Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111210044
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6111210044.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu Equilibrium, spol. s r.o., so sídlom
Popradská 84, Bratislava, IČO: 35 703 865, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária Patajová
Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému I electro s. r. o.,
so sídlom Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935, v konaní právne zastúpený advokátom
JUDr. Danielom Šintajom, so sídlom Majerská cesta 96, Banská Bystrica, o ochranu práv k obchodnému
menu, práv k ochrannej známke a o ochranu proti nekalej súťaži, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv 6/2011 - 255 zo dňa 22. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbPv 6/2011 - 255 zo dňa 22. októbra 2014 zrušuje
a konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 16CbPv 6/2011 - 255 zo dňa 22. októbra 2014 uložil
žalovanému najneskôr v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zabezpečiť zmenu
svojho obchodného mena tak, aby jeho obchodné meno neobsahovalo slovo W.. Uviedol, že o náhrade
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa
domáhal proti žalovanému podanou žalobou, aby žalovaný zabezpečil zmenu svojho obchodného
mena tak, aby jeho obchodné meno neobsahovalo slovo W.. Podľa zistenia okresného súdu žalobca
a žalovaný majú obdobné predmety podnikania, v niektorých činnostiach sa ich predmet podnikania
prekrýva. Podstatnou skutočnosťou ale je že žalovaný pôsobí v odlišnom regióne ako žalobca, čím
nedochádza k stretu súťažiteľov na rovnakom relevantnom trhu. Súd zisťoval porušenie práv k ochrannej
známke v zmysle možnej zameniteľnosti vo vzťahu k širokej verejnosti. Dominantným prvkom ochrannej
známky žalobcu, zaregistrovanej pod OZ XXXXXX, zapísanej pre služby v tr. 35 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb pre účely zápisu ochranných známok - ekonomické poradenstvo, účtovníctvo,
daňové poradenstvo, audit, vedenie mzdovej agendy je slovný prvok „W.“, ktorý obsahuje aj chránené
grafické znázornenie. Žalovaný používa vo svojom označení okrem slova „W.“ doplnkové slovo „C.“.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že vzhľadom na predmety podnikateľskej činnosti žalobcu
a žalovaného ku dňu rozhodovania, slovo „C.“ nabáda spotrebiteľa alebo iných súťažiteľov skôr na
vytvorenie si mylného dojmu o vzájomnej ekonomickej prepojiteľnosti týchto subjektov. Podľa názoru
súdu k porušeniu práva majiteľa ochrannej známky postačuje hrozba zámeny. K zameniteľnosti
dochádza objektívne, preto nie je potrebné skúmať úmysel osoby alebo okolnosti, či vedela alebo
mohla vedieť, či existuje ochranná známka s rovnakým dominantným označením. V dôsledku totožnosti
dominantného prvku „W.“ v oboch označeniach postačuje v dôsledku stupňa tejto podobnosti, že si
príslušná skupina verejnosti vytvorila medzi nimi súvislosť. Netreba pri danom rozhodnutí zabúdať na
skutočnosť, že žalobca je majiteľom radu ochranných známok „W.“ a „W. P.“, čo je známkový rad s
dominantným prvkom, ktorý žalovaný narušil využitím predmetného dominantného prvku. Z uvedeného
hľadiska správanie sa žalovaného vyvoláva nebezpečenstvo zámeny medzi označeniami. Podľa názoru
súdu žalobcovi nič nebrániť domáhať sa ochrany svojej ochrannej známky, ako v intenciách lex specialis,
t. j, podľa Zákona o ochranných známkach, a tak isto aj v zmysle Obchodného zákonníka. Ďalej

