Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 10P/92/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714212216
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3714212216.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca JUDr. Róbert Jankovský vo veci starostlivosti o maloleté
deti H., Q. T., B.. XX.XX.XXXX H. C. T., B.. XX.X.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, J. G.C. I. W., B.. XX.X.XXXX, X. J. I. XX, právne zastúpená
JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o. Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica H. Y.N. Q. H., B..
XX.X.XXXX, X. J. I., X., O., O., zastúpený opatrovníkom I. L., tajomníčkou Okresného súdu Trenčín o

zverenie detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloleté deti H., Q. T., B.. XX.XX.XXXX a C. T., B.. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otcovi u
r č u j e povinnosť prispievať na ich výživu na každé po 250,- eur mesačne od 22.8.2013, ktoré bude
poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletých.

Zameškané výživné od 22.8.2013 do 30.6.2016 v sume 13.561,30 eur je otec p o v i n n

ý matke uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal zverenia maloletej Q. T. a
maloletého C. T. do jej osobnej starostlivosti a určenia výživnho zo strany otca vo výške po 500,- Eur
mesačne na každé dieťa od 22.8.2013. Uviedla, že s otcom maloletých detí sú manželia, avšak nežijú
v spoločnej domácnosti. Otec neprispieva žiadnym spôsobom na výživu detí, napriek tomu, že poberá
výsluhový dôchodok ako bývalý príslušník armády a je zamestnaný ako civilný zamestnanec pre armádu

na území Nemecka s príjmom 4.000 dolárov mesačne. Pri narodení dcéry jej otec poskytol 10.000,- Eur,
pri narodení syna jej neprispel žiadnou sumou, a preto žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel.

Uznesením č.k. 10P 92/2014 -99 zo dňa 20. 4. 2016 súd otcovi ustanovil opatrovníčku I. L., tajomníčku
Okresného súdu v Trenčíne, vzhľadom na jeho neznámu adresu pobytu, keď sa súdu nepodarili doručiť
zásielky na poslednú známu adresu v I., V.. XX, ktorú pri vypočúvaní dožiadaným súdom v Z. uviedol
otec ako adresu svojho pobytu. Matka maloletých súdu oznámila, že s otcom je v kontakte, avšak tento

odmieta uviesť adresu svojho pobytu, a nie je jej známe, či sa zdržiava v B. alebo v inom štáte.

Vec bola prejednaná § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky otca, ktorá svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca prostredníctvom dožiadaného súdu v B. - Obvodného

súdu Z., kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s rodnými listami maloletých detí, sobášnym listom
rodičov maloletých detí, osobnými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov maloletých detí a zistil
nasledovné:Rodičia maloletých sú manželmi od XX.X.XXXX, pričom manželstvo uzatvárali v D.. Dňa XX.XX.XXXX
sa zo vzťahu rodičov narodila maloletá Q. T. H. a dňa XX.X.XXXX maloletý C. T. H.. Rodičia maloletých

spolu nežijú v spoločnej domácnosti od narodenia syna C.. O maloleté deti sa stará výlučne matka, ktorá
s nimi žije u svojich rodičov v J. I.Q.. Otec ich na Slovensku navštevuje sporadicky, v roku 2015 ich
navštívil dvakrát, v mesiaci máj 2015, kedy im prispel na výživu sumou 1.200,- Eur a rovnako tak dňa
28.11.2015, kedy bol posledný krát na Slovensku. V máji 2016 prispel deťom na výživu sumou 1.200,-
Eur.

Otec bol vypočutý dňa 28.4.2015 dožiadaným súdom v Z.. Uviedol, že nesúhlasí so zverením detí do
starostlivosti matky z dôvodu, že sú to aj jeho deti. S deťmi sa kontaktuje len cez skype, s matkou je v
kontakte aj cez e-mail. Navštívil ich na Slovensku 3 x. Mal za to, že podstatné rozhodnutia by mali robiť
spoločne, pričom s matkou by mali absolvovať manželskú poradňu. Na Slovensko sa nechystá sťahovať,
nakoľko tu nie sú pre Američanov žiadne pracovné miesta. Uviedol, že z armády prednedávnom odišiel

a t.č. pripravuje a servíruje jedlá.

Matka je t.č. na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 250,- Eur vrátane
rodinných prídavkov na obe deti. V priebehu konania matka uviedla, že otec nesúhlasí s určením
výživného súdom, povedal jej, že výživné bude platiť vo výške, ktorú uzná za vhodnú a kedy bude on

chcieť.

Kolízny opatrovník maloletých uviedol, že starostlivosť matky o deti je dobrá. Doporučil deti zveriť do
starostlivosti matky a otcovi určiť primerané výživné.
Podľa § 38a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc

slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo povinný bydlisko alebo
obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa § 39 ods.1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc
slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej

republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Podľa § 24 ods. 1 Zák. č. 97/1963 Zb., vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku
práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to
vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na

právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

Podľa § 24 ods. 3 Zák. č. 97/1963 Zb., výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu
obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa § 24a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie
povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Právomoc slovenského súdu na konanie je daná podľa § 39, § 38a zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzhľadom na obvyklý pobyt mal. detí - oprávnených
na územní SR. Podľa § 24 ods.1, 3 a § 24a cit. zákona súd na vec aplikoval právny poriadok Slovenskej

