Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113231603
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113231603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, T., zastúpený opatrovníkom J. S., bytom S. XXXX/XX, T.,
zastúpený JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom, so sídlom v Nitre, Farská 39, proti odporcovi: Aurea
SK, s. r. o., Partizánske, Roosveltova 1196/16, IČO: 44 053 495, o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. augusta 2015 č. k.
19C/261/2013-169 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a o trovách konania, vrátane trov štátu,
rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 154 ods. 1 OSP, § 21 ods. 2, 4 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Poukázal na to, že vecná legitimácia v konaní (aktívna

alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju iba
ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Okruh účastníkov v
sporovom konaní tvoria navrhovateľ a odporca, tí, ktorých za účastníkov považuje zákon, a napokon
okrem navrhovateľa aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Občiansky súdny
poriadok v § 91 rozlišuje dva druhy spoločenstva účastníka, a to tzv. samostatné spoločenstvo (ods.
1) a spoločenstvo nerozlučné (ods. 2). O nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 OSP ide všade

tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku vzťahuje na všetkých účastníkov (spoločníkov), teda tam, kde
podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. Zároveň tu
ide o nútené spoločenstvo. V takýchto prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný
rozsudok. Zo samotného ustanovenia § 21 ods. 4 o dobrovoľných dražbách vyplýva to, že účastníkmi
súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. Z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na
strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo)

musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník
a vydražiteľ. Na strane žalovaných (odporcov) vzniká nerozlučné procesné spoločenstvo. Pri tomto
druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom,
práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Ide o nútené spoločenstvo, pri ktorom sa procesný úkon
niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú
z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže

určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti a z ustanovení § 21 ods. 4 zákona
o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno
vyvodiť, že ak niektorá z osôb označená za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcomalebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných. Jedným z predpokladov
úspechu navrhovateľa v sporovom konaní, je preukázanie, že navrhovateľ je nositeľom práva, ktoré
uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a odporca je nositeľom tomuto právu

zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom sporovom konaní existuje
okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí aktívna vecná legitimácia
navrhovateľaapasívnavecnálegitimáciaodporcu. Vprejednávanejveci,keďženavrhovateľv
žalobeoznačilnastraneodporculendražobnúspoločnosťaneoznačilnavrhovateľadražbyavydražiteľa
ako nerozlučných spoločníkov popri dražobnej spoločnosti, súd podaný návrh pre nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v zmysle
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP. Vytkol súdu prvého stupňa neúplne zistený skutkový

stav veci, pretože nevykonal potrebné dokazovanie vo vzťahu k meritu veci, ako i to, že napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu bola navrhovateľovi
odňatá možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne z dôvodu,
že súd sa v danom prípade nezaoberal samotným meritom veci, t.j. namietanou neplatnosťou dražby,
keď návrh bol zamietnutý v podstate len z formálneho procesného dôvodu. Ako žalovaného označil

dražobnú spoločnosť, pretože má za to, že predmetná dražba je neplatná, nakoľko neboli splnené
podmienky na jej vyhlásenie a dražba bola uskutočnená protiprávne, pričom za uvedené zodpovedá
práve dražobná spoločnosť. On mal vyrovnané všetky svoje dlhy vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov
bytov, resp. mal snahu všetky svoje dlhy riadne vyrovnať. O žiadnom takom dlhu, ktorý by mal byť
dôvodom na vyhlásenie dobrovoľnej dražby, nevedel. Ak by bol zo strany súdu vhodným spôsobom

poučený o potrebe navrhnúť vstup ďalších účastníkov do konania, ktorí by v konaní mali vystupovať ako
nerozluční spoločníci, iste by tak urobil a tento formálny nedostatok podanej žaloby odstránil. Takto, bez
posúdenia samotného merita veci, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a stratil by tak možnosť
domáhať sa svojich práv a prišiel by o svoj majetok len pre formálne odstrániteľné nedostatky žaloby.
Opätovné podanie žaloby z jeho strany už neprichádza do úvahy pre uplynutie zákonom stanovenej

lehoty a navrhnúť vstup ďalších účastníkov do konania už nemôže ani v odvolacom konaní.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 17. 09. 2013, o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby spolu s príklepom vlastníctva, vykonanej dňa 31. 07. 2013.
Z odôvodnenia návrhu, ktorý smeruje voči dražobnej spoločnosti AUREA SK, s. r. o., vyplýva, že
navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie T., a to byt č. 4,

