Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607208502
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5607208502.4

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/
X, XXX XX I., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 400,32 € s príslušenstvom,

vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu G., L. XX,
pod sp. zn. EX 4244/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č. k. 6Er/830/2007-18 zo dňa 13.8.2012, takto

r o z h o d o l :

UznesenieOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,č.k.6Er/830/2007-18zodňa13.8.2012 potvrdzuje.

Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. z a m

i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnemu
exekútorovi a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

Svojerozhodnutie,čodovýroku,ktorýmvyhlásilexekúciuzaneprípustnúazároveňjuzastavil,odôvodnil
okresný súd, s poukazom najmä na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku; § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, §
4 ods. 2 z. č. 244/2002 Z. z. a § 23a ods. 1 z. č. 634/1992 Zb., tým, že rozhodcovská doložka ako
zmluvná podmienka zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným, obsiahnutá v bode

17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č. 5370633 uzavretej medzi
povinným a oprávneným dňa 23.6.2006. Okresný súd vyhodnotil vzťah medzi oprávneným a povinným
založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský právny vzťah. Následne preskúmal povahu rozhodcovskej
doložky a dospel k záveru, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je
formulovaná v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je, že spotrebiteľovi je odopretá

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči
nemu žalobu u vopred ním vybraného rozhodcovského súdu, čím reálne došlo k narušeniu zákonom
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvy spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru reálne vopred vzdal práva na účinnú
právnuobranu.Rozhodcovskádoložkajeneprijateľná,pretoženebolaspotrebiteľomosobitnevyjednaná
a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravených podmienok predloženej zmluvy, ktoré

nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Zmluvná podmienka spotrebiteľa núti podrobiť sa neodvolateľne
rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdomvo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane odporcu a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi
domáhať svojich práv žalobou podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská
doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez možnosti ich modifikácie, vzniká

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa
preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať
všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ
neželal. Rozhodcovská doložka už bola v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako
taká bola od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa

uskutočnilo bez riadneho zmocnenia (bez písomnej formy) zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
V tomto smere dáva súdu za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá z. č.
568/2007 Z. z. účinným od 1.1.2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r/. Okresný súd poukázal tiež na
to, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť aj podmienku písomnej formy.
Písomná forma v danom prípade nie je splnená. Dlžníkovo vyhlásenie, že súhlasí so Všeobecnými

podmienkami pre poskytnutie úveru a zaväzuje sa ich dodržiavať nie je dodržaním písomnej formy tak,
ako ho predpokladá ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, keď rozhodcovská doložka nie
je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis dlžníka a veriteľa), ale len
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Súčasťou rozhodcovského spisu nie sú Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru podpísané oboma zmluvnými stranami. Na základe uvedeného dospel

okresný súd k záveru o neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - doložky, ktorá ak nie
je uzavretá písomnou formou je neplatná. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci
je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, okresný
súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju

pre absenciu vykonateľného exekučného titulu. Nakoľko súdny exekútor v určenej lehote okresnému
súdu vynaloženie trov exekúcie nepreukázal, ani nevyčíslil, okresný súd mu náhradu trov exekúcie
nepriznal. Oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko nebol v exekúcii podaním návrhu
na vykonanie exekúcie úspešný, keď táto bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu
neexistencie vykonateľného exekučného titulu.

Proti uzneseniu okresného súdu, do výroku ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že súd a/ rozhodol nad rámec zverenej právomoci,
b/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, c/ súd svojím postupom

odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, d/ nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
náležité dokazovanie, e/ rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 140/2010 - týkajúci sa výkladu a
aplikácie práva všeobecnými súdmi), judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok z 21.2.2013 C-472/11
Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipay) ako i judikatúru európskych súdov (Spolkový

súdny dvor - rozsudok z 13.1.2005, III ZR 265/03, rozsudok z 19.5.2011, III ZR 16/11; Ústavného súdu
Českej republiky - uznesenie IV. ÚS 1281/12 z 11.10.2012, uznesenie II. ÚS 3057/10 z 5.10.2011 a
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 18 CoE/641/2011 z 30.11.2012) a obšírnu argumentáciu
prezentovanú vo svojom odvolaní uviedol, že zotrváva na legitimite exekučného titulu a žiadal, aby
odvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušilavecvrátilprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie.Vprípade,

