Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112219719
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112219719.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa: U. H., nar.

XX.XX.XXXX, občan SR, bytom M., Q. č. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so
sídlom v Trenčíne, J. Zemana č. 3141/101 proti odporcovi: U. H., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom
M., Q. č. XXX/XX, práv. zast. Mgr. Gabrielou Hlavinkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, 1.mája č.
174/13-3 o zaplatenie 10.000,-€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1.412,64€ do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku, k rukám Mgr. Gabriely Hlavinkovej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 10.000€ s úrokom
z omeškania 9% ročne od 13.07.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že medzi ním
a odporcom bola dňa 06.03.2012 uzatvorená dohoda o poskytnutí pôžičky v sume 10.000€, ktorú
navrhovateľ odporcovi poukázal jeho účet vedený v Tatra banke, a.s. dňa 06.03.2012. Odporca mal
dlh vrátiť do 3 mesiacov (do 06.06.2012) a keďže tak neurobil, navrhovateľ mu zaslal dňa 03.07.2012
predžalobnú výzvu, ktorú odporca nerešpektoval. Počas konania sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia, pretože sa dohodli na tom, že sa suma 10.000€ použije na konkrétnu rekonštrukciu, ktorú

odporca nevykonal a to rozvody elektriny, samostatné kúrenie a inžinierske siete.

OkresnýsúdTrenčínvydaldňa07.12.2012podč.k.14Ro/343/2012-39platobnýrozkaz,ktorýmodporcu
zaviazalnaúhradudlhuspríslušenstvom. Protiplatobnémurozkazupodalodporcavčasodpor,vktorom
namietal existenciu pôžičky.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť, lebo navrhovateľ si vymýšľa. Navrhovateľ potreboval vyplatiť bývalú
manželku z majetku po rozvode sumou cca 20.000,-€ a nemal peniaze, nikto mu nechcel požičať. Preto
si odporca na jeho naliehanie vzal úver v sume 30.000,-€ na kúpu a rekonštrukciu časti rodinného domu.
S navrhovateľom sa dohodli na odpredaji jeho podielu 1 na dome súp. č. XXX za 20.000,-€ a aby
nemusel odporca žiadať 2x o úver, kúpna cena sa navýši na sumu 30.000,-€ a z tejto čiastky 20.000,-
€ bude zaplatená kúpna cena a 10.000,-€ z úveru navrhovateľ odporcovi vráti a odporca ich následne
použije na rekonštrukciu domu. O žiadnej pôžičke nebola reč a odporca skutočne rekonštrukciu na

tomto dome vykonal. Odporca poprel, že by sa dohodli na tom, na aký konkrétny účel sa má suma
10.000,-€ použiť a nedohodli sa ani na podrobnom rozsahu rekonštrukcie domu.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočul svedkov N. A. a H. H., oboznámil spis
tunajšieho súdu 18C/99/2009, výpis z účtu navrhovateľa, predžalobnú výzvu, odpor proti platobnému
rozkazu, vyjadrenie odporcu k návrhu, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, vyjadrenie navrhovateľa k

odporu, kúpnu zmluvu a zistil nasledovnú skutkový stav veci :

Uznesením č. k. 18C/99/2009-60 zo dňa 19.10.2011, právoplatným dňa 25.10.2011 Okresný súd
Trenčín schválil súdny zmier, na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal vyplatiť titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bývalú manželku H. H. sumou 19.086,50€ od 19.04.2012.

Týmto rozhodnutím navrhovateľ nadobudol (okrem iného) do výlučného vlastníctva dom súp. č. XXX
postavený na parcele reg. „C“ č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX v k. ú. M. - A..

Dňa 28.02.2012 kúpnou zmluvou navrhovateľ previedol na odporcu podiel X na rodinnom dome súp.
č. XXX postavený na parcele reg. „C“ č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX v k. ú. M. - A. a X podiel na
parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXXmX a parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o

výmere XXmX za kúpnu cenu 30.000,-€. Za účelom kúpy a rekonštrukcie nehnuteľností odporca uzavrel
s Tatra bankou, a.s. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej mu veriteľ požičal 30.000,-
€. Táto suma bola v plnej výške uhradená navrhovateľovi a tento dňa 06.03.2012 poslal sumu 10.000,-
€ na účet na odporcu.

