Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/792/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114226381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114226381.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevprávnejvecinavrhovateľaE.,zastúpenéhoE.protiodporcoviE.,občanaČeskej
republiky, zastúpenému C., o povolenie obnovy konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júna 2015, č.k. 21C/224/2014-28, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 636,08
Eur, do troch dní, k rukám zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením návrh navrhovateľa na obnovu konania, vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16C/50/2010, zamietol a súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.924,27 Eur, do troch dní, k rukám jeho zástupcu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní tamojšieho súdu, sp. zn. 16C/50/2010 bola
rozsudkom zo dňa 16.10.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
27.08.2014, č.k. 5Co/509/2013-311, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.09.2014, uložená navrhovateľovi
povinnosť vydať odporcovi dve repliky nemeckých obrnených motorových vozidiel typu SdKfz 251, na
podvozku OT 810, čísle podvozkov 5705EX a 5931KX. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo posudzovanie
platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2007, medzi účastníkmi uzavretej, predmetom ktorej boli uvedené

vozidlá, a ktorú súd považoval za platný právny úkon. Navrhovateľ podal dňa 04.12.2014 návrh na
obnovu uvedeného konania, nakoľko bol toho názoru, že v tomto konaní nebola vyriešená jediná a
základná otázka, ktorá je podstatou problému, a síce tá, ktorá bola položená znalcovi pri vypracovaní
znaleckého posudku č. XXX/XXXX, či v čase predaja obrnených transportérov tieto boli alebo neboli
vojenským materiálom. Mal v úmysle uzavrieť s odporcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mali byť
predmetné transportéry, následne ale zistil, že s takýmto materiálom nemôže obchodovať bez licencie,

v opačnom prípade by mu hrozili postihy, rovnako aj kupujúcemu, preto mala byť uzavretá kúpna zmluva
považovaná za neplatnú pre jej rozpor so zákonom. Tento názor súd v pôvodnom konaní nerešpektoval.
Po skončení konania, sp. zn. 16C/50/2010 požiadal Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline o vypracovanie znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý dospel k záveru, že zo zákona
č. 179/1998 Z. z. nevyplýva, že demilitarizačné úpravy na predmetných obrnených
transportéroch menia kategóriu vojenskej techniky na nevojenskú techniku, a preto obchodovanie s

takýmto materiálom podlieha povoľovaciemu a licenčnému konaniu. Tento dôkaz nemohol bez svojej
viny použiť v pôvodnom konaní a môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Okresný
súd vykonal v danej veci dokazovanie, vo veci nariadil pojednávanie, vypočul účastníkov konania a
oboznámil znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 14.11.2014 Ústavu súdneho inžinierstva
ŽilinskejuniverzityvŽiline.Okresnýsúddospelkzáveru,ževtomtoprípadeničnebránilonavrhovateľovi
zabezpečiť si, či navrhnúť znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva už počas pôvodného konania,

nič na veci nemení fakt, že prípadný návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere by nebol súdom
akceptovaný. Napokon takýto dôkaz navrhovateľ v pôvodnom konaní ani vykonať nenavrhol. Sámnavrhovateľ uviedol, že znalecký posudok si nenechal vypracovať v priebehu pôvodného konania,
pretože počítal s tým, že túto otázku zodpovie znalec pri svojom výsluchu, čo sa ale nestalo. Ústav
súdneho inžinierstva oslovil až po rozhodnutí odvolacieho súdu, nakoľko s týmto rozhodnutím nebol

spokojný a nepovažoval ho za správne. Okresný súd mal za to, že nesúhlas s tým, ako súdy vo
veci rozhodli, nemôže byť dôvodom povolenia obnovy konania, ostatne zákon nepripúšťa možnosť
vykonávať dokazovanie po právoplatnom skončení veci, okrem uvedených výnimiek, s cieľom dosiahnuť
vo veci iné rozhodnutie. Za zistených okolností danej veci však nemožno konštatovať, že by
boli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, pričom nebolo ani potrebné zaoberať sa otázkou,