uviedol, že čo sa týka zásahov do práv k obchodného menu žalobcu, žalovaný má v obchodnom registri
zapísané obchodné meno Equilibrium Inves s. r. o.. Podstatnou skutočnosťou pri porovnávaní
obchodných mien je dominantná totožná časť oboch obchodných mien „W.“. Predmetný dominantný
prvok má zásadný dopad na posúdenie zameniteľnosti. Z uvedeného dôvodu mal súd prvého stupňa za
to, že v danom prípade dochádza nielen k porušeniu známkového radu obchodných mien žalobcu, ale
aj k zásahu do obchodného mena „W.“. Použitím totožného dominantného prvoku žalobcu vzbudzuje
žalovaný klamlivú predstavu spotrebiteľov o ekonomickej prepojenosti žalobcu a žalovaného na trhu.
Doplnkové označenie „C.“ je natoľko všeobecným, že nemôže zamedziť mylnej predstave spotrebiteľa
a prípadne obchodných partnerov o prepojenosti daných subjektov. Odlíšenie mien iba všeobecným
slovom invest je nepostačujúce v zmysle absolútnej ochrany obchodného mena podľa § 10 Obchodného
zákonníka. Práve predmetným ustanovením zákonodarca mal v úmysle zamedziť takým obchodným
menám, ktoré by naznačovali príbuznosť s iným podnikateľom len z hľadiska podobnosti obchodného
mena, prípadne by vyvolali dojem podnikania v oblasti, ktorý daný subjekt nemá v predmete podnikania.
Nakoľko ustanovenie § 10 Obchodného zákonníka nevyžaduje stred obchodných spoločností na trhu a
naplnenie znakov niektorých so skutkových podstát nekalej súťaže, čo zdôrazňuje absolútnu ochranu
obchodného mena je použitie rovnakého dominantného prvku „W.“ v obchodnom mene žalovaného
aj s ohľadom na prekrývanie sa predmetu činnosti oboch subjektov, zásahom do práv k obchodnému
menu žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaný je povinný zabezpečiť
zmenu svojho obchodného mena tak, aby jeho obchodného meno neobsahovalo slovo „W.“ najneskôr
v lehote 30 dní a nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. žalovaný.
V odvolaní uviedol, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď skonštatoval, že došlo k
porušeniu práv k ochrannej známke a k porušeniu práv k obchodnému menu podľa § 10 Obchodného
zákonníka. Namietal, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre zameniteľnosť k ochrannej
známke a obchodného mena žalovaného z nasledovných dôvodov. Aj v prípade, že by sa malo
jednať o dominantný prvok obchodného mena z platnej judikatúry vyplýva, že použitie takéhoto
dominantného prvku môže spôsobiť vyvolanie nebezpečenstva zámeny len v prípade kumulatívneho
splnenia podmienok, že súťažitelia majú zapísanú v obchodnom registri tú istú právnu formu, to
isté sídlo a podnikajú v tom istom predmete činnosti. V tomto prípade je však sídlo a predmet
