Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114206439
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114206439.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXX/XX, XXX XX L. - L., 2/ M. L., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXX/
XX, XXX XX L. - L., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom, so sídlom G. XK, XXX XX
Y., proti odporkyni: E. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. XXXX/XXX, XXX XX S. - K., zastúpenej

JUDr. Miroslavom Michaličkom, advokátom, so sídlom I. XX, XXX XX Y., o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/63/2014-445 zo dňa 03. novembra 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/63/2014-445 zo dňa 03. novembra 2015 p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania,

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 888,23 Eur, na účet JUDr. Jozefa Herbuláka,
advokáta, so sídlom G. XK, XXX XX Y., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľov, keď určil, že kúpna zmluva zo dňa
09.09.2013, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina dňa 16.09.2013 pod V 6620/13 a ktorou
navrhovatelia v rade 1/ a 2/ predali odporkyni nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. L., okres Žilina
ako KN-C parc. č. 831/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, KN-C parc. č. 831/2 záhrady o

výmere 367 m2, KN-C parc. č. 831/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 125 m2, KN-C parc. č. 833
záhrady o výmere 219 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na KN-C parc. č. 831/3, je neplatná.
Zároveň určil, že navrhovatelia Z. L., rod. L., r.č. XXXXXX/XXX a M. L., rod. S., r.č. XXXXXX/XXX, obaja
bytom J. L. XXX/XX, L. - L., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
v k.ú. L., okres Žilina, ako KN-C parc. č. 831/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, KN-C
parc. č. 831/2 záhrady o výmere 367 m2, KN-C parc. č. 831/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere
125 m2, KNC parc. č. 833 záhrady o výmere 219 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na KNC parc.

č. 831/3. Súčasne uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ trovy konania vo
výške 132,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.234,89 Eur a tieto zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 25.02.2014 sa navrhovatelia domáhali
určenia neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, ktorou navrhovatelia predali odporkyni nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX v kat. úz. L. okres Žilina ako KN-C parcelu č. 831/1 zastavané plochy a nádvoria

o výmere 338 m2, KN-C parc. č. 831/2 záhrady o výmere 367 m2, KN-C parc. č. 831/3 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 125 m2, KN-C parc. č. 833 záhrady o výmere 219 m2 a rodinný dom so súp. č.XXX postavený na KN-C parc. č. 831/3 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti"). Zároveň žiadali, aby súd určil,
že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.
3. Svoj návrh odôvodnili tým, že ako starobní dôchodcovia dňa 14.08.2012 so

spoločnosťou SOS financ plus, s.r.o., Legionárska 5265, 901 01 Malacky, IČO: 36 763 420 uzavreli
úverovú zmluvu č. 25/12, ktorou čerpali úver vo výške 15.000,00 Eur, ktorý použili čiastočne na
uhradenie predchádzajúceho záväzku voči Slovenskej sporiteľni, a.s. a na úhradu nedoplatku za
plyn a zvyšok použili na splácanie úrokov voči SOS financ plus, s.r.o.. Úver bol zabezpečený
Zmluvou o zriadení záložného práva k sporným nehnuteľnostiam. Dodatkom č. 1 a dodatkom č. 2 sa

predlžovala splatnosť poskytnutého úveru, pričom táto splatnosť bola dohodnutá do 14.09.2013. Hoci
uhrádzali mesačné splátky po 472,26 Eur, išlo len o platenie úrokov. VUB, a.s. zamietla v auguste
2013 žiadosť navrhovateľov o úver. Keďže hrozilo, že pre dlh navrhovatelia prídu o dom, ktorý bol
predmetom záložného práva, intenzívne hľadali inú nebankovú spoločnosť, ktorá by im poskytla úver
na refinancovanie dlhu voči SOS financ plus, s.r.o. Telefonicky preto kontaktovali Z. K., ktorý ich
začiatkom septembra 2013 osobne navštívil a sľúbil, že im zabezpečí pôžičku vo výške cca 20.000,00

Eur na vyplatenie starého úveru. Dňa 09.09.2013 ich jeho kolegyňa Z. G. zavolala na
stretnutie. Navrhovatelia sa domnievali, že podpíšu úverovú zmluvu a zo získaných peňazí vyplatia úver
voči SOS financ plus, s.r.o. a nový úver budú v dohodnutých mesačných splátkach splácať. Na stretnutí
im bolo predložených viacero dokumentov. K Z. G. a Z. H. mali plnú dôveru a predložené listiny, tak
ako ich predkladali, bez prečítania podpisovali. Navrhovatelia boli uisťovaní zo strany pani G. a pána

H., že ide o štandardný postup a o štandardné dokumenty, ktoré sa používajú pri
vybavovaní úveru. Navrhovatelia sú osoby práva neznalé; nerozumejú obsahu právnicky formulovaných
zmlúv a listín a v plnej miere sa preto spoľahli na pani G. a pána H., ktorí prezentovali úprimnú snahu
pomôcť im pri vybavovaní úveru. Niektoré z listín navrhovatelia podpisovali na Notárskom úrade JUDr.
Tatiany Vrlikovej v L.. Pri podpisovaní zmlúv im bolo povedané, že dom bude

iba dočasne prepísaný na odporkyňu po dobu, kým sa nevybaví úver a následne sa nehnuteľnosti
opäť prepíšu na nich. Pri podpise dňa 09.09.2013 im nebol odovzdaný rovnopis žiadnej z listín, ktoré u
notára podpísali. Bolo im iba povedané, že asi do dvoch mesiacov bude úver vybavený a že následne
budú kontaktovaní. Na stretnutí dňa 09.09.2013 Z. G. odovzdala navrhovateľom rukou napísané pokyny
týkajúce sa ďalšieho postupu, z ktorých vyplýva, že bude potrebné vypracovať znalecký posudok na

určenie hodnoty nehnuteľností, predložiť výmer o dôchodku a podpísať žiadosť a čestné prehlásenie.
Dňa 30.09.2013 sa uskutočnila ohliadka nehnuteľností za účelom stanovenia ich hodnoty pre potreby
získania úveru. Znalkyňa Ing. Jančovičová vypracovala posudok č. 86/2013 a stanovila všeobecnú
hodnotu nehnuteľností na čiastku 143.000,00 Eur. Predmetný znalecký posudok bol v spolupráci s Z.
G. predložený Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., pobočka Kysucké Nové Mesto, kde v decembri

2013 bolo navrhovateľom potvrdené, že im bude poskytnutý úver vo výške 40.800,00 Eur, za podmienky
splatenia ostatných predchádzajúcich úverov so zostatkom cca 7.000,00 Eur (v Poštovej banke, a.s.
a na stavebnom sporení). Navrhovatelia tak od PSS, a.s. mohli získať asi 33.000,00 Eur na pokrytie
požadovaných záväzkov. Z. K. však od nich žiadal okrem sumy získanej od stavebnej sporiteľne
(33.000,00Eur)isumu15.000,00Eurvhotovosti.Uvedenúsumužiadalvyplatiťvopredvhotovostistým,

že až následne dôjde k spätnému prevodu sporných nehnuteľností. Keď s tým navrhovatelia nesúhlasili,
Z. K. im oznámil, že iná možnosť nie je a že ak nebudú rešpektovať jeho podmienky, z domu ich
vysťahuje a nehnuteľnosť predá tretej osobe. Až v januári 2014 Z. K. odovzdal navrhovateľom rovnopis
kúpnej zmluvy zo dňa 09.09.2013 a notársku zápisnicu N 486/2013 z 09.09.2013, z ktorých
navrhovateliapochopili,žebolipocelýčaszavádzaní (avkonečnomdôsledkuoklamaní)apodpísali

kúpnu zmluvu, ktorou dom „predali" odporkyni za cenu 41.000,00 Eur a že tiež podpísali i notársku
zápisnicu vo forme exekučného titulu, v ktorej sa zaviazali z domu vysťahovať v lehote do 07.12.2014
pod hrozbou výkonu rozhodnutia. Pri podpisovaní dokumentov u notára navrhovatelia nevedeli, že
podpisujú notársku zápisnicu, táto im nebola notárkou prečítaná a vysvetlená. Tieto dokumenty museli
byť už vopred pripravené, keďže overovanie podpisov, vrátane podpisu notárskej zápisnice, trvalo u

notára asi 5 minút. Na základe kúpnej zmluvy bola zo strany kupujúcej (resp. osôb tvrdiacich,
že konajú v jej mene) navrhovateľom vyplatená suma 4.910,08 Eur na ich účet a suma 20.089,92
Eur na účet SOS financ plus, s.r.o., t.j. spolu 25.000,00 Eur. Pokiaľ ide o čiastku 1.000,00 Eur, ktorá
mala byť vyplatená na účet XXXXXXXXXX/XXXX, navrhovatelia nemajú vedomosť o tom, komu účet
patrí. Rozhodne však popierajú vyplatenie sumy 15.000,00 Eur v hotovosti tak, ako sa to uvádza v čl.

III ods. 2 písm. d) zmluvy. Takýto krok by navyše ani nemal logiku, keďže 4.910,08 Eur bolo vložených
na ich účet. Za tejto situácie nič nebránilo tomu, aby osoby konajúce v mene odporkyne poukázali i
sumu 15.000,00 Eur bezhotovostne na ich účet. Dňa 17.2.2014 o 18:15 hod. odoslal Z. K. zo svojej
mailovej adresy [email protected]. zaslal na adresu Mgr. O. G. [email protected]. návrh kúpnejzmluvy a návrh na vklad na spätný prevod nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľov, s tým, že žiadal
za ne od navrhovateľov kúpnu cenu vo výške 48.000,00 Eur. K podpísaniu kúpnej zmluvy nedošlo, aj
keď navrhovatelia v zúfalstve boli ochotní vyplatiť požadovanú sumu (33.000,00 Eir zo schváleného

stavebného úveru a 15.000,00 Eur im boli ochotní poskytnúť syn D. L. s manželkou Mgr. O. G.), a to z
dôvodu, že Z. K. žiadal vyplatenie peňazí vopred. Navrhovatelia tak nemali istotu, či Z. K. zabezpečí, aby
odporkyňa previedla nehnuteľnosti späť do ich vlastníctva. S návrhom, že sumu 15.000,00 Eur zložia
do notárskej úschovy (z ktorej budú peniaze vyplatené až po právoplatnosti rozhodnutia
o povolení vkladu do katastra nehnuteľností v prospech navrhovateľov) Z. K. nesúhlasil. Rokovala s

ním o tom Mgr. O. G.. Počas rokovania Z. K. niekoľkokrát zdôraznil, že ak navrhovatelia neodovzdajú
odporkyni prostredníctvom neho sumu 15.000,00 Eur, ihneď sporné nehnuteľnosti predá tretej osobe,
s tým že už má aj konkrétneho kupujúceho.
4. Vo vzťahu k opisu rozhodných skutočností navrhovatelia vyslovili právny názor, že kúpna zmluva zo
dňa 09.09.2013, ktorej vklad ktorej bol povolený do katastra pod sp. zn. V 6620/2013 dňa
16.09.2013, je neplatná z viacerých dôvodov. Primárne poukázali na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a konštatovali, že pri spornej kúpnej zmluve z 09.09.2013 absentuje vážnosť prejavu vôle
na strane predávajúcich. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, je rodinný dom s pozemkom, ktorý
svojpomocne postavili a ktorý obývali od roku 1978. Navrhovatelia inú nehnuteľnosť nevlastnia. Nikdy
nemali v úmysle dom predať, nikdy predaj neinzerovali v tlači alebo na internete a s predajom neoslovili
žiadneho realitného makléra. O tom, že nešlo o reálny predaj nehnuteľností, svedčí i to, že navrhovatelia

odporkyňu ako kupujúcu nikdy osobne nevideli, nevedeli ani ako vyzerá (stretávali sme sa iba s Z. K.,
Z. H. a Z. G.). Odporkyňa si pred uzavretím zmluvy, a ani následne „kúpenú" nehnuteľnosť neprišla
obhliadnuť, nezaujímala sa o jej technický stav a do dnešného dňa sa nedomáha ani len prístupu do
„svojej"nehnuteľnosti.Jeevidentné,žetaktobysabežnečlovekvoveku25rokov,ktorýbysizapomerne
veľkú sumu kúpil nehnuteľnosť na bývanie, nesprával. Pasivita odporkyne preto evokuje logický záver,

že ani ona ako kupujúca nemala nikdy vážny záujem o kúpu nehnuteľnosti a že je iba tzv. bielym koňom,
t.j. osobou, na ktorú je nehnuteľnosť formálne vedená. Pokiaľ na strane oboch zmluvných strán nejde
pri kúpnej zmluve z 09.09.2013 o vážne mienený prejav vôle, ide o neplatný právny
úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre vyslovenie neplatnosti zmluvy z tohto právneho
dôvodu pritom postačí, ak vážnosť prejavu vôle absentuje čo i len na jednej zo zmluvných

strán. Ďalej navrhovatelia poukázali na neplatnosť predmetného právneho úkonu ust. § 39 Občianskeho
zákonníka a uvideli, že o obchádzanie zákona ide v prípade, ak síce právny úkon priamo
nie je v rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho ciele
a zmysel obchádza. Je nesporné, že vo všeobecnosti uzavretím kúpnej zmluvy jej účastníci sledujú
odplatný prevod vlastníctva. V predmetnej veci z okolností, za akých bola napadnutá kúpna zmluva

podpísaná, vyplýva, že na ani jednej zo strán nebol úprimný záujem o prevod vlastníctva
za odplatu. Reálnym dôvodom podpísania zmluvy mohla byť iba snaha o zabezpečenie prípadne
poskytnutého úveru, čo malo byť riešené uzavretím záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva (§ 553 Občianskeho zákonníka). Ak by sa pripustilo, že kúpna zmluva je platná, tak
zmluvné strany by legitímny cieľ (zabezpečenie pohľadávky z úveru), dosiahli obchádzaním zákona, keď

namiestozáložnejzmluvyalebozmluvyozabezpečovacomprevodeprávauzavrelikúpnuzmluvu.Zatiaľ
čo zabezpečovacie právne inštitúty poskytujú dlžníkovi pri riadnom splácaní dlhu dostatočnú ochranu
pred zneužitím zabezpečenia, v prípade „zabezpečenia" budúceho záväzku uzavretím kúpnej zmluvy
je dlžník vystavený svojvôli veriteľa. Z dôvodu obchádzania zákona, ako aj rozporu zmluvy s dobrými
mravmi, je preto predmetná kúpna zmluva absolútne neplatná.

5. Okrem toho, podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Podaním žaloby navrhovatelia zároveň
odstupujú od kúpnej zmluvy z 09.09.2013, pričom právne účinky odstúpenia nastanú doručením žaloby
odporkyni. O tieseň ide v prípade, ak hospodársky alebo sociálny stav osoby, ktorý na ňu dolieha
takým spôsobom a takou závažnosťou, že sa ním dá pohnúť k urobeniu právneho úkonu za nápadne

nevýhodných podmienok, t.j. urobí taký úkon, ktorý nebyť existencie tiesne, by inak nikdy neurobil.
Ako navrhovatelia vyššie preukázali, v septembri 2013 boli pod silným tlakom spoločnosti SOS financ
plus s.r.o., od ktorej hrozilo, že ak do 14.09.2013 nesplatia úver, bude začatá realizácia výkonu
záložného práva, prídu o nehnuteľnosť, v ktorej bývajú a stanú sa z nich bezdomovci. Tieto existenčné
problémy vyvolali tieseň, pričom o pomeroch, v ktorých sa nachádzali vedeli všetci zainteresovaní,

ktorí pripravovali predmetnú kúpnu zmluvu (vedeli, akú sumu dlhujeme SOS financ plus s.r.o., že dlh
je zabezpečený záložným právom a že končí lehota splatnosti). Nikdy predtým neboli navrhovatelia
v obdobnej situácii. V súčasnosti sú obidvaja navrhovatelia v dôchodkovom veku, kedy je možnosť
získania inej nehnuteľnosti nereálna. V dôsledku strachu zo straty obydlia navrhovatelia objektívnenemohli pociťovať tento stav inak, ako tieseň. Okrem tiesne bola napadnutá kúpna zmluva uzavretá i za
nápadne nevýhodných podmienok, ktoré spočívajú v príkrom nepomere hodnôt poskytnutých plnení. Na
základe spornej kúpnej zmluvy získala odporkyňa majetok minimálne v hodnote 143.000,00 Eur (podľa

znaleckého posudku), reálne však bolo navrhovateľom zaň zaplatená suma 4.910,08 Eur na ich účet a
20.089,92 Eur na účet SOS financ plus s.r.o., t.j. spolu 25.000,00 Eur. Odporkyňa tak získala hodnotnú
nehnuteľnosť za 17,4% jej ceny a bez akéhokoľvek právneho dôvodu „ušetrila" sumu 118.000,00 Eur.
Navrhovatelia odporkyňu nepoznajú, nie sú s ňou v žiadnom príbuzenskom ani inom obdobnom vzťahu,
a preto nemali dôvod de facto jej darovať hodnotu zodpovedajúcu 118.000,00 Eur. Kúpna cena, ktorá

bola reálne zaplatená, resp. i cena uvedená v zmluve (41.000,00 Eur) je suma, za akú si nemožno v
Žiline kúpiť ani len byt. Aj laikovi neorientujúcemu sa na trhu s nehnuteľnosťami musí byť už na prvý
pohľad zjavné, že deklarovaná cena je extrémne podhodnotená. Nakoľko touto žalobou napadnutá
kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, je odstúpenie od zmluvy
dôvodné a zmluva sa zrušuje od samého začiatku s účinkami ex tunc. Navrhovatelia tiež uviedli, že sú
si vedomí, že v prípade, vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy sú zmluvné strany povinné navzájom si

vrátiť poskytnuté plnenia, čo znamená povinnosť vrátiť odporkyni čiastku 25.000,00 Eur.
6. Navrhovatelia počas celého konania zotrvali na dôvodoch uvedených v návrhu. Vyslovili názor, že
odporkyňa bola súčasťou nejakej organizovanej skupiny, tak ako vyplynulo v podstate aj z priznania
odporkyne pred vyšetrovateľom, išlo o skupinu, ktorú viedol a koordinoval Z. K., ktorý je v súčasnosti
aj trestne stíhaný za obzvlášť závažný zločin podvodu. Pri všetkých takýchto jednotlivých prevodoch je

rovnaký modus operandi, kedy táto skupina využila finančnú núdzu osôb, ktorým hrozila či už exekúcia,
alebo výkon záložného práva na nehnuteľnosť, využili ich nevedomosť, neskúsenosť a zabezpečili si
prevod nehnuteľnosti na seba, samozrejme bez toho, aby vyplatili kúpnu cenu. Odporkyňa vo
veci figurovala ako tzv. „biely kôň", to znamená osoba na ktorú bolo potrebné nehnuteľnosť na určitý
čas napísať a nebyť predbežného opatrenia ktorým súd zakázal odporkyni s nehnuteľnosťou nakladať,

tak by nehnuteľnosť previedli na iné osoby.
7. Odporkyňa vo vzťahu k uplatneným návrhom počas konania zotrvala na tom, že predložených
dôkazov aj z návrhu samotného je evidentné, že navrhovatelia si boli vedomí, že podpisujú kúpnu
zmluvu, nakoľko podnikali kroky k ostatnému prevodu majetku a preto si museli byť vedomí prevodu
vlastníctva. Počas konania namietala predpojatosť súdu, na ktorú však súd podľa § 15a ods. 5 O.s.p.

neprihliadal, nakoľko dôvodom namietanej predpojatosti boli okolnosti, ktoré spočívali v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci. Zároveň žiadala zopakovať dokazovanie z dôvodu, že nemala ona či jej
právny zástupca možnosť položiť svedkom či účastníkom otázky, avšak súd nezopakoval dokazovanie,
nakoľko neboli splnené dôvody pre odročenie pojednávania pri ospravedlnení právneho zástupcu
odporkyne na pojednávaní 11.12.2014 a nejestvoval žiaden dôvod, aby sa pojednávania nezúčastnila

odporkyňa.
8. Súd zamietol návrh na výsluch JUDr. Tatiany Vrlíkovej, nakoľko súd vzhľadom na ostatné skutočnosti
ani nepovažoval za podstatné, či bol alebo nebol obsah notárskej zápisnice prečítaný a či mu
navrhovatelia porozumeli. Rovnako zamietol návrh na výsluch Z. K., Z.H. pretože skutočnosti, ktoré
by súd mohol zistiť z ich výpovede považoval za nepodstatné pre rozhodnutie vo veci, pretože úlohou

súdu nie je zistiť pre ktoré osoby nakupovala nehnuteľnosti odporkyňa a odhaľovať trestnú činnosť, ale
rozhodnúť v merite veci. Rozhodovacou činnosťou súd nemá suplovať orgány činné v trestnom
konaní. Rovnako za nedôvodné považoval súd opakovanie dokazovania z dôvodu neúčasti odporkyne
a jej právneho zástupcu na prvom pojednávaní.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že navrhovatelia

boli v čase vykonania právnych úkonov s odporkyňou v tiesni, kedy im hrozil výkon záložného práva
na nehnuteľnostiach, ktoré mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov z dôvodu zabezpečenia
nevýhodného úverového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy so spoločnosťou SOS finance plus,
s.r.o., keďže tento úverový vzťah bol niekoľkokrát prolongovaný, no vždy so zvýšením záväzku
navrhovateľov a ich neschopnosti ako dlžníkov dlh splatiť. Výkon záložného práva hrozil teda

navrhovateľom priamo a bezprostredne a prevládala u nich obava o zachovanie majetku a prístrešia
v čase ich dôchodkového veku, bez reálnej možnosti zvýšenia príjmov a získania úveru na splatenie
nevýhodného úveru - refinancovanie. Pre existenciu tiesne, ako pocitu bezprostredne hroziacej ujmy,
je nepodstatné, že sa jej navrhovatelia vystavili svojou nedbanlivosťou či ľahkovážnosťou, alebo boli
podvedení či oklamaní. Za podstatnú súd považoval skutočnosť, že právny úkon vykonala odporkyňa

priamo alebo cez sprostredkované osoby, či už konajúc na ich príkaz alebo osoby konajúc na príkaz
odporkyne. Odporkyňa však zneužila tieseň na strane navrhovateľov a za spoluúčasti iných osôb, (ktoré
im sľubovali získanie úveru za štandardných podmienok a vyriešenie situácie), nadobudla
nehnuteľnosti za úplne a zjavne nevýhodných podmienok pre navrhovateľov vo výške cca 1 ich reálnejceny. Táto kúpna cena naviac nebola navrhovateľom ani vyplatená v plnej výške a využitím neznalosti
navrhovateľov alebo ľsťou, bolo od nich vynútené prehlásenie o prevzatí 15.000,00 Eur ako
časti kúpnej ceny, ktoré však neboli navrhovateľom nikdy vyplatené.

10. Okresný súd tiež dospel k záveru, že samotné uzavretie kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností za
cenu cca 1 ich hodnoty, s osobami, ktorým hrozil výkon záložného práva, a ktoré sa dôvodne obávali
o stratu bývania a majetku, za súčasného stavu, kedy ani výkon záložného práva by navrhovateľom
nemohol priniesť nevýhodnejšie postavenie (väčšie straty či horšie uspokojenie) oproti následkom kúpy,
nemožno charakterizovať ináč, ako zneužitie tiesne s uzavretím zmluvy za nápadne nevýhodných

podmienok(1ceny).Pretoajvprípade,žebyajbolaspornákúpnazmluvaplatná,následkomodstúpenia
podľa § 49 Občianskeho zákonníka zakomponovaného do žaloby, by zanikla a obnovilo by sa vlastnícke
právo navrhovateľov.
11. Pri posudzovaní obsahu zmluvy prvoinštančný súd neprihliadal len na skutočnosť, že kúpna cena
nehnuteľností bola stanovená vo výške 41.000,00 Eur vo vzťahu k ich celkovej hodnote 143.000,00 Eur,
ale aj na skutočnosť, že bola uzavretá notárska zápisnica, na základe ktorej mohlo dôjsť k vyprataniu

navrhovateľov z nehnuteľnosti bez rozhodnutia súdu a súdnej kontroly.
12. Zároveň súd nepovažoval za podstatnú skutočnosť, či navrhovatelia vedeli o tom, že podpisujú
kúpnu zmluvu, notársku zápisnicu, či pochopili celý obsah právnych úkonov a dôsledky, keďže mal
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že účastníci nechceli uzatvoriť kúpnu zmluvu za účelom
prevodu nehnuteľností, kde by z kúpnej ceny mohli uhradiť záväzky a vyhnúť sa tak nútenému

výkonu záložného práva, ale celé konanie malo slúžiť len k určitému dočasnému prevodu pre získanie
prostriedkov na reúver, či akúsi zábezpeku, čo do zabezpečenia reúverovania zmluvného vzťahu. Za
týchto okolností skutočne na strane navrhovateľov absentovala vôľa previesť trvale vlastnícke právo
na odporkyňu, čo je jedným zo základných znakov kúpnej zmluvy. Ak pri takomto právnom úkone
absentovala slobodná a vážna vôľa vykonať právny úkon - uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu, aj v

prípade, že by takýto úkon spĺňal ostatné náležitosti a podmienky požadované zákonom, bol by neplatný
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
13. Okresný súd zdôraznil, že ak mali kontaktné osoby Z. H.i Z.H. zabezpečiť získanie úveru a
normalizáciu finančnej situácie navrhovateľov, hoci aj za províziu, a
to aj vo vyššej ako obvyklej výške, nebol dôvod na to, aby „poradili" navrhovateľom takýto predaj

a uzavretie notárskej zápisnice na vypratanie. Akékoľvek zabezpečenie záväzkov mohli totiž riešiť
inštitútom zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý môže v krajnom prípade zabezpečovať záväzky,
ak by nepostačovalo zabezpečenie záväzku navrhovateľov záložným právom, či iným vhodných
zabezpečovacím prostriedkom. Za tejto situácie možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že
uzavretím kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností za kúpnu cenu, ktorá je v hrubom nepomere

k hodnote predmetu kúpy za účelom jej spätného predaja (aj bez navýšenia, či inej účtovanej odplaty) je
obchádzaním zákona, konkrétne ust. § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka o zabezpečovacom prevode
práva.
14 Z uvedených dôvodov, sporná kúpna zmluva bola uzavretá nielen v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok, ale bola tiež zneužitím tiesne, neskúsenosti, rozumovej vyspelosti či ľahkomyseľnosti

navrhovateľov, ich rozrušenia a dôverčivosti, neschopnosti plniť záväzky za účelom získania
značného a neodôvodneného prospechu, a to z kúpnej ceny, ktorá bola v hrubom nepomere k
hodnote predávaných nehnuteľností, minimálne získaním čiastky 15.000,00 Eur (ako deklarovanej časti
kúpnej ceny), ktorá však nebola navrhovateľom vyplatená, pri spätnom prevode. Takýto úkon nemožno
teda hodnotiť ináč, ako úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, teda všeobecne v spoločnosti

akceptovanými morálnymi pravidlami a v rozpore s právnymi predpismi, ktorého uzavretím bol naviac
aj obchádzaný zákon.
15. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že z vykonaného dokazovania možno vyvodiť jednoznačný záver,
že odporkyňa nenadobúdala nehnuteľnosť pre seba, ale pre iné osoby, pretože sama nemohla ani len
disponovať v čase kúpy peňažnými prostriedkami na úhradu kúpnej ceny. Odporkyňa nemala žiadnu

vedomosť o nadobudnutej nehnuteľnosti. Okrem toho nemala ani vedomosť o iných ňou realizovaných
„obchodných" transakciách a potrebnom finančnom krytí, majetku, či objeme prostriedkov. Podľa údajov
a bilancie obchodných prípadov, podnikanie odporkyne muselo byť tak mimoriadne nevýhodné. Tento
záver platí aj za situácie, že by súd pripustil dar 50.000,00 Eur, čo sa však nebolo v konaní preukázané,
s prihliadnutím na úvahy súdu o majetkových pomeroch jej starého otca a sestry. Za danej situácie

nemožno vysloviť iný záver, ako ten, že tak ako zosnulý starý otec odporkyne, či jej sestra, tak aj
odporkyňa, figurovali ako vlastníci nehnuteľností bez akéhokoľvek výkonu vlastníckych práv a vôle držať
nehnuteľnosť a vlastniť ju.16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd konštatoval absolútnu neplatnosť spornej
kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi a
určiltiežajvlastníctvonavrhovateľovvrade1/a2/knehnuteľnostiam,ktorétítonemohlistratiťneplatným

právnym úkonom.
17. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
ust. 151 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľom, ktorí mali vo veci plný úspech náhradu trov konania
voči odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
z návrhu vo výške 132,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 5.234,89 Eur, tak ako boli presne

vyčíslené a špecifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku.

18. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa
domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila voči
navrhovateľom náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
19. Uviedla, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Okrem toho rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhovateľke ako účastníkovi bola opakovane odňatá možnosť konať pred súdom.
Namietala, že skutočnosti, na ktoré sa súd vo svojom rozhodnutí odvoláva, nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Navyše odporkyňa ako strana sporu bez svojej viny nemohla označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie dôkazy, ktorými by preukázala svoje právo na výsledku
sporu, pretože súd v súlade s ust. § 118 ods. 2 O.s.p. neuviedol, ktoré právne významné skutočnosti a
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali
sporné. Bez takéhoto hodnotenia súd vyzval účastníkov na predloženie ďalších dôkazov v konaní v
zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Takýmto postupom bola odporkyni odňatá možnosť konať pred súdom,

v dôsledku čoho aj samotné dokazovanie zo strany odporkyne sa neuberalo spôsobom,
ktorým by zabezpečil primeranú jej ochranu svojich práv. Odporkyňa pritom poukázala na viaceré
rozhodnutia (Nález Ústavného súdu I.ÚS 26/94, ako aj Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 236/2010 a
3NCdo/18/2010, ako aj Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/33/2013).
20. Odporkyňa ďalej vyslovila nesúhlas so záverom prvoinštančného súdu o absolútnej neplatnosti

kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými
mravmi. Vo vzťahu k obchádzaniu zákona okresný súd konštatoval, že uzavretím kúpnej zmluvy s
prevodom nehnuteľností za kúpnu cenu v hrubom nepomere k hodnote predmetu kúpy za účelom
jej spätného predaja je obchádzaním zákona. Čo sa týka dohody o spätnom predaji nehnuteľností,
odporkyňa namietala, že z výsluchov navrhovateľov je zrejmé, že mali záujem o spätné nadobudnutie

nehnuteľností prevodom; z výsluchu odporkyne však uvedená skutočnosť nie je nijako zrejmá. Tak
súd, ako aj navrhovatelia nepoložili v priebehu konania odporkyni nikdy otázku smerujúcu k dohode o
spätnom prevode, resp. o jej vôli predať nehnuteľnosť navrhovateľom späť. Odporkyňa citovala časti
svojej výpovede prezentované pred v konaní pred okresným súdom. Podľa jej názoru, záver súdu o
vôli odporkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu so zámerom spätného prevodu navrhovateľom, nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní. Táto skutočnosť nevyplýva ani z ostatných predložených dôkazov, konkrétne
nesúvisiacich kúpnych zmlúv. Z nich totiž vyplýva, že len v jedinom prípade došlo k spätnému predaju
majetku pôvodnému vlastníkovi - O. A., kedy nehnuteľnosť odporkyňa previedla na pôvodného vlastníka
späť so stratou. Vo všetkých ostatných prípadoch došlo k prevodu majetku z odporkyne
na tretie osoby, no nie na pôvodných vlastníkov. Ak keď vôľa spätného predaja majetku síce mohla

byť prezentovaná zo strany nevypočutej svedkyne G., prípadne vypočutého svedka H., v skutočnosti
však odporkyňa nemala skutočnú vôľu v čase podpisu kúpnej zmluvy previesť nehnuteľnosti späť na
navrhovateľov. Takáto jej vôľa nebola v súdnom konaní ani zisťovaná. Argumentácia prvoinštančného
súdu o tom, že právny úkon bol uzavretý tak, že jeho účelom bol spätný prevod, čím malo dôjsť k
obchádzaniu zákona, je teda v konaní nepreukázaná. Táto skutočnosť je preto nepreskúmateľná pre

absenciudokazovaniatejtootázkyvkonanísmeromkodporkyni.Takprisimulovanomaprávnomúkone,
ako aj pri obchádzaní zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pre neplatnosť takéhoto právneho
úkonu je nevyhnutná existencia neplatného právneho úkonu. Ak totiž právny úkon nevznikol, nemôže
byť neplatný. V predmetnom súdnom konaní bola preukázaná existencia formálne platného právneho
úkonu - kúpnej zmluvy, ktorú súd obsahovo, teda formálne nespochybnil. Súd poukázal na neplatnosť

kúpnej zmluvy z titulu nedostatku platnosti vedľajšieho dojednania, a to údajného dojednania o spätnom
prevode, ktorého existencia však v konaní pred súdom nebola spoľahlivo preukázaná. Odvolateľka
zdôraznila, že neplatnosť právneho úkonu pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka
možno vysloviť len vtedy, ak je spoľahlivo preukázaná existencia a obsah takéhoto právneho úkonu azároveň, ak je možno spoľahlivo skonštatovať obchádzanie zákona. Sporná kúpna zmluva neobsahuje
žiadne dojednanie o spätnom prevode. Dohoda o spätnom prevode nebola medzi účastníkmi kúpnej
zmluvy nikdy uzavretá. Ako strany zhodne uvádzali, nikdy sa spoločne nestretli, teda spoločne nikdy

priamo nekomunikovali. Akéhokoľvek jednostranné vyhlásenia o existencii takejto dohody zo strany
navrhovateľov nie sú spôsobilé preukázať existenciu takéhoto právneho úkonu. Vyhlásenia svedkov H.,
či G., ktorí sa odporkyňou dokonca ani nestretli (svedok H. sa s ňou stretol len inokedy pri úplnej inej
príležitosti), sú pre posúdenie predmetného právneho vzťahu úplne irelevantné. Pre
uzavretie právneho vzťahu je totiž potrebné splniť určité formálne náležitosti, inak je takýto právny vzťah

absolútne neplatný (§ 40 ods.1 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k právnym vzťahom týkajúcich
sa prevodu nehnuteľností, je navyše potrebná písomná forma, inak je právny úkon neplatný (§ 46
Občianskeho zákonníka) a pre uzavretie zmluvy o budúcej zmluve je rovnako potrebná písomná forma,
ktorá je v opačnom prípade postihovaná neplatnosťou právneho úkonu v zmysle ust. § 50a Občianskeho
zákonníka. Odvolateľka má za to, že už aj samotný predpoklad, pre ktorý súd odvodzuje neplatnosť
kúpnej zmluvy, a to dohoda o spätnom prevode, je nielenže neexistujúci právny úkon, ale ak by aj

existoval, z formálneho hľadiska by bol neplatný.
21.Obchádzanímzákonajevzmysleustálenejjudikatúrystav,kedyprávnyúkonobchádzacieľazmysel
realizovaného právneho úkonu. V súlade s Ústavou SR sa vlastnícke právo zaručuje. V súčasnosti
má vlastnícke právo spomedzi všetkých majetkových práv najväčšiu právnu ochranu. Vlastníctvo má
dva základné právne elementy, a to držbu a dispozíciu vecou. Právo držby môže vlastník veci postúpiť

bez ohľadu na jeho dispozičné právo. Vzhľadom na konštatovanie prvoinštančného súdu, že došlo
k obchádzaniu zákona, je možné predpokladať, že súd zrejme (keďže to neuviedol) spochybňoval
cieľ a zmysel realizovaného právneho úkonu, ktorým bolo nadobudnutie derivatívneho vlastníckeho
práva odporkyňou. Odporkyňa opakovane pri výsluchu uviedla, že považovala túto svoju aktivitu za
kapitálovú investíciu, s cieľom nadobudnúť zisk z kúpy a ďalšieho predaja nehnuteľností. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, k akému inému cieľu alebo zmyslu, okrem nadobudnutia
neobmedzeného derivatívneho vlastníctva, mala podľa názoru súdu smerovať vôľa odporkyne pri
uzatváraní kúpnej zmluvy. Súd síce uviedol, že celé konanie malo slúžiť len k určitému dočasnému
prevodu pre získanie prostriedkov na reúver, či akúsi zábezpeku, čo do zabezpečenia reúverovania
zmluvného vzťahu. Preto na strane navrhovateľov absentovala vôľa previesť trvale vlastnícke právo na

odporkyňu, čo je jedným zo základných znakov kúpnej zmluvy. Takéto tvrdenie je možno pravdou, čo sa
týka vôle navrhovateľov, v skutočnosti však vôľa odporkyne v konaní pred súdom prvej inštancie nebola
spochybnená, resp. nebola preukázaná rozdielnosť vôle odporkyne s ňou uzavretou kúpnou zmluvou.
Ak by aj navrhovatelia mali výhradu k uzatváranému právnemu úkonu a k jeho formálnym náležitostiam,
tým, že ho považovali za dočasný, prípadne simulovaný, táto ich výhrada ani len nedorazila k odporkyni.

Odporkyňa totiž uzatvárala zmluvu bez vedomosti o akejkoľvek výhrade navrhovateľov
a bez akejkoľvek vlastnej výhrady z jej strany. Cieľom odporkyne bolo riadne a trvalé nadobudnutie
vlastníckeho práva bez obmedzení, pričom navrhovatelia tento cieľ a zámer deklarovali odporkyni práve
podpísaním kúpnej zmluvy a notárskej zápisnice. Okresný súd ani k tejto okolnosti nevykonal potrebné
dokazovanie, no napriek tomu konštatoval neplatnosť kúpnej zmluvy.

22. Čo sa týka rozporu s dobrými mravmi, prvoinštančný súd konštatoval, že uzavretie zmluvy bolo
nielen v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, ale aj zneužitím tiesne a neskúsenosti, rozumovej
vyspelosti, či ľahkomyseľnosti navrhovateľov, ich rozrušenia a dôverčivosti, neschopnosti plniť záväzky,
za účelom získania značného neodôvodneného prospechu z kúpnej zmluvy, ktorá bola v hrubom
nepomere k hodnote nehnuteľností. Takýto úkon nemožno hodnotiť inak, ako úkon, ktorý je v rozpore

s dobrými mravmi.
23. Pokiaľ sa týka tiesne navrhovateľov, v súdnom spise sa okrem pôvodnej úverovej zmluvy s veriteľom
SOS finance plus, s.r.o. a jej dodatkov nenachádza žiaden dôkaz, ktorý by čo i len vypovedal o
pomeroch na ich strane. Súdu teda nebolo zrejmé, aký dosahovali a dosahujú navrhovatelia príjem, či
dôchodok, a či sú spôsobilí vykonávať pracovnú činnosť. Súd tiež konštatoval bezprostrednú hrozbu

výkonu záložného práva. Tento jeho záver je však v rozpore s vykonaným dokazovaním. V spise sa totiž
nenachádza jediný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec uplatnenie záložného práva voči navrhovateľom.
Súdtedaargumentujeskutočnosťami,ktorénielenženevyplývajúzdôkazovzaloženýchvsúdnomspise,
ale dokonca ani v čase realizácie predmetného úkonu neexistovali. Pre zistenie tiesne navrhovateľov
v čase realizácie právneho úkonu nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Navyše, navrhovateľom v

rozhodnom čase blízki príbuzní požičali finančnú hotovosť 15.000,00 Eur a zároveň mali schválený
bankový úver vo výške 34.000,00 Eur, čo je ďaleko viac, ako bola pôvodne dlžná čiastka.
24. Čo sa týka súdom vymenovaných subjektívnych vlastností navrhovateľov (neskúsenosť, rozumová
vyspelosť, či ľahkomyseľnosť, ich rozrušenie a dôverčivosť, neschopnosť plniť záväzky), tietopredstavujú ich čisto subjektívne vlastnosti, ktoré ako také nemajú žiaden vplyv na dobromyseľnosť
odporkyne. Odporkyňa sa totiž nikdy nestretla s navrhovateľmi.
25. Súd tiež v odôvodnení rozsudku uvádza, že „vzhľadom na príjmy a majetkové pomery odporkyne,

považuje za nemožné, aby si pri legálnom investovaní bez daňových podvodov, či legalizácii príjmov z
trestnej činnosti, nevšimla takúto stratu a naďalej takýmto investíciám dôverovala", tzn., že vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že príjmy odporkyne musia plynúť z daňových podvodov, či
legalizácie príjmov z trestnej činnosti, takéto zistenie vzhľadom na predmet konania vo veci samej
odporkyňa označila za úplne irelevantné, minimálne dovtedy, kým súd nerozhodne o zhabaní veci

získanej trestnou činnosťou, alebo o podobnom treste či opatrení v trestnom konaní vo vzťahu k jej
osobe. Pokiaľ okresný súd v predmetnej veci pokračoval v konaní bez prerušenia konania (§ 109 ods.
2 písm. c) O.s.p.), možno vyvodiť záver, že predmetnú okolnosť vo svojej podstate nepovažoval za
dostatočne závažnú vo vzťahu k následkom svojho rozhodnutia, ktorým je napríklad vydanie plnení
navrhovateľmi odporkyni.
26. Ďalej odvolateľka namietala, že súd nevykonal ňou navrhované dôkazy, a to výsluch svedkov H.,

Vrlíkovej,K.aG.atentosvojpostupvodôvodnenírozsudkudostatočneneodôvodnil.Použillenvýsluchy
svedkov z trestného konania, čím porušil právo odporkyne na spravodlivý proces a vykonal dokazovanie
spôsobom, ktorý je v rozpore s platným právom.
27. Podľa názoru odporkyne, dokazovanie vo veci bolo vykonávané v rozpore s ust. § 120 ods. 1
O.s.p., keď bez ohľadu na návrhy účastníkov súd vykonával len vlastné dôkazy, ktoré neboli v konaní

zo strany účastníkov navrhované a ktoré nemali žiaden súvis s konaním a rozhodovaním vo veci samej.
Postupom súdu bolo porušené i ústavné právo odporkyne na súkromie. Za neprijateľné odporkyňa
označila vykonanie dôkazov, keď jej súd uložil povinnosť, aby v lehote 20 dní predložila súdu všetky
fotokópie zmlúv, ktoré podpísala, ktorými nadobudla a následne previedla nehnuteľnosti, resp. aspoň
označila čísla vkladových konaní tak, aby si ich súd mohol vyžiadať; ďalej súd žiadal Okresný úrad Žilina,

odbor katastrálny, aby, ak má možnosť, vylustroval a oznámil, aké nehnuteľnosti nadobudla odporkyňa,
kedy, pod akými číslami vkladových konaní a kedy, pod akými číslami vkladu takéto nehnuteľnosti
scudzila, jedná sa o celé územie SR. V prípade, ak to nemôže vykonať, aby oznámil súdu, kto a ako
môže vykonať takúto kompletnú lustráciu; ďalej súd žiadal ČSOB, a.s., aby súdu zaslala kompletný výpis
z účtu odporkyne od jeho založenia po súčasnosť, čím bolo porušené aj právo na bankové tajomstvo.

Takýto postup považuje odporkyňa za rozporný s článkom 11 Ústavy SR. Ďalej odvolateľka namietala,
že v rámci vykonaného dokazovania pri výpovediach svedkov a účastníkov súd týmto osobám položil,
podľa jej názoru, množstvo sugestívnych a kapcióznych otázok.
28. Odporkyňa tiež namietala, že jej i jej právnemu zástupcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keď jej právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11.12.2004 súd napriek jeho riadnemu a

včasnémuospravedlneniupojednávanievykonalbezichúčasti.Neskôrimsúdtiežneumožnilzopakovať
výsluch navrhovateľky a svedka H..
29. Navyše odvolateľka namietala i nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku s poukazom
na znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a tiž skutočnosť, že zápisnice o súdnom pojednávaní boli súdom
vyhovené diktovaním podľa § 374 ods. 1 O.s.p., no nebol z nich vyhotovený zvukový záznam podľa §

40aa O.s.p. (najmä z pojednávaní konaných v dňoch 03.03.2015 a 03.11.2015).
30. Čo sa týka náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľov, odvolateľka poukázala na skutočnosť,
že súd postupoval úplne v rozpore s právnym predpisom, keď rozhodoval o trovách právneho zastúpenia
v snahe postupovať podľa § 13 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., a v rozpore s
týmto ustanovením sčítal tarifné odmeny dvoch konaní, aj keď konal len o jednej veci, pričom o druhej

veci (určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) mal konať len ako o prejudiciálnej otázke, nie ako o veci samej.
Súd teda ignoroval ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny a
vychádzal z hodnoty veci, aj keď išlo právny úkon - zmluvu o prevode nehnuteľností, nie o vec alebo
majetkové právo.

31. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Súčasne si uplatnili voči odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 984,09
Eur, ktoré žiadali zaplatiť na účet ich právneho zástupcu.
32. Konštatovali, že predmetom konania v tejto veci je rozhodovanie o návrhu navrhovateľov na určenie
neplatnostikúpnejzmluvyšpecifikovanejvpetitežalobyaurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,

ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, platnosť ktorej napadli navrhovatelia žalobou z dôvodov v nej
uvedených. Základom sporu je vykonaným dokazovaním preukázaná neplatnosť predmetnej kúpnej
zmluvy a rovnako aj dôvodnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľov.33. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo dostatočne preukázané, že pri uzavretí napadnutej kúpnej
zmluvy absentovala vážnosť prejavu vôle na oboch stranách; a minimálne zo strany navrhovateľov
nebola nikdy vôľa previesť na odporkyňu vlastníctvo nehnuteľností. Súd prvej inštancie správne

konštatoval,ženavrhovateliasastaliobeťouorganizovanejskupinyvedenejZ.K.,stíhanýmpreobzvlášť
závažný zločin podvodu. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že odporkyňa vo veci figurovala
ako tzv. biely kôň. K vysloveniu takéhoto záveru navrhovateľov i súd oprávňuje najmä veľké množstvo
kúpnych zmlúv, ktoré odporkyňa podpisovala s ďalšími rovnako podvedenými osobami. Súd prvej
inštancie správne vyhodnotil obranu odporkyne, ktorá tvrdila, že kúpou a predajom nehnuteľností

zhodnocovala svoje finančné prostriedky, ako nelogickú a účelovú. Vzhľadom na tvrdené finančné
operácie je vylúčené, aby mala odporkyňa k dispozícii dostatok peňazí na reálnu kúpu nehnuteľností.
Odvolateľka nedokázala hodnoverne vysvetliť, prečo v investovaní svojich peňazí cez Z. K. pokračovala
i po tom, čo výsledkom údajných investícií bola strata v rozsahu niekoľko tisíc Eur. Súd prvej inštancie
na podklade vykonaného dokazovania preto správne konštatoval, že uzavretá kúpna zmluva je neplatná
jednak z dôvodu chýbajúcej slobodnej a vážnej vôle na oboch zmluvných stranách, teda aj na

strane odporkyne. Pokiaľ odporkyňa uvádza, že na jej strane nebola zisťovaná skutočná vôľa ďalšieho
nakladania s nehnuteľnosťou, táto jej odvolacia námietka podľa názoru navrhovateľov nie je dôvodná.
Navrhovatelia poukázali na veľké množstvo zadovážených iných kúpnych zmlúv, v ktorých odporkyňa
figurovala a kedy sama uviedla, že nehnuteľnosti kupovala a predávala na pokyn Z. K. a že sa o ich
stav nikdy nezaujímala, tvrdiac, že ide o investíciu, ktorou si chce zhodnotiť svoje finančné prostriedky.

Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že pri napadnutej kúpnej zmluve tak na strane predávajúcich,
ako aj na strane kupujúcej, absentovala vážna vôľa trvalo previesť vlastníctvo na odporkyňu za kúpnu
cenu uvedenú v zmluve.
34. Zároveň je kúpna zmluva neplatná aj z dôvodu, že z okolností prípadu vyplynulo, že podpísaním
kúpnej zmluvy došlo k obchádzaniu zákona.

35. Predmetnú kúpnu zmluvu navyše okresný súd posúdil ako zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými
mravmiavyslovil,žejeskôrnemožnézistiťdôvodypreplatnosťprávnehoúkonuakoprejehoneplatnosť.
S týmito závermi sa navrhovatelia v plnom rozsahu stotožňujú.
36. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, táto jej
obrana nemá oporu v zistenom skutkovom stave, ani v platných právnych predpisoch. Odporkyňa

neuvádza a nekonkretizuje, ktorú právne významnú skutočnosť alebo tvrdenie považovala za nesporné.
Počas konania bola odporkyňa zastúpená právnym zástupcom a je výlučne vecou jej rozhodnutia, aké
dôkazy na podporu svojej obrany súdu navrhne. Problémom podľa odporkyne je, že súd prvého stupňa
vykonanédôkazynevyhodnotilpodľajejpredstáv.Vdôsledkutohotvrdenieodporkyneoodňatímožnosti
konať pred súdom neobstojí.

37. Tvrdenie odporkyne, že súd neplatnosť kúpnej zmluvy odvodzuje od absencie vedľajšieho
dojednania o spätnom prevode nehnuteľností, navrhovatelia navrhovatelia označili za mylné, pretože
neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy nespočíva v absencii dohody o spätnom prevode, čo vo
svojom odôvodnení netvrdí ani súd prvej inštancie. Dôvodom neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy
je nepreukázanie slobodnej a vážnej vôle na oboch stranách uzavrieť kúpnu zmluvu, ako aj zistené

obchádzanie zákona. Z tohto dôvodu je táto jej odvolacia námietka irelevantná.
38. Pokiaľ odvolateľka na podporu platnosti kúpnej zmluvy na strane 3 svojho opravného prostriedku
predkladá teoretické právne úvahy o obsahu vlastníckeho práva a obchádzaní zákona, nie je zrejmé,
čo touto časťou odvolania chcela povedať a jej opravný prostriedok je v predmetnej časti zmätočný a
chaotický.

39. Hoci odporkyňa v odvolaní spochybňuje skutkový záver prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého je
napadnutákúpnazmluvavrozporesdobrýmimravmi,bližšienešpecifikuje,prečotentozáverokresného
súdu považuje za nesprávny a obmedzuje sa iba na všeobecné konštatovanie, že v odôvodnení
napadnutého rozsudku nie sú uvedené žiadne dôkazy.. Pozornosti odporkyne ale ušlo, že na strane 15
napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie podrobne a vyčerpávajúco zdôvodnil, z akých dôvodov

považoval zmluvu za uzavretú v tiesni a za nápadne nevýchodných podmienok a taktiež
poukázal na hrubý nepomer medzi kúpnou cenou uvedenou v zmluve a reálnou hodnotou nehnuteľností
a zároveň dospel k správnemu záveru, že časť kúpnej ceny vo výške 15.000,00 Eur deklarovaná ako
zaplatená v hotovosti, v skutočnosti vôbec nebola vyplatená. Uvedená kúpna zmluva je teda v rozpore
so všeobecne spoločensky akceptovanými morálnymi pravidlami.

40. Pokiaľ odporkyňa polemizuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že s poukazom na jej zistené príjmy
a majetkové pomery je nemožné, aby reálne investovala do nehnuteľností v deklarovanom rozsahu,
navrhovatelia poukázali na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd bez
akýchkoľvek pochýb vysvetlil, že vzhľadom na zistené príjmy odporkyne (keď pracuje v pracovnompomere s priemerným príjmom 450,00 Eur netto) je vylúčené, aby realizovala investície rádovo v
desiatkach tisíc Eur, pri týchto investíciách dosahovala stratu a napriek tomu v investovaní cez Z.
K. naďalej pokračovala. Okresný súd tiež správne konštatoval, že vzhľadom na časovú nadväznosť

nadobúdania jednotlivých nehnuteľností, nemohla mať odporkyňa dostatok finančných prostriedkov
na reálne zaplatenie kúpnej ceny. Samotná odporkyňa v konaní nedokázala dôveryhodne vysvetliť a
preukázať pôvod finančných prostriedkov použitých na ňou tvrdené investície. Vzhľadom na dôkaznú
situáciu potom okresnému súdu neostala iná možnosť, ako konštatovať, že odporkyňa bola do celej veci
zapojená ako biely kôň bez reálneho úmyslu nadobudnúť pre seba kúpou predmetnú nehnuteľnosť.

41. Námietku odporkyne, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy výsluchom svedkov H., Vrlíkovej, K.
a G., a že vykonanými dôkazmi bolo zasiahnuté do práva odporkyne na súkromie, navrhovatelia označili
ako nedôvodnú. Svedok Z. H. bol vypočutý na pojednávaní dňa 11.12.2014. Pokiaľ ide o výsluch ďalších
svedkov, je síce právom strany sporu navrhovať dôkazy, ale rozhodnutie o tom, či bude dôkaz vykonaný,
urobí súd, a nie strana. V predmetnej veci okresný súd správne ustálil, že výsluch navrhovaných svedkov
je nadbytočný, pretože skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo

veci je dostatočne a spoľahlivo zistený už vykonanými dôkazmi. Nedôvodná je i námietka odporkyne o
zásahu do jej súkromia v rámci vykonaného dokazovania. Je evidentné, že zadováženie kúpnych zmlúv,
v ktorých odporkyňa figurovala ako investorka, rovnako aj výpis z jej účtu, boli dôkazy potrebné na riadne
zistenie skutkového stavu. Aj tieto dôkazy prispeli k formulovaniu skutkového záveru, že odporkyňa sa
vo veľkom rozsahu vedome alebo nevedome podieľala na organizovanej trestnej činnosti a rovnako

zo zadováženého výpisu z účtu odporkyne súd prvej inštancie zistil, že odporkyňa ani len teoreticky
nemohla mať dostatok finančných prostriedkov na realizáciu ňou deklarovaných investícií.
42. Pokiaľ odporkyňa namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, navrhovatelia konštatovali,
že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento sa dôsledne riadil ust. § 157 ods.
2 O.s.p. a jeho odôvodnenie je dostatočne presvedčivé. Odporkyňa pri tejto odvolacej

námietke nekonkretizuje, v čom vidí porušenie jej práva na súdnu ochranu v kontexte nedostatočného
odôvodnenia rozsudku. Zároveň nie je povinnosťou súdu uviesť v odôvodnení rozhodnutia odpoveď
na každú otázku nastolenú účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré boli z hľadiska merita veci
rozhodujúce.
43. K námietke odvolateľky, že okresný súd nesprávne vyčíslil priznané trovy konania trov konania,

navrhovatelia uviedli, že predmetom konania sú dva uplatnené nároky, a to určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a určenie vlastníctva. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď navrhovateľom priznal
právo na náhradu týchto trov v uplatnenom rozsahu.

44. Odporkyňa k vyjadreniu navrhovateľov nepodala vyjadrenie.

45. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti
rozhodnutiu,ktorémožnonapadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom,preskúmalrozsudokokresnéhosúdu
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p.) a po preskúmaní
ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

46. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a návrh navrhovateľov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
napadnutého odvolania zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

47. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky odporkyne uvedené v opravnom prostriedku, a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

48. Odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku len zopakovala argumentáciu prezentovanú v
prvostupňovom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi

prvoinštančného súdu, tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

49. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku
46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,
je teda vždy vecou súdov (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo tvrdenia odporkyne nepovažoval za pravdivé v kontexte

všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Na strane druhej bola tak v konaní preukázaná pravdivosť
tvrdení navrhovateľov. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu
zo strany prvoinštančného súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné
bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto
tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými
odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi

účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v
súvislosti s ním dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o odporkyňu a jej skutkové tvrdenia a dôkazy
navrhnuté v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti
tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to,
žetvrdenáskutočnosťnebolapreukázaná.Dôsledokneuneseniadôkaznéhobremena,vdanomprípade

na strane odporkyne, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

50. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nedodržal zákonom stanovený postup v zmysle
ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď napriek tomu, že vo veci boli vykonané viaceré pojednávania, ani na
jednom z pojednávaní samosudca neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia je možné

považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne účastníci konania mohli upraviť ďalší
procesný postup v konaní. Ani zo zápisníc o súdnych pojednávaniach nevyplýva, že by bol tento
postup dodržaný. Túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Ak totiž samosudca
postup podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia
účastníka z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie uvedeného

ustanovenia zákona teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napríklad v práve zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na
záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne, čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z
obsahu zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonával dokazovanie výsluchmi
účastníkov a svedkov, ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne vyjadrovať, rozhodoval aj o návrhoch

na vykonávanie ďalších dôkazov a v závere pojednávania vyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy
(§ 118 ods. 4 O.s.p. - č.l. 432 spisu). Obidve strany sporu tiež boli súdom prvého stupňa riadne poučené
v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany
súdu nezakladá vadu odňatia možnosti konať pred súdom, nanajvýš inú procesnú vadu, ktorá však
nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Toto ustanovenie nezakotvuje povinnosť

súdu oboznámiť účastníkov konania s predbežným právnym názorom súdu na vec; upravuje len postup
súdu pri vedení pojednávania a týka sa skutkových okolností, resp. potreby ďalšieho dokazovania a jeho
zamerania. Takýto záver odvolacieho súdu vyplýva aj z uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo
167/2012, sp.zn. 3Cdo 1376/2015, pričom druhý z nich bol publikovaný aj v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 2/2016.

