobne zúčastnila, pričom však jej nebol poskytnutý priestor na
vyjadrenie sa k problému ohľadne vydaného potvrdenia. Z toho dôvodu, ako poznamenala, poslanec S.

Č. demonštratívne zo zasadnutia odišiel. K vybavovaniu sťažností navrhovateľka v podstatnom uviedla
(na pojednávaní dňa 30.3.2015), že v čase keď nastúpila do funkcie miestneho kontrolóra v mestskej
časti „skoro“ nikto sťažnosti nevybavoval. Prednostka túto skutočnosť, ako navrhovateľka uviedla,
odôvodňovalanedostatkompracovníkov.Zatohtostavu,inapriektomu,žemalanastarostilenevidenciusťažností a i napriek tomu, že jej to nikto neuložil, navrhovateľka pristúpila k vybavovaniu väčšiny
sťažností, pričom žiaden z orgánov mestskej časti odporcu k tomu nemal žiadne výhrady. Navrhovateľka
v tejto súvislosti poznamenala tiež, že po istom čase písomne požiadala starostu mestskej časti odporcu

o prenesenie agendy sťažností na niekoho iného, avšak na tento list odpoveď nedostala. K výkonu
kontrolnej činnosti ako takej, zvlášť tiež k prerokovávaniu kontrolných zistení a k správam o kontrolnej
činnosti navrhovateľka v podstatnom uviedla, že spočiatku je bola zo strany miestneho zastupiteľstva
vytýkaná nezrozumiteľnosť a nekonkrétnosť správ o kontrolnej činnosti, jednalo sa však len o obdobie
prvých dvoch mesiacov a v nastávajúcom období tieto správy, ako uviedla “písala už celkom slušne“. Iné

výhradykjejprácipodľatvrdenianavrhovateľkyneboli.Okontrolnejčinnostinavrhovateľkavyhotovovala
správu, ktorú predkladala poslancom miestneho zastupiteľstva a kontrolovaným osobám. Správu o
kontrolnej činnosti, ako navrhovateľka ďalej uviedla, vždy predkladala tiež starostovi, prednostke a
zástupkyni starostu mestskej časti odporcu. Prednostka však podľa tvrdenia navrhovateľky zásadne
s ničím čo v správach napísala, nesúhlasila kričala, bola hysterická, ako uviedla, chcela ju zničiť.
Pred vypracovaním správy o kontrolnej činnosti navrhovateľka podľa jej tvrdenia prizývala si osobu

za konkrétne kontrolované oddelenie; ani s prednostkou a ani so starostom kontrolné zistenia pred
vypracovaním správy o kontrolnej činnosti neprerokovávala. Poznamenala, že s prednostkou nie z
dôvodu, že bola hysterická a so starostom nie po jeho vyjadrení že úrad má na starosti prednostka.
Navrhovateľka pritom tiež argumentovala (v písomnom podaní zo dňa 9.4.2013), že obsah kontrolných
správ nebola povinná s nikým vopred prejednávať a vysvetlila (na pojednávaní dňa 15.6.2015), že

nakoľko v podmienkach mestskej časti odporcu nebola kontrolná činnosť upravená vlastnými zásadami,
na výkon kontrolnej činnosti sa mal „v zjednodušenej podobe“ aplikovať zák. č. 10/1996 Zb., ktorý
však povinnosť „konzultovať“ kontrolné zistenia neupravoval. Podľa názoru navrhovateľky v tomto
smere, miestny kontrolór je suverénny orgán, ktorý konzultuje iba s externými pracovníkmi (napríklad
s právnym zástupcom) a s kontrolovanými iba rokuje, pričom v rámci tohto rokovania kontrolór môže

ale nemusí prijať námietky vznesené ku kontrolným zisteniam. Námietky k jej zisteniam označila
navrhovateľka za manipuláciu s jej osobou a neprijatie týchto námietok za dôvod, pre ktorý bola
odvolanázfunkcie.Vtejtosúvislostitiežtvrdila,žeprednostkeastarostovidoručovalaprotokolyasprávy
o kontrolnej činnosť, že pokiaľ mala prednostka k správe nejaké námietky, tieto jej doručila a že takéto
námietky prednostky už do správy o kontrolnej činnosti pre miestne zastupiteľstvo neimplementovala

z dôvodu, že sa pridržiavala tých skutočností, ktoré zistila. Ani v jednom prípade, ako poznamenala,
nezistila aby námietky prednostky ku kontrolným zisteniam, boli dôvodné (správne) a ani v jednom
prípade sa nestalo, aby správu o kontrolnej činnosti predložila miestnemu zastupiteľstvu v inom ako v
pôvodne vyhotovenom znení a v správach, ktoré predkladala miestnemu zastupiteľstvu, ako uviedla,
sa o námietkach vzneseným ku kontrolným zisteniam, nezmieňovala. Dodala tiež, že s prednostkou

miestneho úradu mestskej časti odporcu komunikovala len písomne.

Zo zápisnice z 21. zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti odporcu, konaného dňa
13.3.1997 (čl. 214), súd zistil, že v časti programu „Pripomienky občanov“ na rokovaní vystúpila
obyvateľka mestskej časti p. Molnárová, ktorá kriticky poukázala na to, že napriek opakovaným

sťažnostiam na p. D., navrhovateľka ako miestna kontrolórka vystavila potvrdenie o tom, že sťažnosti
naňho podané neboli. Vystúpenie p. Molnárovej vyvolalo diskusiu v rámci ktorej navrhovateľka vysvetlila
poslancom, že v potvrdení vychádzala z evidencie sťažností, ktorú viedla, pričom o sťažnostiach voči
p. Balogovi vedomosť nemala. Poslanci D., H., O., H., D. O. Š. vo svojich príspevkoch v diskusii
poukázali na to, že na vydanie potvrdenia nebola navrhovateľka kompetentná a kritizovali tiež postup

navrhovateľky i z pohľadu toho, že túto vec pred vydaním potvrdenia nekonzultovala s pracovníkmi
úradu mestskej časti a nepreverila si rozhodujúce fakty. Následne miestne zastupiteľstvo hlasmi
väčšiny prítomných poslancov (za 20, proti 0, zdržalo sa 2) prijalo uznesenie, ktorým konštatovalo, že
navrhovateľka pri vydávaní potvrdení, ktoré prislúchajú štatutárnemu orgánu mestskej časti, prekročila
svoje kompetencie. Hneď v rámci nasledujúceho bodu programu „Kontrola plnení uznesení“ (sledujúc

podľa zápisnice, aby sa táto vec neriešila za účasti občanov v rámci bodu programu Pripomienky
občanov), sa miestne zastupiteľstvo k problému s potvrdením pre p. D. vrátilo. V diskusii medzi inými
poslanec D. uviedol po ďalšej kritike navrhovateľky zo strany poslancov z dôvodu vystavenia potvrdenia
pre p. D., že aj keď poslanci berú správy miestnej kontrolórky na vedomie, nesúhlasia s tým, čo robí.
Konštatoval v tejto súvislosti trhlinu v spolupráci medzi miestnou kontrolórkou a miestnym úradom,

