Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. júl 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209037
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616209037.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Denisa Hiščáková, v právnej veci mal. R. G., O..

XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, Detašované pracovisko Gelnica, dieťa matky B. G., O.. X.X.XXXX, V. Š. Č..
XXX, Z..Č.. Š.E. XXX a otca Z. E., O.. XX.X.XXXX, V. Š. Č.. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností
k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e sa mal. R. G., O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na
výživu mal. R. G. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima

na neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.8.2016, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k
rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 3.6.2016 doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.6.2016 domáhala,
aby súd zveril mal. R. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu
maloletého sumou 50 eur mesačne od 1.5.2016. V priebehu konania upravila výšku požadovaného
výživného, ako aj počiatok jeho priznania tak, že žiadala zaviazať otca povinnosťou prispievať na výžinu

maloletého sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od 1.8.2016, vždy
k 25. dňu v mesiaci k jej rukám.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa žili asi desať rokov v družobnom
pomere. Pre nezhody v spolužití navrhovateľka v máji 2016 opustila spoločnú domácnosť aj s maloletým
R. a mal. P., ktorá pochádza z jej predošlého vzťahu. Odporca syna navštevuje, v máji mu zakúpil mlieko,
ale na výživu syna jej finančne neprispieva.

3. Súd predvolal na pojednávanie rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletých detí. Celkovo
prebehli v konaní dve pojednávania, pričom na prvé sa nedostavila matka a na druhé sa nedostavil otec.
Prisplnenízákonnýchpodmienoksúdvykonalpojednávanievneprítomnostimatkyresp.vneprítomnosti
otca a napokon aj v neprítomnosti otca vo veci rozhodol.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, vyjadrením poverenej zamestnankyne kolízneho

opatrovníka a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

5. Matka vo svojej výpovediach uviedla, že toho času býva u svojej mamy v dome kde sú zabezpečené
všetky podmienky pre dieťa. Jej mesačný príjem je vo výške 250 eur a pozostáva z rodičovskéhopríspevku, prídavkov na dve deti a príspevku na bývanie. V jej príjme je zahrnutá aj časť dávky, ktorá
patrí otcovi dieťaťa. Zo svojho príjmu matky uhrádza náklady na bývanie v nájomnom byte vo výške 50
eur mesačne nájom a 36 eur mesačne elektrinu. Byt teraz užíva otec dieťaťa. Má ešte jednu vyživovaciu

povinnosť k dcére, na ktorú má jej otec určené výživné v sume 23 eur, ktoré však platí nepravidelne. O
syna sa jeho otec zaujíma, prispieva mu takou formou, že mu kupuje mlieko a tiež nejaké veci osobnej
potreby ako oblečenie. Matke prispieva aj na úhradu mimoriadnych nákladov v súvislosti so zdravotným
stavom syna, keď musia ísť na pohotovosť a zakúpiť mu lieky. Ohľadne príjmu otca dieťaťa uviedla, že
tento je iba príležitostný, ide o fušky, ktoré sú asi 3 až 4 krát v mesiace, pričom na každej si otec zarobí

asi 15 až 20 eur. To je aj dôvod prečo žiada iba minimálne výživné. Na otázku ako doteraz otec prispel
na výživu dieťaťa uviedla, že tak ako vedel, zakupoval mlieko a oblečenie, preto žiada výživné až od
1.8.2016. Ohľadne výdavkov, ktoré má matka na syna uviedla, že tieto sú na lieky mesačne vo výške
45 eur a na plienky 25 eur. Inak má na syna iba bežné výdavky.

