Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204021
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616204021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky

T. E., Z.. XX. XX. XXXX, bytom X. O.P. XXX/X, E. F., právne zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou,
advokátkou so sídlom Tranovského 1, Liptovský Mikuláš, proti odporcovi F. E., Z.. XX. XX. XXXX, bytom
Z.Ž. B. XX, F., právne zastúpeného JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so sídlom Vranovská
517/9, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumu 20,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 01. 06. 2016 do 01. 06. 2017. Zročný príspevok
za mesiac jún 2016 súd povoľuje odporcovi splácať v štyroch mesačných splátkach po 5,- eur spolu s

bežným príspevkom, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie
právoplatné s tým, že v prípade nezaplatenia čo aj len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok
dlhu.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu 01. 06. 2016 sa navrhovateľka domáhala

príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 50,- eur mesačne. Manželstvo s odporcom bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 06. 2015, sp. zn. 10P/20/2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 07. 2015, s tým, že do osobnej starostlivosti navrhovateľky súd
zveril maloleté deti, pričom odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. sumou
70,- eur a maloletej Z. vo výške 50,- eur. Navrhovateľka potvrdila, že odporca si svoju vyživovaciu
povinnosť plní riadne a včas. Po rozvode manželstva sa navrhovateľka spolu s deťmi presťahovala k
svojim rodičom. Dcéra Z., ktorá má detskú mozgovú obrnu a je v súčasnej dobe žiačkou siedmeho

ročníka, vyžaduje sústavnú starostlivosť, s čím súvisia aj zvýšené náklady. Navrhovateľkin príjem
pozostáva z peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 244,59 eur mesačne, peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur za mesiac, peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške
33,09 eur, príspevku na zdravotný stav malej Z. vyplácaný neziskovou organizáciou Dobrý anjel, n.
o., vo výške 130,- eur mesačne, rodinných prídavkov vo výške po 23,52 eur na obidve deti a súdom

priznaného výživné na deti. Pravidelné mesačné výdavky predstavujú výdavky na domácnosť vo výške
150,- eur, povinné zmluvné poistenie motorového vozidla vo výške 120,- eur ročne, výdavku na stravu
navrhovateľky a maloletých detí 150,- eur mesačne, sna stravu v školskom zariadení 22,- eur mesačne,
na školské potreby 4,50 eur mesačne, na hygienické potreby, oblečenie a obuv vo výške 40,- eurmesačne, výdavky na lieky vo výške 30,- eur, pohonné hmoty do motorového vozidla vo výške od 60,-
do 70,- eur, mobilné telefóny a internet vo výške 45,- eur mesačne, splátka úveru prijatého matkou
navrhovateľky vo výške 80,- eur mesačne a splátka úveru X. Q. Q., a. s., vo výške 109,- eur mesačne.

Okrem toho platí navrhovateľka miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo
výške 61,07 eur ročne a podiel na dani z nehnuteľností a podiel na poistení nehnuteľností vo výške
38,- eur. Navrhovateľka z dôvodu zdravotného stavu dcéry, pre jej časté ochorenia a s tým súvisiaceho
vymeškávania zo školského procesu, je nútená venovať sa jej osobnej starostlivosti vo zvýšenej miere.
Z tohto dôvodu nemá možnosť zamestnať sa, a to ani na kratší pracovný úväzok. Navrhovateľka tak z

objektívnych príčin nie je schopná sama sa živiť, chodiť do práce a zvýšiť príjem do rodiny. Na základe
uvedenéhožiadala,abysúdodporcoviuložilpovinnosťprispievaťnavýživurozvedenejmanželkysumou
50,- eur mesačne.

2.Navrhovateľkanapojednávanízotrvalananávrhu,ktorýpovažujezadôvodný.Nakoľkozobjektívnych
dôvodov nepracuje, jej príjem nestačí na úhradu bežných výdavkov. Zdravotný stav dcéry si vyžaduje

zvýšenú starostlivosť, pričom sa stáva, že musí s ňou zostať aj v týždni dva dni doma, a teda nevie
si predstaviť, ktorý zamestnávateľ by akceptoval jej časté vymeškávanie zo zamestnania. S dcérou
je potrebné chodiť na vyšetrenia do Banskej Bystrice a Bratislavy. Počas manželstva navrhovateľka
pracovala len brigádnicky. Potvrdila, že odporcu nekontaktovala so žiadosťou, aby si častejšie zobral deti
k sebe za účelom, aby si mohla nájsť robotu, a to z dôvodu, že on s ňou nekomunikuje. So starostlivosťou

