Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/283/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211566
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914211566.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO 35 792 752, zast. právnym zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P. O. BOX 41, IČO: 47 233
516, proti odporcovi L. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX E. F., štátny občan SR,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu I. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo

nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. právnym zástupcom JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom
so sídlom AK Zámocká 36, Bratislava, a II. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park
Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923, zast. právnym zástupcom Mgr. Petrom Masarovičom,
advokátom, so sídlom Park Angelinum 2, Košice o zaplatenie 513,28 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/339/2014-88 zo dňa 13. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Súd odporcovi, vedľajšiemu účastníkovi I. a II. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi voči navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznal.

Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 86,50 € titulom trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka I. k rukám jeho právneho zástupcu a sumu 86,50 € titulom trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka II. na účet jeho právneho zástupcu č. 513084983/7500, všetko v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým žiadal,

abysúdzaviazalodporcunazaplateniežalovanejsumy titulomuzavretejzmluvyorevolvingovomúvere.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka I. vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť, poukázal na ustanovenia § 52 ods.1, 2, 3,4, § 53 ods.1, § 54 ods.2, § 4 ods.8, Zákona č.
250/2007Z.z.,akoinaustanovenia§2písm.b,a§4 Zákonač.258/2001Z.z.anamietalsamotnúvýšku
poplatkov za poskytnutie úveru, ako i neprimerane vysoké úroky. Takéto dojednanie je neprimerané a v

rozpore s dobrými mravmi. Keďže zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré sú vymenované v § 4 ods.1, 2, Zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej vzniesol námietku premlčania celého nároku navrhovateľa v zmysle
§ 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, keďže z návrhu vyplýva, že odporca sa ocitol v omeškaní so
zaplatením už pri splátke č.4, navrhovateľ si mohol svoje právo na súde uplatniť už počas neplnenia
povinnosti odporcu, navrhovateľ zosplatnil úver k 14.07.2011, čím sa stali zročné všetky splátky a celý

dlh a navrhovateľ mohol podať návrh na súd už dňa 15.07.2011, návrh podal na súd až po uplynutípremlčacej doby t.j. dňa 25.08.2014. Navrhovateľ požaduje vrátenie poskytnutého úveru od 15.07.2011,
je zjavné, že všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka už uplynula.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka II. vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa
zamietnuť, poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i na ustanovenia § 4
ods.1,2, Zákona č. 258/2001 Z. z. a namietal samotnú výšku odplaty, nakoľko odporcovi bola poskytnutá
čiastka úveru vo výške 1.251,88 Eur, ktorú bol povinný uhradiť v 36.mesačných splátkach po 64,16 Eur,
čiže mal uhradiť sumu 2.309,76 Eur. Takéto dojednanie je neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi

rovnako aj s najvyššou prípustnou mierou odplaty v zmysle platných právnych predpisov. Taktiež ročná
úroková sadzba úveru vo výške 79,51 % presahuje štandardnú výšku a výška ročnej percentuálnej
miery nákladov je v rozpore s ustanovením § 53b ods.1, Občianskeho zákonníka a § 3 ods.10, Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal tú skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje povinné
náležitosti v zmysle § 4 ods.2, písm. e/, g/, i/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a teda
celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, v dôsledku čoho by sa mal spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľovi tak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikol len nárok maximálne na úhradu reálne
vyplatenej sumy vo výške 1.062,21 Eur a odporca už uhradil sumu 1.796,48 Eur, vychádzajúc z týchto
údajov návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Prvostupňový súd zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Navrhovateľ podal predmetný návrh na súd až dňa 25.08.2014, bolo to v čase, keď už bol nárok

navrhovateľa premlčaný. Keďže odporca a právny zástupca vedľajšieho účastníka I. na strane odporcu
vzniesli námietku premlčania, súd navrhovateľovi premlčaný dlh priznať nemohol.

Odporcovi, aj keď bol v konaní plne úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu
trov konania neuplatnil.

Právni zástupcovia vedľajšieho účastníka I. a II. na strane odporcu si uplatnili náhradu trov konania,
spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka I. a II. rovnako za 2 úkony právnej
služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyjadrenie k návrhu) po 34,86 Eur a k tomu
prislúchajúci režijný paušál 2 krát po 8,39 Eur, t.j. spolu 86,50 Eur, s poukazom na ustanovenie § 142

ods.1, O.s.p. súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi I. a II. na strane odporcu“.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v súlade s § 204 OSP podal odvolanie navrhovateľ do výroku,
ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť sumu 86,50 € titulom trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka I. k rukám jeho právneho zástupcu a sumu 86,50 € titulom trov právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka II. na účet jeho právneho zástupcu. Navrhol rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd v dôvodoch neuviedol, prečo vedľajší účastník - ktorý je
zo zákona považovaný za personálne a odborne vybaveného - má nárok na náhradu trov právneho

zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám, neuviedol účelnosť vynaložených trov konania a to ani
účelnosť vstupu dvoch vedľajších účastníkov. Poukázal na paušálny vstup účastníkov, šablónovitosť
predkladaných podaní, osobitné postavenie vedľajšieho účastníka ako subjektu vystupujúceho na
ochranu práv spotrebiteľa. Neúčelnosť vyplýva aj z toho, že vedľajší účastníci vstupujú do konaní
hromadne.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP , bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a
rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo
výroku vecne správne.

Prvostupňový súd rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil v súlade s § 157 ods.2 OSP, v odôvodnení
rozsudku v časti, v ktorej odôvodňoval náhradu trov konania uviedol skutkový stav, ktorý považoval zarozhodujúci pre rozhodnutie v tejto časti. Uviedol, ktoré ustanovenie zákona aplikoval na danú vec a
aké právne závery vyvodil, z odôvodnenia je zrejmé, na základe akých úvah prvostupňový súd rozhodol.

Odvolacísúdrozhodnutieokresnéhosúduvodvolanímnapadnutejčasti podľa§219ods.1OSPpotvrdil
ako vo výroku vecne správne.

Pre správne rozhodnutie v konaní je potrebné primárne zodpovedať otázky, či vedľajší účastník bol
oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní

nechať právne zastupovať advokátom , či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť
právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci je nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy; zmluvu uzavrel odporca ako spotrebiteľ a navrhovateľ v postavení dodávateľa. Vedľajší
účastníci sú právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vstup do

konania oznámili pred 31. 12. 2014.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je úkonom procesným, ktorého účinky nastávajú
doručením takéhoto oznámenia súdu, vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastníci oznámili svoj
vstup do 31.12.2014 súd posudzoval účinky týchto úkonov podľa účinnej úpravy v čase urobenia úkonu.

Novela zákona zák. č. 353/2014 Z. z. účinná od 01.01.2015 nezakotvila žiadne prechodné ustanovenia;
v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon č. 353/2014 Z. z. v plnom rozsahu aplikuje na
všetky neskončené súdne konania, podľa zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných
úkonov,ktorénastalipodľaprávnehostavuúčinnéhodo31.12.2014,zostávajúvtýchtokonaniachvplnej
miere zachované, a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou

úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala pre vstup vedľajšieho účastníka do
konania (súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní).

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,

vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.Keďžeust.§93ods.4OSPvýslovneupravuje,ževedľajšíúčastníkmávkonanírovnaképráva
a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako
akoakýkoľvekhlavnýúčastník)jednakprávonaprávnupomocpredsúdmi,čojezákladnéústavnéprávo

(čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si
kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má
i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i
náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada
trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania

vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

V danej veci došlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu.

V súlade s § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu

trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Prvostupňový súd rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodnutie súdu o
náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,

podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo
veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 OSP.Pojem „účelnosť“ použitý v ustanovení § 142 ods. 1 OSP treba chápať ako určitú poistku pred hradením
nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných

zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu
proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy

potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď
účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon
alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania
(i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastníci oznámili vstup do konania, až po doručení návrhu
s prílohami podali vyjadrenie vo veci samej, ktorými reagovali konkrétne na nárok uplatnený
navrhovateľom,nešloovšeobecnépodanie.Argumentáciapritombola dôvodomprezamietnutienávrhu
navrhovateľa. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka treba považovať

za nevyhnutný a účelný, pretože len na základe tohto úkonu dochádza k zastúpeniu a právny zástupca
sa musí oboznámiť s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, zvoliť prostriedky postupu v
konaní. Trovy vynaložené vedľajšími účastníkmi konania v spore (úkon príprava a prevzatie, vyjadrenie
voveci) bolivpríčinnejsúvislostispredmetomkonania.Ichvynaloženímsasledovalaprocesnáochrana
proti tvrdenému nároku.

Možno teda uzavrieť, že právny zástupcovia vykonali v rámci konania úkony nevyhnutné pre úspech
vedľajšieho účastníka i odporcu vo veci, t. j. poskytli právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na
rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami navrhovateľa o neúčelnosti trov právneho
zastúpenia, nešlo o paušálny vstup do konania.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď na základe vyššie uvedeného priznal
vedľajším účastníkom na strane odporcu náhradu trov konania (náhradu trov právneho zastúpenia),
pretože uvádzané okolnosti navrhovateľom nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to, aby
im nebola priznaná náhrada trov konania. Nemožno vidieť neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho

účastníka,vtom ak ajjezdruženie založenénaochranuspotrebiteľa,nakoľkomáprávo daťsazastúpiť
v súdnych konaniach advokátom. Združenie háji záujmy spotrebiteľa, nie len v súdnych konaniach. Ak
háji združenie záujmy spotrebiteľa v súdnom konaní pre efektívnu obranu sa vyžadujú znalosti, ktoré
združenie, keďže sa v ňom nemusia združovať právnici, nemusí mať.

Prvostupňový súd považoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené, s čím sa stotožnil aj
odvolací súd. Zákon nevylučuje vstup viacerých vedľajších účastníkov do konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219

ods. 1 OSP, keď výška priznaných trov právneho zastúpenia v konaní nebola zo strany navrhovateľa
namietaná, preto sa nestala predmetom skúmania odvolacieho súdu.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 OSP.. Navrhovateľ, hoci si trovy odvolacieho konania uplatnil, nebol v odvolacom

konaní úspešný, preto navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. Odporca
a vedľajší účastníci na strane odporcu si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto
im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.