Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214852
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215214852.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou E.. Ľ. X. v právnej veci navrhovateľky Y. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, L., proti odporcovi J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, L., o
rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom
X. V., nar. XX.XX.XXXX a J. V., nar. XX.XX.XXXX, obe zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov Y. V. rod. J., nar. XX.X.XXXX a J. V., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Bratislave II - K., vo zv. XX, roč. XXXX,
na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á - d z a .

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Maloletá X. V., nar. X.X.XXXX a malol. J. V., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do
osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.

Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej X. sumou 100 ,- eur mesačne a na maloletého J.
sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou
výroku rozsudku o rozvode manželstva.

Súd styk otca s maloletými deťmi na žiadosť rodičov n e u p r a v u j e.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva s odporcom z dôvodu, že ich vzťahy sú dlhodobo vážne narušené, rozvrat je trvalý a
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka zároveň žiadala upraviť výkon
práv a povinností oboch rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode zverením maloletých detí do
jej osobnej starostlivosti, zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude matka, otcovi navrhla
uložiťpovinnosťprispievaťnavýživumal.X.sumou150,-euramal.J.taktiežsumou150,-eur mesačne,
styk navrhla upraviť v rozsahu každý druhý víkend od soboty 09:00 hod. do nedele 17:00 hod. a v ostatné

dni po ich vzájomnej dohode.

Svojnávrhodôvodnilatým,žespočiatkubolomanželstvoharmonické,keďsavšaknarodilsynJ.,manžel
začal chodiť do krčmy, bol častejšie preč z domu a vracal sa v nočných hodinách. V roku 2013 si otvorilkrčmu, kde trávil noci a v roku 2014 odišiel zo svojej stabilnej práce a venoval sa len krčme, ktorá
neprosperovala. Manžel od nej často pýtal peniaze s tým, že musí ísť kúpiť tovar a prestal sa úplne
starať o domácnosť. Dostali sa do takej zlej finančnej situácie, že museli predať byt a presťahovať sa

do nájmu, ktorý vyplatili na rok dopredu. Navrhovateľka chcela zotrvať v manželstve, kvôli maloletým
deťom, avšak za posledný rok jej cit k odporcovi úplne ochladol. Ako manželia už spolu intímne nežijú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s
listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä sobášnym listom, rodnými listami detí, mzdovým listom

matky ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania sú slovenskí štátni občania, obaja národnosti slovenskej. U oboch ide o manželstvo
prvé. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila mal. X. a dňa XX.XX.XXXX mal. J..

Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1

písm. a) O.s.p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave na H. ulici.

Zo mzdového listu matky súd zistil, že jej priemerný mesačný príjem bol za obdobie od januára 2015
do februára 2016 v sume 835,- eur.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že nebola ochotná navštíviť poradňu, nakoľko sa jej nechcelo
neustále niečo vysvetľovať. Odporca ju atakoval neustále SMS-kami a telefonátmi, fyzicky ju viackrát
napadol, pričom podala aj trestné oznámenie. Nemá k nemu už žiaden vzťah ani city, skúšala
niekoľkokrát pracovať na zlepšení vzťahu, ale nevyšlo to. Manželstvo bolo v poriadku až do obdobia
kým sa nenarodil syn. V tomto období začal odporca chodievať do krčmy a došlo to až do takého

štádia, že po práci si musel pospať a potom išiel do krčmy, kde trávil celé noci a aj dni a tam začal
aj s omamnými látkami. Bola z toho frustrovaná a keď začala pracovať a nebola na odporcovi závislá,
začalo sa to celé rúcať. V tom čase už mala dve roboty. Platby šekov mal na starosti odporca, ona sa
starala o deti. Neskôr im však vznikli veľké dlhy a museli predať ich spoločný byt, ktorý im darovala
odporcova mama. Navrhovateľka až postupne zistila čo sa deje a vystupňovalo sa to až tak, že odporca

