Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Helena Hausleitnerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/301/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104133187
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Hausleitnerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1104133187.18
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci
žalobkyne: N.. H. T., T. V. XXX, zast. JUDr. Peter Škultéty, advokát, Heydukova 3, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika zast. Ministerstvom práce sociálnych veci a rodiny SR, Špitálska 4-6,
Bratislava, o náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
O náhrade trov konania a trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 24.8.2004 a doplneným dňa 14.5.2010 (čl. 55)
domáhala náhrada škody po bývalom manžel - podnikateľovi - pre nezákonné rozhodnutie Okresného
úradu práce v Topoľčanoch ako aj pre jeho nesprávny úradný postup.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa neoznačila správne žalovaného, nie je
dedičkou uplatneného nároku.
Podľa § 2 ods. 1 Obč. zák. občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných
skutočnosti, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
Občiansky súdny poriadok skutočne priznáva každému, kto má právnu subjektivitu, právo podať žalobný
návrh ( na jej podanie je teda procesne legitimovaná každá fyzická a právnická osoba). K tomu, aby
sa niekto stal účastníkom konania, preto nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide, stačí ak podá žalobný návrh ( v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby
bol proti nemu podaný žalobný návrh ( v takom prípade sa stáva žalovaným). Či ale žalobca bude v
spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobným
návrhom uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie naproti tomu ide vtedy, ak ten, o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom tej hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide.Pre úspešnosť návrhu je v každom sporovom konaní jednou zo základných povinnosti žalobcu
preukázať, že on je aktívne legitimovaný a že žalovaný je pasívne legitimovaný. V plnom rozsahu
to platí aj v konaní o náhrade škody. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou
žalobkyne preukázať, že je účastníčkou predmetného hmotnoprávneho vzťahu a že je dedičkou
uplatneného nároku. Až po splnení tejto povinnosti žalobkyňou bolo možné pristúpiť k preukazovaniu
zodpovednostných predpokladov náhrady škody. Žalobkyňa nie je z hľadiska hmotnoprávneho
subjektom práva, ktoré je predmetom daného konania, keďže nepreukázala dôkazne, že uplatnený
nárok zdedila. Z osvedčenia o dedičstve táto skutočnosť nevyplýva. Nie je teda v prejednávanej veci
aktívne legitimovaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd riešil podobný prípad vo veci M Cdo 46/2000 zo
dňa 27.3.2001 a preto v záujme právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí vyslovil súd aj v
prejednávanej veci, s poukazom na vyššie uvedené, že navrhovateľ vo veci nie je aktívne legitimovaný.
Hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci má iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nie je
nositeľom uplatneného práva. bolo potrebné žalobný návrh zamietnuť ako predčasne podaný, pretože
žalobkyňa nie je vo veci aktívne legitimovaná. Žalobkyňa má právo podať na súd návrh na novoobjavené
dedičstvo, nakoľko ide o návrhové konanie a až po skončení tohto konania, si môže uplatniť uplatňované
právo.
Vzhľadom na záver o nedostatku vecnej legitimácie navrhovateľa nebolo potrebné, aby sa súd
bližšie zaoberal zodpovednostným predpokladmi a výškou škody, nakoľko by to pre toto konanie bolo
nadbytočné.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa nesprávne označila žalovaného, keď tento
žalobný návrh v priebehu konania v zmysle § 43 Osp opravila a správne označila žalovaný subjekt
Slovenskú republiku zast. MPSVaR. Nejde o zámenu žalovaného ale v zmysle súdnej praxe o opravu
v zmysle § 43 Osp.
O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej;
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.