Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/140/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107201991
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8107201991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského, v právnej veci žalobcu: T. s.r.o., so
sídlom D. X, H., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v
Prešove, Jesenná 8, proti žalovanému: E. H., U. XX, H., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Alojzom
Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 12C 18/2007-535 zo
dňa 25.11.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Návrhy na zmenu účastníka na strane žalobcu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 374,56 Eur na účet
právneho zástupcu žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi

uložil nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3 487,83 eur na účet právneho zástupcu, v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.2007, od ktorej odvíjal žalobca
v tomto konaní svoju aktívnu legitimáciu, nebola podpísaná vtedajším konateľom žalobcu. Súčasne
tým istým dňom 15.1.2007 bolo žalovanému doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, R. Z. dňa 15.1.2007 len sám podpísal zmluvu o postúpení
pohľadávky z toho istého dátumu a v tento deň nebola opatrená, ako vyplynulo zhodne aj z výpovede
svedka H. D., podpisom vtedajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu. Svedok H. D. uviedol, že túto
zmluvu poskytol F. B. a tento mu ju s odstupom času poštou zasielal späť, logicky nie je možné, aby bola
uzavretá dňa 15.1.2007, hoci v tento deň už túto skutočnosť oznámil postupca žalovanému (viď podacia
pečiatka). Pochybnosti o hodnovernosti a vôbec o uzatvorení zmluvy so všetkými náležitosťami (vôle

a prejavu právneho úkonu) vyplývajú aj porovnaním výsledkov šetrenia cudzineckej polície, ktorej H.
D. dňa 30.11.2006 uviedol, že už dlhší čas sa s ním F. B. nekontaktoval a ani nemal v tom čase o ňom
žiadne informácie, napriek tomu však dňa 15.1.2007 po predchádzajúcich rokovaniach, ako to uvádzal
svedok H. D. na pojednávaní v tejto právnej veci, mala byť uzavretá zmluva o postúpení pohľadávokpo údajnej konzultácii s F. B.. Vzhľadom na tieto zistenia nemožno považovať výpoveď svedka H. D.
v tomto konaní za pravdivú.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je osoba, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi postúpenie
pohľadávky, teda postupník (v tejto právnej veci žalobca), aktívne legitimovaný na vymáhanie
pohľadávky voči dlžníkovi, len ak sa skutočne stal majiteľom postupovanej pohľadávky, postupník je
súdu povinný predložiť relevantné dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky. Ako to vyplýva aj z ustanovení § 79 ods. 1, § 120 a § 153 ods. 1 O.s.p., ak

postupník tvrdí, že je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi, musí preto
nielentvrdiť,aleotompredložiťajrelevantnédôkazy(platnúaúčinnúzmluvuopostúpenípohľadávky),v
opačnomprípadepreneuneseniudôkaznéhobremenanebudemôcťbyťvsporeúspešný.Nauvedenom
podľa názoru súdu nič nemenia ani ustanovenia § 526 ods. 2 OZ, ktoré upravujú mimosúdne vzťahy
medzi dlžníkom a postupcom.

Zdôraznil, že nie je potrebné, aby sa dlžník dovolával absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie, vzhľadom na to, že zákon nepozná ako osobitnú kategóriu
neexistujúci právny úkon, princípy vzťahujúce sa na absolútne neplatný právny úkon sa aplikujú aj
na neexistujúci právny úkon - absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva ex lege a súd je
na ňu povinný prihliadať ex offo bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Absolútna

neplatnosť je dôsledkom najzávažnejších vád právnych úkonov, ako sú napríklad nedostatok slobodnej
vôle, nedostatok vážnej vôle, neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť splnenia, rozpor obsahu alebo
účelu právneho úkonu so zákonom alebo obchádzanie zákona alebo v rozpore s dobrými mravmi
nedostatok formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon.

V danej právnej veci sa stalo predmetom súdneho konania splnenie dlhu, ohľadom ktorého postupca
oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky podľa
názoru súdu postupník, však môže byť len v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje, je
platná, a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka.

Keďževykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žezmluvaopostúpenípohľadávkyzodňa15.1.2007,
nebola podpísaná konajúcou osobou, a tým nebola zachovaná ani písomná forma, pričom pri zmluve
o postúpení pohľadávky zákon vyžaduje písomnú formu, pod následkom neplatnosti nemožno ju
považovať za platnú.