prestal platiť všetky platby, pýtal si od nej peniaze, ktoré zarobila a keď mu ich nedala, tak ju zbil, čo
niekoľko krát videli aj deti. Po predaji bytu ešte išli na spoločnú dovolenku, ktorá nedopadla dobre a po
ktorej nadobudla presvedčenie, že s odporcom byť nechce. Našla si podnájom a od septembra 2015 v
ňom býva spolu s deťmi. Navrhovateľka ďalej uviedla, že má stálu prácu a dve brigády. Od odchodu zo
spoločnej domácnosti jej otec detí neplatí nič. Žiadala aby boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti

s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. S výživným v sume 100-eur na každé
dieťa súhlasila s tým, že na úprave stretávania by sa s otcom detí vedeli dohodnúť. Jej mesačný príjem
sa skladá z hlavného príjmu, práce kde má trvalý pracovný pomer (príjem 700,- eur netto mesačne) a
z dvoch brigád (príjem cca 80,- eur a 70,- eur mesačne netto). Mesačný nájom stojí 400- eur, strava
detí v škole a družina 100- eur mesačne a krúžky pre deti 55- eur mesačne, pričom ostatné výdavky

má iba bežné. Spláca pôžičku Quatro 20,- eur mesačne, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné
veci väčšej hodnoty.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávání uviedol, že manželka bola vždy využívaná ľuďmi a chlapmi
a v minulosti robila prostitútku. Miloval ju a zdvihol jej sebavedomie. Po narodení syna začala byť k nemu

chladná a je pravdou, že v tom období začal chodiť do krčmy. Všetky šeky sa platili z jeho účtu a keď
raz potreboval 70,- eur, navrhovateľka povedala, že mu ich nedá, lebo sú to jej peniaze. Do domácnosti
neprispievala ničím. Neskôr sa dozvedel, že sa zamilovala do iného muža a v tom čase sa aj veľmi
zmenila. Odporca ďalej uviedol, že s deťmi sa vidí keď to vyhovuje matke, niekedy mu ich nedá ani k
telefónu, pričom sa mu nepáči jej výchova, pretože deti si robia doma čo chcú. Keď skrachoval tak sa

psychicky zrútil a navrhovateľka všetku špinu hodila na neho. Rezignoval, prestal platiť platby a tak to
aj dopadlo, pretože celá finančná ťarcha bola na ňom. Manželka je ovplyvňovaná svojimi kamarátkami,
ktoré sa venujú činnostiam ako napr. veštenie. S rozvodom manželstva nesúhlasil, chcel využiť ešte
poradenské služby, avšak v prípade rozvodu súhlasil so zverením detí do starostlivosti matky ako i s
tým, že na úprave stretávania sa budú vedieť dohodnúť. V súčasnej dobe sa s deťmi stretáva viackrát

do týždňa. Výživné navrhol v sume 100,- eur na každé dieťa. Odporca ďalej uviedol, že nemá žiaden
príjem, nemá síl začať novú prácu, nič sa mu nedarí a je na tom psychicky zle- navštívil aj psychiatra. Na
úrade práce nie je evidovaný, pretože má s.r.o.- čku. Býva v prenajatom 2-izbovom byte, ktorý vyplatil
na rok dopredu. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Z predaja bytu muostalo ešte cca 5.000-eur. Príležitostne na brigádach zarobí 500-1000,- eur mesačne (jazdí dodávkou,
na akciách robí kuchára). Daňové priznanie mal nulové, dlžoby ešte stále má, avšak nakoľko nie je
solventný, tak ich nespláca.

Kolízny opatrovník navrhol schváliť uzavretie rodičovskej dohody.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu.

Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná

Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu

budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. l veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery.

Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku
podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,

ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49
ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,
abysauznalazásada,žeobajarodičiamajúspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Rodičia
alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal za
preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, v budúcnosti už nemôže plniť svoje
základné funkcie a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo
účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, ktoré vyplývajú z dikcie § 18 Zákona o rodine, a preto súd

návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom
navrhovateľky, ktorá vzhľadom na dlhotrvajúci rozvrat manželstva túto možnosť v žiadnom prípade
nepripúšťala. Z výpovedí oboch manželov bolo zrejmé, že komunikácia a vzťahy medzi manželmi sú

vážne narušené. Súd sa posudzujúc dôvodnosť návrhu na rozvod manželstva účastníkov zameral na
preukázanie zákonných predpokladov rozvodu manželstva. Na základe vykonaného dokazovania a
skutkového zistenia vo vzťahu plnenia základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t. j.
ekonomickej, biologickej a výchovnej dospel k záveru, že manželstvo je nefunkčné. Účastníci konania
v súčasnej dobe žijú oddelene, intímne sa dlhodobo spolu nestýkajú, nehospodária spolu, citovo sú

odcudzení, vzájomne spolu komunikujú iba v nevyhnutnej miere.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, kde bolo jednoznačne
preukázané, že manželstvo je vážne rozvrátené, pričom nie je nádej na obnovu spolužitia a teda je daný
jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu. Udržiavanie manželského zväzku nie je ani v záujme detí, nakoľko

nepriaznivá situácia v rodine a dusivá atmosféra vo vzájomnom spolužití, jednoznačne neprospieva
priaznivému duševnému a fyzickému vývinu maloletých detí. Súd poukazuje ďalej na to, že manželstvo
jedobrovoľnýmzväzkommužaaženyanikohonemožnonútiťabyzotrvávalvovzťahu,ktorýjedlhodobo
nefunkčný.

Včastioúpravevýkonuprávapovinnostírodičovnačasporozvode,súdschválilnavrhovanúrodičovskú
dohodu,nakoľkomalzato,žejevsúladesozáujmamiapotrebamimaloletýchdetíazároveňzodpovedá
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.

Rozhodnutieotom,ktorémuzrodičovbudedieťazverenédoosobnejstarostlivostizohľadňujemnožstvo

faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých
sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú
vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča,
nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický
zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k

právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia.
Prihliadnuc na vyššie uvedené ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky
súhlasili všetci účastníci konania, súd o rozhodol tak, že mal. X. a mal J. zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o deti.O zastupovaní a správe majetku maloletého súd rozhodol tak, že zastupovať mal. deti a spravovať ich
majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami,

ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať
každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku
dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo
patrí obom rodičom. Súd nezistil žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by oprávnenie dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok, malo byť priznané iba matke maloletých detí.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletých, ale i z možností, schopností
ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom
je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích
povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine,
odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o

vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a
detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré

rozširujú jeho reálne dosahový zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická
zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ).
Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie
rovnakej pozície.

Otecmaloletýchdetímáaktívnefungujúcuobchodnúspoločnosťzktorejnevykazuježiadenzisk,daňové
priznanie mal nulové, má dlžoby, ktoré neuhrádza a našetrených má 5.000,- eur ešte z predaja bytu.
Príležitostne si vie zarobiť na brigádach 500-1.000,- eur mesačne. Matka je trvalo zamestnaná vo
Všeobecnej zdravotnej poisťovni kde jej príjem predstavuje cca 830,- eur mesačne netto, taktiež si
príležitostneprivyrábanabrigádach,kdezárobokpredstavujecca150,-eurmesačne.Bývavprenajatom

byte za ktorý platí 400,- eur mesačne. Výdavky na deti matka uviedla len bežné, spočívajúce v strave
v školskom zariadení i doma, oblečení, drogérii, či voľno časových aktivitách. Napriek tomu, že na
výživnom vo výške 100,- eur na každé dieťa sa rodičia dohodli, súd apeluje na otca, aby sa vzhľadom
na výšku výživného snažil prispievať na výživu detí aj nad rámec tohto mesačného plnenia.

Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to
subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Nakoľko
v predmetnej veci rodičia uvádzali, že na styku otca s maloletými deťmi sa budú vedieť dohodnúť, súd
styk neupravoval.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti ak to
odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady
trov konania v prejednávanej veci splnené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde. V
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach/§42ods.3/uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.