že súd nehodlá akceptovať vyššie uvedenú interpretáciu navrhol, aby odvolací súd konanie podľa §
109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie predložil nim určené prejudiciálne otázky.
K dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci v podstate uviedol, že všeobecný súd, ktorý
koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému

komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda manévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený.
K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Ak by sa súd nestotožnil s prezentovanou
argumentáciu, oprávnený žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.

prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.
2 veta prvá a druhá veta Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a
to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok.K dôvodu, že sa nepodal návrh na začatie konania, podľa ktorého sa mal podať, odvolateľ uviedol, že
všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní tak, ako by upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského

súdu nedostatky bližšie špecifikované v § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zákona o rozhodcovskom
konaní. Uvedené zákonné ustanovenie však explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia
nedostatkov v rozhodcovskom konaní, a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Tvrdil, že exekučný
súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania realizovaného na podklade rozhodcovského
rozhodnutia len na návrh účastníka konania - § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

K dôvodu, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konať možnosť pred súdom, oprávnený poukázal
na fakt, že exekučný súd vo veci nenariadil pojednávanie.
K dôvodu odvolania, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal náležite
dokazovanie,uviedol,ževoveciexekučnýsúdnevykonávaldokazovanieakzáveromdospelnazáklade
domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu veci.
K dôvodu odvolania, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci uviedol, že exekučný súd si podľa ľubovôle dôvody prieskumu exekučného titulu podľa
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní rozšíril aj na otázky, ktoré nie je oprávnený v exekučnom
konaní riešiť. Oprávnený zdôraznil platnosť rozhodcovskej doložky. Možnosť voľby medzi rozhodujúcim
orgánom účastníkmi veci dojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka. Záverom uviedol, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, teda

zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.
Súd môže podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému
titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
dbajúc na existenciu § 40 a nasl. tohto zákona len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na
vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou.

K odvolaniu oprávneného sa povinný nevyjadril.

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa okresného súdu odvolaniu
oprávneného nemienila vyhovieť a predložila v zmysle § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. vec na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods.
1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Krajský súd o odvolaní oprávneného už rozhodoval uznesením 5CoE/74/2012-50 zo dňa 28.
decembra 2012, ktoré bolo na základe dovolania oprávneného uznesením Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 2Oboer/72/2013 zo dňa 28. novembra 2014 v napadnutej potvrdzujúcej časti zrušené a vec bola
vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutie poukázal na
to, že z obsahu spisu zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 26) podanom proti uzneseniu súdu
prvého stupňa navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušil a podal
Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 (prvá a druhá veta) Exekučného

poriadku s čl. 1 ods. 1 (prvá veta) Ústavy SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Odvolací súd nerozhodol o procesnom návrhu
oprávneného a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným
návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému
možnosťkonaťpredsúdom,ktorázistenávadazakladáprípustnosťdovolaniapodľa§237písm.f)O.s.p.

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie vždy
zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné považovať za správne.

Vo svojom novom rozhodnutí považuje odvolací súd vo vzťahu k podanému odvolaniu oprávneného v
prvom rade za potrebné uviesť, že viaceré z odvolacích námietok oprávneného vôbec nekorešpondujú

s tým, ako okresný súd svoje rozhodnutie v prejednávanom prípade odôvodňoval.

Námietka oprávneného, podľa ktorej okresný súd skúmal predmetný rozhodcovský rozsudok už pri
rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a uznal exekučný titul za súladný so zákonom,na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, nie je dôvodná. Udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie nie je také rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné
zastavenie exekúcie (predstavuje iba listinu preukazujúcu oprávnenie exekútora vykonať exekúciu v

konkrétnomprípade)atedavydaniepoverenianavykonanieexekúcienetvoríprekážkuvecirozhodnutej
v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
456/2011-19 zo 23. 11. 2011, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre

ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Vyslovený právny názor navyše plne
zodpovedá záverom obsiahnutým v rozhodnutí Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo
dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu)
posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so
spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere

považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva,
s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Aj s ohľadom na zameranie ďalších odvolacích námietok oprávneného odvolací súd poznamenáva, že

exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených
v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 zákona
č. 244/2002 Z. z. v spojení s § 159 O.s.p. Ustanovenie § 35 z. č. 244/2002 Z. z. účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského
rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci.

Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal
právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3 Cdo 146/2011zo dňa 13.10.2011).
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo §
40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského

konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska
právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži
svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení
v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by

tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak
nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012
zo dňa 11.7.2012).

Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia ako namietal oprávnený
v odvolaní.K dôsledkom rozhodnutia o zastavení exekúcie vo vzťahu k vymáhateľnosti pohľadávky oprávneného
odvolací súd poznamenáva, že uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania, resp.
exekúcie prelamuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zároveň zaniká

prekážka rozsúdenej veci. Nadobudnutím právoplatnosti napadnutého uznesenia pre oprávneného
odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie jeho práva na súde.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje správnosť postupu okresného súdu, ktorý
preskúmal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 4016/07 zo dňa 20.6.2007 a tiež Zmluvu o úvere zo dňa 23.6.2006

uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
za účelom zistenia, či v tomto prípade bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť,
ktorá mala byť založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru.
Odvolací súd považuje za správny záver okresného súdu, že predmetný právny vzťah medzi
oprávneným a povinným, založený zmluvou o úvere, je spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto

musia aplikovať normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka.
V čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnosťou súčasťou zmluvy
o úvere, je upravená rozhodcovská doložka s nasledovným obsahom: „Všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu,
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
Predmetnú rozhodcovskú doložku vyhodnotil aj odvolací súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, i

keď žalobcovi dáva možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. I keď teda ide o
tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý, čo je pravdepodobne najčastejšia situácia,
pretožedodávateľsasnažízískaťexekučnýtitul.Pokiaľmápovinný-spotrebiteľpostaveniežalovaného,

tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Z uvedeného
tak vyplýva, že aj v takomto prípade sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spor na rozhodcovskom
súde a v konečnom dôsledku takto formulovaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že aj keď v čase uzavretia úverovej zmluvy, t. j. 23.6.2006, Občiansky

zákonník nemal medzi neprijateľnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné ustanovenie týkajúce
sa rozhodcovskej doložky (ust. § 53 ods. 4 písm. r/ bolo do Občianskeho zákonníka zapracované od
1.1.2008),ustanovenie§53ods.1Občianskehozákonníkaumožňujepreskúmaťpovahurozhodcovskej
doložky. Zákonodarca v uvedenom ustanovení vymedzil všeobecnú zásadu, tzv. generálnu klauzulu,
podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše výpočet
neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutý v ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka je len indikatívny. Neprijateľnou podmienkou teda nemusia byť iba podmienky
v ňom uvedené. Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej
formulárovej zmluve a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech

spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že nakoľko v Občianskom zákonníku v ust. § 53
ods. 4 je upravený indikatívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, súdu
nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že predmetná rozhodcovská doložka nebola medzi dodávateľom a
spotrebiteľomindividuálnevyjednaná.Povinnýakospotrebiteľnemoholpodstatnýmspôsobomovplyvniť

obsah úverovej zmluvy, ani Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko boli spísané na
predtlačenom formulári, ktorého súčasťou bol aj vopred pripravený obsah rozhodcovskej doložky.
Povinný, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami, mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná v
čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Spornosť vo

vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i
skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v rozhodcovskej doložke
je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory
vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi -
povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu

či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, lebo platí, že v exekučnom konaní sa
už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia

exekučného titulu. Tam, kde povinným je spotrebiteľ, súdna prax vyžaduje určitú zvýšenú ochranu
spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa majú
exekučný súd a exekútor dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor, a vyvažovať
tak práva a povinnosti oboch strán. Pre záver o vyslovení neplatnosti rozhodcovskej doložky bolo
postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že

ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom.

Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania a vykonávania exekúcie je existencia
relevantného exekučného titulu. Ak takýto exekučný titul neexistuje, exekúcia je neprípustná, čo je
dôvodom na jej zastavenie. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Vzhľadom na závislosť výroku o trovách exekúcie, krajský súd potvrdil rozhodnutie aj v tejto časti.

Oprávnený vo svojom odvolaní podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1
písm. b) O.s.p. a na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR o súlade ust. § 44 ods. 2

veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť vec predložená Ústavnému súdu SR na rozhodnutie
o súlade právnych predpisov. V predmetnej veci bola rozhodcovská zmluva zjavne uzavretá neplatne,

na ktorú skutočnosť nemohol exekučný súd neprihliadať.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre

odvolacie konanie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.