č. vchodu o. č. XX, 1. p, v podiele 1/1, spoluvlastníckeho podielu 3293/158 000 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX na parc. č. 295 a spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 3293/158 000 na pozemku parc. registra „C“ č. 295 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 574 m2. Predmetný byt využíva na riadne a trvalé bývanie spolu s rodičmi. Odporca bez
toho, že by ho nejakým spôsobom vyzýval k zaplateniu vzniknutého dlhu, mu listom zo dňa 26. 06.

2013 oznámil, že dňa 31. 07. 2013 o 11.00 hodine bude vykonaná dobrovoľná dražba s dlžnou sumou
ku dňu dražby 1.759,90 eura. O existencii dlhu sa po prvýkrát dozvedel z listu, v ktorom mu odporca
oznámiltermíndobrovoľnejdražby.Vlastnouiniciatívouzistil,žedlžnáčiastkajeúdajnýdlhSpoločenstva
vlastníkov bytov, S. XXXX, T., spočívajúca v náhrade služieb spojených s užívaním bytu. S údajným
dlhom sa nestotožňuje, tento nebol nijakým spôsobom špecifikovaný. Navrhovateľ zastáva názor, že

neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 568/2007 Z.
z. o dobrovoľných dražbách, pričom vytýka dražobnej spoločnosti vykonanie dražby aj napriek tomu,
že na jeho nehnuteľnosť nemalo Spoločenstvo vlastníkov bytov záložné právo, nebol oboznámený so
znaleckým posudkom, nemal možnosť nazrieť do písomností súvisiacich s dražbou, pričom odporcaspolu so Spoločenstvom vlastníkov bytov mali vedomosť o jeho nesúhlase s dražbou aj samotným
dlhom. Napriek nesúhlasu navrhovateľa bola dňa 31. 07. 2013 uskutočnená dobrovoľná dražba s
príklepom vydražiteľovi Ing. H. X., pričom podľa jeho vedomostí bola nehnuteľnosť vydražená za 7.500

eur, keď trhová hodnota predmetného bytu je podľa realitných kancelárií približne 25.000-30.000 eur. Z
uvedených dôvodov sa domáhal vyhovenia podanému návrhu v celom rozsahu. V priebehu konania súd
prvého stupňa, po posúdení spôsobilosti navrhovateľa byť účastníkom konania vo forme znaleckého
dokazovania v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 OSP, ustanovil uznesením zo dňa 15. 06. 2015 č.
k. 19C/261/2013-138 navrhovateľovi opatrovníka - otca J. S., bytom Y. S. XX, T.. Z obsahu spisu, z

notárskej zápisnice NCRiS 26305/2013 spísanej dňa 31. 07. 2013, v hoteli Prédium Vráble notárom
Mgr. Martinom Výskokom, ktorej obsahom je osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby, okrem iného
vyplýva, že dražobníkom bola spoločnosť AUREA SK s. r. o., Partizánske, navrhovateľom dražby bolo
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, sídlisko Lúky 1114, Vráble, pričom vydražiteľom
predmetu dražby sa stala spoločnosť SLOVAKIA s. r. o. (v skratke P.E.N.I.A.Z.E - SLOVAKIA, s. r. o.) so
sídlom Rozmarínova 15, Komárno, zastúpená konateľom Ing. Jozefom Kajanom.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na

ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiabeztoho,abyodvolacísúdtietodôvodyopakoval,keďsúd
prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými
skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu

dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z., účastníkmi súdneho konania o

neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa ods. 2.Dražboujeverejnékonanie,ktoréhoúčelomjeprechodvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetu
dražby,konanénazákladenávrhunavrhovateľa,priktoromsalicitátorobracianavopredneurčenýokruh
osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá

urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti.
Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu
účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označená za účastníka konania

o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo
žalovaných. V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane
vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Na rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné
alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania, vyplývajúca z
hmotného práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva
účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,

z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho,
že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok
dražby týka. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby smerujúcej voči viacerým žalovaným
ide medzi žalovanými o nerozlučné spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 OSP. K uvedenému
je však potrebné uviesť, že aj keď neplatnosť dražby môže byť určená len vtedy, keď sa jej zúčastnia

navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach
porušením zákona o dobrovoľných dražbách, zákon neustanovuje žiadnu lehotu, v ktorej sa tieto osoby
muselistaťúčastníkmikonaniaotakejtožalobe.Lehotaustanovenáv§21ods.2zákonaodobrovoľných
dražbáchslúžikuplatneniuprávanaurčenieneplatnostidobrovoľnejdražby,anieaj kvymedzeniuosôb,
ktoré sa musia konania zúčastniť ako účastníci konania (z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie). Ak

žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote, žalobca
môže aj po jej uplynutí robiť úkony v zmysle § 92 OSP.

V prejednávanej právnej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal tým, či navrhovateľ v podanom
návrhu označil všetkých účastníkov konania tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 21 ods. 4

zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu
prvého stupňa, že navrhovateľ neoznačil v spore ďalších účastníkov, ktorých práva a povinnosti boli
spornou dražbou dotknuté, hoci tieto osoby mali tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo s ostatnými
účastníkmi konania na strane odporcov, keď na základe návrhu navrhovateľa neboli účastníkmi konania
navrhovateľ dražby a vydražiteľ. Je preto potrebné konštatovať nedostatok vecnej legitimácie v spore,

pretože dražba nemôže byť určená za neplatnú len vo vzťahu k niektorým účastníkom nerozlučného
spoločenstva. K argumentácii navrhovateľa v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa sa nezaoberal
meritom veci, odvolací súd udáva, že z hľadiska ustálenia správneho právneho záveru o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie, vedúcej bez ďalšieho k zamietnutiu návrhu na začatie konania pre tento
hmotnoprávny nedostatok konania, už nie je namieste prejednanie veci a posúdenie dôvodnosti

podanéhonávrhuziných(navrhovateľomtvrdených)dôvodov.Rovnakonemožnopovažovaťzasprávnu
ani námietku odvolateľa, že súd prvého stupňa mal po tom, ako dospel k záveru o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie, vhodným spôsobom poučiť navrhovateľa o potrebe navrhnúť vstup ďalších
účastníkov do konania, ktorí by v konaní mali vystupovať ako nerozluční spoločníci. V tejto súvislosti
odvolací súd udáva, že súdy poskytujú účastníkom, v zmysle ustanovenia § 5 OSP, poučenie o

ich procesných právach a ich procesných povinnostiach. Z uvedenej dikcie vyplýva, že poučenie o
otázkach hmotného práva je neprípustné. Otázka vecnej legitimácie v konaní je síce primárne otázkou
hmotnoprávnou, ale nachádza svoju reflexiu v mnohých procesných inštitútoch (napr. i otázky zámeny
účastníkov podľa § 92 ods. 4 OSP, či núteného procesného spoločenstva). Ak by však súd pristúpil
k poučeniu napr. o vstupe účastníkov do konania podľa § 92 ods. 1 OSP, ktorá primárne slúži na

zhojenie nedostatku vecnej legitimácie v konaní, išlo by už o poučenie o hmotnom práve,
ktoré je v zmysle § 5 OSP a contrario neprípustné. S ohľadom na uvedené potom nemožno súhlasiť s
tvrdením navrhovateľa, že by takýmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať
pred súdom. Tak, ako už odvolací súd konštatoval vyššie, lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a nie

aj k vymedzeniu osôb, ktoré sa musia konania zúčastniť ako účastníci konania, keď navrhovateľ aj
po podaní návrhu bol oprávnený k úkonom v zmysle ustanovenia § 92 OSP. Napriek uvedenému tak
navrhovateľ nepostupoval, a to i pri jeho právnom zastúpení advokátom. Naviac, odvolací súd udáva, že
za súčasného splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 veta druhá zákona o dobrovoľnýchdražbách, v prípade, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o
dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený
trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b), je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí

trojmesačnej lehoty plynúcej odo dňa príklepu.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa, po ustálení záveru o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie, správne vo veci rozhodol bez toho, že by sa ďalej zaoberal vecnou stránkou sporu. S
ohľadomnavyššieuvedenédôvodyodvolacísúd rozsudoksúduprvéhostupňa podľa§219ods.1OSP

ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.