Na týchto skutočnostiach by už nič nezmenilo navrhované dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectva, ktoré bolo zo strany žalobcu navrhované vo vzťahu k podpisu na listine 30.11.2010,
navrhované už po predchádzajúcom vykonanom dokazovaní, či tento patrí vtedajšiemu konateľovi
spoločnosti F. B., a na písomnosti zo dňa 6.5.2014, nakoľko bezpochyby znaleckým dokazovaním práve
bolo preukázané, že podpis na zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007 nie je podpisom F.

B., najviac aj výpovede svedkov potvrdili, že v ich prítomnosti, pričom v jednom prípade dokonca išlo o
osobu, ktorá bola zmluvnou stranou, F. B. zmluvu nepodpisoval.

Súd prvého stupňa uviedol, že je mu známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Obo 210/01, týkajúce sa vzťahov postupníka dlžníka pri postúpení pohľadávky, kde dochádza k

založeniu aktívnej legitimácie postupníka, napriek tomu však je potrebné uviesť, že neexistuje žiadny
právny dôvod, ktorý by umožňoval stanoviť výnimku zo základných princípov týkajúcich sa absolútnej
neplatnosti v prípade postupovania pohľadávok na tretie osoby. Aj zmluva o postúpení pohľadávky,
ako každý iný právny úkon musí vyhovovať všetkým zákonným podmienkam platnosti. Súd má za
to, že pri striktnom riadení sa týmto rozhodnutím vzniká nelogická situácia, kedy napríklad v prípade,

ak príde k postúpeniu pohľadávky pred začatím súdneho konania a osoba ohľadom, ktorej postupca
oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky podá žalobu na súd na zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi
postačí na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie predloženie relevantného oznámenia postupcu o
postúpení pohľadávky, avšak v prípade, ak by došlo k postúpeniu pohľadávky po začatí súdneho
konania respektíve po jeho právoplatnom skončení vtedy „by už mal súd oprávnenie“ či dokonca

povinnosť vyplývajúcu z ustanovení O.s.p. skúmať, na vstup do prebiehajúceho súdneho konania vo
veci samej, kedy treba predložiť doklady preukazujúce prevod takejto pohľadávky, jej platnosť, pretože
len s ňou je spojený prevod pohľadávky. Treba uviesť, že česká judikatúra napriek tomu, že právna
úprava o postúpení pohľadávky je doslovne totožná s právnou úpravou platnou na území Slovenskejrepubliky zaujala opačné stanovisko, keď konštatovala, že predpokladom právnej účinnosti postúpenia
pohľadávky je oznámenie tohto postúpenia dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dlžník
je až od tohto okamihu povinný plniť postupníkovi, ako svojmu veriteľovi s tým, že pokiaľ mu postúpenie

pohľadávky oznámi samotný pôvodný veriteľ - postupca, nemá povinnosť nič preukazovať a dlžník je
povinný postupníkovi bez ohľadu na to, či je zmluva o postúpení pohľadávok platná a takýmto plnením
záväzok dlžníka zaniká. Od tejto situácie, však je nutné odlišovať stav, ako v posudzovanej veci, kedy
k splneniu záväzku voči avizovanému postupníkovi nedôjde a jeho zaplatenie sa stane predmetom
súdneho sporu, v takomto prípade je potom nutné v rámci skúmania aktívne legitimácie na vymáhanie

pohľadávky riešiť aj otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy v dôsledku jej neplatnosti
k zmene v osobe veriteľa nemôže dôjsť. Len platná zmluva o postúpení pohľadávok totiž môže mať
za následok zmenu v osobe veriteľa, keď inak by veriteľ (postupník) nadobúda nie len postupovanú
pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu a k úplnému výkonu (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 21.5.2003, č.k. 32Odo 293/2002 - uverejnený v zbierke rozhodnutí
a stanovísk NS ČR pod č . 16/2004).

Z vyššie uvedených dôvodov zamietol žalobu bez toho, aby súd skúmal, ktorá konkrétna časť
príslušných parciel je zastavaná stavbami, ktoré žalobca uviedol, nakoľko by bolo nadbytočné a v
rozpore hospodárnosti v občianskom súdnom konaní.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Hodnota sporu predstavovala 14.443,27
eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 303,74 eur. Za úkony právnej
pomocivykonanévčaseúčinnostivyhlášky č.655/2004Z.z.:13.6.2007prevzatieaprípravazastúpenia,
31.7.2007 písomné vyjadrenie, 3.6.2008 účasť na pojednávaní, účasť na pojednávaní bez prejednania
veci dňa 16.9.2008 v 1, účasť na pojednávaní dňa 7.10.2008, účasť na pojednávaní dňa 23.10.2009