podnikania žalobcu a žalovaného rozdielne a nemožno z toho vyvodzovať vnímanie ekonomickej
závislosti podnikateľských subjektov priemerným spotrebiteľom. Ďalej uviedol, že aj keď súd oprel svoje
rozhodnutie o § 8 Zákona o ochranných známkach, z tohto ustanovenia je zrejmé, že nepostačuje
len samotná zhodnosť alebo podobnosť označenia s ochrannou známkou ale zároveň musí existovať
zhodnosť alebo zameniteľnosť tovarov alebo služieb dotknutých účastníkov. Uviedol, že žalovaný nikdy
neponúkal na trhu rovnaké alebo obdobné služby ako žalobca. Ďalej poukázal na znenie § 14 zákona
č. 506/2009 Z. z., že majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať
v obchodnom styku ich vlastné meno, priezvisko, obchodné meno alebo adresu, údaj týkajúce sa
druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, času výroby alebo iných vlastností
tovarov alebo služieb a označenie potrebné na určenie účelu tovarov, najmä ich príslušenstva alebo
náhradných dielov, alebo na určenie účelu služieb za predpokladu, že tretia osoba ich používa v
súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže. Poukázal na
skutočnosť, že súd sám skonštatoval, že žalovaný nepôsobí na trhu nekalosúťažne, a preto má za to,
že v zmysle uvedeného ustanovenia nie je daný dôvod k tomu, aby žalovaný nemohol používať svoje
obchodné meno v obchodnom styku pri označovaní svojej spoločnosti tak ako to robí. Ďalej namieta,
že nedochádza k porušovaniu práv k obchodnému menu v zmysle § 10 Obchodného zákonníka.
Podľa žaloby jediným tvrdením o zameniteľnosti a klamavosti zo strany žalobcu je to, že žalovaný
má zapísané v obchodnom registri podobné obchodné meno. Samotný zápis v obchodnom registri
podobného obchodného mena bez ďalších skutočností nemôže byť posudzovaný tak, že dochádza
automatický k zameniteľnosti a klamavosti obchodných mien i keď v znaleckom posudku znalkyňa
konštatovala zameniteľnosť obchodných mien, vôbec sa nezaoberala posúdením stretu žalobcu a
žalovaného v hospodárskej súťaži. Znalecký posudok vyznieva skôr ako subjektívny názor znalkyne na
zameniteľnosť a klamavosť obchodných mien bez relevantných skutočností. Znalkyňa len vychádzala
len zo znenia obchodných mien a zápisu v obchodnom registri, pričom zameniteľnosť a klamavosť u
spotrebiteľom žiadnym relevantným spôsobom neskúmala. Znalecký posudok nemôže byť založený
na subjektívnom názore znalkyne, ale na zistených relevantných skutočnostiach. Znalkyňa nevykonala
zisťovania na trhu samom medzi priemernými spotrebiteľmi nemôže posúdiť vnímanie priemerného
spotrebiteľa a konštatovať zameniteľnosť a klamavosť obchodných mien. Samotný zápis v obchodnom

registri podľa jeho názoru nemôže byť posudzovaní ako skutočnosť, z ktorej by mal priemerný spotrebiteľ
vnímať označenie ako zameniteľné, či klamlivé. Predovšetkým v danom momente priemerný spotrebiteľ
vníma celý zápis v obchodnom registri, pričom ak je v tomto prípade rozdielne sídlo spoločnosti, rôzni
spoločníci spoločnosti je zrejmé s prihliadnutím na rozumný úsudok, že v žiadnom prípade si tieto
dve spoločnosti priemerný spotrebiteľ nemôže zamieňať. V takomto prípade nedochádza k vnímaniu
obchodného mena alebo označenia, napr. na tovare v reklame a podobne, kde na subjekt, ako taký
vplýva výlučne predmetné označenie. Preto záver znalkyne o tom, že samotný zápis obchodných mien
žalobcu a žalovaného v obchodnom registri môže vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľoch alebo
predmete činnosti je neprávny a ničím nepodložený. Z uvedených dôvodov navrhol aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov
konania, vo výške zaplatených súdnych poplatkov a vo výške trov právneho zastúpenia.

Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že nie je možné použiť závery
odkazovej rozhodovacej praxe R 48/2001, pri posudzovaní daného prípadu nakoľko sa jedná o
rozhodnutie súdu skutkovo i právne v inom prípade ako je súčasný spor, ide o spor nekalosúťažný a
pojednáva o použití dominantnej časti obchodného mena, ktoré právom používa iný súťažiteľ, a ktoré
naplnilo znaky skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny, ako i parazitovania na povesti.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je podľa žalobcu vecne správne, nakoľko ním vyslovená úprava
pomerov medzi účastníkmi (povinnosť žalovaného vykonať zmenu obchodného mena) zodpovedá
žalobnému petitu a aplikovaným ustanovenia hmotného práva. Ďalej uviedol, že znalkyňa v znaleckom
posudku konštatovala zameniteľnosť obchodných mien účastníkov tohto súdneho konania. Zároveň
konštatovala že zápis týchto obchodných mien v obchodnom registri môže vzbudzovať klamlivú
predstavu o podnikateľoch alebo predmete ich činnosti. Z uvedeného znaleckého posúdenia v spojení
s ďalším vykonaným dokazovaním a právnym názorom odvolacieho súdu, dospel prvostupňový súd k
záveru, že konaním žalovaného dochádza k zásahu do obchodného mena žalobcu v zmysle § 10 ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka. Použitím totožného dominantného prvku žalobcu vzbudzuje žalovaný
klamlivú predstavu spotrebiteľov o ekonomickej prepojenosti žalobcu a žalovaného na trhu. Doplnkové
označenie „C.“ je natoľko všeobecným, že nemôže zamedziť mylnej predstave spotrebiteľa a prípadne
obchodných partnerov o prepojenosti daných subjektov. Ide o konanie v rozpore s ustanovením § 10
ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože v prípade narušenia radu žalobcu žalovaným, ktorý bez reálnych
ekonomických a personálnych prepojení so žalobcom, možno považovať konanie v rozpore s § 10
Obchodného zákonníka. Konanie žalovaného došlo k narušeniu radu obchodných mien, ktorý je tvorený
obchodným menom žalobcu a obchodným menom ďalšej právnickej osoby so spoločnosť majetkovou
účasťou, t. j. Equilibrium Plus s. r. o.. Takéto konanie je v rozpore s ustanovením § 10 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa
ust. § 221 ods. 1 O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia konanie zastavil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uloží žalovanému
povinnosť najneskôr v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
zabezpečiť zmenu svojho obchodného mena tak, aby jeho obchodné meno neobsahovalo slovo „W..“

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo proti žalovanému
právo na ochranu svojho obchodného mena podľa § 10 Obchodného zákonníka, ďalej právo k ochrannej
známke podľa § 8 ods. 2 písm. b/ a ods. 4 Zákona ochranných známok a právo na ochranu proti
nekalosúťažnému konaniu žalovaného podľa ustanovenia § 44 ods. 1 až 47 Obchodného zákonníka,
pričom prioritnú a dominantnú predstavuje rovina ochrany práv žalobcu k obchodnému menu. Súd
prvého stupňa v danom prípade po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu 41Cob 13/2013 zo dňa 30.
septembra 2013, pričom vyslovil záver, že v danej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom
sa nevysporiadal s existenciou zameniteľnosti obchodných mien žalobcu a žalovaného v náväznosti
na registráciu ich predmetu podnikania v obchodnom registri, ako aj v ochrannej známke žalobcu.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa riade neskúmal hľadiská vyplývajúce z ustanovení § 10 ods.
1 a § 10 ods. 2 Obchodného zákonníka, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Súd prvého
stupňa po doplňujúcom dokazovaní, ako aj po vyhodnotení znaleckého posudku vypracovaného pre
posúdenie zameniteľnosti obchodného mena žalobcu a žalovaného, dospel k záveru, že podstatná časť

