Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1003/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215961
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215961.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: C. X. G., s.r.o. so sídlom v H., C. XX, IČO: 35
792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti odporcom: 1/ I. Y., bytom R. č. XXX, 2/ U. W., predtým Y.,
bytom F. XXXX/XX, R., t.č. bytom C., Š. Y. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962,

zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o
zaplatenie 1.354,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza, č.k. 5C/185/2014-40 zo dňa 26. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ a
2/ p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporcov 1/
a 2/ združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo nám. 7. Ďalej súd prvého stupňa konanie zastavil a rozhodol, že navrhovateľovi sa vracia
súdny poplatok v sume 74,30 Eur zaplatený na účet tamojšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia.

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v
sume 238,23 Eur, na účet právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 2.9.2014, si
navrhovateľ proti odporcom 1/ a 2/ uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.354,07 Eur s príslušenstvom
ako neuhradenej časti úveru, ktorý bol odporcom poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere

zo dňa 5.10.2007. Podaním, doručeným súdu dňa 26.9.2014, oznámilo vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane odporcov združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Na riadne doručený
návrh sa vedľajší účastník vyjadril v podaní zo dňa 26.1.2015, ktorým vzniesol námietku premlčania
voči nároku navrhovateľa. Navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 19.1.2015, vniesol námietku
neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Na výzvu súdu zo dňa 23.1.2015 navrhovateľ
podaním zo dňa 12.2.2015 vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Odporca 1/ podaním

zo dňa 6.2.2015 na námietku navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania oznámil, že
navrhuje, aby súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcov do konania. Odporkyňa
2/ sa k námietke navrhovateľa nevyjadrila. Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa proti vstupu
vedľajšieho účastníka, ani nenašiel žiadne iné skutočnosti, ktoré by vstupu vedľajšieho účastníka do
konania bránili, preto rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo vedľajšieho účastníka na strane odporcov
1/ a 2/ pripustil. Konštatoval, že právo vedľajšieho účastníka zúčastniť sa konania vyplýva z § 93 ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľom, súd prvého
stupňa konanie o návrhu navrhovateľa podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu v sume 81,- Eur, preto súd rozhodol o rozhodol o vrátení
súdneho poplatku, kráteného podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch o 6,70 Eur, vo výške
74,30 Eur. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania po posúdení rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, teda zastavenia konania pre späťvzatie návrhu, dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcom 1/ a 2/ a
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov. Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal,
keďže im žiadne trovy v konaní nevznikli. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, súd prvého stupňa uviedol,
že podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov hodnota jedného úkonu právnej služby

predstavuje 71,37 Eur. Za jednotlivé úkony právnej služby priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka odmenu podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške
71,37 Eur, náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 Eur; odmenu podľa § 13a ods. 2
písm. c) za vyjadrenie z 19.1.2015 vo výške 71,37 Eur a náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo
výške 8,04 Eur; odmenu podľa § 13a ods. 2 písm. c) za vyjadrenie z 13.2.2015 vo výške 71,37 Eur
a náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 Eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že trovy

právnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkapredstavujú238,23Eur,pričomprávnyzástupcavedľajšieho
účastníka si trovy uplatnil vo väčšom rozsahu s tým, že si uplatnil odmenu za vedľajšie účastníctvo popri
dvoch odporcoch, t.j. odmenu za zastupovanie pri odporcovi 1/ a tiež pri odporkyni 2/. V tejto súvislosti
súd uviedol, že právny zástupca v konaní zastupuje len 1 osobu, a to občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, nie je právnym zástupcom dvoch osôb v konaní, preto mu patrí odmena

za právne zastupovanie len toho subjektu, ktorý ho na zastupovanie splnomocnil bez ohľadu na to, že
vedľajší účastník vystupuje na strane viacerých odporcov v konaní. Celkom trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka tak súd priznal vo výške 238,23 Eur.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote,
prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že súd žiadnym
spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka, ak vedľajší účastník je zo zákona subjektom, ktorý m á svoju činnosť vykonávať sám.
Poukázal na to, že činnosť vedľajšieho účastníka spočívala v predložení predformulovanej námietky
premlčania. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014. Zastával názor, že ako subjekt, ktorému zákon priznáva osobitné
postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) bude tento subjekt odborne, personálne a materiálne

pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Mal za to, že odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba
v mimoriadne obtiažnych právnych veciach v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona. Rovnako
namietal nezákonnosť priznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi aj z dôvodu, že ten nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka pre absenciu súhlasu toho na koho strane má vystupovať

v zmysle novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa vyjadrenie písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov
konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdiť.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia

návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného
konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje
len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak

vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcom 1/ a 2/ zaplatenia čiastky
1.354,07 Eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 12.02.2015 vzal
navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.

Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcom 1/ a 2/ bolo
späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by
odporcovia 1/ a 2/ splnili to, čoho sa podaným návrhom voči nim domáhal. Preto v zmysle ust. § 146
ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcom 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania. Súd prvého stupňa odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne

trovy v konaní nevznikli.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 238,23 Eur. Odvolací

súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,
ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy
právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej
republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany

spotrebiteľa - odporcov 1/ a 2/. Nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ by
znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Z obsahu spisu
mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca
zastúpenieriadneprevzaladňa26.01.2015doručilsúduvyjadreniekveci,vktoromprávnekvalifikovane
vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd má za to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka nie je ani dôvod na aplikáciu ust.
§ 150 O.s.p..

Odvolací súd tak v danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva

odporcov 1/ a 2/ ako spotrebiteľov. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd
zdôrazňuje, že odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne
priznaná vedľajšiemu účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne
nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv odporcov 1/ a 2/ v občianskom súdnom konaní.
Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali v preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce

v priznaní odmeny za ďalší úkon právnej služby - vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník poukázal
na jednotlivé obsahové nedostatky Zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň vzniesol
námietku premlčania, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre odporcov 1/ a 2/
priaznivé rozhodnutie vo veci. K priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia za uvedené úkony právnej
služby, vrátane úkonu za vyjadrenie k námietke vstupu vedľajšieho účastníka, odvolací súd dodáva,

že účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na
výsledoksporovéhokonania,ktorépreodporcov1/a2/pointervenciivedľajšiehoúčastníkaanáslednom
späťvzatí návrhu navrhovateľom voči odporcom 1/ a 2/ dopadlo v konečnom dôsledku úspešne, pretože
odporcovia 1/ a 2/ neboli rozhodnutím súdu zaviazaní k zaplateniu istiny s príslušenstvom uplatnenej
navrhovateľom.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania,
avšak náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, preto mu náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .