Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Dubovcová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213147
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114213147.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa

TELERVIS PLUS, a.s., IČO 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 7, , zastúpeného JUDr.
Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti odporcovi X., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. č. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, právne
zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká ul.č. 36 v konaní
o zaplatenie 396,-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania vo výške
72,87 € na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde 11.06.2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy396,- €s9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy396,- €od28.05.2009dozaplateniaanáhrady
trov konania. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 16.1.2009 bola medzi ním ako veriteľom a odporcom

ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. 320090130 na sumu 300,- € za poplatok za správu úveru vo
výške 162,- €. Zmluvou sa odporca zaviazal uhradiť celkovú čiastku 462,- € v 7 mesačných splátkach,
a to vo výške 66,- € s tým, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do
úplného zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Celkovo uhradil odporca
sumu 66,- €, keď naposledy bola uhradená splátka vo výške 66,- € dňa 16.01.2009. Vzhľadom na to,
že odporca neplnil riadne a včas splátky, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok oznámením zo
dňa 29.05.2009 s tým, že dlh sa stal splatným ku dňu 27.05.2009. Po zosplatnení záväzku odporca už

žiadnu sumu neuhradil.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril napriek doručenej výzve dňa 22.12.2014.

Dňa 22.9.2014 vstúpilo do konania vedľajší účastník na strane odporcu - občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa, ktorý dňa 05.03.2015 doručil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom
vzniesol námietku premlčania.

Súd dňa 13.4.2015 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne
vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnotasporu neprevyšuje sumu 1.000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote (dňa 27.3.2015) a doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.

Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä návrhom na začatie konania, zmluvou o úvere č.
320090130 zo dňa 16.01.2009 vrátane Obchodných podmienok, predžalobnou upomienkou zo dňa
18.03.2009 s fotokópiou poštového podacieho hárku, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa

29.05.2009 s fotokópiou poštového podacieho hárku, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledujúci
skutkový stav:

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba
- nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 16.01.2009 navrhovateľom zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi sumu vo výške

300,- €. V zmluve sa uvádza, že úver je poskytnutý s poplatkom za správu úveru vo výške 162,- €.
Odporca sa celkovú sumu 462,- € zaviazal uhradiť navrhovateľovi v 7 mesačných splátkach a to vo
výške 66,- €, avšak uhradil len prvú splátku úveru v deň podpisu úverovej zmluvy. Medzi účastníkmi
bolo dohodnuté, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného
zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve sa ďalej uvádza, že

priemerná RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je ku dňu podpisu tejto zmluvy
66,87 %. Navrhovateľ predžalobnou upomienkou zo dňa 18.03.2009 upozornil odporcu na možnosť
predčasnej splatnosti úveru vzhľadom na neuhradené čiastky po splatnosti 330,- €. Listom zo dňa
29.05.2009 bol záväzok zo zmluvy o úvere ku dňu 27.5.2009 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho
splácaním.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 28.02.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného do 28.02.2010 ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného do 28.02.2010 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného do 28.02.2010 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, účinného do 28.02.2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Vzhľadom na skutočnosť, že od 1.6.2014 je súd povinný z úradnej povinnosti pri nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa ho účastník nedovoláva, hoci
vedľajší účastník na strane odporcu námietku premlčania vniesol, súd najprv posudzoval plynutie

premlčacej doby, a to s poukazom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu spotrebiteľský úver nie je subtypom zmluvy o úvere, pretože to vyvracia
legálna definícia spotrebiteľského úveru, ktorá znie: „spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme“, čím zákonodarca pod tento pojem zahrnul napr. aj pôžičku, ktorá je

inštitútom občianskeho práva. Z toho podľa názoru súdu vyplýva, že nie je logické považovať zmluvu
o spotrebiteľskom úvere ako subtyp zmluvy o úvere, ak poskytnutie finančných prostriedkov by malo
charakter pôžičky či nájmu, aj keď s tým sa väčšinou v praxi nestretávame, ale je potrebné vychádzať z
legálnej definície tohto pojmu ako celku Z uvedeného vyplýva, že nemôžeme rozdeliť spotrebiteľský úver
pod 2 rôzne všeobecné právne predpisy (nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch je lex specialis),
keď ide o jeden pojem, a preto na všeobecnú úpravu pri tomto zmluvnom type by sa mal aplikovať

všeobecný predpis podľa povahy účastníkov, a nie podľa označenia zmluvy o úvere ako osobitného
zmluvného typu Obchodného zákonníka (absolútneho obchodu). Na zdôraznenie toho, že táto zmluva
je občianskoprávnou zmluvou bolo do zákona č. 129/2010 Z.z. ako nového zákona o spotrebiteľských
úveroch vložené znenie § 1 ods. 8, podľa ktorého „Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov 5), pričom osobitnými predpismi sa

rozumejú zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a Zákon č.
186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pričom tento výpočet je taxatívny, keďže pred tým nie je uvedené slovko napr. Subsidiarita
Občianskeho zákonníka je taktiež zdôraznená aj v samotnej dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010.

Obchodný zákonník a jeho časť týkajúca sa záväzkov by sa tak mala vzťahovať iba na zmluvy o úveroch,
ktoré sú spod režimu spotrebiteľských úverov vyňaté ako napr. hypotekárny úver, ... ( § 1 ods. 3 ZSÚ)

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na
premlčanie nároku navrhovateľa, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ ku dňu
27.5.2009 zosplatnil úver odporcu. Od tejto doby začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula
dňa 27.5.2012. Nakoľko návrh bol podaný dňa 11.6.2014, súd považoval nárok navrhovateľa v celom

rozsahu za premlčaný.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Nakoľko návrh na začatie konania bol v celom rozsahu zamietnutý, plne úspešným účastníkom konania
sa stal odporca, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu súd ich náhradu nepriznal.Trovy konania si však vyčíslil vedľajší účastník na strane odporcov. Jeho trovy konania predstavujú trovy
právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslil v sume 73,22 €.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške
stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 28,22 € za 1 úkon, a paušálnej náhrady režijných výdavkov.
Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za 2 úkony právnej služby, a to:
- Prevzatie a prípravu zastúpenia

- Písomné podanie - vyjadrenie k návrhu na začatie konania

Súd v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového
základu za každý úkon právnej služby rozhodol, že výška paušálnej náhrady režijných výdavkov je 8,04
€ za každý úkon právnej služby v roku 2014, t. j. v prejednávanom prípade vo výške 8,04 € (8,04 € x 1)

a výška paušálnej náhrady režijných výdavkov za každý úkon právnej služby v roku 2015 je 8,39 €, t. j.
v prejednávanom prípade vo výške 8,39 € (8,39 € x 1).

Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane
odporcov v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.