príčinou ktorej je, že kontrolórka si robí „úplne podľa svojich predstáv, bez toho, aby dodržala nejaký
postup a zásady, ktoré jej boli dané“. Následne poslanec Š.B. vyjadril názor, že „táto miestna kontrolórka
naozaj porušuje vlastné zásady kontrolnej činnosti, ktorými by sa mala riadiť, vo svojej práci sa riadi
svojimi subjektívnymi názormi, svoje kontrolné zistenia dostatočne nepodkladá, dostatočne overenýmiskutočnosťamiatotovšetkojapovažujemzadlhodobézanedbávaniejejpovinností,ktoréjedôvodomna
odvolanie“. S týmto odôvodnením následne Poslanec Š. predniesol návrh na odvolanie navrhovateľky
z funkcie miestnej kontrolórky podľa ust. § 18 ods. 6 písm. c) Zákona o obecnom zriadení, pre dlhodobé

zanedbávanie povinností, vyplývajúcich z jej funkcie. V následne pokračujúcej diskusii vystúpila tiež
navrhovateľka, ktorá opätovne vysvetlila dôvody, pre ktoré vystavila obyvateľovi mestskej časti p.
D. potvrdenie. Pri následnom hlasovaní za odvolanie navrhovateľky z funkcie miestnej kontrolórky
zahlasovalo 19 z celkovo prítomných 21 poslancov, žiaden z poslancov nebol proti a dvaja sa hlasovania
zdržali. Z písomnosti (čl. 277) súd v tejto súvislosti zistil, že dňa 4.3.1997 vystavila navrhovateľka ako

miestna kontrolórka potvrdenie pre obyvateľa mestskej časti S. D., v ktorom konštatovala, že „v roku
1996 a do dnešného dňa nebola evidovaná sťažnosť na meno D. S.“.

Podrobnosti o činnosti miestneho kontrolóra v podmienkach mestskej časti odporu, upravovali zásady
schválené miestnym zastupiteľstvom mestskej časti odporcu dňa 28.4.1992 (čl. 176). Z týchto zásad
podľa zistenia súdu vyplývala pre navrhovateľku mimo iného tiež povinnosť pri kontrole postupovať

tak, aby sa zistila pravdivosť a úplnosť kontrolných zistení (časť IV. písm. d) a tiež povinnosť výsledky
kontroly prerokovávať s pracovníkmi zodpovednými za zistené nedostatky a s vedúcimi kontrolovaných
orgánov a organizácií, s tým, že vysvetlenia a stanoviská týchto pracovníkov mali byť neoddeliteľnou
súčasťou výsledných kontrolných materiálov (časť IV písm. e).

Zo zápisnice z 6. zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti odporcu, konaného dňa 4.5.1995
(čl. 806), súd zistil, že v časti programu „Správa miestnej kontrolórky“ v rámci diskusie poslankyňa D.
poukázala na zistenie o neoprávnenom výbere poplatkov za žiadosti o odpredaj bytov. V následnom
príspevku prednostka konštatovala, že kontrolnú správu nedostala a preto sa k tomuto problému nevie
vyjadriť; následne vedúca oddelenia správy majetku a bytového p. C. uviedla, že za žiadosti o odpredaj

bytov poplatky vyberané neboli, na čo navrhovateľka poukázala na to, že sa na to pýtala práve p.
C. a tá vyberanie poplatkov potvrdila. Starosta konštatoval, že prešli všetky doklady a zmienku o
vyberaní poplatkov za žiadosti o odpredaj bytu, nenašli. V ďalšej časti diskusie sa poslanec H. dotazoval
na v správe uvedené porušenie finančnej disciplíny, na čo starosta uviedol, že správu o kontrolnej
činnosti nemá k dispozícii a preto nemôže reagovať. Po ukončení diskusie k tomuto bodu programu

miestne zastupiteľstvo schválilo na návrh poslankyne Hospodárovej uznesenie, podľa ktorého sa správa
o kontrolnej činnosti, predložená na tomto zasadnutí miestneho zastupiteľstva, má najprv prerokovať
s prednostkou a starostom a následne s návrhmi opatrení sa má predložiť na najbližšie rokovanie
miestneho zastupiteľstva. Na toto uznesenie podľa zistenia súdu reagovala navrhovateľka listom zo dňa
5.5.1995 (čl. 794), adresovaným poslancom miestneho zastupiteľstva, v ktorom mimo iného tiež uviedla,

že „Vaša úloha, že mám svoju správu prerokovať so starostom a s prednostkou sa podobá na časy,
kde sa všetko vždy muselo urovnať“ a poznamenala tiež, že pokiaľ by mala každú správu prerokovať so
starostom a prednostkou, „prehrá“ miestne zastupiteľstvo a v konečnom dôsledku obyvatelia mestskej
časti, pretože ako uviedla „ Oni sú dvaja, ja jedna. Stretnutie skončí 2:1“.

Zo zápisnice z 15. zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti odporcu, konaného dňa 2.7.1996
(čl. 267), súd zistil, že v časti programu „Správa miestnej kontrolórky“ v rámci diskusie poslanec D.
postrádal stanovisko úradu ku kontrolnému zisteniu, týkajúceho sa pohľadávky mestskej časti voči
podnikateľskému subjektu „POVOMEX“. V reakcii na to navrhovateľka uviedla, že tento problém bude
riešený po konzultovaní s prednostkou. V ďalšej diskusii sa miestne zastupiteľstvo venovalo tiež

kontrolnému zisteniu týkajúceho sa nedostatku pri verejnom obstarávaní pri realizácii detských ihrísk. V
správe uvedený nedostatok vysvetlil starosta tým, že nedošlo k rozčleneniu objednávky na štyri časti, tak
ako to uviedla navrhovateľka v správe, ale že sa jednalo o štyri samostatné investičné celky. Poslanec
H. v diskusii poukázal tiež na to, že v správe o kontrolnej činnosti navrhovateľka navrhla zvýšiť platby
podnikateľom, „ktorým sa darí“; starosta vyjadrovanie sa spôsobom „darí sa alebo nedarí“ označil za

relatívne a poslanec H. vyjadril názor na obsah správy o kontrolnej činnosti, ktorá podľa neho mala
obsahovať údaje kde navrhovateľka bola, čo kontrolovala, aké nedostatky zistila a aké opatrenia na
nápravu navrhuje urobiť.

Zo zápisnice z 8. zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti odporcu, konaného dňa 17.8.1995

(čl. 837), súd zistil, že v časti programu „Správa miestnej kontrolórky“ v rámci diskusie poslankyňa
D. postrádala stanovisko ku kontrolným zisteniam prednostky miestneho úradu. Prednostka v tejto
súvislosti uviedla, že správu nedostala, nevidela ju, nikto ju s ňou neprerokoval a preto sa k veci
vyjadriť nevie. Navrhovateľka poukázala na to, že na v správe konštatované nedostatky ohľadne hracíchautomatov upozornila prednostku písomne, na čo prednostka reagovala tak, že takýto list obdŕžala a
odpovedala naň navrhovateľke v tom zmysle, že upozornenie nie je adekvátne a opodstatnené, pretože
v ňom nie je nič konkretizované. Poslanec O. v nadväzujúcom príspevku do diskusie vyzdvihol potrebu

prejednania správy a požiadavku aby správa obsahovala návrh opatrení na odstránenie nedostatkov,
aby nedochádzalo k zbytočným diskusiám. Poslankyňa D. sa k názoru poslanca O. pripojila. Poslanci H.
aF.vdiskusiipoukázalinanedostatokvspôsobe(zvolenýpopisnýspôsob) akýmjesprávanapísaná.Po
skončení diskusie miestne zastupiteľstvo správu o kontrolnej činnosti navrhovateľky vzalo na vedomie
s výhradami.

Zo zápisnice z 17. zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti odporcu, konaného dňa
17.10.1996 (čl. 246), súd zistil, že v časti programu „Správa miestnej kontrolórky“ navrhovateľka
na úvod uviedla, že v kontrolnej správe na strane 2 konštatovaný rozdiel bol vysvetlený a nie je
žiaden. V následnej diskusii starosta spochybnil správnosť kontrolného zistenia ohľadne nedostatkov
pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní právnych služieb a poslanec H. k tomu poznamenal, že

spôsob kontrolou zisteného uzatvorenia týchto zmlúv starostom (paušálna odmena za zastupovanie
+ odmena za vypracovanie všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútroorganizačných noriem)
bol poslancom známy. Následne poslanec S. predniesol návrh, aby miestne zastupiteľstvo uznesením
vzalo správu miestnej kontrolórky na vedomie s vysvetlením a aby uložil miestnej kontrolórke, aby
nedochádzalo ku konštatovaniam, ktoré nie sú v súlade so skutočnosťou, pred vypracovaním správy

túto prekonzultovať s vedúcimi pracovníkmi a s prednostkou. Tento návrh miestne zastupiteľstvo
schválilo hlasmi 25 z celkovo prítomných 26 poslancov, jeden poslanec sa zdržal hlasovania a žiaden
nebol proti.

Zo zápisnice z 20. zasadnutia miestnej rady mestskej časti odporcu, konaného dňa 28.11.1996 (čl.

172), súd zistil, že v rámci diskusie ohľadne uznesenia ukladajúceho navrhovateľke pred vypracovaním
správy túto prekonzultovať s vedúcimi pracovníkmi a s prednostkou, v kontexte skutočnosti, že
navrhovateľka toto uznesenie predložila na posúdenie zákonnosti prokuratúre, poslane O. akcentoval
potrebu odkonzultovať správu o kontrolnej činnosti pred jej predložením miestnemu zastupiteľstvu, s
odôvodnením, že inak sa poslanci na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dohadujú, naťahujú čas, veľa

rozprávajúoveciach,ktorýmjemožnépredísť.PoslankyňaH.vyjadrilanázor,žekaždákontrolnáčinnosť
by sa mala končiť nejakým záverom s tým, že k poslancom by sa mali dostať už len výsledku, v zmysle,
či boli alebo nie prijaté nejaké opatrenia.

Zo zápisnice z 19. zasadnutia miestneho zastupiteľstva mestskej časti odporcu, konaného dňa

17.12.1996 (čl. 246), súd zistil, že v časti programu „Kontrola plnení uznesení“ navrhovateľka k plneniu
uznesenia, ukladajúceho jej pred vypracovaním správy túto prekonzultovať s vedúcimi pracovníkmi a
s prednostkou, aby nedochádzalo ku konštatovaniam, ktoré nie sú v súlade so skutočnosťou ( prijaté
miestnym zastupiteľstvom na zasadnutí dňa 17.10.1996) oznámila poslancom, že nakoľko považuje toto
uznesenie za nezákonné, predložila ho na prešetrenie prokuratúre. V následnej diskusii tento postup

navrhovateľky kritizoval poslanec H. a označil ho za „strápňovanie sa navonok“. Na otázku poslanca
Š., či navrhovateľka toto uznesenie rešpektuje, sa navrhovateľka vyjadrila kladne. V priebehu tohto
zasadnutia miestneho zastupiteľstva bola prednesená tiež otázka vyplatenia odmeny pre navrhovateľku.
V diskusii sa poslanec H. opýtal, za čo má byť navrhovateľke odmena vyplatená a poznamenal, že
za jej výsledky práce vôbec odmieta o návrhu na priznanie odmeny pre navrhovateľku uvažovať. V

tejto súvislosti súd z oznámenia prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. Kd 4020/97-10
zo dňa 9.5.1997 (čl. 450) zistil, že ako Okresná prokuratúra Košice II, tak i Krajská prokuratúra v
Košiciach podnet navrhovateľky vo veci preskúmania zákonnosti uznesenia miestneho zastupiteľstva
zo dňa 17.10.1996, ukladajúceho navrhovateľke pred vypracovaním správy túto prekonzultovať s
vedúcimi pracovníkmi a s prednostkou, aby nedochádzalo ku konštatovaniam, ktoré nie sú v súlade so

skutočnosťou posúdili ako nedôvodný. Z obsahu tejto písomnosti tiež vyplýva, že Krajská prokuratúra
v Košiciach prednostu miestneho úradu považovala za vedúceho pracovníka, s ktorým je potrebné
protokol o výsledku kontroly prerokovať, prerokovanie ako také za akt, ktorý prispieva k zosúladeniu
spracovanej správy po pripomienkach s reálnym stavom, pričom upriamila pozornosť tiež na to, že
povinnosť prerokovať kontrolné zistenia vyplýva tiež z vnútorného predpisu mestskej časti (Zásad

činnosti miestneho kontrolóra).

