Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916203136
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916203136.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave. Dr. Vl. Clementisa 10 proti odporcovi:
H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. XXX o zaplatenie sumy 389,91 Eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 149,91 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 149,91 € od 11.07.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre neho sumu 389,91 Eur, úroky z

omeškania z tejto sumy a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca riadne a včas neuhradil cenu
poskytnutých elektronických služieb vo výške 149,91,- € hoci sa k tomu v Zmluve o pripojení a jej
dodatku zaviazal. Tým mu spôsobil škodu vyčíslenú na 240,- €.
Odporca ponechal vec na rozhodnutie súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktorými sú Zmluva o pripojení
AXXXXXXX zo dňa 15.02.2014, Dodatok k zmluve zo dňa 15.02.2014, Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete

spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účinné od 01.01.2014, pokus o pokonávku zo dňa 26.06.20014,
faktúry úhrada ktorých je predmetom konania a zistil tento skutkový stav veci :

Dňa 15.02.2014 uzavreli účastníci konania Zmluvu o pripojení č. AXXXXXXX, v zmysle ktorej
navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo XXXX XXX XXX a
zaviazal sa poskytovať pre neho dojednané telekomunikačné služby. Povinnosťou odporcu bolo riadne
a včas zaplatiť za poskytnuté služby.

Dňa 15.02.2014 uzavreli účastníci Dodatok k zmluve o pripojení, v zmysle ktorého navrhovateľ odpredal
odporcovi za kúpnu cenu 130,00 € telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S III white.

V Dodatku v bodoch 2.5 sa účastníci dohodli, že odporca uhradí navrhovateľovi zmluvnú pokutu 150,-
Eur, ak poruší povinnosti uvedené v článku 2.3 Dodatku, následkom čoho navrhovateľ ukončí zmluvný
vzťah ešte pred uplynutím doby viazanosti v uvedenej zmluve.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len VP ).Odporca riadne a včas neuhradil navrhovateľovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb
vyúčtovaných týmito faktúrami :
XXXXXXXXXX na sumu 60,04 € za obdobie od 15.02.2014-21.03.2014

XXXXXXXXXX na sumu 42,88 € za obdobie od 22.03.2014-21.04.2014
XXXXXXXXXX na sumu 46,99 € za obdobie od 22.04.2014-21.05.2014

Navrhovateľ zaslal odporcovi list zo dňa 26.06.2014 s označením pokus o pokonávku. Vyzval ho
na zaplatenie dlhu vo výške 149,91 € a na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody za porušenie

zmluvných povinností vo výške 240,-€. do 10.07.2014.
Odporca dlh nevyrovnal.
Navrhovateľ v žalobe ozrejmil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredané
telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S III výške 240 € (ďalej len „škoda“).
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou zariadenia a jeho akciovou cenou. Jedná sa
o škodu, ktorú mu spôsobil odporca tým, že získal zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej

tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne
porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti)
a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak
odporca si svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas

uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil.
Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že tel. zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1
bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku by spôsobilo navrhovateľovi škodu minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny

zariadenia.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 43 ods.1 písm.a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods.12 písm.b) zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase
uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov.
Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa

na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka
možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

Z ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) vyplýva, že spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ako vyplýva z ust. § 53 ods. 2, ods. 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniťich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa Dodatku k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok navrhovateľa bola medzi účastníkmi
konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka).
Súd má za to, že dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj P. súd v H. a to vo

veci vedenej pod sp. zn. XCo/XX/XXXX, kde v závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná zmluvná
pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.
F. v návrhu ozrejmil, že sumu XXX,-€ žiada ako náhradu škody, čo odôvodnil tým, že odporca v C. k
zmluve v Čl. X bod X.X vyhlásil, že si je vedomý toho, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu
uvedenú v čl. X bode X.X C., ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a
poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v C.,

pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
F. už teda nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou
cenníkovou cenou sporného mobilného telefónu a akciovou cenou, ale požaduje náhradu škody
vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou

s modifikáciou podľa počtu mesiacov od uzavretia zmluvy po porušenie zmluvných povinností. V
prejednávanej veci navrhovateľ tento rozdiel stanovil na sumu XXX-€, bez bližšieho ozrejmenia.
Z uvedeného vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody v predmetnom C. k zmluve o pripojení
vyplýva, že navrhovateľ sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v
zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.

Q. skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. X Z.
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
2. vznik škody ako majetkovej ujmy,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,

4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
H. vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. H. neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
J. je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a to
samotný vznik škody. R. škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, pričom

dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
H. § 442 ods.X Z. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Z. zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. R. sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávšeobecnýmekvivalentom,t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. J. škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R XX/XXXX).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí (R XX/XXXX).
H. navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v bode X.X C.) by nedošlo.
H. názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa

tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. N. sledovaný teraz navrhovateľom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný

prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s
odporkyňou vkladal.
K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdŕžal
dojednanú kúpnu cenu.S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a
to príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného
nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku

navrhovateľa by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdŕžaním dojednanej
kúpnej ceny.
Na základe uvedených skutočností súd vyhovel návrhu v časti o zaplatenie ceny poskytnutých služieb
vo výške 149,91 €, lebo tento nárok navrhovateľa je nesporný a žalobu v časti nároku na zaplatenie
náhrady škody vo výške 240 € spolu s jej príslušenstvom zamietol

Navrhovateľovi okrem ceny poskytnutých služieb priznal súd aj úrok z omeškania s jej zaplatením od
nasledujúceho dňa po márnom uplynutí lehoty na plnenie v zmysle predsúdnej výzvy navrhovateľa
( pokus o pokonávku).
Nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vyplýva zo zmluvných dojednaní účastníkov ako aj z ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného k 17.08.2012 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd môže vysloviť, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ uplatnil síce nárok na náhradu trov konania, avšak nemal v konaní plný úspech, mal úspech
iba čiastočný, preto súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania. Odporca mal v konaní tiež
len čiastočný úspech, preto ani on nemá právo na náhradu trov konania, ktoré trovy si ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /§ 251 ods. 1/.