Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201751
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815201751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa
pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: D. H.Q., F.. XX.XX.XXXX, T.
T., H. J. XXX, o zaplatenie 615,88 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 520,81 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,75% od 12.07.2012 zo sumy 520,81 € do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z pomernej časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 25,55 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 81 €, v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 615,88 € spolu s vyčísleným
ročným úrokom z omeškania vo výške 143,51 € a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 615,88 € od 12.02.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým,

že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
revolvingového úveru, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaný zároveň obdržal od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť
úverovej zmluvy aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je aj Sadzobník poplatkov. Žalovaný podpisom
úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámená, rovnako
ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj sadzobník poplatkov.
Úverovázmluvanadobudlaplatnosťaúčinnosťdňompodpisuposlednéhozúčastníkovúverovejzmluvy.

Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške
úverového rámca v sume 500 € zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom úverovej karty. To,
že ide o revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už
zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu
(úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, konkrétne Hlava 3. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý
úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej

lícnej strane, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné
vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne
platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku ( vjednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky
za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej
percentuálnej mieri nákladov (ďalej len RPMN) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe

vôle žalovaného a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom
Ukončenieúverovejzmluvyoposkytnutíúverubolžalovanýžalobcomvyzvanálistomzodňa25.06.2012
k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky
a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od
odoslania výzvy. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobnom návrhu uplatňuje vo výške

9% ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 12.07.2012 (pätnásty deň odo dňa odoslania Výzvy k splateniu
celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo
výške 143,51 € z čiastky 615,88 € od 12.07.2012 do 11.02.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako
vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh v nasledovnej výške: Istina
vo výške 520,81 €, úrok vo výške 12,58 €, poistenie Bill protection vo výške 6,87 €, poplatok za výber z

bankomatu vo výške 18 €, opravné úroky - grace period vo výške 4,88 €, úrok za hotovostné transakcie
vo výške 62,16 €, úrok za poistné vo výške 0,49 € a úrok za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,09 €.
Vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 143,51 € tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania,
splátok a úhrad.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie

a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpisom z obchodného registra

žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, úverovou zmluvou, clubcard kreditná
karta, listom označeným Čo by ste mali vedieť o Vašej Clubcard kreditnej karte, pravidlami programu
odmien pre Clubcard kreditnú kartu, výzvou k splateniu celého úveru, výpisom čerpania, splátok a úhrad
a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 25.11.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s výškou úverového rámca 500 € a s výškou mesačnej splátky
4% z dlžnej čiastky. V zmysle bodu 42 zmluvy ročná úroková sadzba je 26,28%, 11,88%.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. a

žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné,
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle §

273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver
a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a

poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a odmien ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverovýúčet pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa
rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a
tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

Revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky
prostredníctvom karty. Karta má funkciu identifikačnú a platobnú. Maximálna čiastka, ktorú je klient
oprávnený z úveru čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Čerpanie nad rámec
úverového rámca je neoprávnené a klient je povinný čiastku čerpanú nad úverový rámec na požiadanie

vrátiť spoločnosti, ak nejde o prečerpanie úverového rámca z dôvodu jeho navyšovania podľa § 7 tejto
hlavy ( §1, § 5 hlavy 3 Úverových podmienok).

Podľa hlavy 5 § 1, 3, 6 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý
úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je
určená v ÚZ. Prvú splátku hradí klient až v mesiaci nasledujúcom po zúčtovacom období, v ktorom

vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Za zúčtovacie obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac.
V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky
a prípadné sankcie ( ďalej iba splátka). Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia
čerpanéhoúveruvrátanepríslušenstva. Klientovzáväzokkhradeniuúrokovzposkytovanéhoúveruvoči
spoločnosti vzniká okamihom uskutočnenia transakcie. Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky a

odmeny za poskytované služby, ktorých výška je daná Sadzobníkom platným v dobe vzniku poplatkovej
povinnosti, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto ÚZ.

Podľa hlavy 6 § 6 Úverových podmienok výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako
percentuálnačasťnesplatenejdlžnejčiastky(t.j.výškavyčerpanéhonesplatenéhoúveruspolusdlžnými

poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia.

ÚZ je uzatvorená na dobu neurčitú. Klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči
spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok,
alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, porušil niektorú z ďalších

povinností vyplývajúcich z ÚZ, ÚP alebo dokumentov, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok
vyplývajúcich u ÚZ ( hlava 8 § 1, § 2 písm. a) a c)).

V zmysle § 3 hlavy 14 Úverových podmienok v prípade omeškania klienta s úhradou splátky je
spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť

spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 € v prípade prvej upomienky a 12 € v prípade druhej a
ďalšej upomienky.

Podľa hlavy 16 § 7 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie
vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia

príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný do zosplatnenia neuhradil žiadnu sumu.
V rámci jednotlivých splátok bola uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, úroku za hotovostné transakcie,

poplatku za výber z bankomatu, poistenie bill a opravných úrokov - grace period. Dňa 25.06.2012 došlo
k zosplatneniu úveru.

Listom zo dňa 25.06.2012 označeným ako Výzva k splateniu celého úveru žalobca žalovanému oznámil,
že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy, spoločnosť

ho vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 639,88 € a vyzval ho na jej
splatenie do 15 dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru žalovanému, ktorý sa ho
zaviazal vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa

25.06.2012 zospatnil celý úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,

ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 520,81 €. Je nepochybné,
že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 500 €, avšak žalovaný skutočne vyčerpal 520,81 € a

uhradil celkovo sumu 0 €, preto súd zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 520,81 € a
v prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu zamietol.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,

ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 26,28% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (november 2011) činila úrok
12,91% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol
o 100 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako raz násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.

Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v

odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Pokiaľ ide o dojednania poistenia pod bodom 50 zmluvy balíček plus - poistenie výdavkov je súd toho
názoru, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam
§788 anasl.Občianskehozákonníkaopoistnýchzmluvách.Žalovanýakoklientoznačenímuvedeného

produktu mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko, pričom dojednané poistné
predstavovalo 3,29% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k
dojednaniu poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia.
Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovanému s dokumentmi uvedenými v
zmluve, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy

medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a so znením
Osobitných poistných podmienok. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý
ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejme o pomerne obsahovo rozsiahly
dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie
údajov o prijatí poistenia tak ako bolo uvedené v bode 58 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou

vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou
predpokladať,žežalovanýsaprepoistenienerozhodolpouzavretíúverovejzmluvyaprípadnomzvážení
istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo
jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Preto súd nárok žalobcu za poistenie bill
protection vo výške 6,87 € zamietol.

Súd zamietol žalobu v časti nároku uplatňovaného z titulu poplatkov za výpis z bankomatu vo výške 18
€, opravných úrokov - grace period vo výške 4,88 €, úrokov za hotovostné transakcie vo výške 52,16 €,
úroku za poistné vo výške 0,49 € a úroku za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,09 €.

V zmysle obchodných podmienok ako ich súd citoval vyššie, bol žalovaný ako klient povinný hradiť
spoločnosti poplatky a odmeny za poskytované služby, ktorých výška je daná Sadzobníkom platným v
dobe vzniku poplatkovej povinnosti. Žalobca súdu nepredložil sadzobník poplatkov a odmien, z ktorého
by pre žalovaného vyplývala povinnosť platiť úroky z vyššie uvedených nárokov.

Súčasne súd poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách, pričom uvedený poplatok v úverovej zmluve dojednaný nebol,
preto má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky

uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za výpis z bankomatu vo výške 18 €, opravných úrokov
- grace period vo výške 4,88 €, úrokov za hotovostné transakcie vo výške 52,16 €, úroku za poistné vo
výške 0,49 € a úroku za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,09 €, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 500 €, žalovaný vyčerpal 520,81 € a v prospech
žalobcu nezaplatil žiadnu sumu. Preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z
úveru súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 520,81 € a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Táto suma
bola žalobcom kapitalizovaná. Súd je však toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie
sumy 520,81 €, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania od 12.07.2012 (t. j. dňa
nasledujúce po dodatočne poskytnutej lehote žalobcu žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy) zo sumy

ustálenej sudom, t. j. zo sumy 520,81 € do zaplatenia vo výške 9% ročne, ktorá výška je v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a čo do zvyšku nárok
v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca v konaní uplatňoval 615,88 € a bol úspešný do sumy 520,81 €, čo v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 85% úspech žalobcu a neúspech vo výške 15%, čo predstavuje úspech žalovaného.
Žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 70% z jeho uplatnených trov. Žalobca

si uplatnil trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 36,50 €, pričom 70% z tejto sumy
predstavuje sumu 25,55 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 115,75 € za dva úkony právnej služby
a to príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd, ako aj za dva režijné paušály za rok
2016 v sume 2x 8,39 € + 20% DPH. 70% z takto vyčíslených trov predstavuje sumu 81 €, preto súd
zaviazal žalovaného aj na úhradu trov právneho zastúpenia advokátovi žalobcu vo výške 81 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.