Navrhovateľ súdu predložil a súd oboznámil podstatný obsah protokolu o kontrolnej činnosti č. 1/95/
MK (čl. 619), správy o kontrole č. 2/MK/95 (čl. 628) s protokolom zo dňa 7.9.1995 (čl. 627), správy okontrole č. 3/MK/95 (čl. 639) s protokolom zo dňa 2.10.1995 (čl. 638), správy o kontrole č. 4/MK/95
(čl. 643) s protokolom zo dňa 15.11.1995 (čl. 642), správy o kontrole č. 5/MK/95 (čl. 650) s protokolom
zo dňa 29.11.1995 (čl. 649), správy o kontrole č. 2/MK/96 (čl. 664) s protokolom zo dňa 23.2.1996

(čl. 642), správy o kontrole č. 4/MK/96 (čl. 668) s protokolom zo dňa 22.5.1996 (čl. 642), správy o
kontrole č. 5/MK/96 (čl. 697) s protokolom zo dňa 17.6.1996 (čl. 696), správy o kontrole č. 6/MK/96 (čl.
705) s protokolom zo dňa 21.8.1996 (čl. 704), správy o kontrole č. 7/MK/96 (čl. 719) s protokolom zo
dňa 24.9.1996 (čl. 642), správy o kontrole č. 8/MK/96 (čl. 727) s protokolom zo dňa 29.11.1996 (čl.
726) a správy o kontrole č. 9/MK/96 (čl. 733) s protokolom zo dňa 3.2.1997 (čl. 732). Podľa zistenia

súdu ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe o kontrole č. 2/MK/95 zaujala stanovisko prednostka
miestneho úradu listom zo dňa 18.9.1995 (čl. 630) a tiež i zástupca kontrolovaného klubu dôchodcov
listom zo dňa 29.9.1995 (čl. 633), ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe o kontrole č. 4/MK/95
(čl. 643) zaujala prednostka stanovisko listom zo dňa 27.11.1995 (čl. 646), ku kontrolným zisteniam
uvedeným v správe o kontrole č. 4/MK/96 zaujala prednostka stanovisko listom zo dňa 26.6.1996 (čl.
693), na ktoré reagovala navrhovateľka listom zo dňa 27.6.1996 (čl. 691), ku kontrolným zisteniam

uvedeným v správe o kontrole č. 6/MK/96 zaujali kontrolované oddelenie miestneho úradu listom zo
dňa 26.8.1996 a prednostka listom zo dňa 29.9.1996 stanovisko ( čl. 710 a 714), pričom navrhovateľka
na stanovisko kontrolovaného útvaru mestskej časti reagovala listom zo dňa 9.9.1996 (čl. 713), ku
kontrolným zisteniam uvedeným v správe o kontrole č.8/MK/96 zaujala prednostka stanovisko listom zo
dňa 16.12.1996 (čl. 729) a ku kontrolným zisteniam, uvedeným v správe o kontrole č. 9/MK/96 zaujala

prednostka i kontrolovaný útvar mestskej časti písomné stanovisko (čl. 735 a 741). Súd vykonal tiež
dôkaz oboznámením s podstatným obsahom správ o kontrolnej činnosti navrhovateľky, predkladaných
miestnemu zastupiteľstvu mestskej časti odporcu, a to na jeho 8. zasadnutie dňa (čl. 485), 9. zasadnutie
(čl. 488), 10. zasadnutie (čl. 491), zasadnutie dňa (čl. 656), 14. zasadnutie (čl. 503 ), 15. zasadnutie
(čl. 508), 16. zasadnutie (čl. 512), 17. zasadnutie (čl. 517) a 20 zasadnutie (čl. 520).

Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil
tiež, že navrhovateľka vybavovala sťažnosti, ktorými sa obyvatelia obracali na mestskú časť odporcu a
to i tie, ktoré nesmerovali voči mestskej časti. V tejto súvislosti súd z organizačného poriadku odporu
(čl. 154 spisu19C/10/2011), zistil, že podľa jeho § 8 ods. 4 do kompetencie miestneho kontrolóra
patrilo vybavovať len sťažnosti, podnety a petície podané na orgány mestskej časti. Zo zásad činnosti

miestneho kontrolóra (čl. 176) vo vzťahu k sťažnostiam vyplývala pre miestneho kontrolóra tiež
pôsobnosť viesť evidenciu sťažností, oznámení, podnetov a petícií adresovaných na orgány mestskej
časti (časť III bod 5). Z obsahu zápisníc o zasadnutiach miestneho zastupiteľstva mestskej časti odporcu
mal súd za preukázané, že navrhovateľka pravidelne podávala poslancom správu o stave vybavovaných
sťažností a túto bez pripomienok brali na vedomie. Z listu zo dňa 17.8.1995 mal súd za preukázané

tiež, že navrhovateľka požiadala starostu mestskej časti odporcu o prenesenie vybavovania agendy
sťažností (okrem podaných na orgány mestskej časti) na iný orgán s odôvodnením, že táto agenda do
pôsobnosti miestneho kontrolóra nepatrí. O skutočnosti, že navrhovateľka v podmienkach mestskej
časti odporcu vybavovala agendu sťažností svedčí celý rad písomností predložených navrhovateľom
(čl. 283 až 484), z ktorých je zrejmé tiež, že pri výkone tejto činnosti navrhovateľka sťažnosti prijímala,

formálne vo svojom mene, z pozície miestnej kontrolórky vybavovala (napr. tiež list zo dňa 11.9.1995
- čl. 286), pri vybavovaní sťažností predvolávala (napr. tiež predvolanie zo dňa 20.9.1995 - čl. 284),
robila dožiadania (napríklad tiež list zo dňa 4.8.1995 - čl. 290) a podnety na iné orgány štátnej správy
a územnej samosprávy (napr. tiež list z 19.7.1995 - čl. 384), vykonávala miestne šetrenia a spisovala
úradné záznamy (napr. tiež úradný záznam zo dňa 5.9.1996 - čl. 307) a tiež prijímala úhrady (napr.

príjmový doklad z 3.8.1995 - čl. 469).
K spornej skutočnosti, či navrhovateľka dlhodobo alebo hrubo a opakovane zanedbávala povinnosti
vyplývajúce z funkcie miestneho kontrolóra, súd v konaní na základe návrhov účastníkov vypočul
svedkov. Svedkyňa O. D. (v rozhodnom čase poslankyňa miestneho zastupiteľstva) vo svojej svedeckej
výpovedi na pojednávaní dňa 4.3.2004 v podstatnom uviedla, že sa pamätá na to, odvolanie

navrhovateľky súviselo s potvrdením, ktoré vystavila navrhovateľka nejakému Rómovi, pričom boli
tam podľa jej tvrdenia aj iné okolnosti, na ktoré si pre odstup času už nespomenula. Svedok X. F.
(v rozhodnom čase poslanec miestneho zastupiteľstva) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní
dňa 4.3.2004 v podstatnom uviedol, že na zasadnutí miestneho zastupiteľstva na ktorom došlo k
odvolaniu navrhovateľky nebol prítomný, dôvody odvolania sa však týkali, ako tvrdil kontrolnej činnosti

navrhovateľky s tým, že poukázal v tejto súvislosti na neznášanlivosť medzi navrhovateľkou, starostom a
prednostkou pri ich práci. Svedkyňa Ing. K. Z. (v rozhodnom čase poslankyňa miestneho zastupiteľstva)
vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 4.3.2004 v podstatnom uviedla, že nemala dojem,
aby zo strany navrhovateľky došlo porušovaniu jej povinností a že sa hlasovania o jej odvolaní zdržala.Svedok Ing. A. J. (v rozhodnom čase poslanec miestneho zastupiteľstva) vo svojej svedeckej výpovedi
na pojednávaní dňa 4.3.2004 v podstatnom uviedol, že odvolanie z funkcie navrhovateľky nebolo
zdôvodnené, resp. neboli uvedené relevantné dôvody, pre ktoré by hlasoval za odvolanie navrhovateľky

a preto sa alebo zdržal hlasovania alebo hlasoval proti odvolaniu. Svedok S. Č. (v rozhodnom čase
poslanec miestneho zastupiteľstva) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 4.3.2004 v
podstatnom uviedol, že s dôvodmi, pre ktoré bola navrhovateľka z funkcie odvolávaná sa nestotožnil
a že nakoľko jeho žiadosti smerujúcej k poskytnutiu priestoru navrhovateľke na vyjadrenie sa nebolo
na zasadnutí miestneho zastupiteľstva vyhovené, na protest z miestnosti odišiel. Na pojednávaní dňa