6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí so zverením syna do starostlivosti matky. Nesúhlasil

s pôvodne navrhovanou výškou výživného v sume 50 eur mesačne z dôvodu, že je bez príjmu. Je
posudzovaný spoločne s matkou dieťaťa, avšak všetky dávky poberá matka a jemu z nich nič nedáva.
Privyrába si tak, že chodí na fušky, naposledy bol týždeň pred svojou výpoveďou a zarobil tak 20 eur.
Momentálne nemá vo výhľade žiadnu fušku. Uviedol, že býva v nájomnom byte kde je zmluva na matku
dieťaťa. Matka aj hradí náklady na bývanie a to z dávok, ktoré ona poberá. Matka však má kľúče od

bytu a chodí tam okúpať deti, pričom asi raz až dvakrát za týždeň tam aj prespí. Je pravda, že výživné
na dieťa matke nedáva, avšak peniaze, ktoré má jej vždy dá, dá jej aj na stravu dieťaťa, na lieky a sám
synovi kúpi aj nejaké veci. Predložil doklad o tom, že 18.6.2016 mu kúpil mlieko v hodnote 15,35 eur. O
zdravotných problémoch syna vie, mesačne s matkou minú na lieky pre syna asi 20 eur.

7. Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne navrhol, aby súd zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal minimálnym zákonným výživným od 1.8.2016.

8. Z rodného listu maloletého R. vyplynulo, že jeho rodičmi sú matka B. G., O.. X.X.XXXX a otec Z. E.,
O.. XX.X.XXXX, teda rodičia účastní na tomto konaní.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica z prešetrenia
pomerov u maloletého dieťaťa vyplynulo, že jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Matka spolu s
maloletým a mal. dcérou, ktorú má z predchádzajúceho vzťahu býva v rodinnom dome spolu so svojou
matkou, ktorá je invalidná dôchodkyňa. V dome je zavedený elektrický prúd, vodu nosia zo studne. V

domácnosti bol poriadok, hygiena je na dobrej úrovni. Maloletý je v celodennej starostlivosti matky. Má
zdravotné problémy, má podstúpiť operáciu obličky a tiež bol už operovaný na srdce. Otec po odchode
matky zo spoločnej domácnosti ostal bývať v nájomnom byte, kde náklady uhrádza matka dieťaťa spolu
vo výške 86 eur. Je nezamestnaný, na výživu syna neprispieva.

10. Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves matka poberá prídavky na
deti vo výške 47,04 eura mesačne a rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne. Od 1.9.2012
je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi. Otec je v evidencii nezamestnaných od 18.6.2010 doposiaľ.
Je v okruhu spoločne posudzovaných osôb pri poberaní rodičovského príspevku a pomoci v hmotnej
núdzi, ktoré si uplatnila matka dieťaťa.

11.Podľa§36 ods.lZákonaorodine, rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12.Podľa§24 ods.1Zákonaorodine, vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnejstarostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

23. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo

sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 eura na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.

27. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov, že rodičia dieťaťa toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov

tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o dieťa riadne stará, vo výkone tejto
jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj na
vyjadrenie otca, ktorý s týmto rozhodnutím súhlasil, súd zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti
matky.

28. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch

rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou

na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb

maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

29. Matka je toho času poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti. V prípade otca bolo
preukázané, že tento je nezamestnaný, v rámci sociálneho systému riešený doposiaľ spoločne s matkou
dieťaťa. Príležitostne si privyrába, avšak podľa jeho tvrdenia, ktoré podporila aj matka dieťaťa si vie takto
mesačne privyrobiť sumu okolo 100 eur.

30. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletý je toho času v osobnej starostlivosti matky a tiež berúc do úvahy, že u otca nebola zistená
žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť a ani žiaden oficiálny príjem, ustálil súd výšku súčasného výživného
zo strany otca na maloletého syna na sumu minimálneho zákonného výživného, čo v súčasnej dobe

predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne.

31. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 1.8.2016 v súlade s návrhom matky, pretože táto
potvrdila, že otec doteraz poskytoval výživu dieťaťu v rámci jeho možnosti formou zakupovania mlieka a
ošatenia. Zaostalé výživné preto otcovi nevzniklo. Splatnosť výživného bola určená do 25. dňa v mesiaci

vopred s prihliadnutím na termín výplaty sociálnych dávok, ktorých otec je a pravdepodobne naďalej
bude poberateľom.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.