Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/55/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915010176

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915010176.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudcom JUDr. Ladislavom Bujňákom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 3. 5. 2016 v Trebišove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. Z. Q. A. T. L., G.. XX. XX. XXXX Z. C. R., E. K.
A., O. J. XX/XX, E..Č.. vo výkone trestu

v ÚVTOS Košice - Šaca,

j e v i n n ý , ž e

- bez udania vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 23. 12. 2013 sp. zn. 5T/181/2013, právoplatným 18. 3. 2014,
pričom dňa 24. 10. 2014 osobne prevzal poštou výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody,
čo mal vykonať najneskoršie v priebehu dňa 7. 11. 2014, kde však túto výzvu nerešpektoval a o odklad

výkonu trestu nepožiadal, a do výkonu trestu odňatia slobody bol dodaný až dňa 9. 1. 2015 policajtmi
z OO PZ Kráľovský Chlmec,

teda

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody

v lehote stanovenej súdom,

čím spáchal

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to m u u k l a d á :

Podľa § 348 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, 38 ods. 2, § 54 Trestného zákona trest
povinnej práce vo výmere 250 (dvestopäťdesiat) hodín.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 10. 4. 2015 na tunajší súd obžalobu na obvineného
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Samosudca vydal dňa 10. 9. 2015 vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného v
zmysle podanej obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto trestnému rozkazu
podal v zákonnej lehote obvinený prostredníctvom svojho obhajcu odpor, kde navrhol, aby bolo vo
veci nariadené hlavné pojednávanie. Obhajca v podanom odpore zároveň uviedol, že obvinený bol

medzičasomprepustenýzvýkonutrestuodňatiaslobodyamalbysazdržiavaťnaadresesvojhotrvalého
pobytu.

Z uvedeného dôvodu súd zrušil ustanovenie obhajcu JUDr. Tomáša Jánošíka, nakoľko pominul dôvod
povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, nakoľko obvinený bol prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 2. 2. 2016, avšak obžalovaný sa na uvedené hlavné
pojednávanie nedostavil, pričom sa mu nepodarilo doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie s tým,
že táto zásielka nebola prevzatá v uvedenej lehote. Z uvedeného dôvodu bolo hlavné pojednávanie
odročené na neurčito a vo veci bol dňa 9. 2. 2016 vydaný príkaz na zatknutie obžalovaného.

Obžalovaný bol zatknutý dňa 23. 2. 2016 a následne bol predvedený pred samosudcu a v rámci výsluchu
uviedol, že sa v žiadnom prípade nevyhýba trestnému stíhaniu a zdržiava sa na adrese A., O. J. XX/XX,
kde býva so svojim otcom a bratom a žiadnu zásielku do vlastných rúk nedostal. Dodal, že pracuje na
aktivačných prácach v obci A. a je možné, že jeho brat, resp. otec, v čase keď poštárka doručuje poštu,

buď tieto zásielky, resp. oznámenia o uložení zásielok prebrali, a o tejto skutočnosti ho neinformovali.
Uviedol, že ak by mal vedomosť o tom, že sa má dostaviť na súd, určite by sa dostavil. Nakoľko
samosudca dospel k záveru, že nebol zistený dôvod väzby, určil termín hlavného pojednávania na
deň 3. 5. 2016 s tým, že obžalovaný vzal termín hlavného pojednávania na vedomie a predvolanie na
toto hlavné pojednávanie mu bolo doručené bezprostredne po jeho výsluchu. Z uvedeného dôvodu bol

príkazom podľa § 73 ods. 7 Trestného poriadku prepustený zatknutý obžalovaný na slobodu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 3. 5. 2016 obžalovaný uviedol, že trvá na podanom odpore v celom
rozsahu a následne prokurátor konštatoval, že nemieni uzavrieť s obžalovaným dohodu o vine a treste
a následne predniesol obžalobu.

Súd poučil obžalovaného o jeho práve v zmysle § 257 Trestného poriadku a umožnil mu učiniť jedno z
vyhlásení, či sa cíti byť vinný, nevinný alebo nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom
obžalovaný prehlásil, že sa cíti byť vinným zo skutku uvedeného v obžalobe v celom rozsahu. Následne
kladne odpovedal na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a

keďže prokurátor navrhol prijať toto vyhlásenie obžalovaného, samosudca uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom priznal spáchanie skutku sa nevykoná a
následne vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, prípadne ochranného opatrenia. Preto ďalšie
dokazovanie súd zameral na osobu obžalovaného a prečítal a oboznámil podstatný obsah spisového
materiálu.

