Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/417/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805201781
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7805201781.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej: A. E., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom
Č. XXX, prechodne bytom B. S., Z. XX/XX, pre vymoženie istiny vo výške 716,99 eur (21.600 Sk) s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 24. 07. 2012

č. k.: 4Er/49/2005-20 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, vo
výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Oprávnenémuuložilpovinnosťzaplatiťsúdnemuexekútorovi JUDr.Ing.KaroloviMihalovitrovyexekúcie
vo výške 118,19 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie za
účelom vymoženia peňažnej pohľadávky od povinnej vo výške 716,99 eur (21.600 Sk) s príslušenstvom.
a to na základe vykonateľnej Notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej v
Bratislave, pod č. k.: N 4695/2004, NZ 82658/2004 zo dňa 17. 11. 2004. Okresný súd Rožňava
poverením č. 5808 002995 * zo dňa 18. 03. 2005 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho
exekútora Ing. Bc. Karola Mihala. Dňa 31. 05. 2012 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu exekútora.

Ďalším vykonávaním exekúcie navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava.

Súd citoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 103 O. s. p., ako aj ustanovenie § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok")
v platnom znení a dospel k záveru, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.

Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,
musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Súd v rámci konania o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora zistil z exekučného titulu,

ktorým je notárska zápisnica pod č. k.: N 4695/2004, NZ 82658/2004 zo dňa 17. 11. 2004, že na
spísanie predmetnej notárskej zápisnice bol povinným v Zmluve o úvere č. 7270475 zo dňa 07. 04.2004 splnomocnený Mgr. Tomáš Kušnír, advokát. Zároveň bol advokát povinným takto splnomocnený
aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom na súdny
výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej

únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), ktorý upravuje
podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Súd posúdil Zmluvu o úvere č. 7270475 zo dňa 07. 04. 2004 ako takú, na základe ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver, nakoľko sa v danom prípade jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Z výpisu z obchodného registra o zápise oprávneného v obchodnom registri vedeného Okresným

súdom Bratislava I vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Na strane druhej, povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla
reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávneným.

Taktiež zohľadnením ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte len ako "ObZ"), ktoré upravuje zmluvu o úvere, vo vzťahu k
ustanoveniu § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je ustanovenie § 497 ObZ lex generalis a
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch lex specialis. Keďže ObZ neobsahuje osobitnú úpravu o
právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov
podporne použiť ustanovenia piatej hlavy zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v príslušnom

znení (ďalej v texte len ako "OZ") t. j. ust. §§ 52 až 62 ako predpisu pôsobiaceho k ObZ a k
zákonu o spotrebiteľských úveroch, ako lex generalis. Na právny vzťah medzi oprávneným a povinným
z predmetnej zmluvy o úvere je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v spojení s
ustanovením § 497 a nasl. ObZ a ustanovením § 52 a nasl. OZ.

Následnesúdcitovalustanovenie§54ods.1,§54ods.2,§53ods.1,§53ods.5OZ.Podľaustanovenia
§ 1 ods. 1 zákona NR SR č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako
"ZoA") advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len "klient") v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,

ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoA je výkon advokácie zastupovanie klientov v konaní pred súdmi,
orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych
rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a

ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej
len "právne služby").

Pri posudzovaní zmluvy o úvere a v nej obsiahnutého splnomocnenia vychádzal súd z práva platného
v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že predmetný exekučný titul bol

vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi súčasne
v predtlači Zmluvy o úvere č. č. 7270475 zo dňa 07. 04. 2004 a teda povinný, ak chcel, aby mu bol
poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo,
v ktorom splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice obsahom ktorej
je uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom

pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky
alebo jej zostatku a príslušenstva. Zároveň sa povinný zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so
spísaním notárskej zápisnice a to notársky poplatok a trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné.
Zároveň ho povinný splnomocnil na uzavretie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 552 OZ alebo zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva podľa ustanovenia § 553 OZ. Takéto podmieňovanie poskytovania

spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s
poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je nutné považovať za neprijateľnú
podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok
ustanovenia § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku výslovne nespomína.Napriek uvedeným skutočnostiam v notárskej zápisnici splnomocnený zástupca uznal právny záväzok
povinného vo výške 851,86 eur (25.663 Sk). Z toho úver a poplatok vo výške 716,99 eur (21.600 Sk),

pričom táto suma sa bude ďalej úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 11. 09. 2004 do
zaplatenia. Súd má za to, že na výšku úrokov z omeškania je nevyhnutné použiť úpravu obsiahnutú v
OZ v súlade s ustanovením § l54 ods. 1 a ods. 2 OZ, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako úprava
obsiahnutá v ustanovení § 369 ObZ. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že splnomocnený zástupca
povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v OZ a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznával v

menepovinnéhosumy,ktorévnotárskejzápisnicinebolipresnevyčíslené,ibazosumarizovanéanavyše
sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške, konal teda v rozpore s dobrými mravmi tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 OZ. Preto je právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom,
urobenýMgr.TomášomKušnírom,akosplnomocnencompovinnéhoneplatnývzmysleustanovenia§39
OZ, keďže odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný
exekučný titul existuje, nie je však materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o

absolútne neplatnom právnom úkone.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia
pokračovaní v exekúcii.

