Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/313/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205201542
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1205201542.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: L. J., Q. Ď. Č.. X, M.
S., proti odporcovi: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., IČO: 35 914 939, Rožňavská 1, Bratislava, o
určenie že medzi účastníkmi konania vznikol pracovný pomer, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. 03. 2014, č. k. 21C/16/2005-293 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal

určenia, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol pracovný pomer dňom 01. 01. 2005, teda dňom
vzniku odporcu ako právneho nástupcu spoločnosti Železničná spoločnosť, a.s., so sídlom Drieňová 24,
Bratislava, IČO: 35 828 226, zapísanej v Obchodnom registri na Okresnom súde Bratislava I, oddiel Sa,
vložka č. 2893/B.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.
09. 2004, sp. zn. 14C/27/2000-334 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 08. 09. 2005, č. k. 3Co/3/2005-452 bol zamietnutý návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia
neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru s právnym predchodcom odporcu. Následne
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. 02. 2013, č. k. 9C/80/2008 -107 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 06. 2013, č. k. 3Co/360/2013-117
bol zamietnutý aj návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania o určenie neplatnosti okamžitého
zrušenia pracovného pomeru, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/27/2000. S
poukazom na tieto skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa s

právnym predchodcom odporcu platne skončil dňa 14. 02. 2000 a v čase, keď do práv a povinností
právneho predchodcu vstupoval terajší odporca Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., pracovnoprávny
vzťah navrhovateľa už takmer 5 rokov neexistoval, prvostupňový súd označil návrh navrhovateľa ako
celkom bezdôvodný.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd návrhu navrhovateľa vyhovie, alternatívne ho zrušiť a

vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytkol pochybenia spočívajúce v
nesprávnom pochopení súvislostí viažucich sa k dvom prevodom IC- sprievodcov, a to prvým prevodom
zo Železníc SR dňa 01. 01. 2002 a druhým prevodom zo Železničnej spoločnosti, a.s. dňa 01. 01. 2005
ku Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., nota bene, ako aj nerešpektovanie chronológie dátumovprávoplatnosti súdnych rozhodnutí, na ktoré sa v odôvodnení súd odvolával a nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci. Podľa navrhovateľa v deň vzniku Železničnej spoločnosti Slovensko a.s.,
01. 01. 2005, prešla na túto spoločnosť aj pasívna legitimácia v súčasnosti prebiehajúcom súdnom

procese sp. zn. 21C/16/2005, a k tomuto dátumu neexistoval žiaden právoplatný verdikt súdu, ktorý by
oprávňovalkuneprevedeniunavrhovateľadostavuzamestnancovvofunkciiInterCitysprievodcavlakov
Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a právny predchodca odporcu ani nikdy nezrušil pracovný pomer
s navrhovateľom, keďže ani on navrhovateľa nepreviedol do stavu sprievodcov vlakov osobnej dopravy.

Odporca sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodné.

Nevyhnutným procesným predpokladom pre úspešné uplatnenie určovacej žaloby podľa § 80 písm.
c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorej nedostatok vedie
bez ďalšieho k zamietnutiu určovacej žaloby. Tento bude spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo navrhovateľovo právo ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým a naopak
nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm.

b) O.s.p.). Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa,
nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Podmienka preukázania naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení odpadá len v prípadoch, kedy zákon expressis verbis priamo
v hmotnoprávnej úprave pripúšťa, aby sa ten - ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia
existencie/neexistencie práva alebo dôsledkov existencie/neexistencie určitej právnej skutočnosti, napr.

určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie
(§ 77 Zákonníka práce) priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde
neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; čím je však z hľadiska ust. § 80 písm. c)
O.s.p.vylúčené,abysaniektorýznichzrovnakéhoprávnehozákladudomáhalprotidruhéhoúčastníkovi
určenia, že pracovný pomer trvá (rozhodnutie o takejto žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdenie

platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru).

V prejednávanej veci sa navrhovateľ určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. domáhal určenia,
že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol dňa 01. 01. 2005, t. j. vznikom odporcu
ako právneho nástupcu spoločnosti Železničná spoločnosť a.s. Prvostupňový súd s poukazom na v

spise založené právoplatné rozhodnutia konajúcich súdov, ktorými bol zamietnutý návrh navrhovateľa
na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom Železničnej spoločnosti a.s.
(právny predchodca odporcu) zo dňa 14. 02. 2000 a návrh na povolenie obnovy tohto konania, správne
bez ďalšieho konštatoval, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. Navrhovateľom
podanej určovacej žalobe totiž chýbala základná podmienka jej procesnej prípustnosti, a to existencia

naliehavého právneho záujmu, ktorá je v danej veci vylúčená platným skončením pracovného pomeru
navrhovateľa u právneho predchodcu odporcu. Nakoľko navrhovateľ nebol v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 14C/27/2000 o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru úspešný, čo bolo potvrdené aj Krajským súdom v Bratislave v odvolacom
konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/3/2005, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer s navrhovateľom

bol skončený platne. Na uvedenom nič nemení ani odvolacia argumentácia navrhovateľa, v ktorej
poukazoval na skutočnosť, že v čase, kedy do práv a povinností Železničnej spoločnosti a.s. vstúpil
odporca (dňa 01. 01. 2005) neboli uvedené rozhodnutia ešte právoplatné. Prvostupňový súd bol podľa
§ 159 ods. 2 O.s.p. viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 09. 2004,
č. k. 14C/27/2000-334 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. 09. 2005, č. k.

3Co/3/2005-452 a ani prejudiciálne by sa nemohol v predmetnom konaní zaoberať otázkou platnosti,
resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru, od ktorej navrhovateľ odvodzoval vznik pracovného
pomeru u právneho nástupu Železničnej spoločnosti, a.s. (v skutočnosti trvanie pracovného pomeru).
Prvostupňový súd preto správne prihliadol na súdnymi rozhodnutiami potvrdenú platnosť skončenia
pracovnéhopomerusnavrhovateľom,akonajedinúprevecpodstatnúskutočnosť,ktoráapriorivylučuje

prípustnosť podanej určovacej žaloby, a ktorú je podľa § 159 ods. 2 O.s.p. povinný rešpektovať aj
navrhovateľ.S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.