Z charakteristiky Obce A. bolo zistené, že obžalovaný má trvalý pobyt v tejto obci a býva u rodičov, avšak
na uvedenej adrese sa málo zdržiava a jeho bližší pobyt im nie je známy. O jeho zamestnaní, životných
a majetkových pomeroch nemá obec žiadne správy.

Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca bolo konštatované, že obžalovaný
je maďarskej národnosti, je rozvedený, otec dvoch dospelých detí, pôvodným povolaním mechanik -
opravár poľnohospodárskych strojov. Počas výkonu trestu sa kontaktoval s rodinou formou sporadickej
korešpondencie. Nastúpil do výkonu trestu zo slobody dňa 9. 1. 2015 do ÚVTOS Košice a na ďalší
výkon trestu bol umiestnený do ÚVTOS Košice - Šaca dňa 20. 1. 2015. V rámci vnútornej diferenciácie

bol zaradený do diferenciačnej skupiny B. Správanie odsúdeného v ústave bolo na požadovanej
úrovni. V interpersonálnych vzťahoch bol obžalovaný nekonfliktný, k personálu sa správal slušne,
autority rešpektoval. V hierarchii odsúdených bol bezvýznamný. Patril medzi priemerných odsúdených
a na oddelení nevykonával žiadnu funkciu. Pracovne zaradený nebol, na oddiele vykonával rajóny.Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený, ani potrestaný. Záverom ÚVTOS konštatuje, že výkon trestu u
obžalovaného má protektívnu funkciu spoločnosti.

Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát trestaný za
rôznorodú trestnú činnosť a v jednom prípade bol taktiež odsúdený za totožný trestný čin, teda za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, konkrétne trestným
rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 23. 12. 2013, sp. zn. 5T/181/2013, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia.

NáslednebolodsúdenýtaktiežOkresnýmsúdomMichalovcezodňa3.3.2014,sp.zn.0T/38/2014,ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 3. 3. 2014, kde mu bol za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
uložený trest povinnej práce v trvaní 260 hodín a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu na dobu 6 rokov, pričom tento trest povinnej práce v celom rozsahu vykonal.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie výkonu, súd postupoval v zmysle

§ 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, charakter trestnej činnosti, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd
vzal do úvahy taktiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom na strane poľahčujúcich bola zistená
okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda, že ku skutku sa obžalovaný úprimne priznal a
tento úprimne oľutoval a na strane priťažujúcich okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda,

že už bol v minulosti odsúdený, takže z uvedeného vyplýva, že trestná sadzba za daný trestný čin sa v
dôsledku rovnovážneho pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nemení, zostáva v rozpätí 0 až
2 roky. Pri ukladaní trestu súd prihliadol taktiež na skutočnosti uvádzané obžalovaným v rámci hlavného
pojednávania, resp. záverečnej reči, kedy uviedol, že úprimne svojho konania ľutuje a dodal, že žije
so svojim otcom a bratom a taktiež pravidelne navštevuje svoju matku, ktorá je v domove dôchodcov

a poskytuje jej potrebnú starostlivosť. Doplnil, že sa snaží zaradiť do normálneho života, pracuje na
aktivačných prácach v obci A., snaží sa privyrobiť si rôznymi brigádami, nakoľko je pracovitým človekom.
Uviedol, že pravidelne navštevuje taktiež psychologičku, nakoľko v minulosti mal problémy s alkoholom,
no s tým je už v súčasnosti koniec a alkohol nekonzumuje.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade pre nápravu
páchateľa, ako aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie prichádza do úvahy uloženie
primeraného trestu povinnej práce, najmä s prihliadnutím na osobné a rodinné pomery obžalovaného,
ktorý v súčasnosti preukazuje, že je schopný viesť riadny život a má snahu pracovať, aby si tak mohol
plniť pravidelne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Súd vzal do úvahy taktiež

skutočnosť, že obžalovaný sa stará o svojich rodičov, najmä o jeho chorú matku, ktorá je v domove
dôchodcov a pravidelne ju navštevuje z dôvodu poskytovania potrebnej starostlivosti.

S ohľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že je na mieste uloženie trestu povinnej práce a preto mu
podľa § 54 Trestného zákona uložil trest povinnej práce vo výmere 250 hodín.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia ako aj odôvodnenie, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.