18.5.2015 svedok na doplnenie uviedol, že v čase predchádzajúcom odvolaniu navrhovateľky k jej
práci zo strany miestneho zastupiteľstva neboli vznesené závažné výhrady. Postup bezprostredne
predchádzajúci odvolaniu navrhovateľky považoval za unáhlený, pričom poznamenal v tejto súvislosti
tiež, že pred hlasovaním poslanci nedostali žiaden materiál a vo veci neboli dostatočne informovaní.
Tvrdil tiež, že konkrétny dôvod pre odvolanie navrhovateľky na zasadnutí miestneho zastupiteľstva
nebol prednesený, výhrady boli ku jej kontrolnej činnosti len vo všeobecnej rovine. Svedkyňa Ing.

V. H. (v rozhodnom čase poslankyňa miestneho zastupiteľstva) vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní dňa 4.3.2004 v podstatnom uviedla, že návrh na odvolanie navrhovateľky bol prednesený
ústne poslancom Š. a vyjadrila názor, že odvolanie nebolo v súlade so zákonom. Svedkyňa Ing. O. H.
(od roku 1997 miestna kontrolórka mestskej časti odporcu) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní
dňa 4.3.2004 v podstatnom uviedla, že správy o svojej kontrolnej činnosti prerokovávala ako miestna

kontrolórka so starostom mestskej časti. Svedok A. W. (v rozhodnom čase starosta mestskej časti)
vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 7.9.2015 (pozn.: vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní dňa 9.9.2004 sa k tejto spornej skutočnosti nevyjadroval) v podstatnom uviedol, že len
matne sa pamätá na to, že dôvodom pre odvolanie navrhovateľky z funkcie boli výhrady poslancov
k jej práci miestneho kontrolóra, nepamätal sa v tejto súvislosti na podrobnosti, včítane toho, či

dochádzalo zo strany navrhovateľky k prerokovávaniu kontrolných zistení. Svedok K. D. (v rozhodnom
čase poslanec miestneho zastupiteľstva) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.5.2009
v podstatnom uviedol, že sa pamätá na to, že navrhovateľka miestnemu zastupiteľstvu predkladala
správy o kontrolnej činnosti, s ktorými poslanecké kluby respektíve poslanci neboli spokojní a v tejto
súvislosti, že dôvodom pre odvolanie navrhovateľky z funkcie bola nespokojnosť poslancov s jej prácou.

Na konkrétne výhrady, ktoré mali poslanci k správam podávaným navrhovateľkou si svedok nespomenul
tvrdil však, že sa nejednalo o jeden prípad ale viacero a že z jej strany sa to hromadilo. Svedok
Ing. X. H. (v rozhodnom čase poslanec miestneho zastupiteľstva) vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní dňa 26.5.2009 v podstatnom uviedol, že navrhovateľke chýbala odborná fundovanosť,
čo sa prejavilo v jej kontrolných správach s ktorými neboli poslanci spokojní. Dôvodom pre odvolanie

navrhovateľky, ako uviedol, bola nespokojnosť poslancov s jej prácou. Svedok RNDr. C. J. (v rozhodnom
čase poslanec miestneho zastupiteľstva) si vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.5.2009
na dôvody, pre ktoré došlo k odvolaniu navrhovateľky nespomenul. Svedok F.E. N. (v rozhodnom čase
poslanec miestneho zastupiteľstva) sa vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 26.5.2009 sa k
dôvodom odvolania navrhovateľky pre odstup času vyjadriť nevedel. Svedkyňa Mgr. K. I. (v rozhodnom

čase zástupkyňa starostu) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 30.10.2009 v podstatnom
uviedla, že k odvolaniu navrhovateľky nedošlo „na prvý krát“ ale že sa viackrát diskutovalo o odbornosti
navrhovateľky, čo sa týka výkonu jej funkcie miestnej kontrolórky. Spresnila v tejto súvislosti, že zo strany
miestneho kontrolóra sa očakáva vecné stanovisko, pričom však kontrolné správy navrhovateľky boli
viac emotívne. Svedok RNDr. K. I. (v rozhodnom čase poslanec miestneho zastupiteľstva) vo svojej

svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 30.10.2009 v podstatnom uviedol, že si pamätá len to, že
vzťah medzi navrhovateľkou a prednostkou nebol dobrý a bol napätý a že si nepamätá na to, aby boli
vznesené nejaké výhrady voči správam podávaným navrhovateľkou. Svedok JUDr. S. Š. (v rozhodnom
čase poslanec miestneho zastupiteľstva) vo svojej svedeckej výpovedi pred dožiadaným súdom dňa
30.3.2012 v podstatnom uviedol, že z práce navrhovateľky mal osobne pocit o jej nekompetentnosti,

tvrdil že do kontrolných správ sa dostávali jej subjektívne pocity a naproti tomu v nich absentovali
konkrétne kritériá, na základe ktorých dospela k svojím záverom. Za najpodstatnejšie svedok považoval
to, že navrhovateľka kontrolné zistenia nekonfrontovala a preto nepodkladala dostatočne overenými
skutočnosťami. Poznamenal v tejto súvislosti, že navrhovateľka kontrolné zistenia nekonfrontovala ani
potom, čo jej táto povinnosť bola uložená uznesením miestneho zastupiteľstva. Dôvodom pre jej

odvolanie, ako uviedol, bolo nedostatočné prešetrovanie skutočností a subjektívne názory premietané
do jej správ o kontrole.
Z takto vykonaných, predovšetkým listinných dôkazov, podľa zistenia súdu vyplynulo, že navrhovateľka
až na jedinú výnimku, ktorou bola správa o kontrole č. 6/MK/96, svoje kontrolné zistenia ani svedúcimi kontrolovaných subjektov ani so starostom mestskej časti a ani s prednostkou miestneho
úradu mestskej časti odporcu neprerokovávala. Týmto dotknutým osobám navrhovateľka až na už
spomenutý jeden výnimočný prípad, vždy len doručila správu o kontrole, pričom v „protokole“,