1, 12.1.2010 účasť na pojednávaní bez prejednania veci v 1, 9.3.2010 účasť na pojednávaní bez
prejednania veci v 1, 21.9.2010 účasť na pojednávaní, 23.11.2010 účasť na pojednávaní, 28.1.2011
účasť na pojednávaní, 15.4.2011 písomné podanie vo veci samej, 25.11.2014 účasť na pojednávaní.
Spolu 3.037,40 eur. K odmene patrí režijný paušál v celkovej výške 89,40 eur (2 x 5,91 eur, + 3 x 6,31
eur + 1 x 6,95 eur + 4 x 7,21 eur + 2 x 7,41 eur + 1 x 8,04 eur) za 13 úkonov. Právny zástupca žalovaného

je od 1.3.2009 platcom DPH, a preto si uplatnil 20 % DPH k úkonom vykonaným po 1.3.2009 t.j. 361,03
eur (1.746,52 eur úkony + 58,65 eur rež. paušál). Celkom predstavujú trovy konania predstavujú sumu
3.487,83 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci. Mal za to, že skutočnosť o (ne)platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z
15.1.2007 nemá žiadny vplyv na predmet zmluvy, a teda na povinnosť dlžníka platiť. Poukázal na to, že
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 293/2002 z 21.5.2003 bol prekonaný rozsudkom veľkého
senátuobčianskoprávnehoaobchodnoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduČRsp.zn.31Cdo1328/2007
z 9.12.2009, podľa ktorého ak postupca oznámil dlžníkovi, že postúpil pohľadávku postupníkovi, potom

dlžníknemá(svýnimkouprípadovuvedenýchv§525ObčZ,vktorýchbydlžníkpreukázal,žepostúpenie
pohľadávky malo za následok zmenu, resp. zhoršenie jeho právneho postavenia) voči postupníkovi v
spore o úhradu pohľadávky k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky. Uviedol, že dovolávať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. či vôbec
vznikla, môže dlžník len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení preukázal

postupník, čo však nie je tento prípad. Na základe toho oznámenie postupcu R. Z. zo dňa 15.1.2007
dlžníkovi - žalovanému o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, je právnou
skutočnosťou, s ktorou právo spája vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Ďalej namietal, že súd
prvého stupňa nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie v zmysle jeho podania zo dňa 4.8.2014,
ktorým chcel preukázať uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 15.1.2007 zo strany vtedajšieho

konateľa žalobcu, a to listinou zo dňa 30.11.2010 a zo dňa 6.5.2014, čím žalobcovi odňal možnosť konať
pred súdom. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že súd prvého stupňa zrozumiteľne odôvodnil,
prečo nevykonal žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie. Má za to, že zo súdom vykonaného

dokazovania (výsluch svedkov R. Z., H. D., znalecký posudok N. ŽU v W.) bolo možné dospieť ku
skutkovému zisteniu, že zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007 nepodpísal za postupníka
- žalobcu konateľ F. B., preto je jeho odvolací dôvod neopodstatnený. Uviedol, že v čase keď R. Z.
oznamoval, že uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, reálne zmluva uzatvorená nebola, preto anioznámenie postupcu sa nestalo právnou skutočnosťou, s ktorou spája právo vznik povinnosti dlžníka
plniť postupníkovi. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)preskúmalrozsudokvnapadnutejčastispoluskonaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vec prejednal v súlade s ust. §
214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 15.1.2007 (ďalej len „OZ“), výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1- 3 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný
právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia
byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť
mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvého stupňa
a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

V predmetnej veci sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávky z titulu bezdôvodného
obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností žalovaným nachádzajúcich sa v katastrálnom území
H., zapísaných na LV č. XXXXX, a to parcely č. B. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcely CKN č. XXXX/

X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalobca mal predmetnú pohľadávku nadobudnúť
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007 uzavretej medzi ním ako postupníkom a R. Z. ako
postupcom, pričom predmetné postúpenie oznámil žalovanému postupca listom zo dňa 15.1.2007.