Navrhovateľ tvrdil, že peniaze v tejto výške, teda 10.000,-€ odporcovi požičal, s tým, že mu ich mal do 3
mesiacov vrátiť. Odporca toto poprel a tvrdil, že išlo o peniaze z úveru, ktoré nemali patriť navrhovateľovi
ale boli od počiatku určené na prerobenie kúpenej nehnuteľnosti bez dohodnutej bližšej špecifikácie a
skutočne dohodnutá kúpna cena za podiel 1 na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľa bola len
20.000,-€.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa§451ods.1,2Občianskehozákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V danom prípade nebolo sporné, že navrhovateľ získal z úveru na kúpu nehnuteľností v podiele 1
zapísanej na LV č. XXX v k. ú. M. - A., ktorý si vzal odporca z M. banky, a.s. sumu XX.XXX,-€ a z
tejto poslal dňa XX.XX.XXXX na účet odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 10.000,-€. Navrhovateľ
s odporcom vypovedali zhodne, že suma 10.000,-€ bola určená na prerobenie kúpenej nehnuteľnosti,

pričom odporca mal užívať jej vrchnú časť a navrhovateľ spodnú časť. Sporným medzi účastníkmi bolo,
či sa mala suma 10.000,-€ navrhovateľovi vrátiť a ak áno, na základe akých právnych skutočností.
Dôkazné bremeno na preukázanie existencie zmlúv konkrétneho obsahu zaťažuje navrhovateľa.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom). Pre uzavretie dohody o pôžičke

sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť
veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu
zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; a to buď bezhotovostným

spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Z vykonaného dokazovania vyplynula iba
tá skutočnosť, že navrhovateľ poslal odporcovi na účet 10.000€, avšak dohoda o pôžičke a jej vrátení
v termíne do 06.06.2012 nebola v konaní nijako preukázaná. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že
by sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil. Obsahom vzájomnej dohody podľa odporcubolo to, že kúpi podiel 1 na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľa za 20.000€, aby tento vyplatil
bývalú manželku po rozvode a zostatok 10.000€ z úveru sa použije na rekonštrukciu domu. Pokiaľ
navrhovateľ popieral obsah takejto dohody a tvrdil, že sa dohodli na konkrétnom rozsahu rekonštrukcie

a táto sa nevykonala, dôkazné bremeno na obsah takejto dohody zaťažuje znova navrhovateľa.

V danom prípade však pri dohodách medzi účastníkmi nebola prítomná žiadna tretia osoba. Svedkovia,
ktorých súd na návrhy účastníkov vypočul, sa zmluvných dojednaní medzi účastníkmi nezúčastnili.
Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepodarilo sa mu preukázať

existenciu dohôd medzi ním a odporcom takého obsahu, na základe ktorej by vyplynula odporcovi
povinnosť navrhovateľovi sumu 10.000€ vrátiť či už titulom pôžičky alebo dohodnutých a nevykonaných
investícií. Ide totiž len o tvrdenie proti tvrdeniu. Pokiaľ v konaní nebola preukázaná dohoda o vykonaní
investícii v presne špecifikovanom rozsahu, bolo by nehospodárne a nadbytočné v tomto konaní
dokazovať skutočný rozsah odporcom vykonaných investícií do domu. Z týchto dôvodov súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. Úspešnému odporcovi priznal
náhradu trov konania, spočívajúcu v súdnom poplatku za návrh 300,-€ a v trovách právneho zastúpenia,
za 4 úkony právnej pomoci po 270,54€/úkon (príprava a prevzatie veci dňa 03.01.2013, podanie odporu
dňa 10.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 25.03.2015 a 13.05.2015) a 4x režijný paušál po 7,63€

podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/,b/, od 01.07.2013 podľa § 13a ods.1 písm. d/ § 16 ods.3 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhl.
č. 184/2013 Z. z.. Odporca si uplatnil trovy len vo výške 1.412,64€, ktoré bude navrhovateľ povinný
zaplatiť k rukám advokáta odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.