republiky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že matka sa o maloleté deti riadne stará,
zabezpečuje im všetky nevyhnutné potreby, a to aj za pomoci svojich rodičov. Preto súd vyhovel návrhu
matky a zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ otec nesúhlasil so zverením detí do

starostlivosti matky s odôvodnením, že „ sú to aj jeho deti“, súd túto námietku považoval za irelevantnú.
Súd mal za preukázané a nesporné, že o deti sa stará výlučne matka, ktorá zabezpečuje ich každodenné
potreby, starostlivosť prebieha na Slovensku, pričom otec sa trvalo zdržiava v zahraničí, a podľa
jeho výpovede sa neplánuje presťahovať na Slovensko. Súd v tomto smere prihliadol predovšetkým
na záujmy maloletých detí, pričom nepochybne je v ich záujme, aby boli vychovávané v doterajšom

rodinnom prostredí, teda u matky, v ktorej starostlivosti sa nezistili žiadne nedostatky, pričom otec ich
navštevujelensporadicky,apretojenepochybné,žebližšiecitovéväzbymajúkmatke.Súdpretonevidel
jediný dôvod, aby sa menil doterajší stav starostlivosti o deti, a preto v záujme zachovania stability ich
výchovného prostredia zveril maloleté deti do starostlivosti matke. Pokiaľ otec poukázal na skutočnosť,
že o podstatných veciach týkajúcich sa detí by mal rozhodovať aj on ako rodič, súd zdôrazňuje, že

otcoviničnebráni,abysasdeťmistretávalintenzívnejšie,prípadnesapresťahovalnaSlovensko,pričom
jeho argument o absencii voľných pracovných miest v tomto smere neobstojí, keď v priebehu celého
konania nevyšla najavo akákoľvek snaha zo strany otca zmeniť doterajší stav, získať zamestnanie na
území SR, obnoviť spolužitie s matkou maloletých detí, prípadne sa presťahovať na Slovensko, a tak
svojim výchovným pôsobením prispieť k starostlivosti o maloleté deti, ako aj k rozhodovaniu o veciach

týkajúcich sa detí. Práve naopak, otec bol v konaní pasívny, po tom, čo bol vypočutý dožiadaným súdom
v Nemecku, resp. po tom, čo sa dozvedel o prebiehajúcom konaní o zverení maloletých detí, zmenil
adresu pobytu, túto súdu neoznámil, a preto bol súd nútený ustanoviť mu procesného opatrovníka.
Ďalej súd zdôrazňuje, že zverením maloletých detí do starostlivosti matke, otcove rodičovské práva
nezanikajú a otec má naďalej právo, resp. povinnosť sa podieľať na výchove maloletých detí ako aj

na rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa detí. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo,
že otec si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletým od narodenia maloletého C., t.j. od XX.X.XXXX.
Vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov, otec pracoval ako civilný zamestnanec armády D. v B..
Príjem otca predstavoval 4000 dolárov mesačne, pričom podľa tvrdenia matky poberá aj výsluhový
dôchodok ako bývalý vojak armády D. . Podľa výpovede otca pred dožiadaným nemeckým súdom, v

armáde už nepracuje a v súčasnosti pripravuje a servíruje jedlá. Vzhľadom na postoj otca v konaní
a k plneniu si vyživovacej povinnosti, keď výživné neplatí pravidelne, mení miesto svojho bydliska,
pričom odmieta oznámiť matke adresu svojho aktuálneho pobytu, bez bližšieho zdôvodnenia a vážnych
dôvodov zmenil zamestnanie, súd pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal z § 75 Zákonao rodine, teda z potencionálneho zárobku otca, resp. zo zárobku, ktorý by dosahoval, keby sa nebol
bezdôvodne vzdal majetkového prospechu, teda z príjmu, ktorý dosahoval ako zamestnanec armády D.
v B.. Následne súd určil otcovi výživné vo výške 250,- Eur na každé dieťa, ktoré považoval za primerané

ich potrebám a zodpovedajúce aj objektívnym možnostiam otca.

Súd určil výživné otcovi na maloleté deti od XX.X.XXXX, pretože podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine
v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné priznať výživné
spätne pred podaním návrhu. Súd vzal do úvahy nepriaznivú sociálnu a príjmovú situáciu matky, ktorý

sa nachádza na hranici životnej biedy, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, ktorý vrátane
rodinných prídavkov predstavuje 250 Eur a z tohto príjmu nie je schopná bez pomoci svojich rodičov
plne pokryť potreby detí. Naopak, otec je zárobkovo činný, vyživovaciu povinnosť voči maloletým si plní
nepravidelne, nepodieľa sa osobne na ich starostlivosti.

Zároveň súd zaviazal otca k zaplateniu zameškaného výživného od 22.8.2013 do 30.6.2016 (koniec

mesiaca, v ktorom bol vyhlásený rozsudok) vo výške 13.561,30 Eur /čo predstavuje zameškané výživné
za pomernú časť mesiaca august 2013 (10 dní) a výživné za september 2013 až jún 2016 (34 mesiacov)
po odčítaní uhradeného výživného za mesiac máj 2013, november 2013 a máj 2016 v celkovej výške
3.600,- Eur, teda 161,30 Eur + 34 x 500,- Eur - 3.600,- Eur ), pričom s poukazom na príjmové pomery
otca a výšku zameškaného výživného súd zaviazal otca povolil zameškané výživné zaplatiť v lehote do

30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu
na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený, resp. jeho zástupca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.