So zreteľom na žalovaným vznesenú námietku aktívnej vecnej legitimácie skúmal súd prvého stupňa,

či sa žalobca skutočne stal majiteľom postupovanej pohľadávky. Vo vzťahu k tejto skutočnosti vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámením sa s rozhodnutím oddelenia cudzineckej polície
Policajného zboru v H. zo dňa 2.1.2007, ako aj znaleckým dokazovaním týkajúcim sa posúdenia
sporného podpisu F. B., ktorý mal zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007 ako jediný
konateľ žalobcu podpísať. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa

15.1.2007 zmluvu o postúpení pohľadávky podpísal len R. Z. ako postupca. Vzhľadom na skutočnosť, že
konateľ žalobcu (postupníka) F. B. sa nenachádzal v tom čase na území Slovenskej republiky, bola mu
predmetná zmluva zaslaná na podpis poštou, a teda ku jej podpisu v predmetný deň ani dôjsť nemohlo.
Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX naviac vyplynulo, že na zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa
15.1.2007 nie je pravý podpis F. B., čím nebola zachovaná písomná forma vyžadovaná v zmysle § 524

ods. 1 OZ ako predpoklad platného postúpenia pohľadávky. So zreteľom na uvedené konštatoval súd
prvého stupňa absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007, z toho dôvodu
aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že ak postupca oznámil dlžníkovi, že pohľadávku postúpil postupníkovi,

vyvolá tento notifikačný úkon zamýšľané právne následky aj vtedy, ak k postúpeniu vôbec nedošlo,
aj keď zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať
medzi tým, kto je veriteľom pohľadávky (teda komu svedčí hmotnoprávne oprávnenie, a teda aj aktívna
vecná legitimácia) a tým, či sa dlžník zbaví povinnosti plniť plnením inej osobe ako veriteľovi. Samotné
oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi nemá vplyv na zmenu veriteľa, a teda ani na aktívnu
vecnú legitimáciu na uplatnenie si postupovanej pohľadávky. Na základe neplatnej zmluvy o postúpení

nedochádza podľa názoru odvolacieho súdu ku zmene veriteľa, akokoľvek razantne by bola takáto
skutočnosť dlžníkovi oznamovaná. Oznámenie môže mať vplyv len na posúdenie toho, či dlžník plnil
svoj dlh s oslobodzujúcim účinkom.

Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by
mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca
dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto
rozlišovanie(dualitu)vpostavenídlžníka(porovnajR119/2003)nemožnonájsťoporuvustanovení§526
ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že "dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník", ako to vo svojom odvolaní tvrdí žalobca. (porovnaj R 46/2009)

Odvolací súd si je vedomý rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo 1328/2007 z 9.12.2009, na ktorý poukazuje odvolateľ,
napriek tomu zastáva názor, že je v tomto smere potrebné prihliadnuť na súdnu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009

(uverejnené v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009)
uviedol cit.: „Ustanovenie § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dokiaľ postúpenie pohľadávky
nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže,
zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, má svoj zásadný význam na riešenie otázky splnenia

dlhu. Splnenie dlhu v súlade s citovaným ustanovením môže nastať dokonca i v prípade,
keď predmetná pohľadávka už nepatrí postupcovi, keďže ju medzičasom zmluvou o postúpení
pohľadávky postúpil postupníkovi, avšak postúpenie pohľadávky ešte nebolo oznámené, resp.
preukázané dlžníkovi, ako to vyžaduje citovaná právna úprava. V takomto prípade ide o výnimku z
princípu zániku záväzku jeho splnením veriteľovi (§ 488 , § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Táto úprava (§ 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka) spolu s úpravou v § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ak postúpenie pohľadávky oznámi

dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení) je
premietnutímzásadyochranydobrejvierydlžníka,t.j.abynebolpoškodený,akkonalvdôverevdoterajší
záväzkový vzťah, resp. v dôvere aj v postupcove oznámenie o postúpení pohľadávky. Zmyslom takejto
ochrany dobrej viery dlžníka je vylúčiť, aby dlžník bol v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi,
resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie mu poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie

zmluvy o postúpení pohľadávky. Otázka neplatnosti teda nie je nevýznamná, ak je predmetom sporu
o neplatnosť takejto zmluvy, resp. ak sa požaduje (uplatňuje) plnenie, ktoré predstavuje hodnotu
neuhradenej postúpenej pohľadávky; táto otázka je však úplne irelevantná vo vzťahu k účinkom
splnenia pohľadávky (záväzku) dlžníkom postupníkovi. Preto ak postúpenie pohľadávky oznámildlžníkovi postupca, prípadne dlžníkovi takéto postúpenie preukázal postupník, a dlžník záväzok splnil
postupníkovi, záväzok dlžníka týmto splnením postupníkovi zaniká aj v takom prípade, keď zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatnou alebo keď zmluva o postúpení vôbec neexistuje. V spore o

neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte
uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam, ktoré majú
za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc) sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení

o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom prípade aj obsoletnosť ustanovenia § 525
ods. 2 Občianskeho
zákonníka (keďže k tejto úprave by sa nemohlo prihliadnuť).“

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je
stanovená zároveň vo verejnom záujme, priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex

tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne
občianske práva a občianskoprávne povinnosti, z takto absolútne neplatného právneho úkonu vôbec
nevzniknú.Vzhľadomnato,žeabsolútnaneplatnosťprávnehoúkonuvznikápriamozozákona(exlege),
a nie zo správania účastníkov občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna
neplatnosť, odvrátená ani za použitia dobrých mravov (§ 3 ods. 1 ). Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu s ohľadom na
spomenutýverejnýzáujemajbeznávrhu,t.j.zúradnejpovinnosti.Absolútnuneplatnosťprávnehoúkonu
niejemožnépodľaplatnéhoprávnehostavuspätnezhojiťanidodatočnýmschválením(tzv.ratihabíciou),
ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).
11)

Podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by umožňoval stanoviť výnimku
zo základných princípov týkajúcich sa absolútnej neplatnosti v prípade postupovania pohľadávok na
tretie osoby. Aj zmluva o postúpení pohľadávky ako každý iný právny úkon musí vyhovovať všetkým
zákonným podmienkam platnosti.

Ani v prípade iných záväzkových vzťahov nevyplýva zo zákona právo dlžníka žiadať od svojich veriteľov
predloženie dokladov preukazujúcich povinnosť dlžníka plniť dlh, avšak nemožno pochybovať o tom, že
pokiaľsadanýdlhstanepredmetomsúdnehokonania,aplikujúsatupríslušnéustanoveniaObčianskeho
súdneho poriadku o dôkaznej povinnosti v
súvislostispreukázaním,žeosobavymáhajúcaurčitéprávojeskutočneajjehonositeľom,resp.vzmysle

výslovného ustanovenia zákona je oprávnená právo vymáhať vo svojom mene na účet jeho nositeľa.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
zamietol návrh na žalobcom navrhované znalecké dokazovanie, odvolací súd považuje za potrebné
poukázaťnačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôd,ktorýzaručujeprávonaspravodlivé
súdne konanie, avšak neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú

byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v
právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a

nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1
O.s.p.), a nie účastníkov konania. Ak teda súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy,
resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti
konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a

boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (R 125/1999, R 6/2000). V tejto súvislosti
odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne
vysvetlil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie žalobcom navrhnuté dokazovanie znalcom z
odboru písmoznalectva vo vzťahu k pravosti podpisov na písomnostiach zo dňa 30.11.2010 a 6.5.2014.
Odvolací súd sa s predmetným postupom súdu prvého stupňa stotožňuje i s ohľadom na skutočnosť, že

žalobca i napriek dostatku časového priestoru mohol zabezpečiť ním namietané porovnávacie materiály
na účely vypracovania znaleckého posudku N. v W. č. XXX/XXXX, pričom uvedené nerealizoval, hoci
to bolo v jeho záujme.Žiadne skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedeného
záveru a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom
nároku.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2
O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
V priebehu odvolacieho konania podal dňa 10.5.2016 žalobca návrh na prerušenie konania s poukazom
na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 109/2010 pribral súd uznesením

zo dňa 6.5.2015 na znalecké dokazovanie znalecký ústav z odboru písmoznalectvo a uložil mu, aby
po oboznámení sa so spisom a s porovnávacím materiálom vypracoval znalecký posudok, v ktorom
uvedie, či na listine „zmluva o postúpení pohľadávky“ zo dňa 15.1.2007 je za spoločnosť T., s.r.o.
podpísaný F. B.. Ďalej poukázal, že následne v tomto prebiehajúcom konaní požiadal o doplnenie úloh
znaleckého dokazovania v tom smere, či podpis na listine T. s.r.o. zo dňa 30.11.2010, na potvrdení
B. zo dňa 6.5.2014 patrí F. B. a na zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007 je za T. s.r.o.