o dcéry jej nemôžu pomôcť doobeda ani jej rodičia, nakoľko obidvaja sú invalidní dôchodcovia, pričom
jej matka je zároveň aj zamestnaná. Navrhovateľka sa pokúšala zvýšiť príjem aspoň brigádnicky, avšak
nikde nezarobí viac ako 50,- eur, čiže sumu, ktorú jej poskytuje úrad práce, o príspevok, ktorý by prišla
v prípade zamestnania sa. Ako dôvod rozvodu manželstva uviedla to, že si s odporcom nerozumeli,
pričom potvrdila, že v čase rozvodu mala známosť, avšak to nebol jediný dôvod podania návrhu na

rozvod manželstva.

3. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že všetky výdavky, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie
konania, je potrebné zohľadniť, lebo bez ohľadu na to, či je navrhovateľka vlastníčkou rodinného domu
alebo nie, je zrejmé, že sa musí podieľať aj na dani z nehnuteľností, ako aj na poistení predmetných

nehnuteľností. Pokiaľ ide o splácanie úveru X. Q. Q. vo výške 109,- eur mesačne, tak od rozvodu až
do januára 2016 tento úver splácala navrhovateľka, pričom z dôvodu nepriaznivej situácie bola nútená
prestať s plnením si tejto povinnosti. To však neznamená, že ho nebude potrebné splatiť v plnom
rozsahu,apretobysúdmalprihliadaťajnatútoskutočnosť.Pokiaľideo200,-eur,ktoréposkytolodporca
navrhovateľke na Vianoce, právny zástupca navrhovateľky uviedol, že išlo o spoločné peniaze a nie o

peniaze vo výlučnom vlastníctve odporcu, nakoľko tieto pochádzali z predaja ich bytu, ktorými sa mali
vyplatiť rôzne spoločné záväzky. Právny zástupca navrhovateľky poukázal aj na to, že navrhovateľka
by mohla teoreticky pracovať každú druhú sobotu a nedeľu, pričom v tomto okrese nie je možné sa na
takýto kratší pracovný úmer jednoducho zamestnať. Zdôraznil, že rozsudkom o rozvode boli zároveň
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a nie jej rodičov, a preto sú akékoľvek

otázky na navrhovateľku v tomto smere právne irelevantné.

4. Odporca s návrhom nesúhlasil. Po rozvode sa musel zamestnať u známeho, aby mohol vykryť svoje
zvýšené mesačné výdavky. Pokiaľ ide o požadovaný príspevok, má za to, že vzhľadom na príjem
navrhovateľky a ňou tvrdené výdavky, ktoré možno akceptovať, je jej príjem dostatočný na to, aby si

z neho uhradila všetky svoje bežné výdavky na živobytie. Odporca uviedol, že pravidelne mesačne
prispieva na domácnosť rodičom sumou 100,- eur. V súvislosti s cestovaním do práce z bydliska
do Liptovského Mikuláša vynakladá mesačne 150,- eur, nakoľko na tejto trase je nedostatok spojov.
Okrem týchto výdavkov spláca polovicu splátky vo výške 55,- eur v nadväznosti na spoločný dlh s
navrhovateľkou, za telefón hradí 30,- eur, za poistku dcére 9,30 eur a ročne platí poistku na auto 73,21

eur,poistkuvzamestnaní44,-euraživotnúpoistkuvovýške50,-eurmesačne.Naviacdalnavrhovateľke
200,- eur, pričom nešlo o spoločné peniaze, ale o peniaze, ktoré zarobil. Je pravdou, že s navrhovateľkou
nekomunikuje, avšak keby ho požiadala o to, aby si zobral dcéry k sebe častejšie, tak s tým žiadny
problém nemá, nakoľko so starostlivosťou o ich deti mu vedia vypomôcť rodičia. Počas manželstva
bola medzi ním a navrhovateľkou dohoda, že on bude pracovať a navrhovateľka sa bude starať o