51. Ako už bolo konštatované vyššie, súd v konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci konania vykonané, je vždy vecou súdu
(§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníka konania. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované

dôkazy, takýto jeho postup nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom (R 125/1999, R
6/2000). Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z množstva dôkazov produkovaných
procesnými stranami v konaní i tých, ktoré si na základe tvrdení strán zadovážil sám postupom v súlade s
ust. § 120 ods. 1 vety tretej O.s.p. a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol (strana 7 rozsudku), prečo
niektoré z dôkazov navrhnutými procesnými stranami nevykonal. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej

veci a skutkové tvrdenia strán, aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo namieste aj vykonanie iných
dôkazov súdom, než len tých, ktorých vykonanie navrhli procesné strany. Pokiaľ ide o posúdenie
platnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda ak prichádza do úvahy možnosť
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, je povinný súd zaoberať sa touto otázkou z úradnej povinnosti.To samozrejme za podmienky, že priebeh predchádzajúceho konania, vykonaného dokazovania, takúto
možnosť naznačuje; prípadne je tento postup súdu určený priamo žalobným petitom, tak ako je tomu
i v posudzovanej veci. Za týchto okolností bol daný výnimočný prípad vykonávania dôkazov súdom aj

iných než len tých, ktoré navrhli a predložili procesné strany.

52. Navrhovatelia sa podanou žalobou domáhajú obnovy zápisu ich vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam na list vlastníctva v katastri nehnuteľností, čím je nepochybne daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že ak spočíva

výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, v konaní právneho úkonu, je tento právny
úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to aj v prípade, že
samotný obsah tohto úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
26Cdo 1847/2008). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len podľa okolností,
ktoré existovali v čase jeho urobenia. V súlade s touto tézou postupoval i prvostupňový súd v priebehu
celého dokazovania a dôsledne vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru o neplatnosti

predmetnej kúpnej zmluvy pre jej rozpor z dobrými mravmi.

53. Odporkyňa pri svojej argumentácii opomína fakt, že zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka), je
od začiatku absolútne neplatná; nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.

54. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným
použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav
javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. V prípade simulácie právneho úkonu vyplýva
dôvod neplatnosti simulovaného právneho úkonu z nedostatku vážnej vôle oboch zmluvných strán byť

viazaný prejavom, ktorého úlohou je zakryť skutočnú vôľu strán týkajúcu sa usporiadania vzájomných
vzťahov - práv a povinností (zastretý právny úkon). Zatiaľ čo v prípade simulácie chýba skutočná vôľa
oboch strán zmluvy byť viazaný jej obsahom a právnymi účinkami, v prípade právneho úkonu in fraudem
legis je taká vôľa daná a absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka
nespochybňuje ani skutočnosť, že strany poskytli plnenia dohodnuté v zmluve. Obchádzanie zákona

spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré
sami o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho
práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný
a nežiaduci. K obchádzaniu zákona dôjde v prípade, keď právny úkon nie je v právnom rozpore so

zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom zákon, jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchádza
(rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 314/2007).

55. Na doplnenie krajský súd uvádza, že okresný súd pri svojom rozhodovaní v súdenej veci dôsledne
vychádzal výkladových pravidiel pre občianskoprávne úkony upravených Občianskom zákonníku. Pri

rešpektovaní interpretačného pohľadu upravenom v jeho ustanovení § 35 ods. 2 a 3 je nevyhnutné
vždy dôsledne reflektovať aj ďalšie okolnosti, ktoré súviseli, resp. sprevádzali správanie účastníkov v
predkontraktačnom období, a najmä potom pri uzatvorení predmetnej zmluvy. Uvedenou optikou logiky
je potrebné sa nazerať tiež na správanie účastníkov a pochopiť ich stimul, pohnútky, ktoré ich
viedli k predmetnému zmluvnému rokovaniu, ktoré po formálne právnej stránke nakoniec vyústilo do

uzavretia predmetnej zmluvy.

56. Z dokazovania vykonaného okresným súdom (najmä kúpnych zmlúv týkajúcich sa iných
predávajúcich a odporkyne ako kupujúcej a výpisu z účtu odporkyne) vyplynul správny právny záver
okresného súdu, o tom, že odporkyňa predmetné nehnuteľnosti kupovala a predávala na pokyn Z.

K. a že sa o ich stav nikdy nezaujímala, tvrdiac, že ide o investíciu, ktorou si chce zhodnotiť svoje
finančné prostriedky. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že pri napadnutej kúpnej zmluve, tak na
strane predávajúcich, ako aj na strane kupujúcej, absentovala vážna vôľa trvalo previesť vlastníctvo
na odporkyňu za kúpnu cenu uvedenú v zmluve, a to z dôvodov v ňom uvedených. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že dôvodom neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy je

nepreukázanie slobodnej a vážnej vôle zo strany oboch zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu, ako
aj zistené obchádzanie zákona. Zo zisteného skutkového stavu vyplynuli vady prejavu vôle oboch
zmluvných strán, tak ako ich konštatoval vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie. Neplatnosť kúpnej
zmluvy nebola teda založená na absencii dohody o spätnom prevode, ako to tvrdí odvolateľka.57. Okresný súd vo odôvodnení svojho rozhodnutia (strana 15) vyčerpávajúco uviedol, prečo predmetnú
kúpnu zmluvu považoval za uzavretú v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Poukázal zároveň

na hrubý nepomer medzi kúpnou cenou uvedenou v zmluve a reálnou hodnotou nehnuteľností, pričom
tiež dospel k správnemu záveru, že časť kúpnej zmluvy vo výške 15.000,00 Eur, ktorá bola deklarovaná
ako zaplatená v hotovosti, v skutočnosti nebola navrhovateľom vôbec vyplatená. Takáto kúpna zmluva
nemôže byť teda platná, keďže popiera všeobecne spoločensky akceptovateľné morálne pravidlá.
58. Pod pojmom tieseň sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy i psychický stav,

ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje
v slobode rozhodovania natoľko, že učiní právny úkon, ktorý by inak neučinila. Krajský súd stotožnil so
záverom prvostupňového súdu o tom, že navrhovatelia uzavreli predmetnú kúpnu zmluvu v tiesni, kedy
im v dôsledku čerpania úveru od nebankovej spoločnosti SOS finance plus, s.r.o. reálne hrozil výkon
záložného práva na nehnuteľnosť. Táto skutočnosť vyplýva priamo už zo samotného inštitútu
záložnej zmluvy, ktorú navrhovatelia uzavreli s uvedenou obchodnou spoločnosťou. Záložná zmluva

sa pritom týkala nehnuteľnosti, ktorá slúži navrhovateľom na bývanie. Iné nehnuteľnosti navrhovatelia
nevlastnia a ako dôchodcovia nemali inú možnosť ako zabezpečiť si ďalšiu finančnú hotovosť na úhradu
svojho záväzku týmto spôsobom (potom ako im VÚB, a.s. ich žiadosť o úver zamietla). Ako správne
uviedol prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí, o tejto situácii veľmi dobre vedeli aj osoby, ktoré
celú transakciu pripravovali (K., H., G.) a nepochybne aj odporkyňa s poukazom na jej blízky vzťah k Z.

K., aj keď v predmetnej veci figurovala len v pozícii tzv. bieleho koňa. Okresný súd z vykonaných dôkazov
zistil, že odporkyňa sa vo veľkom rozsahu či už vedome alebo nevedome podieľala na organizovanej
trestnej činnosti.
59. Nápadne nevýhodné podmienky je potrebné posudzovať vždy konkrétne, podľa okolností daného
prípadu, a vždy musia znamenať konkrétnu nevýhodu (v súdenom prípade sa jednalo o navrhovateľov

ako predávajúcich v spornej kúpnej zmluve) v porovnaní s inými fyzickými alebo právnickými osobami v
čase uzavretia zmluvy. Dokazovaním zistený hrubý nepomer medzi kúpnou cenou uvedenou v zmluve
a reálnou hodnotou nehnuteľností je nepochybne zjavná nevýhoda navrhovateľov v porovnaní s inými
subjektmi práva, ktoré by v danom čase predali predmetné nehnuteľnosti za podstatne vyššiu sumu,
minimálne tú, ktorá bola určená znaleckým posudkom. Okresný súd preto správne uzavrel, že sporná

kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok.

60. Pokiaľ odporkyňa poukazuje vo svojej časti odvolania na ochranu vlastníckeho práva vyplývajúceho
z ústavy, odvolací súd všeobecne k tejto námietke uvádza, že ochranu vlastníckeho práva garantovanú
právnym poriadkom Slovenskej republiky rešpektuje. Vo všeobecnosti však platí, že

aplikácia práva nie je o sofistikovanom odôvodnení nespravodlivosti, ale naopak, o ochrane reálne
existujúcichpráv.Uvedenémukonštatovaniuodvolaciehosúduzodpovedáobsahopravnéhoprostriedku
odporkyne, ktorého súčasťou je i prekrúcanie účelu jednotlivých inštitútov, tendenčné spájanie vecne
nesúvisiacich argumentov, vytrhnutie časti argumentácie z rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho
súdu i ostatných súdov SR a podobne.