ktorý v skutočnosti predstavoval len akúsi sprievodnú listinu k správe o kontrole, tieto osoby len
potvrdzovali prevzatie správy. Podľa zistenia súdu navrhovateľka sa s vecnými námietkami, vznesenými
ku kontrolným zisteniam zo strany kontrolovaných subjektov a zo strany prednostky miestneho úradu
vecne nevysporiadavala a v správach o kontrolnej činnosti, predkladaných miestnemu zastupiteľstvu
sa o nich nikdy ani len nezmienila. Len v prípade správy o kontrole č. 6/MK/96 navrhovateľka

listom zo dňa 25.9.1996 (čl. 715) pozvala prednostku na záverečné prerokovanie protokolu, pričom
podľa zápisnice (čl. 716) k prerokovaniu tohto protokolu skutočne i došlo dňa 2.10.1996. Ani v
tomto prípade sa však navrhovateľa o námietkach proti kontrolným zisteniam v správe pre miestne
zastupiteľstvo nezmienila a pre potreby miestneho zastupiteľstva sa s nimi ani nevysporiadala, ktorý
stav pretrvával, vychádzajúc z obsahu správy o kontrole pre miestne zastupiteľstvo dňa 13.2.1997,
v kontexte obsahu námietok voči kontrolným zisteniam prednostky úradu (čl. 520 a čl. 523), aj po

prijatí uznesenia miestneho zastupiteľstva ukladajúceho navrhovateľke prerokovať („prekonzultovať“)
kontrolné zistenia pred predložením správy miestnemu zastupiteľstvu (17.10.1996). Na podklade
týchto zistení súd uzavrel, že navrhovateľka povinnosť postupovať pri kontrole tak, aby sa zistila
pravdivosť a úplnosť kontrolných zistení, povinnosť výsledky kontroly prerokovávať s pracovníkmi
zodpovednými za zistené nedostatky a s vedúcimi kontrolovaných orgánov a organizácií, s tým, že

vysvetlenia a stanoviská týchto pracovníkov majú byť neoddeliteľnou súčasťou výsledných kontrolných
materiálov, vyplývajúcu zo zásad činnosti miestneho kontrolóra, schválených miestnym zastupiteľstvom
mestskej časti odporcu dňa 28.4.1992 a povinnosť (obsahovo podľa názoru súdu subsumovanú už
v povinnosti prerokovať kontrolné zistenia) pred vypracovaním kontrolnej správy túto prekonzultovať
s vedúcimi pracovníkmi a s prednostkou uloženú uznesením miestneho zastupiteľstva prijatým na

jeho zasadnutí dňa 17.10.1996, nad akékoľvek pochybnosti porušovala, pričom toto porušenie trvalo
po celý čas trvania výkonu jej funkcie a teda rozhodne z hľadiska času, kedy miestne zastupiteľstvo
rozhodovalo o odvolaní navrhovateľky z funkcie, dlhodobo. I keď zákon pre naplnenie dôvodu pre
odvolanie miestneho kontrolóra z funkcie podľa ust. § 18 ods. 6 zák. č. 369/1990 Zb. v rozhodnom
znení, v prípade dlhodobého zanedbávania povinností nevyžaduje, aby toto zanedbávanie dosahovalo

istú intenzitu, podľa názoru súdu neprerokovávanie kontrolných zistení navrhovateľkou predstavovalo
závažné porušenie jej povinností pri výkone kontrolnej činnosti, pretože neprerokovávanie kontrolných
zistení a nevysporiadavanie sa s námietkami proti kontrolným zisteniam priamo pôsobilo na objektivitu
a tým aj kvalitu správ, pričom práve tento problém, dlhodobo rezonoval v postoji poslancov, čo je
zrejmé zo zápisníc o zasadnutiach miestneho zastupiteľstva. Závažnosť porušenia je umocnená i tým,

že povinnosť prerokovania kontrolných zistení v záujme čo najspoľahlivejšieho výsledku kontroly, už
vyplývajúca z vnútorného predpisu odporcu, bola navrhovateľke, nakoľko túto povinnosť porušovala,
uložená (duplicitne) samostatným uznesením miestneho zastupiteľstva, ktoré navrhovateľka rovnako
nerešpektovala a aktívne sa voči nemu bránila. Pokiaľ navrhovateľka v otázke prerokovávania
kontrolných zistení tvrdila a je zrejmé i z listinných dôkazov, že správu o kontrolnej činnosti predkladala

prednostke i starostovi, nejedná sa podľa posúdenia súdu o prerokovanie. Prerokovaním, nech by už
bolo urobené v akejkoľvek forme sa totiž malo zistiť stanovisko ku kontrolným zisteniam kontrolovaného
subjektu ešte pred vypracovaním správy pre miestne zastupiteľstvo, ktorému boli určené, námietky
kontrolovaného subjektu, vznesené pri prerokovaní mali byť v prípade dôvodnosti zakomponované do
tejto správy, tak aby obsahovala len objektívne správne údaje a s nedôvodnými sa v tejto správe mala

navrhovateľka vysporiadať, tak, ako to výslovne určovali zásady činnosti miestneho kontrolóra. Inak
povedané, v procese prerokovania sa mal vytvoriť priestor pre námietky ku kontrolným zisteniam
a pre vecné vysporiadanie sa s nimi (bez ohľadu na výsledok) a o výsledku tohto postupu popri
samotných kontrolných zisteniach malo byť následne informované miestne zastupiteľstvo. Nakoľko táto
procedúra (až na jeden jediný prípad kedy sa prerokovanie sčasti uskutočnilo) nebola realizovaná,

praktickytomalozanásledok,žeposlancombolinazasadnutiachmiestnehozastupiteľstvapredkladané
správy o kontrolnej činnosti zo strany navrhovateľky; zároveň predložené stanovisko ku kontrolným
zisteniam zo strany prednostky úradu alebo priamo odborného útvaru mestskej časti obsahovalo
v drvivej väčšine prípadov zásadné námietky voči záverom kontroly bez toho, aby sa s týmito
námietkami navrhovateľka v správe vecne vysporiadala. Kontrolné zistenia teda boli z pohľadu námietok

kontrolovaného subjektu arbitrárne. To malo za následok, že správa pre miestnych poslancov nemohla
predstavovať objektívny podklad pre kontrolu exekutívy a cez to nemohla byť podkladom pre uloženie
opatrení, čo na zasadnutiach miestneho zastupiteľstva opakovane spôsobovalo problémy. Vznikali
tak, ako je konštatované už vyššie, napríklad i situácie, keď navrhovateľka predložila miestnemuzastupiteľstvu správu o kontrolnej činnosti a poslanci postrádali stanovisko ku kontrolným zisteniam
prednostky. Stalo sa tiež, že navrhovateľka v správe vytkla, že ku kontrole nemala k dispozícii podklady,
k čomu prednostka namietala že podklady boli predložené. V inom prípade zase navrhovateľka

