Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213485
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312213485.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci

navrhovateľa : POHOTOVOSŤ , s.r.o. Pribinova ul.č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený :
Fridrich Paľko, s.r.o. , Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi : Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy ,takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tun. súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči

odporcovi zaplatenia majetkovej škody 125.- eur a nemajetkovej ujmy 330,- Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere č. 1850272
navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a
zákonných ustanovení zo strany dlžníka, povinného : O. S..

Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX
12478/2008. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
pätnástich dní od doručenia žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu.

Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 21.1.2009 a to
rozhodnutím o poverení, čím bol súd v omeškaní viac ako 6 mesiacov. Nečinnosť Okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právny neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal.

Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktorézbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na obligačnej výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 Eur.

Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej
sumu 125,- Eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa ak by exekučný súd postupoval správne a
pri rozhodovaní o udelenie poverenia dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody bola
stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by
bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v

administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, z mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca. Vyčíslenie vychádzal z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov,
obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné predložiť účtovné doklady.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o návrhu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na
prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom.

Márnym plynutím času bolo reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík,
z neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v

priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 330,- Eur za 184
dní. Výpočet nároku uskutočnil navrhovateľ alikvotným pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu a to na základe doterajšieho rozhodnutia ústavného súdu podľa ktorého,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa za každý rok poznačený
prieťahmi vzťahovala satisfakcia vo výške 660,- Eur. Teda 660,- Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55

Eur za mesiac, v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 184 dní.

Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal navrhovateľ aj na
nálezy ústavnéhosúduvoveciporušovaniaprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovsúdmi
v civilnom konaní/ Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 203/06-25, kde bolo sťažovateľovi priznané

finančné zadosťučinenie 20.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov,
Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 235/04-3, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie
30.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka/.

Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal

odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania žaloby na
žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ ďalej namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že tento súd je štátnym
orgánom, ktorý svojím konaním ,nesprávnym úradným postupom, spôsobil vznik škody na strane

navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.
Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo navrhovateľa na
prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce neexistuje sudca, ktorý
by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby nadriadený súd rozhodol oprikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania .

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8NcC/285/2012-14 zo dňa 23.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 3. 2013.

Odporca žiadal návrh zamietnuť ako právne neopodstatnený, z dôvodu nepreukázania splnenia

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v zmysle Zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Poukázal na zmätočnosť podania, keď v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú viaceré
nedostatky, napr. zmätočne označení povinní, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných

konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú
dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ
sám. Ohľadne prieťahov v konaní odporca uviedol ,že navrhovateľ neuviedol ktoré kroky podnikol
na ich odstránenie, odporca mal za to že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovaťprieťahyvkonanísúdu,tútoprávomocmáibapredsedasúdualeboÚstavnýsúdSlovenskej

republiky . Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 4. 2012 boli
doručené odporcovi dňa 23. 4. 2012, pričom návrh vo veci samej bol už dňa 27. 9. 2012 doručený
Okresnému súdu, mal za to že ide o predčasne uplatnený nárok .

Priposudzovaníotázkynesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcehovporušenípovinnostisúduvydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odporca poukázal na to, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45
ods. 1 písm. c/ podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, prejavilo sa to vo veľkom počte
nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Unáhlené konanie zo strany súdov

by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti.

Pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule, toto znenie je účinné od 1. 6. 2011, kedy bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom číslo

102/2011 Z. z. To znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného
postupu v podobe nerozhodnutia 15 dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých
po 1. 6. 2011 nemá žiadnu oporu v zákone.

Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písmena d/exekučného poriadku znel " vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". Správnosť aplikácie uvedeného ustanovenia
na rozhodcovský rozsudok ako exekučných titulov osvedčila svojím autentickým výkladom aj NR SR.
Argumentácia navrhovateľa toho, čo zamýšľal zákonodarca je nepravdivá a podľa § 41 ods. 2 písm.
b/ exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1. 6. 2011. Samotné
nedodržanie v zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových

okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z
pohľadu, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúci režimu spotrebiteľských zmlúv .

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže

pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzajúc z existencie prieťahu v súdnom konaní len
v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom disciplinárnom
konaní , ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí je Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že za porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Odporca poukázal na to, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd
v konaní o náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky
na podklade ústavnej sťažnosti, respektíve ním predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na

prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom
istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Znamenalo
by to absurdný záver, že by všeobecné súdy preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v súdnictve, postup súdu vyššieho
stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je absurdné a konštatovať

existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len ÚS SR. Ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo
právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky pre ochranu
svojich základných práv a slobôd.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania, nakoľko zo skutkových okolností uvádzaným
navrhovateľom v návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v

období pre marcom 2009. Ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na vydanie poverenia v zákonom ustanovenej lehote 15 dní,
lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula pri každom nároku osobitne, a to po troch rokoch od
momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na
uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k

uplynutiu pätnásťdňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009, t.
j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku .

Navrhovateľ vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívali v administratívnych výdajov, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so

stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Požadované paušálne sumy za
spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval odporca za nesprávne a účelové. Odporca
nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu, tak ako bola uplatnená,
pretože navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tým,
že nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a paušalizáciu vecných nákladov preto

nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda
nie je možné domáhať sa náhrady škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. Odporca by v konaní na
preukázaní majetkovej škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu, listinami, skutočnosťami,
ktoré preukážu požadovaný nárok.

Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľ ako spoločnosť sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k
svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov.
Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na zdravú informačného systému vznikla navrhovateľovi bez
ohľadunatvrdene prieťahynajejuplatneniepovažovalodporcazaúčelové.Taktiežudržiavaniesystému
musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, aby naplnil účel fungovania pri poskytovaní úverov.

Požadovať paušálne sumy za spomíname veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval odporca za
nesprávne a účelové.

K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že navrhovateľ v návrhu poukázal na viacero
ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného

zadosťučineniazazbytočnéprieťahy.Poskytovanávýškafinančnéhozadosťučinenianiejeautomatická,
táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy
663,88 euro za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. vznik nemajetkovej
ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom navrhovateľom uvádzané pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v

predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu
a predmet konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené.

S prihliadnutím na dobré mravy vzhľadom na uplatnenú nemajetkovú ujmu odporca dal do pozornosti
súdu a doložil list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/
R4M/kb D/2010/ 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v
ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľadostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov a práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca

neprijateľné podmienky,zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vtakomto
prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa a to najmä v prípade
návrhu na vykonanie exekúcie, či súd poverenie vydá alebo nevydá s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, príp. nemajetkovej ujmy a tým nepreukázal ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou.

Podľa § 101 ods. 1,2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-Eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

S poukazom na citované ustanovenia zákona, prihliadnuc na výšku predmetu konania súd nenariadil vo
veci pojednávanie a vo veci rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z obsahu súdneho spisu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom vyjadrením odporcu k
podanému návrhu, obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp.z. 48 Er 29 /2009 a zistil
nasledovný skutkový stav.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tun. súdu sp. zn. 48 Er/29/2009 súd zistil, že dňa 13.1.2009
podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 07748/08,
vydaného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Bratislava dňa 8.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 22.9.2008 a vykonateľnosť dňa 25.9.2008 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa

20.12.2008 vo veci oprávneného : POHOTOVOSŤ ,s.r.o. Bratislava proti povinnému : O. S., 78.240,- Sk
s prísl., ktorý bol zaregistrovaný pod EX 12478/11.

Okresný súd Bratislava III dňa 21.1.2009 vydal poverenie č. 5103 073304 a vykonaním exekúcie poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 15.8.2011 podalo Združenie na ochranu finančného

spotrebiteľa OFS návrh na zastavenie exekúcie. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.

Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z .z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento
zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
d) nesprávnym úradným postupom

Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1písm.a/ cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods.2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 cit. zák. ,uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.2 cit. zák. , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3cit.zák. ,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods.4 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a
8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve

Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej
slobody.

Podľa § 17 ods.5 cit. zák. , žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 18 ods.2, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3, cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 19 ods.1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak

ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/,exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie
(§ 44).

Podľa § 41 ods.1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/,exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods.2 , Exekučného poriadku ,podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,/ účinného do 31.05.2010/ súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci súd posudzoval podľa Zák.
č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre
vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný

postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré
musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku
na náhradu škody nie je daný.

Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný

postupsapovažujeaj porušovaniepovinnostípriuskutočňovaníúkonovvkonaní,najmäjehonesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom
je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné
nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti .

Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 13.1.2009, pričom jeho žiadosti súd vyhovel a
poverenie pre exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vydal dňa 21.1.2009, teda v zákonom stanovenej lehote.Ako bolo vyššie uvedené, pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch
podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna

z uvedených podmienok, základ nároku na náhradu škody nie je daný. Nakoľko navrhovateľ podával
návrhy na súd paušálne, jednotlivé okolnosti prípadu si riadne neoveril, súd konštatuje, že návrh je
nedôvodný, pretože nebola preukázaná už 1. podmienka jeho nároku a to nesprávny postup súdu
spočívajúci v jeho údajnom nevydaní poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote, čo sa ukázalo na základe
obsahu exekučného spisu ako nepravdivé, pretože jeho žiadosti bolo vyhovené v zákonnej 15 dňovej

lehote. Keďže nebola splnená už 1. z kumulatívnych podmienok navrhovateľovho nároku, súd sa
skúmaním ďalších podmienok nároku navrhovateľa z dôvodu nadbytočnosti už ani nezaoberal.

Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a návrh v celom rozsahu zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady zodpovednosti
za výsledok sporu. Odporca mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil, z obsahu spisu
súd zistil, že odporcovi nevznikla náhrada trov konania, preto odporcovi náhradu trov konania oproti
navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.