61. Ani námietka odporkyne, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože jej právny zástupca
požiadal pojednávanie konané dňa 11.12.2015 odročiť z dôvodu zdravotných problémov nie je dôvodná.
Odvolacísúdpoznamenáva,ževovzťahukodporkynijeúčasťnapojednávaníjejprávom,ktorúvdanom
prípade nevyužila. Vo vzťahu k právnemu zástupcovi odporkyne odvolací súd poukazuje na znenie ust.

§ 119 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav
účastníka alebo zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za
takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je
schopnýbezohrozeniaživotaalebozávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavusazúčastniťpojednávania.

V danom prípade právny zástupca navrhovateľky ku svojej žiadosti o odročenie pojednávania zo
zdravotných dôvodov takéto potvrdenie lekára nepripojil. .Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že
právny zástupca tak učinil až dňa 08.01.2015 (teda nie v deň pojednávania), a to predložením potvrdenia
ošetrujúceho lekára MUDr. Z. X., ktoré neobsahuje vyššie uvedené náležitosti požadované zákonom (č.l.
150 spisu).. Za takéhoto stavu nemožno považovať postup okresného súdu, ktorý v predmetný deň vec

prejednal v neprítomnosti odporkyne a jej právneho zástupcu, za postup, ktorým by im odňal možnosť
konať pred súdom, keďže súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.62. V súdenej veci sa okresný súd sa dôsledne zaoberal všetkými procesnými návrhmi účastníkov, ktoré
bolivkonaníprezentovanéaporiadnevykonanomdokazovaní voveciajmeritórnerozhodol.Vpriebehu
konania prvoinštančný súd dôsledne poučoval účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach.

Odporkyňa bola v konaní zastúpená advokátom, ktorý prezentoval stanoviská klientky k prejednávanej
veci.Pokiaľsúdpostupovalvsúladesust.§101ods.2O.s.p.a prejednalvecv neprítomnostiodporkyne
a jej právneho zástupcu, nebol následne daný žiaden dôvod na opakovanie jeho dokazovania.

63. Rovnako námietku odvolateľky o tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci

a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je dôvodná. Okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z množstva dôkazov produkovaných procesnými stranami a
zabezpečených i ním samotným a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo niektoré z dôkazov
navrhnutých obidvomi procesnými stranami nevykonal. Napokon okresný súd v súlade s ust. § 132
O.s.p. všetky dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

čo uviedli účastníci. Vo vzťahu ku genéze týkajúcej sa celej prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje
na okresným súdom zistený skutkový stav, ktorý sa vo svojom odôvodnení s ním riadne vysporiadal a
s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožnil.

64. Námietku odvolateľky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd tiež vyhodnotil

tiež ako nedôvodnú. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr.
Nálezy Ústavného súdu SR III.ÚS 209/04, IV.ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci

svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia je nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedlo k
podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti zdôvodnenia
právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými
argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. Všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení

svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Okresný súd výsledky
hodnotenia dôkazov zahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
dostatočne a veľmi precízne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých

dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

65. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody, prečo návrhu navrhovateľov vyhovel
aurčil,žekúpnazmluvazodňa9.9.2013,ktorejvkladbolpovolenýSprávoukatastraŽilinadňa16.9.2013
pod č. V 6620/13, ktorou navrhovatelia v rade 1/ a 2/ predali odporkyni nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXX v k.ú. L., okres Žilina (sporné nehnuteľnosti), je neplatná. Následne určil, že navrhovatelia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.

66. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o určení neplatnosti spornej
kúpnej zmluvy ako vecne správny potvrdil. Vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi

odvolacím dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku o určení
vlastníckeho práva navrhovateľov k sporným nehnuteľnostiam, keďže odvolateľka vo svojom opravnom
prostriedku vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia neuviedla žiadnu argumentáciu.

67. Knámietkeodvolateľky,žeokresnýsúdnevyhotovilzvukovýzáznamzpojednávania(§40aaO.s.p.),

odvolací súd uvádza, že toto jej tvrdenie považuje za ničím neodôvodnené. Naviac, na vady konania
pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

68. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách prvostupňového konania, ktorý

plne zodpovedá § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechu navrhovateľov v konaní. Pokiaľ odvolateľka namietala
nesprávnu výšku priznaných trov konania, odvolací súd konštatuje, že výška priznaných trov je v plnom
súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že predmetom tohto konania sú dva uplatnenénároky, a to: 1/ určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a 2/ určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
V prvom prípade sa odmena advokáta určí podľa ust. § 11 ods. 1 vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z.
a v druhom prípade sa jeho odmena určí podľa ust. § 10 ods. 1 tejto vyhlášky, vychádzajúc z hodnoty

predmetu sporu (sporných nehnuteľností) v sume 143.000,00 Eur stanovenej znaleckým posudkom.
Následne okresný súd postupoval pri výpočte hodnoty jedného úkonu právnej služby v súlade s ust. §
13 ods. 3 vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., z ktorého vplýva, že pri spojení dvoch alebo viacerých
vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje
o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Výpočetpriznanýchtrovprávnehozastúpeniazajednotlivéúkonyprávnejslužbyzodpovedákonkrétnym
ustanoveniam vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb citovaných v napadnutom rozhodnutí. Vo zvyšnej časti odvolací súd v súlade s ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na výpočet trov konania uvedených v napadnutom rozhodnutí.

69. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľom v rade 1/ a 2/ priznal ich

náhradu. Odvolateľka - odporkyňa nemala v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu.
70. Naproti tomu úspešní navrhovatelia si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania uplatnili, a to
vo výške 984,09 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokáta, ktorý ich zastupoval v
tomto konaní. Vychádzali z tarifnej odmeny podľa § 13a ods.1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.

z. v spojení s ust. § 13 ods. 3 tejto vyhlášky, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
odporkyne zo dňa 12.03.2016 (§ 14 ods. 1 cit. vyhlášky) nasledovne: v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 143.000,00 Eur pri určení, že nehnuteľnosti
patria do BSM navrhovateľov, odmena predstavuje sumu 712,05 Eur. Hoci advokát zastupoval dvoch
účastníkov konania, s prihliadnutím na ich nerozlučné procesné spoločenstvo, si uplatnil trovy tak, ako

keby bola nehnuteľnosť vo vlastníctve iba jedného a neaplikoval ust. § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z.. Z toho vyplýva, že jeden úkon právnej služby za tento nárok predstavuje sumu 712,05
Eur + režijný paušál v sume 8,58 Eur účtovaný v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl., ku ktorému prináleží
20 % DPH v sume 144,13 Eur = 864,76 Eur. Vo vzťahu k nároku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
vychádzalprávnyzástupcanavrhovateľovprivyúčtovaníúkonuprávnejslužbyzust.§11ods.1vyhlášky

č. 655/2004 Z. z., keď jeden úkon právnej služby predstavuje 66,00 Eur + režijný paušál za tento úkon
8,58 Eur účtovaný podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a DPH zo súčtu uvedených súm predstavuje čiastku 14,92
Eur (§ 18 ods.3 cit. vyhl.) = 89,50 Eur. Pri aplikácii ust. § 13 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. potom odmena za právne zastupovanie v druhej (ostatnej) veci predstavuje sumu vo výške 1/3-iny
z tejto sumy, t.j. čiastku 29,83 Eur.

71. Odvolací súd preskúmal výšku uplatnených trov a konštatoval, že tieto boli advokátom navrhovateľov
uplatnené správne, s výnimkou uplatnenia režijného paušálu, ktorý si advokát vyúčtoval ku spojenej
veci o určenie neplatnosti právneho úkonu. K výpočtu hodnoty jedného úkonu právnej služby odvolací
súd poukazuje na svoju argumentáciu v bode 67. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Pri výpočte odmeny
právneho zástupcu navrhovateľov krajský súd vychádzal z odmeny za jeden úkon právnej služby z ust.

§ 13a ods.1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s ust. § 13 ods. 3 tejto vyhlášky, a to
za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporkyne zo dňa 12.03.2016 a jeho odmena tak
predstavuje sumu 712,05 Eur + režijný paušál v sume 8,58 Eur účtovaný v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl.,
ku ktorému prináleží 20 % DPH v sume 144,13 Eur = 864,76 Eur a zo sumy 66,00 Eur a DPH k tejto
sume vo výške 20 % (4,40 Eur), z ktorého dôvodu odmena za túto právnu vec predstavuje sumu 70,40

Eur, keď 1/3-ina z uvedenej sumy predstavuje po zaokrúhlení sumu 23,47 Eur (§ 13 ods. 3 citovanej
vyhlášky) potom odmena právneho zástupcu navrhovateľov predstavuje sumu 864,76 Eur + 23,47 Eur,
čo v súčte činí sumu 888,23 Eur.
72. Zároveň v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. priznané trovy odvolacieho konania v celkovej
sume 888,23 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia splnomocneného zástupcu navrhovateľov,

odvolací súd uložil odporkyni zaplatiť na účet advokáta, ktorý zastupuje navrhovateľov v tomto konaní.

73. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému
vypracovaniu rozsudku však dochádza za účinnosti „nového" procesného predpisu - zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam
(osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia uznesenia
čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mien a priezvisk sudcov rozhodujúcichvo veci, terminológiu (s výnimkou označenia strán sporu, ktorých označením bol viazaný už vyhlásením
rozsudku), číslovanie odsekov odôvodnenia, poučenie o (ne)prípustnosti dovolania.

74. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)