tvrdila, že v určitej kontrolovanej oblasti došlo k pochybeniu , prednostka naproti tomu pochybenie
nepripustila s svoje námietky vecne zdôvodnila, pričom takáto konfrontácia bola prenesená na
pôdu zastupiteľstva, bez toho, aby navrhovateľka v správe alebo presvedčila o správnosti svojich
kontrolných zistení alebo aby ich do kontrolnej správy neuviedla. Práve o to pri prerokovaní išlo, aby
dôvodné námietky (a zjavne boli podľa zistenia súdu i také) viedli ku korekcii kontrolných zistení a s

nedôvodnými aby sa navrhovateľka ako miestna kontrolórka vysporiadala v správe o kontrolnej činnosti
tak, aby správa umožnila poslancom objektívny pohľad na rozhodujúce skutočnosti a cez to prijatie
konkrétnych uznesení na odstránenie zistených nedostatkov. Neprerokovávanie kontrolných zistení
poznačilo dá sa povedať celé obdobie výkonu funkcie miestnej kontrolórky navrhovateľkou. Reálne
navrhovateľka kontrolné zistenia neprerokovávala, viackrát jej to bolo vytýkané poslancami, pravidelne
to bolo namietané i prednostkou. Navrhovateľka sa prerokovávaniu kontrolných zistení bránila i voči

poslancom (otvoreným listom) i prostredníctvom podnetu na podanie protestu u prokurátora. Pritom
prerokovanie kontrolných zistení predstavuje i z pohľadu zák. č. 10/1996 Zb., ktorý navrhovateľka
podľa jej slov podporne aplikovala, imanentnú súčasť kontrolnej činnosti, nech už kontrolu vykonáva
orgán samosprávy alebo štátnej správy. Paradoxne prerokovanie kontrolných zistení navrhla sama
navrhovateľka upraviť vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré však prijaté nebolo. I z toho je

podľa názoru súdu zrejmé, že dôvodom pre ktorý nedochádzalo k prerokovávaniu kontrolných zistení
navrhovateľkou a pre ktorý mala k tomuto inštitútu počas celého času výkonu jej funkcie až aktívny
odpor, bol zrejme nedostatok schopnosti navrhovateľky komunikovať s výkonnými zložkami mestskej
časti,čonakoniecsamapotvrdila.Zlyhaniekomunikácianakoniecviedlopodľaúvahysúdukpochybeniu
navrhovateľkyprivystavenípotvrdenia S.D.,ktoráskutočnosťbolabezprostrednýmspúšťačomprocesu

odvolania navrhovateľky za situácie, keď táto zanedbávala svoje povinnosti pri kontrole už dlhšie.
Riadiac sa týmito úvahami dospel súd k záveru, že dôvod podľa ust. § 18 ods. 6 písm. c) zák. č. 369/1990
Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, pre ktorý miestne zastupiteľstvo mestskej časti odporcu na
svojom zasadnutí dňa 13.3.1997 navrhovateľku odvolalo z funkcie miestnej kontrolórky, spočívajúci v
dlhodobom zanedbávaní povinností vyplývajúcich z funkcie kontrolóra bol v danom prípade naplnený

a nakoľko (ako súd bližšie rozviedol už na inom mieste tohto odôvodnenia) miestne zastupiteľstvo
o odvolaní rozhodlo zákonom určeným postupom a nakoľko oznámenie o odvolaní bolo následne
navrhovateľke dňa 20.3.1997 v písomnej forme i doručené, nasledujúcim dňom, teda 21.3.1997 došlo
na základe platného odvolania k zániku funkcie miestnej kontrolórky navrhovateľky. Návrh na začatie
konania navrhovateľky, v časti smerujúcej k určeniu neplatnosti odvolania z funkcie bol preto nedôvodný

a súd ho zamietol.
Pre úplnosť súd na záver k tejto časti poznamenáva, že celkom nepochybne i vybavovaním sťažností a
postupmi uplatňovanými v rámci tejto agendy navrhovateľka pochybila, pretože na túto činnosť nemala
ani zákonom stanovenú a ani vnútorným predpisom určenú pôsobnosť. Túto agendu však vykonávala
navrhovateľka nad rámec povinností pri výkone kontrolnej činnosti, naviac s vedomím poslancov a

orgánov mestskej časti bez toho, aby do času odvolania z funkcie bola táto skutočnosť niekým čo i len
zmieňovaná, nie to namietaná. Preto podľa úvahy súdu len vybavovaním sťažností navrhovateľka svoje
povinnosti vyplývajúce z funkcie miestneho kontrolóra nezanedbávala.
Podľa ust. § 65 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v čase uplatnenia výpovede, uplynutím
volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí.

Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú
prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá
pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46
ods. 1 písm. c); odstupné poskytované zamestnancom pri organizačných zmenách patrí len v prípade
rozviazaniapracovnéhopomerupoodvolanízfunkcievsúvislostisjejzrušenímvdôsledkuorganizačnej

zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru
dojednaného pracovnou zmluvou.
Podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c) zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v čase uplatnenia výpovede,
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď (tiež) z dôvodu ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,

technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o
iných organizačných zmenách.
Podľa ust. § 44 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v čase uplatnenia výpovede,
výpoveďou môžu rozviazať pracovný pomer zamestnávateľ i zamestnanec. Výpoveď musí sa daťpísomne a doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatná. (2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov výslovne ustanovených v § 46 ods. 1; dôvod výpovede sa musí vo výpovedi
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod

výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa ust. § 240 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, právny úkon (pracovná zmluva,
výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. (2) Prejav vôle môže sa urobiť
konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti

o tom, čo chcel účastník prejaviť. Pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať,
treba úradnú zápisnicu alebo zápisnicu opatrenú potvrdením dvoch súčasne prítomných funkcionárov
príslušného odborového orgánu o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli. (3) Prejav vôle treba
vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá pravidlám slušnosti a
občianskeho spolužitia.

Podľa ust. § 266a zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, písomnosti zamestnávateľa
týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmien a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí obdobne
o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na

pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť
poštou.(2) Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca,
ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk".(3)
Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme
alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú a zamestnanec

svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak
zamestnanec prijatie písomnosti odmietne.
Dňa 14.7.1997 odporca osobne doručil navrhovateľke list zo dňa 7.7.1997, označený ako „Rozviazanie
pracovného pomeru - výpoveď“ (čl. 8), prevzatie ktorého navrhovateľka potvrdila vlastnoručným
podpisom na tejto písomnosti. Výpoveď vo svojom obsahu odkazovala na skutočnosť, že dňa 13.3.1997

miestne zastupiteľstvo mestskej časti odporcu odvolalo navrhovateľku z funkcie miestnej kontrolórky,
konštatovalo, že dňa 14.3.1997 ponúknuté voľné pracovné miesto odborného referenta na Oddelení
výstavby a životného prostredia navrhovateľka dňa 7.7.1997 prijať odmietla, následkom čoho došlo
k naplneniu dôvodu pre uplatnenie výpovede podľa ust. § 46 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Za
mestskú časť odporcu túto písomnosť podľa zistenia súdu vlastnoručne podpísal starosta A. W..

Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 7.7.1997 teda bola vyhotovená v písomnej forme, vlastnoručne
bola podpísaná osobou oprávnenou za zamestnávateľa konať v pracovnoprávnych vzťahoch, celkom
nepochybne z nej vyplývalo, že ňou zamestnávateľ prejavil vôľu skončiť s navrhovateľkou pracovný
pomer výpoveďou, dôvod ktorej zároveň skutkovo vymedzil tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom a bola navrhovateľke i riadne, postupom podľa ust. § 266a zák. č. 65/1965 Zb.

doručená. Za týchto okolností, vzhľadom tiež na spôsob posúdenia platnosti odvolania navrhovateľky
z funkcie miestneho kontrolóra, na základe tvrdení účastníkov ostávalo vysporiadať sa zo skutočností,
rozhodujúcich pre posúdenie platnosti výpovede, už len s otázkou splnenia si ponukovej povinnosti
odporcom.
Z ust. § 65 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb. v znení účinnom v čase uplatnenia výpovede vyplýva, že v

prípade ak zamestnávateľ má voľné také pracovné miesto, na ktorom by mohol zamestnanec vykonávať
inú pre neho vhodnú prácu, je povinný ho zamestnancovi ponúknuť. Výpoveď z výpovedného dôvodu
uvedeného v ust. § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce môže zamestnávateľ v takomto prípade dať
platne iba vtedy, ak zamestnanec alebo odmietne na takéto miesto prejsť. Pokiaľ teda zamestnávateľ
po odvolaní z funkcie pri výpovedi uplatnenej z dôvodov podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka

práce neponúkne zamestnancovi prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak môže urobiť, nie je
splnená podmienka uvedená v ustanovení § 65 ods. 3 Zákonníka práce a výpoveď je preto neplatná.
Vo všeobecnosti inou, pre zamestnanca vhodnou prácou, sa podľa rozhodovacej praxe súdov rozumie
práca, zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno i kvalifikácii zamestnanca. Ide
teda o prácu, ktorú je zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu schopný

vykonávať. Z toho, že iná vhodná práca má zodpovedať predovšetkým kvalifikácii zamestnanca, je
nutné vyvodiť, že takouto prácou je treba rozumieť predovšetkým prácu zodpovedajúcu kvalifikácii
zamestnanca, až potom (pokiaľ nie je pracovné miesto zodpovedajúce kvalifikácii zamestnanca voľné),
prácu, ktorá zodpovedá pokiaľ možno najviac kvalifikácii zamestnanca a nakoniec (pokiaľ nie je voľnéani pracovné miesto zodpovedajúce čo najviac kvalifikácii zamestnanca), prácu, pre výkon ktorej sa
zvláštna kvalifikácia nevyžaduje. Za vhodnú prácu je teda prípadne možné považovať i takú prácu,
pri ktorej nie je kvalifikácia zamestnanca využitá vôbec. Naopak vhodnou prácou nie je taká práca,

ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené
schopnosti alebo pre nedostatok kvalifikácie.

Listom zo dňa 14.3.1997 (čl.15) odporca ponúkol (zároveň s oznámením o odvolaní z funkcie)
navrhovateľkevoľnépracovnémiestoodbornéhoreferentanaOddelenívýstavbyaživotnéhoprostredia,

pričom podľa výslovného vyjadrenia v tomto liste sa jednalo o pracovné miesto len na dobu určitú
(do 31.8.1997) na zastupovanie zamestnankyne O. I. počas ďalšej rodičovskej dovolenky. Tento list
bol navrhovateľke doručený podľa poštovej doručenky dňa 20.3.1997. Dňa 7.7.1997 navrhovateľka pri
osobnom pohovore toto ponúknuté pracovné miesto prijať odmietla, čo súd zistil z úradného záznamu
spísaného uvedeného dňa (čl. 193). Odporca v priebehu celého konania tvrdil, že mimo navrhovateľke
ponúknutého pracovného miesta odborného referenta na Oddelení výstavby a životného prostredia, iné

voľné pracovné miesto nemal. Navrhovateľka v konaní tvrdila (na pojednávaní dňa 16.3.2015), že o
existencii iného voľného miesta vedomosť nemá a že túto skutočnosť ani netvrdí. Iné, ako ponúknuté
voľné pracovné miesto nebolo v rozhodnom čase u odporcu ani podľa svedeckej výpovede svedka
A. W. (starostu mestskej časti) na pojednávaní dňa 9.9.2004 a súd takéto miesto nezistil ani z iného
z vykonaných dôkazov. Na podklade toho súd skutkovo ustálil, že v čase uplatnenia výpovede iné

pracovné miesto ako miesto odborného referenta na Oddelení výstavby a životného prostredia, u
odporcu nebolo. Z tohto zistenia súd ďalej vyvodil, že pokiaľ odporca navrhovateľke ponúkol v tom
čase jediné voľné pracovné miesto, hoc len na zastupovanie na dobu určitú, nijak tým neporušil
zákonom stanovenú ponukovú povinnosť, pretože nech už odmienutím tohto miesta ako vhodného
navrhovateľkou alebo jeho neponúknutím navrhovateľke ako nevhodného (vzhľadom na to že sa jednalo

o pracovné miesto len na dobu určitú) by nevyvrátiteľná domnienka o naplnení výpovedného dôvodu
podľa ust. § 46 ods. 1 písm. c) v zmysle ust. § 65 ods. 3 zák. č. 65/1965 Zb., nastala. Tým je podľa
názoru súd naplnená i táto hmotnoprávna podmienka platnosti právneho úkonu skončenia pracovného
pomeru s navrhovateľkou výpoveďou odporcu zo dňa 7.7.1997, z ktorého dôvodu súd zamietol návrh
navrhovateľky i v tejto časti.

Podľa ust. § 61 ods. 1 veta prvá zák. č. 65/1965 Zb., ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanecoznámilzamestnávateľovi,žetrvánatom,abyhoďalejzamestnával,jehopracovnýpomer
trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia súd ako nedôvodný posúdil nárok navrhovateľky na náhradu
mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, keďže hmotnoprávnym predpokladom vzniku
takéhoto nároku, je neplatné skončenie pracovného pomeru, k čomu však ako súd bližšie zdôvodnil na
inom mieste tohto odôvodnenia, v danom prípade nedošlo.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p., v zmysle
ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 7. septembra 2015