podpísaný H. D.. Okresný súd Prešov uznesenie zmenil tak, že ho doplnil o ďalšiu otázku (či je
podpis na splnomocnení zo dňa 21.2.2005 za T. s.r.o. skutočným podpisom F. B.), avšak predmetný
návrh žalobcu nerešpektoval. Žalobca preto zaslal znaleckému ústavu objednávku na vypracovanie
znaleckéhoposudku-nazodpovedanieuvedenýchúloh.Sozreteľomnatonavrhol,abydovypracovania
znaleckého posudku v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C 109/2010 prerušil

odvolací súd konanie.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva (arg. slovo „môže“), že prerušenie konania z tam
uvedených dôvodov je fakultatívne, teda súd nie je povinný prerušiť konanie ani v prípade, že by inak
boli splnené podmienky podľa tohto ustanovenia. Takéto stanovisko
prijímaiprávnaveda(porov.Ficová,S.,vdieleŠtevček,M.,Ficová,S.,akol.:Občianskysúdnyporiadok.

Komentár. 1. vydanie. Praha : C.H. BECK 2009, 603). Účastník môže navrhnúť takéto prerušenie
konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť bez toho, aby o tom rozhodoval. Tento
procesný úkon súdu závisí len od úvahy súdu, a preto nie je viazaný návrhom účastníka konania.

Prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia predpokladá, že prebieha

konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria
významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môže ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu
podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka, od ktorej
posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania na mieste.

V danom prípade dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnená podmienka pre prerušenie konania, a
to predpoklad prípadného riešenia predbežnej otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Vo
vzťahu k posúdenie pravosti podpisu na zmluve o postúpení pohľadávky bolo realizované dokazovanie
v konaní pred súdom prvého stupňa, vo veci bol prijatý jednoznačný záver. Na základe podaného
odvolania zaujal odvolací súd k tomuto záveru svoje stanovisko (viď vyššie), pričom z jeho pohľadu

nebolo potrebné dopĺňať dokazovanie.

Aj ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., tak ako napokon každé zákonné ustanovenie, sa musí
vykladať a uplatňovať v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Keďže zo
žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na

to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, musí sa všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p. riadiť preto i požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku ústavy a ktorá
ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných
prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (I. ÚS 21/00).

Prerušenie odvolacieho konania za účelom hodnotenia posudzovanej otázky v inom súdnom konaní
(sp. zn. 17C 109/2010) nie je podľa názoru odvolacieho súdu v záujme zachovania práva účastníkovna spravodlivý súdny proces, ako aj ich práva na prejednanie veci nestranným súdom bez zbytočných
prieťahov, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

Vpriebehuodvolaciehokonaniažalobcapísomnýmpodanímzodňa24.5.2016 navrhol,abysúdpripustil
zmenu účastníkov konania na strane žalobcu s tým, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu v tomto
konaní bola postúpená na spoločnosť B. s.r.o., so sídlom D. 8, H., IČO: XX XXX XXX. K návrhu pripojil
zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.5.2016.

Následne podaním zo dňa 24.6.2016 navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane
žalobcu s tým, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu v tomto konaní bola postúpená na spoločnosť
H., s.r.o., so sídlom D. XX, H., IČO: XX XXX XXX. K návrhu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo
dňa 24.6.2016.

Podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy

spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť
uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu

alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na
začatie konania zostávajú zachované.

V predmetnej veci bola žaloba zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu T., s.r.o. na
vymáhanie pohľadávky voči žalovanému vychádzajúc z absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 15.1.2007 uzavretej medzi R. Z. ako postupcom a T., s.r.o. ako postupníkom. V
tomto prípade sa teda jedná výlučne o pohľadávku R. Z.. Vzhľadom na túto skutočnosť nemohol T.,
s.r.o. dňa 23.5.2016 platne postúpiť predmetnú pohľadávku na spoločnosť B., s.r.o., keďže T., s.r.o.
pohľadávku proti E. H. (žalovanému) titulom náhrad za užívanie nehnuteľností nikdy nenadobudol. Z
rovnakých dôvodov nemohlo následne dňa 24.6.2016 dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky z B.,

s.r.o. na H., s.r.o..

Keďže pre platné postúpenie pohľadávky je v prvom rade potrebná existencia pohľadávky, ktorú T., s.r.o.
nikdy nenadobudol od R. Z., odvolací súd návrhy na zmenu účastníkov na strane žalobcu zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože nebol úspešný. Úspešnému
žalovanému vznikli trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 303,74 eur (§ 13a ods.
1 písm. c/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) + 8,39 eur (režijný paušál) + 20 % DPH, spolu vo výške 374,56
eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.