čispomínanýdôkazmohol,činemoholnavrhovateľoviprivodiťpriaznivejšierozhodnutievoveci.Ztýchto
dôvodov okresný súd návrh na obnovu konania zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 228
ods. 1, ods. 3, § 230, § 232 ods. 1, ods. 2, § 234 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, uplatnil náhradu

trov konania. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že predložený znalecký posudok mohol
použiť v pôvodnom konaní, a že mu nič nebránilo zabezpečiť tento posudok, a preto neboli splnené
podmienky na obnovu konania, pretože predmetné vozidlá 8T810 sú podľa nariadenia Európskej únie
vojenským materiálom a obchodovanie s predmetnými vozidlami podlieha povoľovaciemu a licenčnému
konaniu podľa zákona č. 179/1998 Z. z. Poukázal na to, že sám odporca mal vybavené vývozné

povolenie na predmetné vozidlá, a to licenciu č. Y. na vývoz vojenského materiálu zo
dňa 25.05.2010 s platnosťou do 31.12.2010, ktorými skutočnosťami sa súd prvého stupňa nezaoberal
a obnovu konania zamietol, čím poškodil jeho vlastnícke práva. Zdôraznil, že povinnosť, uloženú mu
rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 16C/50/2010-265 zo dňa 16.10.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín, č.k. 5Co/509/2013-311 zo dňa 27.08.2014, ktoré nadobudli právoplatnosť,

nemôže splniť, nakoľko uvedené vozidlá nemá k dispozícii. Ďalej uviedol, že požiadal Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline o vypracovanie znaleckého posudku, či predmetné obrnené
transportéry v čase ich predaja boli, alebo neboli vojenským materiálom, ako to má na mysli ust. §
4 ods. 1 zákona č. 179/98 Z. z., teda, či nakladanie s nimi podliehalo, alebo nepodliehalo
povoľovaciemu režimu v zmysle § 5 tohto zákona. Uvedený ústav podal znalecký posudok č. XXX/

XXXX na základe jeho objednávky zo dňa 14.11.2014 a v závere posudku konštatoval, že
nadobúdanie a obchodovanie s obrneným transportérom OT810 podlieha povoľovaciemu licenčnému
konaniu v zmysle zákona č. 179/1998.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne potvrdiť. Vytýkal odvolaniu navrhovateľa, že z jeho obsahu nie je zrejmé, z akých
konkrétnych dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa napáda, a ktoré konkrétne vady tomuto uzneseniu
vytýka. V podanom odvolaní navrhovateľ tvrdí, že znalecký posudok, vyhotovený Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, údajne nemohol predložiť v pôvodnom konaní, pričom v ďalšej
časti podaného odvolania len poukazuje na presne rovnaké skutočnosti, ako uviedol v návrhu na

povolenie obnovy konania, pričom nevysvetlil, aká konkrétna objektívna skutočnosť mu mala brániť v
predložení predmetného znaleckého posudku už v predchádzajúcom, právoplatne skončenom súdnom
konaní. Naopak, vo svojej účastníckej výpovedi pred súdom prvého stupňa potvrdil, že k vypracovaniu a
následnému predloženiu predmetného znaleckého posudku mu nebránila žiadna objektívna skutočnosť,
keď uviedol, že veril, že súdne konanie dopadne „v jeho prospech“, ktorý dôvod nezakladá procesnú

prípustnosť obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorá musí byť podmienená
tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní
nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli dôkazy vykonať.
Táto podmienka splnená nie je, nakoľko možnosť vypracovania takéhoto posudku jednoznačne
existovala v predchádzajúcom (pôvodnom) súdnom konaní, a preto je úplne vylúčené, aby boli splnené

zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania, keď navrhovateľ mal reálnu možnosť vypracovania
príslušného znaleckého posudku. Pokiaľ navrhovateľ takýto dôkaz napriek poučeniu v zmysle ust. § 120
ods. 4 O.s.p. nevzniesol, s poukazom na svoju vieru v iný výsledok súdneho konania, ide o výlučnú
zodpovednosť samotného navrhovateľa, ktorú však v žiadnom prípade nemožno zhojiť prostredníctvom
inštitútu obnovy konania. Navrhovateľ vypracovanie znaleckého posudku ako dôkaz na preukázanie

svojich tvrdení neoznačil a vykonanie takéhoto dôkazu pred súdom prvého stupňa nenavrhol, ktorú
skutočnosť navrhovateľ potvrdil v tomto súdnom konaní, a pokiaľ uviedol, že sa nestotožňuje s názorom
súduprvéhostupňaoexistenciimožnostivypracovaniapríslušnéhoznaleckéhoposudkuužvpôvodnom
konaní, toto svoje tvrdenie nekonkretizuje, neoznačuje žiaden dôkaz na svoje tvrdenie, čím neuniesolbremeno dôkazu. Mal za to, že samotné tvrdenie navrhovateľa, že údajnými replikami nemeckých
obrnených motorových vozidiel už nemá možnosť disponovať, má za následok, že je úplne vylúčená
prípustnosť povolenia obnovy konania s poukazom na ust. § 220 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p., nakoľko

„v novom“ konaní by pre navrhovateľa nemohlo dôjsť k priaznivejšiemu rozhodnutiu
vo veci, keďže jeho právne postavenie by čo do posúdenia otázky možnosti vlastníctva príslušných
replík zostalo nezmenené a nedotknuté. Tvrdenie navrhovateľa ohľadne vývozného povolenia na vývoz
predmetných replík obrnených vozidiel do zahraničia do 25.05.2010 je irelevantné, nakoľko kúpna
zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 16.11.2007, teda v období niekoľkých rokov pred

získaním vývozného povolenia odporcom.

Krajský súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia súdu. Z tohto dôvodu je prípustnosť obnovy konania vo
viacerých smeroch obmedzená a je možné uplatniť ju len z dôvodov v zákone taxatívne uvedených.
Ust. § 228 ods. 1 O.s.p. upravuje, kto je oprávnený podať návrh na obnovu konania a taktiež to, aké
rozhodnutie môže návrhom na obnovu konania napadnúť a z akých dôvodov. Dôvody, ktoré možno

úspešne uplatniť pre povolenie obnovy konania, sú uvedené v § 228 ods. 1 písm. a) až e) O.s.p.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom
obnovy konania len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu konania navrhuje, nemohol bez svojej viny
použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môžu
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú
skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka
skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní

nie je mienená len možnosť označiť dôkazy, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu.
Nesporne sa však musí jednať o dôkaz, ktorý existoval už v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

V danej veci sa navrhovateľ domáha obnovy pôvodného súdneho konania z dôvodu existencie nového
dôkazu - znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo

dňa 14.11.2014, vypracovaného pre navrhovateľa (obnovy) po právoplatnom skončení veci vedenej na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16C/50/2010, v záveroch ktorého vidí dôvod pre obnovu konania.

Je nesporné, že dôkaz, o ktorý opiera navrhovateľ svoj návrh na povolenie obnovy konania, bol
vyhotovený až po právoplatnom skončení veci v konaní, sp. zn. 16C/50/2010, nejedná sa teda o dôkaz,

ktorý existoval už v čase vydania rozhodnutia v pôvodnom súdnom konaní, ktorý účastník bez vlastnej
viny nemohol označiť, alebo predložiť súdu.

Na základe týchto skutočností sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v
predmetnej veci nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre vyhovenie návrhu na povolenie

obnovy konania. Navrhovateľ totiž neuviedol žiadne nové dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, pretože o ich existencii nevedel a ich vykonanie preto nemohol navrhnúť, a ani
dôkazy, ktoré už teraz vykonať možno, pretože ich vykonanie v pôvodnom konaní navrhol, ale nemohli
byť vykonané, pretože mu v tom bránila objektívna prekážka. Navrhovateľ žiadal vykonanie ďalšieho
dokazovania vo veci, pretože namieta nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a nesúhlasí

s právnym posúdením veci súdmi v pôvodnom konaní. Navrhovateľ sa fakticky domáha nového
preskúmania správnosti rozhodnutia súdov v pôvodnom konaní, čo odporuje zásade nezmeniteľnosti
právoplatného rozhodnutia súdu v pôvodnom konaní.Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa na povolenie obnovy konania, vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 16C/50/2010,
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak,
že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 636,08 Eur. Trovy konania pozostávajú
z odmeny zástupcu odporcu za 1 úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo
dňa 07.09.2015) á 526,13 Eur, režijný paušál á 8,39 Eur, 20 % DPH podľa § 10 ods. 1, ods.

2, § 13a ods. 1 písm. c), §16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .