Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/259/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916208544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916208544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovsudkyňouJUDr.EditouPavkovouvprávnejvecinavrhovateľa:OrangeSlovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
odporkyni: X. M., S..XX.XX.XXXX, M. C. XX, XXX XX N., o zaplatenie 219,46 Eur s príslušenstvom, t
a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa sa zamieta.

II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom sa domáhal toho, aby súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť pre neho

219,46 Eur, ako aj úroky z omeškania z tejto sumy a trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila pre navrhovateľa cenu poskytnutých a
vyfakturovaných služieb, k čomu sa zaviazala v zmluve o pripojení, preto jej vznikla povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, pretransformovanú na náhradu škody tak, ako sa k tomu v zmluve o pripojení zaviazala.

Odporkyňa sa vo veci nevyjadrila.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 02.03.2016podalnavrhovateľprotiodporkyninávrhnazačatiekonanianazaplateniesumy 352,58
Eur s príslušenstvom, ako aj na zaplatenie trov konania.

Rozsudkom zo dňa 05.05.2016, č. k. 10C/103/2016-38, súd rozhodol o časti nároku navrhovateľa tak,

že uložil odporkyni povinnosť uhradiť pre navrhovateľa 133,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne od 11.07.2014 do zaplatenia, a vec o nároku navrhovateľa o zaplatenie sumy 219,46 Eur s
príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvody uvedené v
rozsudku zo dňa 05.05.2016.

Rozsudok zo dňa 05.05.2016 , č. k. 10C/103/2016-38nadobudol právoplatnosť dňa
11.05.2016 .

Navrhovateľ nárok na zmluvnú pokutu ako paušalizovanej náhrady škody odvodzuje od skutočnosti, že
odporkyni odpredal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. HTC Desire 500 black za kúpnu
cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 219,46 Eur, čo predstavujerozdielmedzipredajnoucenoumobilnéhotelefónuajehoakciovoucenou.Zozmluvyopripojenícitovaná
vo vyššie uvedenom rozsudku, jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta - paušalizovaná náhrada
škody, má tvoriť refundáciu prípadnej strany na kúpnej cene telefónu ako rozdiel medzi predajnou cenou

mobilného telefónu, ktorý bol odpredaný odporkyni a zľavnenou cenou, ktorú odporkyňa za telefón
zaplatila.

Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/103/2016 a
poukazuje na odôvodnenie rozsudku zo dňa 05.05.2016 , č. k. 10C/103/2016-38, ohľadne zisteného

skutkového stavu veci.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify a účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
pripojení a podľa tarify v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. b/ cit. zákona.

Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 53 ods. 1/ Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa/ ďalej len
" neprijateľná podmienka" /. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie žiadnym
spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi, najmä nesmie odmietnuť

predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť
poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach, nesmie takisto viazať predaj výrobkov
alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o
obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých
spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Konaním v rozpore s

dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a/ je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b/ môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a poručovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie

zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovaťa/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. Podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,
2. Podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu,

b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici
koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo
dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto

smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to,
či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečenia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Predmetným návrhom sa domáhal navrhovateľ voči odporkyni nie zaplatenia zmluvnej pokuty, ale
náhrady škody vo výške 219,46 Eur spolu s príslušenstvom tvrdiac, že sú splnené všetky predpoklady
zodpovednosti odporkyne za vzniknutú škodu. Porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne

spočívalo v tom, že nedodržala povinnosti uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení v zmysle ktorých sa
zaviazala, že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po túto dobu bude
využívať objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
platnosti zmluvy o pripojení alebo dodatku k zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie
zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Súčasne v dodatku k zmluve sa zaviazala, že

sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet, na základe ktorého by
vzniklo navrhovateľovi právo odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia
povinnosti zo strany odporkyne, ku ktorým sa zaviazala v zmluve, alebo v dodatku k zmluve. Skutočnosť,
že odporkyňa porušila základné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, a to platiť riadne a včas za
poskytnuté služby, navrhovateľ preukázal, nakoľko odporkyňa cenu poskytnutých služieb navrhovateľovi

neuhradila ani v dodatočnej lehote uvedenej v pokuse o pokonávku. Škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi,
podľa jeho tvrdenia, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a cenou akciovou.
Škoda predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa, pretože mobilný telefón sa stal v zmysle dodatku
vlastníctvom odporkyne.

Tak, ako vymedzil nárok navrhovateľ na náhradu škody, vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu
porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je:

1./ protiprávny úkon,
2./ spôsobenie škody,
3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4./ zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenia § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu
navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri
tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4

(doba platnosti a ukončenia zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených
dôvodov.

Podľa článku 2 VP (zmluva o pripojení, aktivácie služieb) bodu 2.1 spoločnosť Orange Slovensko, a.s.,

poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba

písomne.

Navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení, č. A7515987, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal, a teda odporkyňa svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila. Vyplýva to aj z predloženého listinného

dôkazu zo strany navrhovateľa, podľa ktorého viazanosť zmluvou existuje od 05.02.2014. Žalobný návrh
bol podaný dňa 02.03.2016. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba
na dobu viazaností, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a navrhovateľ
nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza:

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, o poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v

dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou po zohľadnení využívania služieb odporkyňou podľa počtu mesiacov využívania

v rámci zmluvnej viazanosti. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho
úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku), by nedošlo. Podľa
názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa
tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľompodanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu).
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilných telefónov tak nie je následkom (tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi

navrhovateľom a odporkyňou. Inú, ako dohodnutú cenu, teda predajnú cenu mobilného telefónu súd
nepovažuje z hľadiska záväzku odporkyne za relevantnú. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným účastníkom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku
navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

Svyššieuvedenýmzáveromjespojenéajnesplnenieďalšiehopredpokladuprevznikškody,atopríčinná
súvislosť.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody vo výške 219,46 Eur spolu s príslušenstvom, po tom, čo zistil, že

navrhovateľ ničím nepreukázal odôvodnenosť stanovenia náhrady škody - zmluvnej pokuty na základe
zmluvy o pripojení.

Podľa ust. § 142 ods. 2/ O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd môže vysloviť, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Keďže navrhovateľ mal iba čiastočný úspech v súvislosti s uplatnením svojho nároku na zaplatenie sumy
pôvodne uplatňovanej vo výške 352,58 Eur s príslušenstvom, súd rozhodol, že sa mu náhrada trov
konania nepriznáva.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.,
§ 115a ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.