ochrannej známky žalobcu obsahuje slovo „W.“, ktoré tvorí špecifický známkový rad charakterizujúci
jeho podnikanie okrem ochrannej známky „W.“ aj ochranná známka „W. P.“, čo dodáva, aj napriek
všeobecnosti pojmu „W.“ istú špecifickú charakteristiku podnikania žalobcu. Aj keď žalovaný používa
vo svojom označení okrem slova „W.“ doplnkové slovo „C.“ evokujúce v spotrebiteľskej verejnosti
predmet činnosti investovanie, vzhľadom na prekrývanie sa predmetov podnikania oboch účastníkov,
nie je dostatočne spôsobilé odlíšenia. Súd mal v konaní za preukázané, vzhľadom na predmety
podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného ku dňu rozhodovania slovo „C.“ nabáda spotrebiteľa
alebo iných súťažiteľov skôr na vytvorenie si mylného dojmu o vzájomnej ekonomickej prepojenosti
týchto subjektov. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že k porušeniu práv majiteľa ochrannej známky
postačuje hrozba zámeny. Ďalej uviedol, že vzhľadom na podmienky stanovené obchodným zákonníkom
v § 44 a nasl., súd mal za to, že nakoľko sa odporca nestretáva so žalobcom na relevantnom trhu, teda
nie sú naplnené znaky nekalej súťaže, avšak vzhľadom na domáhanie sa známkovej ochrany, ktorá je
širšia nevyžaduje sa stred súťažiteľov na rovnakom trhu a ani ďalšie podmienky taxatívne stanovené
generálnou klauzulou nekalej súťaže súd konštatuje, že aj keď majiteľ ochrannej známky sa nemôže
úspešne brániť podľa práva nekalej súťaže, nakoľko druhý podnikateľ pôsobí na vzdialenom trhu a
ich služby sa nestretávajú v konkurencii, tak aj napriek tomu majiteľ známky podľa Zákona ochrannej
známky môže zakázať používanie jeho ochrannej známky za podmienky, že súd dospel k záveru, že
medzi označeniami dochádza k zameniteľnosti. Pretože na žalobcovej ochrannej známke svedčí právo
prednosti pred zápisom označenia žalovaného ako obchodného mena dominantné slovné prvky „W.“ v
oboch označeniach sú totožné, súd mal za to, že z porovnávaných označení z celkového dojmu vyplýva
pravdepodobnosť zámeny, pričom treba zdôrazniť, že k obdobnému záveru došiel svojim znaleckým
posudkom aj znalec posudku č. 3/2014. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade
dochádza nie len k porušeniu známkového radu obchodným mien žalobcu, ale zásahom do obchodného
mena „W.“. Použitím totožného dominantného prvku žalobcu vzbudzuje žalovaný klamlivú predstavu
spotrebiteľov o ekonomickej prepojenosti žalobcu a žalovaného na trhu. Doplnkové označenie „C.“
je natoľko všeobecným, že nemôže zamedziť mylnej predstave spotrebiteľa a prípadne obchodných
partnerov o prepojenosti daných subjektov. Z uvedených dôvodov uložil žalovanému vykonať zmenu
obchodného mena do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka, zlúčenie je postup, pri ktorom na základe
zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom
imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva
právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez
likvidácie dochádza k zániku dvoch spoločností alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich
spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym
nástupcom zanikajúcich spoločností.

Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra žalovaného zistil, že žalovaný zanikol zlúčením, čím došlo
k univerzálnej sukcesii, a z toho dôvodu nebolo potrebné rozhodnúť o zmene žalovaného osobitným
uznesením, tak ako navrhoval žalobca, stačí skonštatovať jeho zmenu, tak ako postupoval v tomto
rozhodnutí odvolací súd.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 O. s. p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako
sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť
alebo či môže v ňom pokračovať.

Z právnej úpravy zakotvenej v ustanovení § 107 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že zákon zakladá
povinnosť pokračovať v konaní s určitým subjektom (právnym nástupcom účastníka). Tak ako už bolo
konštatované, ex lege je založené procesné nástupníctvo, ako dôsledok, tzv. univerzálnej sukcesie.

Súd z toho dôvodu nevydáva žiadne rozhodnutie o zmene v okruhu účastníkov.

Ďalej je potrebné ale uviesť, že zákonodarca umožnil súdu vybrať si procesný postup v závislosti od
povahy veci. Sám dosah univerzálnej sukcesie na občianske súdne konanie v okruhu relativizoval. Z
uvedeného preto vyplýva, že zastavenie konania prichádza do úvahy najmä tam, kde predmet konania
je hmotnoprávne viazaný na osobu účastníka konania a neprechádza na nástupcu. V danom prípade je
nepochybné, že právo z ochrannej známky neprešlo na právneho nástupcu žalovaného, a preto nie je
možné pokračovať v konaní s právnym nástupcom žalovaného.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa ust. § 221 ods. 1 O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia konanie zastavil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné