Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227939
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211227939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandy Hanusovej, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL
FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Michalská 14, Bratislava, proti odporcom: 1/ Q. Z., V. X, K., zastúpenému opatrovníčkou Danou
Patkovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, 2/ B. Ž.Q., O. XX, G. V., o zaplatenie 25.329,70
eura s prísl., na odvolanie odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/64/2012-211,
zo dňa 31.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdzuje.

Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 361,58 eura titulom
trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne 19.005,46 eura spolu s 5,048 % úrokom ročne z 12.604,37 eura od 22.12.2010
do 17.2.2011, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo 17.884,03 eura od 22.12.2010 až do zaplatenia,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia 3.062,31 eura a náhradu iných trov konania 1.519,50 eura;
vo zvyšku návrh zamietol.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 25.11.2011 po jeho zmene, ktorá
bola pripustená uznesením z 5.9.2014, domáhal od odporcov spoločne a nerozdielne zaplatenia
25.329,70 eura s prísl. a náhrady trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že Slovenská
sporiteľňa, a.s., postúpila na neho pohľadávku voči odporcovi 1/ Zmluvou o postúpení pohľadávok z
21.12.2010. Jeho právny predchodca uzavrel 7.10.2005 s odporcom 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol odporcovi 1/ úver 14.937,26 eura

pri úrokovej sadzbe 10,6 % ročne. Odporca 1/ sa zavial poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou
207,13euravždyk20.dňutohoktoréhomesiaca.Splatnosťprvejsplátkyboladohodnutána20.11.2005.
Na zabezpečenie návratnosti záväzku zo Zmluvy o úvere jeho právny predchodca uzatvoril s odporcom
2/ Dohodu o ručení zo 7.10.2005, v ktorej odporca 2/ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak
tak neurobí dlžník. Odporca 1/ svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver
nesplácal, preto jeho právny predchodca postúpil pohľadávku s príslušenstvom a so všetkými právami,
ktoré vyplývajú z predmetného úverového vzťahu. Navrhovateľ uviedol, že splnomocnil spoločnosť

Platiť sa oplatí s.r.o., ktorá zaslala Výzvu na zaplatenie zo 17.12.2011 obsahujúcu informáciu o tom,
že záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere sa stal splatným. Po postúpení predmetnej pohľadávky
na navrhovateľa boli na úhradu záväzku zo Zmluvy o úvere pripísané platby spolu 1.000 eur. Jeho
pohľadávkakudňupostúpeniapredmetnejpohľadávkypredstavovala25.329,70eura,ktorápozostávalaz istiny po splatnosti 23.845,16 eura a nezaplateného úroku z omeškania 1.484,54 eura. Istinu 23.845,16
eura ďalej úročí riadny úrokom 10,6 % ročne a zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne. Úroky z
omeškania 1.484,54 eura navrhovateľ znížil o úhradu 1.000 eur na 484,54 eura.

Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh navrhovateľa je len
čiastočne dôvodný; uviedol, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy vyplýva, že pohľadávka
voči odporcom bola na navrhovateľa postúpená 21.12.2010, a teda navrhovateľ bol v tomto konaní
aktívne vecne legitimovaný. Právny predchodca navrhovateľa uzavrel 7.10.2005 s odporcom 1/ Zmluvu

o úvere, v ten istý deň zároveň právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom 2/ Dohodu o
ručení vzťahujúcu sa na pohľadávky vyplývajúce z uvedenej Zmluvy o úvere. K námietke odporcu
2/, že z dôvodu mozgovej príhody, ktorú utrpel 25.9.2005, nebol schopný platne uzavrieť Dohodu o
ručení, nakoľko nebol schopný sa zoznámiť a porozumieť jej obsahu uviedol, že na základe odborného
vyjadrenia spoločnosti Y..sk mal za to, že odporca 2/ nekonal pri uzatváraní Dohody o ručení v duševnej
poruche, ktorá by mu znemožňovala platne uzavrieť uvedenú dohodu alebo vykonať akýkoľvek iný

právny úkon. Skonštatoval, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok na úhradu 25.329,70 eura s
prísl. Uvedená suma pozostávala z čistej istiny 12.604,37 eura; riadnych úrokov 11.086,47 eura pri
úrokovej sadzbe 10,6 % ročne; poplatkov 154,32 eura; úroku z omeškania 26,4 % ročne od začiatku
zmluvného vzťahu do 14.1.2009 (vyčísleného na 363,11 eura) a úroku 8 % ročne od 15.1.2009 do
21.12.2010 (vyčísleného na 1.121,43 eura). Zároveň sa domáhal priznania riadneho úroku 10,6 %

ročne z 12.604,37 eura od 22.12.2010 do zaplatenia a úroku z omeškania 9 % ročne z 23.845,16
eura od 22.12.2010 do zaplatenia. K navrhovateľom uplatnených 11.086,47 eura titulom vyúčtovaného
riadneho úroku 10,6 % ročne a riadneho úroku 10,6 % ročne z 12.604,37 eura od 22.12.2010 do
zaplatenia poznamenal, že priemerná výška úrokov zo spotrebiteľských úverov v čase poskytnutia úveru
predstavovala 5,048 % ročne, t.j. navrhovateľom uplatnené úroky boli účtované na základe úrokovej

sadzby viac než dvojnásobne vyššej, než bola priemerná úroková sadzba v rozhodujúcom období.
Podľa ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.4.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011)
nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Obč. zák., ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankamipriposkytovaníúverovalebopôžičiek.Súdprvéhostupňapretopovažovalzmluvnédojednanie,
ktorým sa odporca 1/ zaviazal splácať riadne úroky 10,6 % ročne za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

vzhľadom na priemernú výšku úrokov zo spotrebiteľských úverov v čase poskytnutia úveru (5,048 %
ročne). Navrhovateľovi preto priznal vyčíslený riadny úrok iba v sume 5.279,66 eura, ktorá zodpovedá
úrokovej miere 5,048 % ročne z 12.604,37 eura od 22.12.2010 do 17.2.2011, t.j. nie do zaplatenia, ako
sa domáhal navrhovateľ, ale iba do dňa odstúpenia od zmluvy. Bol názoru, že po tomto dni navrhovateľ
nemá právo účtovať si riadne úroky vyplývajúce zo Zmluvy o úvere. Ďalej uviedol, že navrhovateľ,

resp. jeho právny predchodca si úrok z omeškania účtoval od 21.11.2005 do 14.1.2009 (v sume 363,11
eura) pri úrokovej sadzbe 26,4 % ročne, ktorá asi trojnásobne prekračuje výšku zákonných úrokov z
omeškania; túto individuálne nedojednanú zmluvnú podmienku, na základe ktorej mal navrhovateľ (resp.
jeho právny predchodca) nárok na úrok z omeškania 26,4 % ročne, považoval za neprijateľnú a preto
navrhovateľovi takto účtované úroky z omeškania v sume 363,11 eura nepriznal. Pre úplnosť dodal,

že navrhovateľ ani nepreukázal žiaden titul, na základe ktorého by mal voči odporcovi nárok na úrok
z omeškania v nárokovanej výške. Navrhovateľovi nepriznal ani poplatky vyčíslené spolu na 154,32
eura, nakoľko odporca preukázal len nárok na poplatok za vedenie účtu 50,- Sk mesačne vyplývajúci
zo Zmluvy o úvere, ktorý však podľa navrhovateľom predloženej „zostavy prehľadu transakcií úveru nad
archívom“z31.12.2008nebolúčtovanýauzavrel,ženároknaostatnépoplatkynavrhovateľnepreukázal

vôbec.

Súd prvého stupňa vo zvyšku považoval návrh za dôvodný, t.j. pokiaľ ide o čistú istinu 12.604,37
eura a úrok z omeškania vyčíslený na 1.121,43 eura pri úrokovej sadzbe 8 % ročne a riadny úrok v
sume 5.279,66 eura, ktorá zodpovedá úrokovej miere 5,048 % ročne. S ohľadom na uvedené preto

v zmysle § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 Obč. zák., § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. priznal
navrhovateľovi nárok na zaplatenie 19.005,46 eura spolu s riadnym úrokom 5,048 % ročne zo sumy
12.604,37 eura od 22.12.2010 do 17.2.2011 a vo zvyšku, pokiaľ ide o istinu, návrh zamietol. Podľa §
559, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vznikuomeškania) navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne len zo sumy 17.884,03
eura od 22.12.2010 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky a vo zvyšku,
pokiaľ ide o príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania, návrh zamietol. O trovách konania navrhovateľa proti

odporcom rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a čiastočne úspešnému navrhovateľovi, ktorého neúspech
bol v nepatrnej časti, priznal proti odporcom v podrobnej špecifikácii plnú náhradu trov konania, 3.062,31
eura trovy právneho zastúpenia a 1.519,50 eura iné trovy konania.

Proti zaväzujúcej časti rozsudku podal odvolanie odporca 2/ a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietol, že v konaní došlo k vadám, súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, pričom dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,pretožesútuďalšieskutočnostiainédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené. Uviedol, že Zmluva o úvere, ktorou súčasťou je Dohoda o ručení, ako aj súvisiace
dokumenty priložené k Žiadosti o splátkový úver, obsahuje nepravdivé základné údaje, podľa ktorých
bola žiadosť posúdená, zmluva spracovaná a následne schválená. Nepravdivými údajmi uvedenými v

Zmluve o úvere je rodinný stav dlžníka, kde v čase podpisu je uvedený jeho rodinný stav slobodný,
pričom v uvedenom čase bol ženatý a žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou. Uvedeným
údajom jeho manželka nebola účastníčkou zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. V
Dohode o ručení k Zmluve o úvere nie je uvedený jeho rodinný stav, avšak v dokladoch a žiadosti je
uvedený jeho rodinný stav rozvedený, pričom v uvedenom čase bol ženatý. Trval na skutočnosti, že

v čase podpisu bol po ťažkej mozgovej príhode, pracovne neschopný a jeho zdravotný stav bol taký,
že mal znížené vedomie a nedokázal posúdiť súvislosti, dôsledky a zodpovednosť za jeho úkony, o
čom svedčia aj lekárske správy a jeho súčasný zdravotný stav; do dnešného dňa má motorické, rečové
a pamäťové dokázateľné problémy. Napriek uvedenej skutočnosti si dal navrhovateľ spracovať bez
objektívneho, nezávislého vyšetrenia Odborné vyjadrenie, ktoré je jednoznačne cielené na posúdenie

jeho duševného stavu - duševnej poruchy, a nie zdravotného stavu z dôvodu prekonanej mozgovej
príhody v čase podpisu Dohody o ručení.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť, alebo odvolanie podané
nie v súlade s § 205 ods. 1, ods. 2 O.s.p. ako neúplné odmietnuť; zastával názor, že odporca 2/

neuviedol, prečo dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav; neuviedol
žiadne konkrétne navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností, ani to, že by sám
nejaký konkrétny dôkaz nechal vykonať a tento súdu pred rozhodnutím vo veci samej predložil. Dodal,
že pre sporové konanie je charakteristické také procesné postavenie účastníkov v roli odporcov, ktorí
hája protikladné záujmy v priebehu procesu ako aj zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej sa

má každý starať o svoje práva sám. Záverom namietol, že ani konkrétne skutočnosti uvedené odporcom
2/ v podanom odvolaní nemôžu mať za následok to, že by odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepotvrdil, alebo odvolanie neodmietol

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v

napadnutej časti, prejednal odvolanie odporcu 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.6.2016
(§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Rozsah, akým odporca 2/ napadol rozsudok súdu prvého stupňa je podľa obsahu podaného odvolania

daný vyhovujúcim výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uplatnené odvolacie dôvody sa však v
ničom nedotýkajú výšky prisúdenej pohľadávky v istine 19.005,46 eura a priznaného príslušenstva a
skutočnosťami uvedenými v odvolaní odporca 2/ správnosť napadnutého rozsudku nespochybnil.

V súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi je potrebné uviesť, že podstata zabezpečenia záväzku

ručením spočíva v tom, že veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade,
že splatný záväzok dlžník nesplní. Podmienkou je, aby bol ručiteľ na plnenie po splatnosti záväzku
vyzvaný. Právny vzťah ručenia je vzťahom akcesorickým, závisí od existencie záväzku dlžníka na určité
plnenie veriteľovi. Vzniká na základe vzťahu veriteľa a dlžníka, a to ako zabezpečovací mechanizmus.
V danej veci základným vzťahom veriteľa a dlžníka bola Zmluva o splátkovom úvere zo 7.10.2005,

na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ, poskytol
odporcovi 1/, ako dlžníkovi, úver 450.000,- Sk (14.937,26 eura) pri úrokovej sadzbe 10,6 % ročne. Z
Dohody o ručení uzatvorenej v rovnaký deň (7.10.2005) jednoznačne vyplýva, že odporca 2/ ako ručiteľ
mal vedomosť o tom, že veriteľ uzavrel s dlžníkom predmetnú zmluvu o úvere a zaviazal sa podľa § 303a nasl. Obch. zák. uspokojiť pohľadávku veriteľa v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku
riadne a v čas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Zmluvné strany sa dohodli na vylúčení
ustanovenia § 306 ods. 1 Obch. zák. Dohoda o ručení neobsahuje obmedzenie záväzku ručiteľa len

na časť záväzku dlžníka a ručiteľská listina podpísaná odporcom 2/ má náležitosti, ktoré vyžaduje §
303 Obch. zák.; je v nej uvedené, aký záväzok sa zabezpečuje, obsahuje vyhlásenie, že sa ručiteľ
zaväzuje zaplatiť dlh, ak ho nesplní dlžník a má písomnú formu. Odporca 2/ v konaní nespochybňoval,
že by ručiteľské vyhlásenie podľa § 303 Obch. zák. nepodpísal; na pojednávaní konanom 22.3.2013
potvrdil svoj podpis na dohode (č.l. 11), pričom vo všeobecnosti možno uzavrieť, že účastník právneho

úkonu svojim podpisom potvrdzuje súhlas s príslušným právnym úkonom; v danom prípade odporca 2/
svojím podpisom prejavil súhlasnú vôľu s ručiteľským vyhlásením vyššie uvedeného obsahu. Odporca
2/ v Dohode o ručení zároveň vyhlásil, že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov súvisiacich s
predmetnou dohodou a zároveň potvrdil, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere,
za ktoré sa zaručuje, je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú (čl. III bod
2 Dohody o ručení).

Odporca 2/ v podanom odvolaní nerozporoval súdom prvého stupňa priznanú pohľadávku 19.005,46
eura ani výšku priznaného príslušenstva a namietal len základ nároku s odôvodnením, že Zmluva o
úvere, ktorou súčasťou je Dohoda o ručení, ako aj súvisiaca dokumentácia obsahujú nepravdivé údaje; v
Zmluve o úvere je rodinný stav dlžníka uvedený ako slobodný, pričom v uvedenom čase bol ženatý a žil

v spoločnej domácnosti so svojou manželkou a tak manželka odporcu 1/ nebola účastníčkou zmluvného
vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere. Odvolací súd však s uvedenou argumentáciou, s ohľadom
na stabilnú judikatúru pojednávajúcu o individuálnych záväzkoch iba jedného z manželov, nesúhlasí a
uvádza, že ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako
dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela a to aj keď nejde o bežnú

vec (zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3.2.1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972, tiež rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2009, sp. zn. 4 Cdo 123/2008). K ďalšej námietke, že v Dohode o
ručení nie je uvedený rodinný stav odporcu 2/ ako ručiteľa, ale v žiadosti sa uvádza jeho rodinný stav
ako rozvedený, pričom v uvedenom čase bol ženatý, odvolací súd uvádza, že prevzatím (podpisom)
ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká záväzok len tomuto manželovi, pričom nejde o právny

úkon, ktorý by bolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo výkon správy
spoločných vecí obidvoch manželov. Preto na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie
je potrebný súhlas druhého manžela a ani prípadná nepresnosť v označení rodinného stavu ručiteľa v
jeho ručiteľskom vyhlásení nemá vplyv na platnosť ručiteľského záväzku.