potreby domácnosti a ich deti. Odporcovi takýto spôsob nevadil. Na otázku dôvodu rozvodu uviedol,
že navrhovateľkou mu bolo povedané, že už ho nemá rada, pričom aj z konania o rozvode manželstva
vyplynulo, že navrhovateľka už v tom čase mala inú známosť, čo mali potvrdiť aj ich deti.5. Právna zástupkyňa odporcu navrhla, aby súd neprihliadal na výdavky pozostávajúce z podielu
na dani z nehnuteľností a podielu na poistení nehnuteľností, nakoľko navrhovateľka nie je výlučnou
vlastníčkou týchto nehnuteľností. Zároveň namietala to, aby súd zohľadnil splátku úveru, ktorý sa

zaviazala splatiť jej matka. Právna zástupkyňa poukázala na to, že príjem navrhovateľky predstavuje
593,11 eur, pričom jej výdavky, ktoré možno zobrať do úvahy sú vo výške 526,26 eur, čiže navrhovateľka
zo svojho príjmu je schopná uhradiť svoje výdavky. Podľa právnej zástupkyne odporcu je navrhovateľka
neochotná sa zamestnať a tým si zlepšiť svoju príjmovú situáciu. Pokiaľ tvrdila, že musela zostať so
svojimi deťmi doma, nejde o pravidelnú situáciu, ale skôr o výnimočnú situáciu. Jedinou motiváciou

navrhovateľky je od svojho bývalého manžela získať nejaký príspevok na život, o čom svedčí aj fakt,
že navrhovateľka si súbežne s týmto návrhom podala na tunajšom súde i návrh na zvýšenie výživného
na maloleté deti. V zmysle ustálenej judikatúry súd musí v takomto druhu konania prihliadnuť aj na
príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu manželov. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, čo
ani navrhovateľka nespochybnila, že v čase trvania manželstva udržiavala mimomanželskú známosť.
Aj z tohto dôvodu je absolútne v rozpore s dobrými mravmi, aby sa po rozvode dožadovala od svojho

bývalého manžela príspevku na výživu rozvedeného manžela. Právna zástupkyňa odporcu poukázala
na príjem navrhovateľky približne 600,- eur, ako aj na príjem odporcu vo výške 637,32 eur, z čoho
možno konštatovať, že príjem obidvoch účastníkov je v zásade zhodný a takisto majetkové pomery a
schopnosti navrhovateľky a odporcu sú podobné. Na základe uvedeného, ako aj s poukazom na to, že
navrhovateľka nepreukázala faktickú nemožnosť nájsť si zamestnanie v regióne, čo aj len jednorazové,

ktorým by čiastočne zlepšila príjem svojej rodiny, právna zástupkyňa odporcu navrhla zamietnuť návrh
v celom rozsahu.

6. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš súd zistil, že navrhovateľka
poberá peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 244,59 eur mesačne, peňažný príspevok na

kompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichshygienoualebosopotrebovanímšatstva,bielizne,obuvi
a bytového zariadenia vo výške 18,39 eur mesačne, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,09 eur
mesačne a prídavok na dieťa vo výške 47,04 eur mesačne.

7. Z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že navrhovateľke je poukazovaná neziskovou organizáciou
DOBRÝ ANJEL, n. o. suma od 133,85 eur do 159,51 eur mesačne.

8. Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem odporcu
predstavoval za posledný polrok sumu 637,32 eur.

9. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 22. 06. 2015, č. k. 10P/20/2015 - 88,
súd rozviedol manželstvo účastníkom konania, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. E. sumou
70,- eur mesačne a maloletej Z. E. sumou 50,- eur mesačne. Predmetné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 08. 07. 2015 a v časti určenia výživného dňa 16. 07. 2015.

10. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

11. Podľa § 72 ods. 2 zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na
výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.

12. Podľa § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať
najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne
túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov
schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o
rozvodmanželstvazverenédoosobnejstarostlivostidieťasdlhodobonepriaznivýmzdravotnýmstavom,

alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu čiastočne vyhovel, keď mal sčasti preukázanú
jeho dôvodnosť. V nadväznosti na posúdenie existencie hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom,či je navrhovateľka schopná sama sa živiť alebo nie, súd uvádza, že uveril výpovedi navrhovateľky, že
túto podmienku napĺňa, pričom predovšetkým prihliadol na tú skutočnosť, že navrhovateľka sa stará o
dve maloleté deti, z ktorých jedno trpí detskou mozgovou obrnou. Nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že každý jeden rodič chorého dieťaťa, ktoré má v osobnej starostlivosti, vynakladá o neho
zvýšenú starostlivosť, a to na úkor tak osobného, ako aj pracovného života. Súd pri rozhodovaní
zohľadnil aj medzi účastníkmi nespornú skutočnosť, že počas trvania manželstva odporca súhlasil
s tým, aby navrhovateľka nepracovala, ale zabezpečovala potreby ich detí v domácnosti, z čoho
možno usudzovať, že aj on si bol dlhodobo vedomý toho, že navrhovateľa za tejto situácie nemá

možnosť sa zamestnať. Nakoniec situáciu v domácnosti navrhovateľky vykresľuje aj to, že je jej
neziskovou organizáciou poskytovaný pravidelný mesačný príspevok. Súd hodnotí všetky dôkazy podľa
svojej úvahy a po výsluchu navrhovateľky sa nestotožnil s názorom druhej strany, že navrhovateľka
nemá záujem sa zamestnať, čím by si zabezpečila vyšší príjem do domácnosti. Cieľom každého
z rodičov je bezpochyby to, aby dostupnými prostriedkami zabezpečil pre svoje deti podmienky na
plnohodnotný život a vychádzajúc z uvedeného súd uveril navrhovateľke, že za jej situácie nie je možné

sa zamestnať, a to ani na čiastočný pracovný úväzok. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že
rodič,ktorýposkytujezvýšenústarostlivosťsvojmuťažkozdravotnepostihnutémudieťaťu,mápodstatne
obmedzené možnosti získať adekvátne zamestnanie, ktoré by súčasne zabezpečilo vyšší príjem do
domácnosti, ale zároveň by rodič nemusel znížiť štandard poskytovania starostlivosti svojmu dieťaťu,
ktoré je závislé práve od zvýšenej starostlivosti rodičov.

14. Pri rozhodovaní o návrhu na príspevok na rozvedeného manžela súd skúma okrem schopnosti,
možnosti s majetkových pomerov druhého rodiča aj to, aké boli príčiny rozvratu manželstva, nakoľko
samozrejme tento príspevok nemožno priznať v prípade, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Medziúčastníkmikonanianebolosporné,žejednouzpríčinrozvratumanželstvabolaajmimomanželská

známosť navrhovateľky, z ktorého dôvodu súd nemohol návrhu vyhovieť v plnom rozsahu. Nakoľko
nebolo tvrdené, že jediným dôvodom rozvodu bola práve táto skutočnosť, súd pri rozhodovaní
nevychádzalztoho,žejedinýmvinnýmzrozvratumanželstvajeprávenavrhovateľka.Ďalšímzdôvodov,
pre ktorý bolo návrhu vyhovené len v časti bola tá skutočnosť, že ako správne poukázala právna
zástupkyňaodporcu,príjmové,majetkovéavýdavkovépomeryobidvochúčastníkovsúpodobné.Okrem

majetkových pomerov účastníkov však súd musí prihliadať aj na možnosti toho ktorého účastníka zvýšiť
si príjem v domácnosti vlastným pričinením. V nadväznosti na uvedené, je nesporné, že navrhovateľka
poskytujúc osobnú starostlivosť o maloleté deti účastníkov má túto možnosť oproti odporcovi podstatne
zníženú. Vyhodnotiac všetky dôkazy, ako aj skutočnosti tvrdené účastníkmi konania, súd uložil odporcovi
povinnosť prispievať navrhovateľke sumou 20,- eur, ktorú považuje za primeranú. Príspevok na výživu

rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku
o rozvode. Súd však aj vzhľadom na tvrdenia odporcu, že navrhovateľka by si mohla zvýšiť svoje
príjmy zamestnaním, uložil odporcovi povinnosť platiť príspevok na výživu navrhovateľky len na obdobie
jedného roka od podania návrhu na začatie konania, počas ktorého bude mať navrhovateľka priestor na
to, aby odporcovi preukázala, že nie je v jej možnostiach sa zamestnať ani na kratší pracovný úväzok,

resp.abysinašlaprimeranúprácu,ktorábudevyhovovaťpotrebámdomácnostianeohrozíposkytovanie
starostlivosti deťom. Súd mal za to, že tým sa odstránia akékoľvek pochybnosti účastníkov konania
ohľadne tejto medzi nimi spornej skutočnosti, čím zároveň predmetné rozhodnutie zabráni tomu, aby
medzi nimi v budúcnosti vznikali ďalšie prípadné spory.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka ani odporca neboli v konaní
úspešní v plnom rozsahu a zároveň neboli úspešní ani v prevažnej časti, preto žiadny z nich nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný (odporca) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená

(navrhovateľka) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.