Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208805
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814208805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátuJUDr.EliškyWagshalovejaJUDr.EvyŠofrankovejvprávnejvecistarostlivostisúduomaloletých,
mal. Q. A., nar. XX. XX. XXXX a mal. X. A., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom pri matke, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, odd. sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately,
Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: W. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S.
XXX, prechodne XX O. drive, M., E., E A. S., zastúpenej advokátom: JUDr. Daniela Knežová Letná 40,
Košice, za účasti otca: Y.. B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní

otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/173/2014-398 zo dňa 04.02.2016 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.

II. Odmieta sa odvolanie matky.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je zmena rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/53/2010

zo dňa 28.07.2010 vo výroku o výživnom pre mal. Q. a X. A., zvýšenie výživného zo strany otca. Matka
navrhla zvýšiť výživné na maloleté deti od 01. 10. 2014 na mal. Q. vo výške 400 eur mesačne, z toho
na tvorbu úspor na osobitný vkladový účet 100 eur a 300 eur mesačne k rukám matky a na mal. X. vo
výške 350 eur mesačne, z toho na tvorbu úspor na osobitný vkladový účet sumu 100 eur a 250 eur
mesačne k rukám matky.

2. Otec vo svojej vo svojej procesnej obrane uvádzal, že so zvýšením výživného nesúhlasí, poukazoval

na to, že požadované výživné je vyššie ako jeho príjmy s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom sp. zn. 8P/173/2014-398 zo dňa 04.02.2016 rozhodol
tak, že:

„Mení sa výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 3C/53/2010 zo dňa 28. 07. 2010
a to tak, že sa zvyšuje výživné za obdobie od 01. 10. 2014 do 31. 12. 2014 na mal. Q. A., nar. XX. XX.
XXXX zo sumy 50,- Eur na sumu 70,- Eur a na mal. X.D., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 50,- Eur na
sumu 60,- Eur a za obdobie od 01. 01. 2015 do budúcna na mal. Q.D., nar. XX. XX. XXXX zo sumy70,- Eur na sumu 90,- Eur a na mal. X., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 60,- Eur na sumu 70,- Eur, ktoré
výživné je otec povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 01. 10. 2014 do 31. 01. 2016 na mal. Q.u A. sume 580,- Eur a na mal.
X.D. v sume 290,- Eur súd povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach
po 20,- Eur, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrhy matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania“.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 3C/53/2010 bolo manželstvo rodičov maloletých detí
rozvedené a maloleté deti Q. a X. boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená

vyživovacia povinnosť na maloleté dcéry po 50 eur mesačne na každú z nich. Styk otca s maloletými
dcérami na čas po rozvode bol upravený v čase školských prázdnin nepretržite každoročne od 01.08 do
21.08., a to tak, že si otec pred začiatkom styku vyzdvihne maloleté deti pred bytom matky a po ukončení
styku odovzdá maloleté deti matke pred jej bytom. Zo správy zamestnávateľa otca Východoslovenskej
vodárenskej spoločnosti, a.s., súd zistil, že otec je v tejto spoločnosti zamestnaný od 01.09.1988 na dobu

neurčitú ako stavebný strojník. V období od januára 2014 do januára 2015 vrátane otcov čistý príjem
predstavoval sumu 583,13 eur (v uvedenom príjme otca je zahrnuté aj ošetrovné vyplatené v 08/2014
vo výške 442,83 eur a náhrada príjmu pri dočasnej PN vyplatené za 01/2014 v sume 142,86 eur).

3. Podľa listinných dokladov doložených matkou jej príjem za mesiac 10/2014 predstavoval 1.541,72

libier a za 11/2014 sumu 1.142,57 libier. Matka je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom
vypočítaným za obdobie od augusta do novembra 2015 vo výške 1.076,57 libier a bola jej vyplatená
od štátu jednorazová platba ako príspevok ku mzde vo výške 21,27 libier dňa 18. 09. 2015 a následne
týždenne do apríla 2016 je jej vyplácaný tento príspevok v sume 19,97 libier týždenne.

4. Ďalej mal za preukázané, že otec je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a to orná pôda, trvalé
trávne porasty, lesné pozemky a výlučným vlastníkom rodinného domu s. č. 286, záhrad a zastavaných
plôch a nádvoria v obci Bystré.

5. Za zistené mal aj náklady súvisiace s výživou maloletých dcér, ide o výdaje na stravu, odevy, obuv,

záujmy,mobil,cestovné,kozmetika,liekyavýlety,nákladysúvisiacesoškolskýmiaštudijnýmipotrebami

6. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

7. Prijal právny záver na zistený skutkový stav, že nastala taká podstatná zmena pomerov na strane

maloletých detí, ako aj rodičov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Od ostatnej úpravy vyživovacej
povinnosti otca v rozvodovom konaní rodičov v júli 2010 ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného
uplynula doba viac ako štyri roky. Maloleté deti už v čase rozvodového konania žili s matkou vo A.
S. a navštevovali tam školy. Od roku 2010 sa zvýšili odôvodnené potreby maloletých primerane ich
veku, vzrástli aj náklady na plnenie školských povinností a stúpli aj ich finančné požiadavky pokiaľ ide

o mimoškolskú záujmovú činnosť, na kultúrne či športové vyžitie.

8. Súd prvej inštancie zvýšil výživné počnúc mesiacom október 2014, u maloletej Q. zo sumy 50 eur na
čiastku 70 eur a u maloletej Anety zo sumy 50 eur na sumu 60 eur a od 01. 01. 2015 na maloletú Q. na
sumu 90 eur a na maloletú X. na čiastku 70 eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

9. Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2014 do 31.01.2016, pozostávajúce z neuhradeného zvýšeného
výživného na maloletú Q. v sume 580 eur (3 mesiace v roku 2014 po 20 eur, 12 mesiacov v roku 2015 po
40 eur a jeden mesiac v roku 2016 po 40 eur) a na maloletú X. v sume 290 eur (3 mesiace v roku 2014 x
10 eur, 12 mesiacov v roku 2015 x 20 eur a jeden mesiac v roku 2016 po 20 eur), súd uložil otcovi zaplatiť

spolu s bežných výživným v mesačných splátkach po 20 eur pod následkom straty výhody splátok.

10. O trovách konania rozhodol podľa 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.III. Obsah odvolania otca

1. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a zvýšil výživné za obdobie od 1. januára 2016 na maloletú Q. na sumu 90,- Eur a maloletú X.
na sumu 70,- eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

2. V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne preskúmal oprávnené výdavky
maloletých detí, príjem matky a jej priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Poukazuje na to, že

matka dokladovala vo väčšej miere celoročne náklady na životné potreby nielen maloletých detí, ale
najmäsvojichnákladovanákladovvdomácnosti,čižeajpriateľa.Doložiladokladyonákupeznačkového
parfému, značkového oblečenia, ktoré považuje za nadštandard. Výška príjmu matky bola zistená 1000
až 1500 libier, kde neboli započítané aj benefity, ktoré poberá mesačne. Príjem priateľa dokladovala tiež
len čiastočne a na konci uvádza, že on nepracuje, má alergie. Matka si s priateľom v roku 2015 zakúpili
nové auto, čo tiež dokazuje o jej dobrej finančnej situácii a vysokom životnom štýle. Deti si žijú veľmi

dobre, z čoho sa teší, ale jeho životná úroveň je nižšia. Súhlasí s časťou rozhodnutia súdu o zvýšení
výživného pre mal Q. na 90,- Eur a X. 70,- mesačne. V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd
nerelevantne zhodnotil výšku zárobku za rok 2014 až 2015 podľa mzdových listov, pretože mesačný
príjem sa zvýšil v priemere o 30,- Eur za 4 roky, čo je reálne, no za obdobie jedného roka mu vypočítal
zvýšenie príjmov 65,- Eur, ale toto zvýšenie bolo jednorázovo a v budúcnosti mu ich zamestnávateľ

nemusí poskytnúť. Príjem sa skladá z pevnej hodinovej mzdy a pohyblivej časti odmeny za nadčas
v prípade havarijného stavu, preto príjem nie je mesačne pravidelne rovnaký a pohybuje sa od cca
370,- do 600,- Eur. K bežnému príjmu mu zamestnávateľ schvaľuje koncoročné odmeny, a to v prípade
dobrého hospodárenia v predošlom roku. Koncoročné odmeny, ako aj polročné odmeny, sú podmienené
splnením dohodnutých a krátkodobých úloh a splnenia ďalších podmienok. Poukazuje na to, že nebude

schopný vytvoriť ani len minimálnu úsporu financií, ktoré potrebuje na čas samotných prázdnin, keď sú
deti s ním a chcú relaxovať, odpočinúť si od školy, navštevovať kúpaliská, výlety, kupuje im oblečenie
a podobne, čo je finančne náročné. Podľa jeho názoru rozhodnutie ho uvádza do rizika neschopnosti
platiť výživné.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
s výnimkou zamietnutia návrhu matky v prevyšujúcej časti.

2. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2

zákona č. 160/2015 Z.z.). Súd svoje rozhodnutie o zvýšení výživného zo strany otca odôvodnil tým,
že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí spočívajúcej v náraste nevyhnutných výdajov
potrebných na ich výživu. Na strane maloletých detí konštatoval zmenu spočívajúcu vo veku tým, že
sú staršie deti, zvýšili sa ich náklady na plnenie školských povinností, mimoškolských aktivít. K zmene
pomerov na strane otca konštatoval, že jeho príjem vzrástol v roku 2014 o 30,- Eur a v roku 20015 o

sumu 65,- Eur mesačne.

3. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78
ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo

veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej).
Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 163
O.s.p.). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok,
alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku aďalšie trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti
určenej súdom, alebo plnenie dohody. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“. Hmotnoprávna podmienka
zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005

Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je
zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti,
keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase

vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na
zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti
na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom.

4. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre

určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či
došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia
o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali
zmenu výživného.

5. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

6. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

7. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané

telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

9. Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Výška výživného na maloleté deti zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca

a odôvodneným potrebám maloletých detí.

10. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Súd prvej inštancie správne pri skúmaní a hodnotení
možností, schopností a majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že otec ako povinný rodič

dosahuje príjem od svojho zamestnávateľa , pričom v roku 2014 mierne vzrástol jeho príjem a v roku
2015 sa zvýšil o sumu 65 eur mesačne, čomu zodpovedá aj zvýšenie výživného od roku 2014 od
01.10.2014

11. Otec v podanom odvolaní namieta, že nesprávne súd vychádzal zo zvýšenia jeho príjmu až o sumu

65,- Eur mesačne v roku 2015, keďže jeho príjem sa skladá aj z pohyblivej časti odmeny a príjem nie
je rovnaký. Súd prvej inštancie však pri posúdení možnosti otca vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval
v rozhodnom období zo všetkých dôkazov vzťahujúcich sa k zisteniu jeho príjmu aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že k dohodnutej a teda pevnej mzde je skutočná výška príjmu závislá aj od počtu
odpracovaných hodín v rámci dohodnutého úväzku a nad tento rámec môže poskytovať zamestnávateľ

výkonnostné odmeny a iné mzdové odmeny podľa kolektívnej zmluvy.

12. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby
obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobeletných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale
všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za
dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.

V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda
zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa

dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62
ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,
u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a
potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých
detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,

schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí.

13. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u maloletých detí došlo k
podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým s
ich fyzickým vývojom, nástupom do vyšších ročníkov, zdravotným stavom, s potrebami súvisiacimi s ich

záujmami športovými, kultúrnymi, tak, ako správne skonštatoval i súd prvej inštancie.

14. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal.
dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované.

15. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Súd správne prihliadol na to, že matka maloletých detí sa osobne o maloleté deti
stará, zabezpečuje im bývanie, stará sa o spoločnú domácnosť, finančne zabezpečuje ich materiálne
potreby.

16. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok
materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a
schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú
prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií

uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.

17. Správny bol postup súdu prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav a právny záver o
preukázateľnej zmene pomerov, ktorá spôsobuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti tak o nej
rozhodol .

18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca, že matka má iné príjmy a jej finančná situácia je vyššia ako
jeho, tak maloleté deti sa podieľajú na životnej úrovni matky, ktorá pracuje a zabezpečuje aj finančne
potreby oboch maloletých detí.

19. Prvostupňový súd umožnil otcovi zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach. Pri takto stanovenej
možnosti prihliadol súd na možnosti, schopnosti majetkové a osobné pomery povinného rodiča.
Neohrozí to výživu otca, plnenie nevyhnutných výdajov.

20. Odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd

napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 57 zákona
č. 161/ 2015 Z. z Civilný mimosporový poriadok , podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje len na

návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný.

22. Odvolací súd postupom podľa § 386 ods. 1 CSP odmietol odvolanie matky . Matka podala dňa
16.03.2016 podanie označené ako „Vyjadrenie k odvolaniu otca proti Rozsudku 8P173/2014“. Odvolacísúd vychádzal z obsahu podania, ktoré posúdil ako odvolanie, keďže obsahuje konkrétny návrh na
zmenu napadnutého rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie prevzala právna zástupkyňa matky
09.02.2016 a odvolanie bolo doručené súdu prvej inštancie 16.03.2016 a bolo podané na poštovú

prepravu 15.03.2016. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania
uplynula matke 24.02.2016, ktorý pripadol na stredu. Odvolanie bolo podané 15.03.2016. So zreteľom
na uvedené odvolanie bolo podané oneskorene. Písomné vyhotovenie rozsudku doručené matke
obsahuje správne poučenie o tom, že proti rozsudku je odvolanie prípustné, ktoré možno podať v lehote

15 dní odo dňa jeho doručenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).