Odporca 2/ ďalej namietal najmä tú skutočnosť, že v čase podpisu dohody bol po ťažkej mozgovej
príhode, mal znížené vedomie a nedokázal posúdiť dôsledky a zodpovednosť za svoje úkony;
spochybnil relevantnosť Odborného vyjadrenia zameraného na posúdenie duševného stavu, a nie
na jeho zdravotný stav z dôvodu prekonanej mozgovej príhody v čase podpisu Dohody o ručení.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odporca 2/ žiadnym dôkazom nevyvrátil závery odborného

vyjadrenia č. 157/2013 vo veci posúdenia jeho spôsobilosti na právne úkony, z ktorých vyplýva, že nie je
možné žiadnym spôsobom potvrdiť duševnú poruchu, v dôsledku ktorej by bol neschopný vykonať dňa
7.10.2005 právny úkon (Dohodu o ručení); rovnako na základe predloženej zdravotnej dokumentácie
nebolo možné konštatovať takú duševnú poruchu, v dôsledku ktorej by bol neschopný dňa 7.10.2005
vykonávať právne úkony vo všeobecnosti. Odporca 2/ tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že v

rozhodnom období nebol vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav schopný vykonať právny úkon
vo forme ručiteľského vyhlásenia; naopak, navrhovateľ predložením Odborného vyjadrenia znaleckej
organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia (Y..sk) preukázal na základe predloženej zdravotnej a
spisovej dokumentácie, že nie je možné u odporcu 2/ žiadnym spôsobom potvrdiť duševnú poruchu, v
dôsledku ktorej by bol neschopný vykonať právny úkon. Keďže ani v odvolacom konaní neboli zistené

nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti
tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré
odporca 2/ opakovane uvádzal vo svojom odvolaní a bližšie sa nimi nezaoberal. Vo všeobecnosti totiž
platí, že aj odporca musí svoje vlastné tvrdenia dokázať, a nie len spochybňovať tvrdenia navrhovateľa.
Uplatnením námietky sa odporca stáva z dôkazného hľadiska akoby navrhovateľom v oblasti svojich

tvrdení, na ktorých námietku zakladá. Vychádzajúc z prejednávacej zásady ovládajúcej sporové konanie
(ten, kto má povinnosť tvrdenia, má i povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa
učinené tvrdenia dajú dokázať), bolo teda na odporcovi 2/, aby v konaní pred súdom prvého stupňa
navrholvykonaniedôkazov,pomocouktorýchbypreukázalopodstatnenosťsvojichtvrdeníobsiahnutýchv obrane proti návrhu. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd uzatvára, že nakoľko odporca
2/ nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, neuniesol dôkazné bremeno a preto musí znášať možné
nepriaznivé dôsledky nesplnenia dôkaznej povinnosti.

Na uvedenom základe odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odporcu 2/, na ktorej založil
svoje odvolacie dôvody a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa
správnerozhodolvzmysle§142ods.3O.s.p.,špecifikujúcvýškupriznanýchtrovpodľavyhl.č.655/2004

Z.z. Odporca 2/ v podanom odvolaní neuviedol právne významný dôvod, pre ktorý by bol napadnutý
výrok o trovách konania vecne nesprávny či už s odkazom na ustanovenia O.s.p. alebo s odkazom na
vyhl. č. 655/2004 Z.z.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov

odvolacieho konania 361,58 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, vyčíslených v zmysle vyhl.
č. 655/2004 Z.z.; za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd z 13.1.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c)
vyhl.) priznal 353,54 eura a režijný paušál 8,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu trovy právneho zastúpenia
361,58 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.