Súd ďalej citoval ustanovenie § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku a uviedol, že berúc na zreteľ aj zásadu hospodárnosti a účelnosti konania, o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora nerozhodoval.

Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal, v reakcii na návrh oprávneného na zmenu exekútora poukázal

na Nález Ústavného súdu SR č. k.: III ÚS 322/2010 zo dňa 13. 04. 2011, kde okrem iného Ústavný súd
konštatoval, že ak súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania, je okolnosťou
vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa ustanovenia § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v
zmysle ustanovenia § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu.

V danom prípade JUDr. Krutý bol zamestnancom oprávneného a preto súd nemôže rozhodnúť o zmene
exekútora a poveriť ho vykonávaním exekúcie. V prípade, že súd rozhodne o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora, si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 198,71 eur, ktoré vyčíslil vo výške
198,71 eur.

Na základe vyššie uvedeného priznal súd súdnemu exekútorovi odmenu podľa ustanovenia § 16 ods.
2 vyhlášky vo výške 20 % z vymoženej sumy 28 285,90 Sk (po zaokrúhlení 28 300 Sk) 5 660 Sk po
odpočítaní 2 675 Sk 2 985 Sk

- DPH (20 %) 597 Sk

s p o l u celkom: 3 582 Sk
prepočet na euro: 118,90 eur

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200
ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku). Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon

exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je
ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16, § 4 ods. 1 vyhlášky).
Podľa ustanovenia § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je
1 000 Sk za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Súd odmenu uplatnenú súdnym exekútorom v zmysle ustanovenia § 6 vyhlášky za zriadenie
exekučného záložného práva na 2 nehnuteľnosti vo výške 66,38 eur nepriznal, nakoľko súdnemu
exekútorovi bola súdom priznaná odmena podľa ustanovenia § 14 až § 16 vyhlášky, práve z dôvodu
zastavenia predmetnej exekúcie, preto odmena uplatnená exekútorom za zriadenie exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti v tomto prípade, poukazujúc pri tom na režim zakotvený v ustanovení

§ 4 ods. 1 vyhlášky, ktorý jej priznanie (popri odmene súdneho exekútora jemu súdom priznanej pri
zastavení exekúcie) nepriamo vylučuje, neprináleží. Za účelne vynaložené trovy vzniknuté súdnemu
exekútorovi v súvislosti s predmetnou exekúciou považoval súd, poukazujúc na vyššie uvedené dôvody,
trovy priznané vo výške 118,90 eur. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjdek zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak,
že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko

ten podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami,
že v exekúcii nie je možné pokračovať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) odvolanie oprávnený.

Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal predovšetkým, že súd v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), pretože notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany
súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, kedy súd
uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie

exekúcie.

Oprávnený namietal správnosť aplikácie ustanovenia § 52 a nasl. OZ na právny vzťah účastníkov
konania, pretože zmluva bola uzavretá dňa 07. 04. 2004 a v tom čase sa za spotrebiteľské zmluvy
považovali len zmluvy podľa ôsmej časti OZ. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu

o "vadnosti" udeleného plnomocenstva, pretože v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie
povinného v zmysle ustanovenia § 22 v nadväznosti na ustanovenie § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Zdôraznil, že povinný sa nevzdal
svojich práv, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na splnomocniteľa, v danom
prípade na advokáta, pričom povinný mohol kedykoľvek splnomocnenie vypovedať. Poukázal na to, že

v exekučnom konaní nedošlo k vymoženiu jeho pohľadávky a zastavením exekúcie sa jeho pohľadávka
stane nevymožiteľnou, lebo z dôvodu premlčania si nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul.

V závere oprávnený predložil okresnému súdu podanie označené ako: "Návrh na prerušenie konania
postupom podľa ustanovenia § 109 ods.1 písm. c) O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie

právnejargumentáciekpodanémuodvolaniu".Spoukazomnaprávnuargumentáciu,akoajspoukazom
na argumenty obsiahnuté v podanom odvolaní navrhol, aby súd na základe ustanovenia § 109 ods. 1
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p.

Odvolací súd následne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a proti výroku o trovách exekúcie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O. s. p., na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Oprávnený podal odvolanie proti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil, lebo zastával názor, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní
exekučným titulom, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 07. 04. 2004 Zmluvu o úvere č.
7270475 podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako
veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver 12 000 Sk a povinná sa zaviazala úver vrátiť zvýšený o
poplatokvsume9600Sk,celkomteda21600Sk.Súčasťouzmluvyjeajsplnomocnenie,ktorýmpovinná

splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v
jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír uznal za povinnú záväzok z tohto úveru
pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v notárskej zápisnici č. k.: N 4695/2004, NZ 82658/2004 dňa
17. 11. 2004 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a
povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má
povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným
titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť

notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je
potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej
neplatnosť.. Uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú totiž jednostranné
právne úkony, preto pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je
nevyhnutná prítomnosť dlžníka osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V

danej veci povinného pri spisovaní notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír na základe
plnomocenstva udeleného mu povinným v zmluve o úvere.

Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym poriadkom a súhlas
dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z ustanovenia § 41 ods.

2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Notárska zápisnica má
povahuverejnejlistiny(§3ods.4Notárskehoporiadku) amálenformálnycharakter, leboobsahujetaké
náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná. Notár
spíše notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou
bez toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z

ktorej plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré
sa povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v
súlade s hmotným právom a pod.).

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou

osobou.Splnomocniteľudelízatýmtoúčelomplnomocenstvosplnomocnencovi,vktoromsamusíuviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ustanovenia § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu
(zákonné zastúpenie alebo na základe dohody.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe Dohody o plnomocenstve predpokladá
dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektami a to medzi splnomocniteľom na
jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným
úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená

v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká,
musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj
obsahu. Pokiaľ titulom má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných
strán potvrdený podpisom týchto subjektov. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmovmedzi jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi
osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§22 ods. 2 OZ).

Tentorozporsozáujmomzastúpenéhosapritomnemusítýkaťlenprávnehoúkonu,naktorýbolzástupca
splnomocnený, ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať
pochybnosťotom,žezástupcabuderiadnevykonávaťprávaapovinnostivyplývajúcemuzozastúpenia.
Takáto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vzniknúť
žiadne práva a povinnosti.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a
podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný
exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi,
advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel získať úver, bol nútený súčasne na
predtlači zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil

aj na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania
spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra s poverením
na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie
splnomocneného zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra je voči povinnému v rozpore so zákonom

o advokácii.

Navyše, nie je preukázané, že podľa ustanovenia § 18 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii dal povinný Mgr. Tomášovi Kušnírovi skutočne takéto pokyny, ako sú uvedené v predtlači
zmluvy o úvere a či sa Mgr. Tomáš Kušnír mohol riadiť pokynmi povinného pri presadzovaní jeho práv

a záujmov v prejednávanej veci, či povinný s Mgr. Tomášom Kušnírom osobne prejednával spôsob
presadzovaniajehoprávazáujmovavôbecčipovinnýbolniekedyvkontaktesMgr.TomášomKušnírom.
Dohoda o plnomocenstve ako súčasť zmluvy o úvere nie je pritom osobitne podpísané povinným,
hoci ide o dva samostatné právne úkony. Vzhľadom na to, že povinný plnomocenstvo ako samostatný
právny úkon nepodpísal, platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním, a preto tento

advokát nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odvolaní bolo podstatné posúdenie otázky spôsobilosti
predloženého exekučného titulu na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami
nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za

neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil,
pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o trovách exekúcie, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa v
súlade so zákonnou úpravou.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
c) O. s. p. a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, odvolací súd udáva:

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny
dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak
rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o

založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej
(prejudiciálnej) otázke.

Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj "ZFEÚ") má povahu
osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc

vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov,
úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a
zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné

pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne,
t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku to taktiež
nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o
prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako
predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci
aplikuje ustanovenie zákona platného v SR, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem,
alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii

súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po stránke právnej.

Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

K nastoleným prejudiciálnym otázkam oprávneného v opravnom prostriedku, ktoré žiadal predložiť
Súdnemu dvoru Európskej únie vo vyššie uvedených zneniach odvolací súd dáva do pozornosti vec
Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05) a vo veci Océano Grupo Editorial
a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98).

Súdny dvor EÚ už vo týchto veciach konštatoval, že systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie
k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť

kompenzovanýibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy.Možnosť
súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň
na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku
7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania

nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica
zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú
povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom

a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte vo veci Pohotovosť
(C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že
vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu
podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou
dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v

zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ
nie je viazaný touto podmienkou.Už z citovaných judikátov Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ
pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s
tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť

z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva.

Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia
podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkualebozastavenieexekúciepodľa§57ods.1,ods.2Exekučného
poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v danom

exekučnom konaní vymôcť.

Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny
súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím
zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v
rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s

článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces.

Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej
judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto
jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s

doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania
predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už
rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda
na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa
neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa "problémy", ktoré už problémami v dôsledku existencie

konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné)
je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch,
keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou
otázkou na Súdny dvor ES.

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
úniezaopodstatnený,lebonevzniklapotrebastanoviťhraniceaplikovateľnostiúniovéhopráva.Podobne
nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní
potrebné.

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade
existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, odvolací
súd návrh na prerušenie konania oprávneného ako nedôvodný zamietol.

Navyše podľa ust. § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle ust. § 251 ods. 4 O. s. p. na exekučné konanie možno aplikovať ust. O. s. p. len vtedy, ak
Exekučný poriadok neustanovuje inak.

Exekučný poriadok v ust. § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem
zákonom ustanovených prípadov, napr. podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.

Preto ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p., na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno

exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§142ods.2O.s.p.aúčastníkomnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretožeoprávnenýnemalv tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
im neboli priznané.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere 3 : 0 (ustanovenie §
3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.